← Slovensko

dovolanie

Obsah (11)§ 386§ 171a§ 39a§ 258§ 371o§ 368§ 388§ 380§ 371§ 305§ 302

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Tdo V – 1/2010 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Hara

§ 386ods.

1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. takto r o z h o d o l : Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. mája 2009, sp. zn. 3 To 15/2007, a konaním, ktoré tomuto rozsudku predchádzalo, v časti, ktorá sa týka obvineného M. M., z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por., b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanovení § 302 ods. 1 a § 305 Tr. por. účinného do
  2. januára 2006, v neprospech obvineného M. M. Tento rozsudok sa v časti, ktorá sa týka obvineného M. M. z r u š u j e. Zároveň sa zrušuje rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
  3. januára 2007, sp. zn. 7 T 9/2003, v časti, ktorá sa týka obvineného M. M.. 1 Tdo V 1/2010 2 Zrušujú sa aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozsudky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Ţiline sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z
  4. januára 2007, sp. zn. 7 T 9/2003, bol obvinený M. M. (spoločne s F. M., M. P. a M. M.) uznaný za vinného z trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice

§ 171aods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (účinného do

  1. augusta 2003) v podstate na tom skutkovom základe, ţe spolu s ďalšími osobami ako členovia organizovanej skupiny napojenej na nelegálne prechody utečencov z Ázie do západnej Európy po predchádzajúce dohode a rozdelení si úloh,
  2. novembra 2002 M. M. na podnet M. P. na okraji mesta Ţ. prevzal od doposiaľ nezistenej osoby skupinu 18 utečencov, ktorých na zapoţičanom dodávkovom vozidle previezol do Č., kde toto odstavil, o čom telefonicky informoval M. P.; tento následne s automobilom prišiel pre M. M. a odviezol ho domov, pričom utečencov nechali uzamknutých vo vnútri dodávkového vozidla aţ do rána
  3. novembra 2002, kedy k nemu M. P. priviezol M. M., ktorý vozidlo s utečencami odviezol do obce R., kde ich odovzdal tam čakajúcemu F. M.; tento spoločne s jeho bratom M. M. utečencov nelegálne previedli za nepriaznivého počasia cez štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou mimo hraničného prechodu, pokračovali ďalej do vnútrozemia Českej republiky, pričom utečencov viedli lesnými cestami a chodníkmi celý deň a aj nasledujúcu noc; počas pešieho presunu
  4. novembra 2002 ráno na území Českej republiky v časti zvanej K. jedna zo ţien v skupine utečencov pre zoslabnutie začala zaostávať, obidvaja bratia M. ju k ďalšiemu pohybu nútili násilím, neskôr ju ťahali za ruky a striedavo niesli na chrbte aţ do chaty v katastri obce B., kde na ich príchod

dohody uţ čakal M. P.; spomínanú ţenu zo skupiny utečencov sa pokúsili oţivovať, ale po zistení, ţe táto nejaví známky ţivota, F. M. ju odniesol do lesa, kde jej telo zakryl vetvami; príčinou smrti tejto ţeny bol opuch mozgu pri podchladení organizmu v dôsledku jeho vystavenia nepriaznivým klimatickým podmienkam; ďalších utečencov potom F. M. a M. M. na základe pokynov M. P. odviedli na ďalšie miesto, kde ich prevzal M. P. s neznámym muţom, ktorý bol vodičom motorového vozidla, 1 Tdo V 1/2010 3 do ktorého utečenci nastúpili a odviezli ich do vnútrozemia Českej republiky na neznáme miesto. Za tento trestný čin krajský súd uloţil obvinenému M. M.

§ 171aods.

2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 5,5 roka (päť a pol roka).

§ 39aods.

3 Tr. zák. zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do II. (druhej) nápravno-výchovnej skupiny. Na základe odvolania obvineného M. M. (a M. P.) Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

§ 258ods.

1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodujúc vo veci v zmysle § 259 ods. 3 Tr. por., uloţil obvinenému M. M.

§ 171aods.

2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky v II. (druhej) nápravnovýchovnej skupine (§ 39a ods. 3 Tr. zák.). Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému M. M. doručený

  1. augusta 2009 a jeho obhajcovi JUDr. J. P.,
  2. augusta
  3. Proti tomuto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal obvinený M. M.
  4. decembra 2009 dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Domáhal sa ním, aby najvyšší súd, ako dovolací súd, vyslovil, ţe týmto rozsudkom a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanovení § 358 Tr. por. (zák. č. 300/2005 Z. z. - pozn. NS SR) v neprospech obvineného M. M. Sťaţnosť odôvodnil tým, ţe Krajský súd v Ţiline ani najvyšší súd nedostatočne skúmali či v prípade obvineného M. M. sú splnené zákonné podmienky na konanie proti ušlému. Súdy takto konali iba na základe opakovane nevyzdvihnutých predvolaní obvineným a na základe jedného hlásenia príslušníkov OO PZ v T., ţe sa im nepodarilo obvineného ani jeho rodinných príslušníkov zastihnúť doma, bez toho, aby zisťovali, kde sa obvinený zdrţiava. Zo správy Obecného úradu O. vyplýva, ţe nielen rodičia obvineného, ale aj ďalších šesť osôb, vrátane obvineného sa na adrese O. č. X nepretrţite zdrţiavalo a aj neustále zdrţiava. Na to, aby mohlo byť vedené konanie proti ušlému sa vyţaduje úmysel obvineného vyhýbať sa trestnému konaniu. V prípade obvineného nemoţno hovoriť o skrývaní, pretoţe odsúdený sa nesnaţil skrývaním zabrániť svojmu zaisteniu pre účely trestného konania. Súd si v konaní nesplnil základnú povinnosť náleţité zistiť splnenie všetkých podmienok konania proti ušlému a nehovoriac o povinnosti počas celého konania skúmať, či podmienky takéhoto konania uţ neodpadli. (V tejto súvislosti 1 Tdo V 1/2010 4 citoval niekoľko rozhodnutí súdov Českej republiky a jeden nález Ústavného súdu Českej republiky). Uplatnil preto dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. d/ Tr. por. s tým, ţe na súde prvého stupňa sa s obvineným konalo ako s ušlým, aj keď na takéto konanie neboli splnené zákonné predpoklady a toto pochybenie sa nenapravilo ani na najvyššom súde, ako súde odvolacom. Navrhol, aby dovolací súd

§ 386ods.

1 Tr. por. vyslovil vyššie uvedené porušenie zákona,

§ 368ods.

2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutia vo výroku o treste,

§ 388ods.

1 Tr. por., prikázal Krajskému súdu v Ţiline, aby vec znovu prejednal a rozhodol a

§ 380ods.

4 Tr. por. zároveň rozhodol o odloţení výkonu trestu odňatia slobody obvineného aţ do nového rozhodnutia. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) na neverejnom zasadnutí na základe predloţeného spisového materiálu a po preskúmaní obsahu dovolania obvineného zistil, ţe dovolanie bolo podané oprávneným subjektom (§ 369 ods. 1Tr. por.) a v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Dospel k názoru, ţe je daný dôvod dovolania uvedený v jeho návrhu, a preto vo veci v zmysle § 383 Tr. por. nariadil verejné zasadnutie. Generálny prokurátor Slovenskej republiky povaţoval dovolanie za dôvodne podané a navrhol mu vyhovieť v celom rozsahu. Na verejnom zasadnutí najvyšší súd preskúmal v zmysle § 384 ods. 1, 2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, so zameraním na dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. d/ Tr. por., a zistil, ţe zákon bol porušený v neprospech obvineného M. M. Obvinený bol trestne stíhaný vo veci F. M. a spol. (štyria obvinení), pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice

§ 171aods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do

  1. januára
  2. Krajský súd do vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku (
  3. februára 2005) vykonal vo veci päťkrát hlavné pojednávanie. Týchto pojednávaní sa obvinený M. M. vţdy zúčastnil, vrátane pojednávania na ktorom bol vyhlásený rozsudok, i keď na pojednávanie určené na
  4. -
  5. decembra 2004 mu uţ bolo predvolanie doručované prostredníctvom policajného zboru. Najvyšší súd ako súd odvolací uznesením z
  6. februára 2006, sp. zn. 4 To 90/2005, zrušil prvý odsudzujúci rozsudok krajského súdu z
  7. februára 2005 v celom rozsahu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obvinený poštovú zásielku s týmto uznesením prevzal
  8. februára 2006 (č. l. 712). Pretoţe obvinený ani na základe dvojnásobnej výzvy neprebral súdnu zásielku na pošte, obrátil sa predseda senátu krajského súdu
  9. apríla 2006 na riaditeľa Okresného riaditeľstva 1 Tdo V 1/2010 5 Policajného zboru v Č. so ţiadosťou o doručenie tejto zásielky (uznesenia o pribratí znalca) M. M. (č.l. 728). Riaditeľ OO PZ v T.
  10. apríla 2006 krajskému súdu oznámil, ţe zásielku obvinenému M. M. nemohli doručiť, lebo ho nezastihli v mieste jeho trvalého bydliska (ani ţiadneho z jeho príbuzných). Ďalej oznámil vyjadrenie susedy, ţe sa v mieste trvalého bydliska nezdrţiava niekoľko mesiacov. Od J. Š. zistil iba to, ţe obvinený u neho skončil pracovný pomer vo februári 2006 a zostal pracovať naďalej v P. v Českej republike. Následne predseda senátu určil vo veci termín hlavného pojednávania na 26-
  11. júna 2006, pričom pod bodom 1) tejto úpravy uviedol: „vo veci obţalovaného M. M. bude vykonané konanie proti ušlému“. Pod bodom 3) tejto úpravy túto vetu citoval znovu s dodatkom „...oznám obv. spôsobom na vývesnej tabuli“. Týmto spôsobom pokračoval v úpravách pred termínom ďalších šiestich pojednávaní, aţ do
  12. januára 2007, kedy vo veci znovu vyhlásil odsudzujúci rozsudok. (Obvineného M. M. naďalej zastupoval obhajca JUDr. J. P.). Odvolací súd akceptoval tento stav, keď v úradnom zázname predsedu senátu z
  13. apríla 2009 konštatuje, ţe „V tomto reţime pokračuje aj najvyšší súd v konaní o odvolaní“. Obvinený ale predvolanie na verejné zasadnutie najvyššieho súdu určené na
  14. mája 2009 prevzal, hoci sa naň nedostavil. Na tomto zasadnutí po zistení, ţe obvinený prevzal predvolanie a po predloţení potvrdenia troch zamestnávateľov o tom, ţe bol u nich zamestnaný s krátkymi prestávkami od
  15. júna 2005 do
  16. decembra 2008 najvyšší súd zrušil „opatrenie na základe ktorého sa proti obţalovanému M. M. vykonáva konanie ako proti ušlému“. Opatrenie krajského súdu „o konaní ako proti ušlému“, sa v spise nenachádza. Uvedený postup súdov oboch stupňov nebol v súlade so zákonom. V predmetnej veci obţaloba bola podaná pred účinnosťou Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z (
  17. januára 2006), preto súdy správne postupovali, ak konali

doterajších predpisov (§ 566 ods. 4 Tr. por.). Konanie proti ušlému upravujú ustanovenia § 302 – 306 Tr. por. účinného do 1. januára 2006. V zmysle § 302 ods. 1 Tr. por. konanie

ustanovení tohto oddielu (ide o druhý oddiel) moţno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, ţe sa skrýva.

§ 305Tr.

por. konanie pred súdom sa vykonáva

ustanovení tohto oddielu na návrh prokurátora, ktorý môţe podať uţ v obţalobe, alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu. 1 Tdo V 1/2010 6 Z formálneho hľadiska zákon vyţaduje, aby súd o tejto „mimoriadnej forme“ konania rozhodol. Ak návrh na také konanie podá prokurátor, rozhodne o návrhu súd uznesením na neverejnom zasadnutí alebo na hlavnom pojednávaní ( § 119 ods. 1, § 134 Tr. por.), proti ktorému nie je sťaţnosť prípustná. Pokiaľ súd zistí podmienky na konanie proti ušlému v priebehu hlavného pojednávania, musí tieţ o takom konaní osobitne rozhodnúť. Predseda senátu vydá rozhodnutie formou opatrenia. Konštatovanie, uvedené v úprave, ktorou predseda senátu určuje termín hlavného pojednávania, ţe: „vo veci obţalovaného M. M. bude vykonané konanie proti ušlému“, nie je opatrením v zmysle zákonnej úpravy. Z materiálneho hľadiska bolo navyše potrebné preukázať i to, či sa obvinený vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, ţe sa skrýva. Páchateľ sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine najmä vtedy, ak opustí územie republiky, prípadne sa zdrţuje v cudzie v tomto úmysle. Len samý pobyt v cudzine ale nie je dôvodom na konanie proti ušlému, ak sa uvedený motív obvineného nepreukáže. Konanie proti ušlému bude namieste vtedy, ak nie je známe, kde sa obvinený v cudzine zdržuje. Ako vyplýva z uţ citovanej správy riaditeľa OO PZ v T., od J. Š. bolo zistené, ţe obvinený u neho skončil pracovný pomer vo februári 2006 (vykonávali stavebné práce v Českej republike) a zostal pracovať naďalej v P. v Českej republike. Túto správu z 28. apríla 2006 mal k dispozícii i predseda senátu pred určením termínu hlavného pojednávania na 26–27. júna 2006. Mal preto postupovať

Zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená pod č. 193/1993 Z. z.), konkrétne

článkov 6, 27 a 28 ods. 2. Vyplýva z nich, ţe zmluvné strany si poskytujú právnu pomoc najmä pri doručovaní listín, zisťovaní adries atď. Justičné orgány sa pri poskytovaní právnej pomoci stýkajú navzájom priamo. Predseda senátu preto v zmysle uvedených ustanovení sa mal obrátiť priamo na príslušné orgány Českej republiky pri zisťovaní pobytu obvineného M. M., ktorý sa zjavne nevyhýbal trestnému konaniu pobytom v cudzine, lebo tam dlhší čas pracoval. Pokiaľ takto súd nepostupoval porušil zákon. Konanie proti ušlému, ktoré do značnej miery obmedzuje princípy spravodlivého procesu musí byť vykonané iba na základe ústavnej zásady vyslovenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a nielen preto, aby vec bola urýchlene skončená (porovnaj aj č. 21/2010 Zb. rozh. trest.). 1 Tdo V 1/2010 7 Možno preto uzavrieť, že ak bolo vo veci vykonané konanie proti ušlému

§ 302a násl.

Tr. por., hoci preň neboli splnené zákonné podmienky alebo napriek tomu, že súd o tom, že sa bude takto vo veci konať, nerozhodol

§ 305Tr.

por., a v dôsledku tohto procesného postupu bola obvinenému znemožnená účasť na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, je táto chyba dôvodom na podanie dovolania

§ 371ods.

1 písm. d/ Tr. por. Ak za týchto okolností odvolací súd postupoval

§ 258ods.

1 písm. e/, ods. 2 a § 259 ods. 3 Tr. por. porušil tým zákon. Jeho povinnosťou bolo pri dôslednom dodrţaní revízneho princípu uvedeného v § 254 ods. 1 a 2 Tr. por. napadnutý rozsudok z uvedeného dôvodu zrušiť v celom rozsahu pokiaľ sa týka obvineného M. M., a krajskému súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako dovolací súd, na základe § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvineného M. M.. V dôsledku toho

§ 386ods.

2 Tr. por. zrušil právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, z

  1. mája 2009, sp. zn. 3 To 15/2007, v časti dotýkajúcej sa obvineného M. M., ako aj rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
  2. januára 2007, sp. zn. 7 T 9/2003, v časti ktorá sa týka obvineného M. M.. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 388ods.

1 Tr. por. Krajskému súdu v Ţiline prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval o dovolaní v prospech obvineného, ktoré bolo podané v lehote uvedenej v § 370 ods. 2 Tr. por. Úlohou Krajského súdu v Ţiline v novom konaní bude vykonať nové hlavné pojednávanie vo vzťahu k obvinenému M. M., pri dodrţaní všetkých základných zásad trestného konania, najmä zásady verejnosti, priamosti, bezprostrednosti a ústnosti tak, ako vyplývajú z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 1 Tdo V 1/2010 8 Krajský súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Vzhľadom na to, ţe napadnuté rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvine- ného, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech (§ 391 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 25. júna 2010 JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.