Najvyšší súd 8Sži/16/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babi

§ 11ods.

1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o slobode informácií“ alebo ,,zákon č. 211/2000 Z. z.“). Krajský súd poukázal na to, ţe Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Povaţská Bystrica bol v konaní vedenom na Okresnom súde Povaţská Bystrica č. k. 4P/43/2011 za kolízneho opatrovníka maloletej N. M. a vec bola právoplatne skončená rozsudkom zo

1. februára 2012 dňa
2. februára
3. Krajský súd poukázal na to, ţe poţadované informácie sa týkali výlučne dcéry ţalobkyne a preto nemoţno predpokladať, ţe niektoré informácie o osobnosti a súkromí účastníkov tohto konania by neboli ţalobkyni známe a ich poskytnutím ţalobkyni by bolo porušené ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Naviac správne orgány sa ani nepokúsili a nepoţiadali o súhlas dotknutej osoby. Krajský súd zároveň poukázal, ţe neobstojí ani dôvod podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, pretoţe za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu moţno povaţovať informácie nachádzajúce sa v súdnom spise a tieto sú účastníkom konania podľa § 44 ods. 1 OSP prístupné. Nakoniec aj podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku má účastník sprístupnený celý administratívny spis. Ţalobkyňa bola priamou účastníčkou konania o zverení maloletej (ako matka) do starostlivosti a ţalovaný jej nemôţe odmietnuť sprístupniť informácie o obsahu spisu. Krajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 OSP. Ţalobkyni priznal náhradu trov konania, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku za ţalobu. Ostatné trovy nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalovaný. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a neprizná ţalobkyni náhradu trov konania vrátene trov odvolacieho konania. Ţalovaný v dôvodoch odvolania, poukázal na ust. § 205 ods. 2 OSP a § 221 písm. b/, d/ a f/ OSP, teda, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ţalovaného súd prišlo k vydaniu vecne nesprávneho rozhodnutia súdu z hľadiska interpretácie a aplikácie hmotného aj procesného práva a rešpektovaním názoru 3 8Sži/16/2013 súdu (§ 250j ods. 7 OSP) by prišlo k protiprávnemu konaniu nielen zo strany ţalovaného, ale aj príslušných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Ţalovaný poukázal, ţe uznesením Okresného súdu Povaţská Bystrica č. k. 4P/43/2011 zo
4. júla 2011 bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Povaţská Bystrica ustanovený za kolízneho opatrovníka maloletej N. M.. Poukázal na ust. § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a § 90 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele s tým, ţe v súdnom konaní vo veciach úpravy práv a povinností k maloletým deťom nevzťahuje § 23 zákona 71/1967 Z. z. a poukázal na ust. § 44 OSP (nazeranie do súdneho spisu). Ţalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, ţe súd nevzal do úvahy § 19 ods. 3 a 4 zákona č. 211/2000 Z. z. poukazujúc na súdnu prax a to rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţo/250/2008 , 3Sţi/3/2011, 6Sţ/91/01 a Nález Ústavného súdu č. I ÚS/236/
5. Ţalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, ţe v predmetnej veci existovali dve druhostupňové rozhodnutia a to napadnuté rozhodnutie a fiktívne rozhodnutie, hoci obe sú rozhodnutiami o odmietnutí informácie. Podľa ţalovaného mala ţalobkyňa podať ţalobu aj proti fiktívnemu rozhodnutiu. Podľa jeho názoru účinnosť ust. § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. nemôţe byť vylúčená skutočnosťou, ţe účastníkovi konania bolo doručené písomné vyhotovenie zamietavého rozhodnutia ţalovaného. V danej veci nebolo zohľadnené, ţe je tu preukázateľná existencia dôvodov pre nesprístupnenie informácie. Ţalobkyňa sa na odvolanie ţalovaného vyjadrila svojim podaním, v ktorom uviedla, ţe navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v sume 81,46 Euro. Poukázala, ţe pokiaľ ide o ust. § 9 ods.

§ 11ods.

1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. sa ţalobkyňa v celom rozsahu stotoţňuje s názorom krajského súdu titulom týchto ustanovení nebol daný. Zároveň poukázala, ţe takýto postup je v rozpore s princípmi občianskych práv a slobôd v demokratickej spoločnosti, nakoľko nie je v súlade s právnou úpravou vzťahov medzi občanom a štátom. Ţalobkyňa taktieţ poukázala, ţe sa nestotoţňuje s názorom ţalovaného, ţe v danej veci existovali dve druhostupňové rozhodnutia, aj keď obe majú byť rozhodnutiami o odmietnutí poskytnúť informácie. Poukázala, ţe teória ţalovaného o súbehu fiktívneho a písomného rozhodnutia a jej praktizovanie narúša princíp právnej istoty občana ako potenciálneho účastníka správneho a neskôr súdneho konania. Takýmto postupom by podľa 4 8Sži/16/2013 jej názoru došlo k porušeniu pravidla rovnosti zbraní v konaní pred správnymi súdmi., ktorá by znamenala znemoţnenie realizácie tých procesných práv, ktoré mu vyplývajú zo Správneho poriadku alebo OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods.

ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Najvyšší súd, ako súd odvolací dospel jednomyseľne k záveru, ţe v predmetnej veci bol prvostupňovým súdom dostatočne zistený skutkový stav veci a vec bola posúdená vecne správne. Odvolací súd nezistil procesné vady, ktoré by samy o sebe boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku, ktoré zodpovedajú obsahu spisu a tieto dôvody si odvolací súd osvojuje ako svoje vlastné. Najvyšší súd preto prvostupňový rozsudok podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil a súčasne odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom podaného odvolania, ktoré sú totoţné s dôvodmi s vyjadrením k samotnej ţalobe ţalobkyne, a s ktorými sa krajský súd náleţite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu. Podľa § 219 ods. 2 OSP odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne: Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zrušil rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. AA/2012/022967 zo dňa 18. apríla 2012, ktorým ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Povaţská Bystrica E.č. E/2011/000038, S.č. E/2012/00016 z 29. februára 2012, a ktorým tento zamietol ţiadosť ţalobkyne z 29. februára 2012 na sprístupnenie informácií (spisovej dokumentácie) maloletej N. M. 5 8Sži/16/2013 (dcéry ţalobkyne) podľa § 9 ods.

§ 11ods.

1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k zhodnému záveru s krajským súdom, ţe ţalovaný správny orgán v predmetnej veci nepostupoval náleţite v súlade s právnymi normami a pouţil ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. (§ 9 ods.

§ 11ods.

1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z.), ktoré sa nevzťahujú na daný prípad. Zákonodarca v zákone č 211/2000 Z. z. podrobne upravuje právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci a iné verejné inštitúcie a je vykonaním základného práva na informácie. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneuţitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho, a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tieţ priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom ţivote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretoţe tým nadobúdajú pocit nemoţnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami kaţdého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky (čl. 26), Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výkladom ústavného práva na prístup k informáciám sa zaoberá aj judikatúra ústavného súdu, napr. nález sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa

1. júna 2007 a pod., ako aj judikatúra najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 6Sţi/5/2011 z
2. apríla 2012 a pod. Ani jeden z dôvodov uvedených v rozhodnutí o odmietnutí sprístupnenia informácie však nebol splnený. Ţalobkyňa ako matka maloletej je jej zákonnou zástupkyňou, takţe správny orgán nemusel ţiadať dotknutú osobu o súhlas so sprístupnením informácie a teda dôvody uvedené v ust. § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. na odmietnutie sprístupnenia informácie z dôvodov uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. splnené neboli. Taktieţ neboli splnené ani dôvody uvedené v ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. nakoľko nešlo o informáciu týkajúcu sa rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, 6 8Sži/16/2013 ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu trestného poriadku informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. V danej veci nešlo o súdne konanie, ale o konanie kolízneho opatrovníka pri zastupovaní maloletej vo veci úpravy práv a povinností vo veci starostlivosti o maloletú. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neobstojí ani námietka ţalovaného ohľadom existencie dvoch rozhodnutí v danej veci tak, ako o tom uvaţuje ţalovaný, teda, ţe existuje okrem ţalobou napadnutého rozhodnutia aj fiktívne rozhodnutie. Najvyšší súd zastáva názor, ţe ak je rozhodnutie o poskytnutí, čiastočnom poskytnutí alebo aj neposkytnutí informácie vydané hoci aj dodatočne, teda po uplynutí lehôt stanovených na vybavenie ţiadosti, resp. na rozhodnutie o odvolaní v § 17, resp. § 19 zákona č. 211/2000 Z. z., zaniká moţnosť uplatnenia existencie fiktívneho rozhodnutia. Iba takýto prístup totiţ umoţní splniť zákonnú poţiadavku na právo na informáciu v čo najkratšej lehote, nakoľko účelom zákona o slobode informácií je včasné podanie informácie a nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí. Ak teda rozhodnutie o odvolaní bolo v danej veci vydané (hoci aj oneskorene), prípadné „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným. V prípade, ţe by súd akceptoval názor ţalovaného, ţe fiktívne rozhodnutie existuje v danej veci, došlo by k popretiu samotného účelu zákona, t.j. poskytovaniu informácií. Takýmto výkladom zákona, by orgány, ktoré boli poţiadané o poskytnutie informácie mohli brániť ţiadateľovi domáhať sa v prípade nesprístupnenia informácie ochrany na súde, čo však určite nebol zámer a úmysel zákonodarcu v zákone o slobode informácií. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval v zmysle § 246c OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a v spojení s § 250k ods. 1 OSP, pretoţe ţalobkyňa v konaní bola úspešná, tak jej patrí náhrada trov odvolacieho konania vo výške 81,46 Euro. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právneho zastúpenia za jeden úkon právnej sluţby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
3. augusta 2013 vo výške 60,07 Euro podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a reţijný paušál vo výške 7,81 Euro podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., celkom 67,88 Euro + 20% DPH = 81,46 Euro. 7 8Sži/16/2013 Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
4. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. marca 2014 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská