Obsah (5)

§ 51§ 2§ 246c§ 49§ 205a

Najvyšší súd 6Sžf/43/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky R

§ 51ods.

1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej zákon č. 222/2004 Z. z. alebo zákon o DPH), ktoré citoval a

§ 2ods.

3, s § 29 ods. 4, 8, s § 44 ods. 6 písm. a/, bod 1/ a s § 15 zákona o správe daní. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe správca dane u ţalobcu vykonal daňovú kontrolu na DPH v období od

1. marca 2011 do
2. septembra 2011, ktorú ukončil protokolom prejednaným dňa
3. decembra 2011, ale ţalobca ho nepodpísal; za zdaňovacie 3 6Sžf/43/2013 obdobie december 2009 si ţalobca uplatnil odpočet dane vo výške 3800 € na základe faktúry č. 19475375 zo dňa
4. decembra 2009 od dodávateľa Poprska, s.r.o. Bratislava za nákup sójových bobov; z odpovede Daňového úradu Bratislava I. na doţiadanie správca dane zistil ţe Poprska, s.r.o., podala posledné daňové priznanie za
5. štvrťrok 2007, Regionálna veterinárna a potravinárska správa Bratislava potvrdila ţe uvedená spoločnosť nie je registrovaná v databáze prevádzok potravinárskych podnikov a podľa Sociálnej poisťovne nie je evidovaná v registri závodov; ţalobca správcovi dane uviedol, ţe ponuku na sóju dostal od osoby, ktorej meno nevedel a mal údajne uloţené jej číslo v mobilnom telefóne pod dealer sóje, ale ho nechcel uviesť, konateľku dodávateľa K. nepoznal, nikdy s ňou nekomunikoval, ţe tovar mu dopravil dodávateľ, nevedel ŠPZ vozidiel a ani mená vodičov, peniaze za sóju prebral dealer sóji; ţalobca na výzvu správcu dane na predloţenie dôkazov predloţil len odpoveď J., ktorý mal zastupovať dodávateľa a uviedol mená zamestnancov prítomných pri nákupe sóje; správca dane z doţiadania zistil, ţe J. zastupoval dodávateľa len pri registrácii spoločnosti za platiteľa na DPH, vypočul svedkov I., K. a A., ktorí nepotvrdili, ţe jednali s dodávateľom Poprska s.r.o., a dve faktúry o predaji sóje ďalším odberateľom tieţ nepotvrdili, ţe ţalobcovi sóju dodala táto spoločnosť; konateľka dodávateľa K. si nepamätala, kedy bola konateľkou a či ňou je aj v súčasnej dobe, nevykonávala ţiadnu činnosť, nepozná sídlo spoločnosti, faktúry nevystavovala, nepodpisovala, nemá pečiatku, nepodpísala doklady, nikoho nesplnomocnila zastupovaním spoločnosti, nevedela akú činnosť má spoločnosť vykonávať, nepodávala daňové priznanie, neprijímala zamestnancov, tvrdila, ţe konateľkou sa stala tak, ţe ju oslovil neznámy muţ, či si chce zarobiť (dali jej 1000 Sk) a aby na seba zaregistrovala firmu a druhýkrát jej povedal, ţe firma je uţ zrušená, nepoznala ani pôvodného konateľa R.; správca dane zistil, ţe uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 33 CbR/148/2008 zo dňa
6. októbra 2009 bola spoločnosť Poprska, s.r.o., zrušená bez likvidácie, právoplatne dňa
7. novembra 2009 a dňa
8. februára 2010 bola vymazaná z obchodného registra; po zhodnotení dôkazov správca dane dospel k záveru, ţe ţalobca pochybnosti o tom, ţe dodávateľom tovaru podľa faktúry z
9. decembra 2009 bola spoločnosť Poprská neodstránil a vierohodne nepreukázal; ak ţalobca obchodoval s osobou, ktorej meno nevedel a poznal ho len ako dílera, vystavil sa tak riziku, ţe nárok na odpočítanie dane nebude vedieť preukázať; povinnosť preukázať, či zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom Poprska, ţe tento dodávateľ vystavil faktúru je na kontrolovanom daňovom subjekte; ţalobca nedisponoval potrebnými dôkazmi preukazujúcimi reálne dodanie tovaru dodávateľom Poprska, neuniesol dôkazné bremeno; správca dane vo vyrubovacom konaní 4 6Sžf/43/2013 vydal dodatočný platobný výmer dňa
10. decembra 2011, voči ktorému sa ţalobca odvolal a ţalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd konštatoval, ţe ţalovaný aj správca dane dostatočne zdôvodnili porušenie § 49 zákona o DPH ţalobcom, pričom nie je pravdou, ţe z tohto zákonného ustanovenia vyvodzovali daňové orgány povinnosť ţalobcu preukázať vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa. Poukázal na to, ţe pri posudzovaní nároku ţalobcu na odpočet dane musel sa správca dane zaoberať vznikom daňovej povinnosti na strane dodávateľa, pretoţe bez toho nemohol posúdiť práva ţalobcu na odpočet v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Námietku ţalobcu o tom, ţe zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, povaţoval za nekonkrétnu, a preto sa ňou ani nemohol zaoberať. Konštatovanie ţalobcu, ţe obsah spisu dokazuje, ţe konateľka spoločnosti Poprska je biely kôň a daňový úrad nerobí nič na ochranu záujmov štátu a podnikateľov, nepovaţoval za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2, písm. b/ O.s.p.. Podľa názoru krajského súdu v napadnutom rozhodnutí je presne uvedený skutkový stav, ktorý zodpovedá obsahu administratívneho spisu. Námietku ţalobcu, týkajúcu sa hodnotenia protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu získaného v rozpore s § 2 ods. 3 a § 29 ods. 4 zákona o správe daní taktieţ povaţoval za nedostatočnú pre moţné hodnotenie protokolu z daňovej kontroly ako nezákonného, poukazom na to, ţe daňová kontrola prebiehala v súlade s § 15 zákona o správe daní a z toho dôvodu aj protokol o ukončení kontroly je zákonným, majúc za to, ţe subjektívny názor ţalobcu na hodnotenie dôkazov a rozsah zabezpečených dôkazov správcom dane počas daňovej kontroly, nedáva dostatočný záver o nezákonnosti protokolu. V danej súvislosti krajský súd súčasne poukázal na to, ţe ţalobca v priebehu daňovej kontroly mal celý rad procesných práv (§ 15 ods. 5), osobitne právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, podľa § 15 ods. 10 právo vyjadriť sa k protokolu a zúčastniť sa jeho prerokovania, čo ţalobca aj vyuţil, a preto tvrdenie o nezákonnosti protokolu, pretoţe dôkazy neboli hodnotené podľa predstáv ţalobcu, povaţoval za nedôvodné a účelové. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe podmienky uvedené v § 49 ods. 1,2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy, bezpodmienečne na ich splnenie sa nárok na odpočet viaţe, ich nesplnenie nie je moţné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Konštatoval, ţe ak si ţalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 19475375 od dodávateľa Poprska, s.r.o., musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre, a preto ak počas daňovej kontroly vznikli u správcu dane pochybnosti o dodávke tovaru od dodávateľa Poprska, s.r.o., bol ţalobca 5 6Sžf/43/2013 zaťaţený dôkazným bremenom. Uviedol, ţe v danom prípade ţalobca nevedel ničím identifikovať osobu, od ktorej nakupoval tovar (aj na pojednávaní dňa
12. 2013 uviedol, ţe jednal s neznámym muţom, ktorého totoţnosť a najmä práva konať za Poprska, s.r.o., si ničím nepreveril) a konateľka dodávateľa uvedeného na faktúre zásadne poprela výkon obchodnej činnosti, poukazom na to, ţe štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť o obsahu a rozsahu podnikateľskej činností (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí, majúc za to, ţe ak takéto vedomosti nemá, potom pochybnosti správcu dane o obchodnej činnosti uvádzané daňovým subjektom sú v zmysle § 2 ods. 6 zákona o správe daní oprávnené. Ďalej uviedol, ţe ţalobca ako daňový subjekt síce nemôţe predpokladať, ţe u určitých dodávateľov nebude riadne vedená evidencia o zdaniteľnom plnení a za tým účelom zabezpečovať nadštandardné dôkazy o uskutočnenom zdaniteľnom obchode, mal by však mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť, pričom ţalobca sa takto obozretne nesprával, keď si uplatnil odpočet dane z faktúry zo dňa
13. decembra 2009 od dodávateľa Poprska, ktorá spoločnosť bola súdom právoplatne zrušená dňa
14. novembra 2009, a preto táto spoločnosť v mesiaci december 2009 nemohla uskutočňovať podnikateľskú činnosť v zmysle Obchodného zákonníka. Záverom krajský súd konštatoval, ţe vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený správny právny záver, a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250l ods. 1 O.s.p. (zrejme § 250k ods.1 O.s.p.) tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov nepriznal. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu povaţoval za nezákonné. Neuplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Ţalobca v dôvodoch odvolania namietal, ţe o jeho ţalobe nerozhodoval zákonný senát, tvrdiac, ţe jeho práva na spravodlivý a nezávislý súdny proces zaručené v Ústave Slovenskej republiky boli tým hrubo porušené. Ďalej uviedol, ţe povaţuje rozhodnutie a prístup krajského súdu za zaujatý poukazom na slovné vyjadrenia dvoch členiek senátu na pojednávaní súdu k spôsobu podnikania navrhovateľa a tieţ poukazom na argumentáciu súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, týkajúcej sa postupu navrhovateľa v rámci daného obchodu, a tieţ poukazom na to, ţe takýmto neprofesionálnym a nezákonným spôsobom vyhodnocoval aj ním predkladané dôkazy v správnom konaní daňový úrad. 6 6Sžf/43/2013 Vytýkal krajskému súdu, ţe bezdôvodne neprihliadol na jeho tvrdenia a argumenty uvádzané v ţalobe. Nesúhlasil s konštatáciou súdu prvého stupňa, keď tvrdil ţe v ţalobe sa neuvádza, aké práva navrhovateľa boli porušené, pričom v ţalobe jasne uviedol, ţe daňový úrad nepostupoval zákonne, to znamená, ţe boli porušené práva navrhovateľa na zákonné rozhodnutie a zákonný postup správneho orgánu, v dôsledku ktorého nezákonného postupu správneho orgánu musel navrhovateľ zaplatiť sumu 3800 eur, ako údajný rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie december
15. Namietal, ţe správny orgán úplne bezdôvodne nebral do úvahy ani jeden dôkaz, ktorý preukazuje, ţe navrhovateľ mal riadny nárok na odpočet DPH, keď jeho argumenty tieţ ignoroval, ktorý postup nezdôvodnil. Vytýkal krajskému súdu, ţe poukazuje vo svojom rozsudku na zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. účinný do
16. decembra 2005, čo povaţoval za neobozretné a pre daný prípad nerelevantné. Tvrdil, ţe je výrobcom produktov potravín zo sóje a sóju, ktorú kúpil od spoločnosti Poprska, s.r.o. aj riadne zaplatil a pouţil na výrobu potravín, ktorú skutočnosť správnemu orgánu oznámil a je to preukázané v daňových dokladoch predloţených ku kontrole, namietajúc, ţe tým, ţe správny orgán tento dôkaz nepovaţoval za dôleţitý poškodil práva navrhovateľa na spravodlivé konanie a zákonný postup. Tieţ namietal, ţe aj súd uvedený argument účelovo prehliadol, pričom táto informácia je podstatná, odvolávajúc sa na právnu úpravu ustanovenú v § 19 zákona o DPH č. 22/2004 Z. z. (zrejme zákon o DPH č. 222/2004 Z. z.). Taktieţ nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa týkajúcou sa uskutočnenia predmetného obchodu. Poukazom na to, ţe základný princíp fungovania DPH je v tom, ţe platiteľ DPH musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatého tovaru určeného na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov, uviedol, ţe skutočnosť, ţe dodávateľ tovarov spoločnosť Poprska s.r.o. nepodávala daňové priznanie a neodviedla štátu DPH, čo vlastne nevedel, lebo daňový úrad o tom nepredloţil dôkaz, nie je relevantný dôkaz o tom, ţe daný obchod navrhovateľa a dodávateľa Poprska s.r.o. v decembri 2009 neprebehol. Vyslovil názor, ţe Krajský súd nesprávne vyloţil pri svojom rozhodovaní ustanovenie § 49 a 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a nevzal do úvahy fakty, ktoré na pojednávaní prezentoval, resp. zopakoval uţ uvedené pri daňovej kontrole, keďţe od počiatku navrhovateľ tvrdil, ţe kúpenú sóju od spoločnosti Poprska, s.r.o. pouţil na výrobu svojich potravinových výrobkov. Mal za to, ţe nie je moţné, aby si štátne orgány a súd vykladali zákon o DPH tak, ţe navrhovateľ ako odberateľ tovaru je povinný dokazovať existenciu daného obchodu iba a jedine takým spôsobom, ţe mu tento obchod musí potvrdiť iba a jedine štatutár dodávateľa, 7 6Sžf/43/2013 keď to zákon nevyţaduje. Dal do pozornosti časť svojho podania na krajský súd, v ktorom sa zaoberal priamo jednotlivými spôsobmi nesprávneho hodnotenia dôkazov správnym orgánom. Tvrdil, ţe krajský súd jeho ţalobu aj nesprávne právne posúdil. Vytýkal Krajskému súdu, ţe nerozhodol ţiadnym spôsobom o jeho ţiadosti na spojenie veci na spoločné konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, pretoţe vec bola posúdená správne po skutkovej ako aj právnej stránke. V dôvodoch vyjadrenia sa ţalovaný nestotoţnil s odvolacími námietkami ţalobcu. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní uvádza k meritu veci v podstate tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania na krajskom súde. Uviedol, ţe sa naďalej pridrţiava svojho stanoviska podaného k ţalobe dňa
17. novembra
18. Povaţoval napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. 1020506/1/954589/2012/5048-r zo dňa
19. apríla 2012 ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vydané v súlade s právnymi predpismi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá

ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie - dodatočný platobný výmer, prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Trenčín, ktorým bol ţalobcovi vyrobený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 vo výške 3 800,00 Eur. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal 8 6Sžf/43/2013 aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o vyrobení ţalobcovi rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 vo výške 3 800,00 Eur v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. postupom podľa ustanovení zákona o správe daní. Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti 9 6Sžf/43/2013 rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, mal preukázané, ţe správca dane – daňový úrad Trenčín, vykonal u ţalobcu za zdaňovacie obdobie januára - december 2009 kontrolu dane z pridanej hodnoty, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 645/320/88250/2011/Vask zo dňa 26. septembra 2011, ktorý bol prerokovaný a doručený dňa 7. decembra 2011. Na základe výsledkov zhrnutých do uvedeného protokolu o daňovej kontrole správca dane – Daňový úrad Trenčín vydal dodatočný platobný výmer č.645/231/127967/11/Kal dňa 15. decembra 2011, ktorým bol ţalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 44 ods. 6 písm.

1. b)bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 v sume 3 800,00 Eur. Na základe odvolania ţalobcu podaného proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane ţalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 24. apríla 2012, č. 1020506/1/954589/2012/5048-r (rozhodnutie napadnuté ţalobou) potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný vyslovil záver, ţe správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v zmysle platných právnych predpisov, vo veci zistil náleţite skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, s ktorým sa stotoţnil. 10 6Sžf/43/2013 Zákonnosť vyššie uvedeného rozhodnutia ţalovaného je predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo. Podľa ust. § 2 ods. 1,3,6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov účinného v čase vydania rozhodnutia, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa ust. § 29 ods. 1, 2, 4, 8 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 11 6Sžf/43/2013 Podľa ust. § 15 ods. 1,4,5,6,10,12,13,16 zákona č. 511/1992 Zb. daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm.
2. j)prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa odseku 2, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu. Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
3. a)na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
4. b)byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
5. c)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
6. d)nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
7. e)klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
8. f)vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
9. g)nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
10. a)umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
11. b)zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
12. c)poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
13. d)predkladať 12 6Sžf/43/2013 účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
14. e)predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
15. f)umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
16. g)zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. 13 6Sžf/43/2013 Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH účinného v rozhodnom čase, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm.
17. c)je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ust. § 49 ods. 2, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
18. a)voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa ust. § 51 ods. 1, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
19. a)pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
20. a)má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 14 6Sžf/43/2013 Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe správca dane v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom – ţalobcom a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých dôvodov ţalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie ţaloby súdom prvého stupňa. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Z predloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe daňové orgány oboch stupňov sa náleţite vecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie v súčinnosti s daňovým subjektom – ţalobcom. Z uvedeného dôvodu nie je moţné súhlasiť s tvrdením ţalobcu, ţe vo veci daňové orgány oboch stupňov zamerali dokazovanie jednostranne v jeho neprospech a ţe vo veci nebol riadne zistený skutkový stav. V preskúmavacom konaní mal odvolací súd preukázané, ţe ţalovaný i správny orgán 15 6Sžf/43/2013 prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí nevychádzali len z daňových dokladov predloţených ţalobcom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či deklarované plnenia boli uskutočnené. Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania v daňovom konaní vypláva, ţe ţalobca spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepreukázal, ţe obchodná transakcia, ktorú deklaroval za sledované zdaňovacie obdobie (december 2009) na základe faktúry predloţenej k daňovej kontrole, sa uskutočnila spôsobom tvrdeným ţalobcom, pričom preukázanie týchto skutočností zaťaţovalo dôkazným bremenom ţalobcu v zmysle § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb., keď ako dôkazy predloţil len faktúru a účtovnú evidenciu daňovníka. V tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, ţe dôkazné bremeno leţí na daňovom subjekte – ţalobcovi, ktorý má preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Na podporu uvedeného najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sţf/4/2009 z 23. júna 2010

rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.

§ 49ods.

2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.“ Odvolací súd povaţoval za neopodstatnenú námietku ţalobcu, ţe o jeho ţalobe nerozhodoval zákonný senát, tvrdiac, ţe jeho práva na spravodlivý a nezávislý súdny proces zaručené v Ústave Slovenskej republiky boli tým hrubo porušené. Vo vzťahu k uvedenej námietke mal odvolací súd preukázané, ţe zo zápisnice o pojednávaní súdu vyplýva, ţe v predmetnej veci rozhodol senát „11S“ Krajského súdu v Trenčíne v zloţení predsedu senátu J. J. a J., podľa rozvrhu práce uvedeného súdu senát „11S“ koná a rozhoduje v zloţení J., J. JUDr. E.lena Z.aťková, ktorú zastupujú J. A. personálne oddelenie tohto súdu potvrdilo, ţe v čase pojednávania súdu (dňa

1. februára 2013), na ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom J. bola práceneschopná (od
2. februára 2013 do
3. februára 2013). Z uvedených 16 6Sžf/43/2013 skutkových zistení mal odvolací súd preukázané, ţe na pojednávaní Krajského súdu v Trenčíne konal a rozhodol v predmetnej veci zákonný senát určený na základe platného rozvrhu tohto súdu pre rok 2013, a preto túto námietku ţalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj ďalšiu námietku ţalobcu, ktorou namietal, ţe rozhodnutia a prístup krajského súdu povaţuje za zaujatý poukazom na slovné vyjadrenia dvoch členiek senátu na pojednávaní súdu k spôsobu podnikania navrhovateľa a tieţ poukazom na argumentáciu súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, týkajúca sa postupu navrhovateľa v rámci daného obchodu, a tieţ poukazom na to, ţe takýmto neprofesionálnym a nezákonným spôsobom vyhodnocoval aj ním predkladané dôkazy v správnom konaní daňový úrad. Vo vzťahu k uvedenej námietke odvolací súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v právnej norme § 14 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorej sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, konštatuje, ţe námietku zaujatosti moţno vzniesť počas celého priebehu súdneho konania. Predpokladom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci je preukázanie, ţe konajúci sudca má pomer k veci alebo k účastníkom konania alebo k jeho zástupcom. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu moţno uvaţovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Sudcu nemožno vylúčiť pre úkony v prejednávanej veci, ako aj pre úkony v iných právnych veciach vrátane rozhodnutí, ktoré vydal. Ak sú v námietke zaujatosti uvedené len také skutočnosti, neprihliada sa na ne. Ak námietka obsahuje aj iné okolnosti, treba ju predloţiť bez ohľadu na to, ţe o niektorých okolnostiach platí, ţe sa na ne neprihliada, pretoţe v opačnom prípade by mohol nastať dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1, písm. g/ O.s.p.

§ 205aods.

1 písm. a/ O.s.p.. Taký dôvod pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej by sa mohol uplatniť aj v dovolacom resp. v mimoriadnom dovolacom konaní (len v konaní sporovom). Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, ţe má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, taktieţ nepostačuje aj subjektívny 17 6Sžf/43/2013 názor konajúceho sudcu, ţe sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej veci, ako aj naopak. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Ţalobca v odvolaní proti napadnutému rozsudku vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcemu súdu z dôvodu slovného vyjadrenia členiek senátu na pojednávaní súdu a tieţ poukazom na argumentáciu súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku k spôsobu podnikania navrhovateľa, ktoré okolnosti nepodmieňujú vylúčenie sudcu v zmysle § 14 ods.1 O.s.p. z prejednania a rozhodovania vo veci, a preto ani napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa netrpí vadou nezákonnosti z dôvodu, ţe v danej veci konal a rozhodoval zaujatý sudca. Odvolací súd nemohol povaţovať za dôvodnú ani námietku ţalobcu, ţe súd prvého stupňa bezdôvodne neprihliadol na jeho tvrdenia a argumenty uvádzané v ţalobe, nesúhlasiac s konštatáciou súdu, keď v ţalobe jasne uviedol, ţe daňový úrad nepostupoval zákonne, to znamená, ţe boli porušené práva navrhovateľa na zákonné rozhodnutie a zákonný postup správneho orgánu, v dôsledku ktorého nezákonného postupu správneho orgánu musel navrhovateľ zaplatiť sumu 3800 eur, ako údajný rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie december

1. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa jasným a určitým spôsobom uviedol námietky ţalobcu uvedené v jeho ţalobe, skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu predloţeného ţalovaným, ako aj svoj právny záver, pre ktorý ţalobné námietky nepovaţoval za relevantné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Nemoţno súhlasiť s tvrdením ţalobcu, ţe v ţalobe náleţite uviedol dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného, keď uviedol, ţe daňový úrad nepostupoval zákonne, čo znamená, ţe boli porušené práva navrhovateľa na zákonné rozhodnutie a zákonný postup správneho orgánu, pretoţe samotné tvrdenie ţalobcu, ţe rozhodnutie správneho orgánu, ktoré v ţalobe napáda, je nezákonné, bez uvedenia konkrétnych dôvodov odôvodňujúcich nezákonnosť rozhodnutia, je nepostačujúce pre súdny prieskum v zmysle §§ 247 a nasl. O.s.p. (druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúca správne súdnictvo.) V danej súvislosti odvolací súd dáva súčasne ţalobcovi do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v § 249 ods.1,2 O.s.p., v zmysle ktorej konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva ţalobou; ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré 18 6Sžf/43/2013 napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Odvolací súd súhlasí s argumentáciou ţalobcu, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uviedol účinnosť zákona o DPH č. 222/2004 Z. z., keď uviedol: „účinný do
2. decembra 2005“. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nadobudol účinnosť dňa 1.5.
3. Pokiaľ v danom prípade predmetom konania bolo zisťovanie správnej dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období december 2009 bolo potrebné v danom prípade aplikovať zákon č. 222/2004 Z .z. v znení účinnom v uvedenom zdaňovacom období. Z citácie právnych noriem uvedeného právneho predpisu súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku však vyplýva, ţe prvostupňový súd na danú vec aplikoval právnu normu zákona o DPH účinnú v predmetnom zdaňovacom období. Pokiaľ teda aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol nesprávny dátum účinnosti zákona, dopustil sa nepresnosti, ktorá skutočnosť však nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd taktieţ nemohol povaţovať za relevantné tvrdenia ţalobcu, ţe je výrobcom produktov potravín zo sóje a sóju, ktorú kúpil od spoločnosti POPRSKA, s.r.o., aj riadne zaplatil a pouţil na výrobu potravín, ktorú skutočnosť správnemu orgánu oznámil a preukázal daňovými dokladmi predloţenými ku kontrole, namietajúc, ţe tým, ţe správny orgán tento dôkaz nepovaţoval za dôleţitý, poškodil práva navrhovateľa na spravodlivé konanie a zákonný postup, ako aj ţe súd uvedený argument účelovo prehliadol, povaţujúc túto informáciu za podstatnú, odvolávajúc sa na právnu úpravu ustanovenú v § 19 zákona o DPH č. 222/2004 Z. z.. Z postupu súdu prvého stupňa a ani z postupu daňových orgánov nevyplýva, ţe by uvedené tvrdenie ţalobcu odignorovali, avšak samotné toto tvrdenie nepovaţovali za právne relevantné, pre splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 49

§ 51

zákona o DPH, v zmysle ktorých pri odpočítaní dane musí daňový subjekt vedieť preukázať oprávnené uplatnenie odpočítania dane. Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, ţe zo skutkových zistení danej veci je zrejmé, ţe ţalobca ako daňový subjekt nevedel preukázať, s akou osobou uzatváral predmetný obchod, ktorej meno ani nepoznal, mal evidované len jej číslo v mobilnom telefóne ako díler, ktoré napokon odmietol oznámiť správcovi dane, nezisťoval jej oprávnenie vystupovať v mene spoločnosti POPRSKA, s.r.o., ktoré okolnosti dôvodne podmienili pochybnosti 19 6Sžf/43/2013 správcu dane o faktickom uskutočnení predmetného obchodu, ktoré ţalobca predloţenými dokladmi ku kontrole nevyvrátil, keď nepredloţil také doklady (objednávky, dodacie a preberacie listy a pod.) ktoré by spôsobom vylučujúcich akékoľvek pochybnosti reálne uskutočnenie obchodu potvrdzovali. Odvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti ţalobcu, ţe v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane preukazuje daňový subjekt, správca dane navrhované dôkazy len vykonáva, pričom je na jeho úvahe, či vykoná aj ďalšie dôkazy daňovníkom nenavrhnuté, a preto pokiaľ správca dane v danom prípade vykonal dôkazy na preukázanie podnikateľskej činnosti spoločnosti POPRSKA, s.r.o. postupoval v zmysle zákona o správe daní. Odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú ani námietku ţalobcu, ţe krajský súd nerozhodol ţiadnym spôsobom o jeho ţiadosti na spojenie veci na spoločné konanie. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 112 ods. 1, 2 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môţe súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môţe súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. V zmysle uvedenej právnej úpravy je na úvahe súdu, či veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov spojí na spoločné konanie ako aj naopak, či spojené veci vylúči na samostatné konania. Súd rozhoduje uznesením, ak spája veci na spoločné konanie alebo vylučuje vec zo spoločného konania. Zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu je zrejmé, ţe preskúmanie predmetného rozhodnutia ţalovaného bolo zapísané v registri súdu pod samostatným konaním a ďalšie ţalobou napadnuté rozhodnutia ţalovaného pod ďalšie samostatné konania. Vzhľadom k uvedenému súd prvého stupňa nepochybil, ak nevydal rozhodnutie, keďţe nerozhodoval o spojení vecí na spoločné konanie. Vzhľadom k uvedenému odvolací nepovaţoval námietky ţalobcu uvedené v jeho odvolaní za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu a dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, ţe správca dane ako aj ţalovaný vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náleţite zistili skutkový stav veci, v daňovom konaní postupovali v súčinnosti so ţalobcom ako daňovým subjektom, skutkové zistenia správne vyhodnotili v súlade so zákonom, ktoré skutočnosti náleţite aj odôvodnili v odôvodnení preskúmavaných 20 6Sžf/43/2013 rozhodnutí. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnymi normami ustanovenými v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) v rozsahu ţalobných dôvodov náleţite preskúmal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správcu dane a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal s jednotlivými ţalobnými námietkami. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe v preskúmavanej veci bolo relevantným spôsobom preukázané, ţe ţalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2009 vznikla daňová povinnosť, pretoţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, ţe uskutočnenie zdaniteľného plnenia deklarovaného v daňovom priznaní za predmetné zdaňovacie obdobie fakticky nastalo. Povaţoval tieţ za správny záver súdu prvého stupňa o tom, ţe správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v súlad so zákonom, keď ţalobcovi ako platiteľovi dane za predmetné zdaňovacie obdobie určili daňovú povinnosť na základe daňovej kontroly vychádzajúc z vyčíslenej dane ţalobcom v daňovom priznaní a dane vyčíslenej daňovým úradom z platieb vyplývajúcich z dôkazov vykonaných v daňovom konaní. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a právnych záverov uvedených vyššie napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 246cods.1 veta prvá O.s.p.

a s § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.

ust. § 246c ods.1, veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretoţe v tomto konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1. mája 2011). 21 6Sžf/43/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. marca 2014 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová