← Slovensko

odpočet DPH, § 48 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.

Obsah (9)§ 44§ 49§ 29§ 165§ 19§ 8§ 219§ 250§ 224

Najvyšší súd 2Sžf/4/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ková

§ 44ods.

6 písm. b/ bod 1 zákona 511/1992 Zb. vo väzbe na § 165 ods. 2 a 5 zákona 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie januára 2011 v sume 37 993,70 eur, keď ţalobcovi neuznal odpočet DPH z odberateľských faktúr ţalobcu, vystavených dodávateľom ţalobcu obchodnou spoločnosťou RED ZONE, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, špecifikovaných v prvostupňovom správnom rozhodnutí (ďalej len „posudzované faktúry“), ktorými dodávateľ ţalobcu obchodná spoločnosť RED ZONE, s.r.o. Banská Bystrica (ďalej len „dodávateľ ţalobcu“) účtovala ţalobcovi dodanie tovaru, oblečenia špecifikovaného z mnoţstva druhu jednotkovej a celkovej ceny v posudzovaných faktúrach, keď dospel k záveru, ţe ţalobca v daňovom konaní nepreukázal dôkazy, ţe zdaniteľné plnenie posudzovanými faktúrami sa reálne uskutočnilo. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v dôvodoch rozhodnutia poukázal na ust. § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, 2, §51 ods. 1, § 22 ods. 1, § 69 ods. 1 ako zákona 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty v platnom znení v rozhodnom období (ďalej len „zákon o DPH“) ako aj na ust. §2 ods. 1, 3, 6 zákona 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov platných v čase začatia daňového konania a § 29 ods. 1 aţ 4, 8, § 14 ods. 1 a 5 §15 ods. 5 písm. c/ a ods. 10, 13 a konštatoval, ţe dôvodom na vydanie dodatočného platobného výmeru č. 9600404/5/3677781/2012/BizM zo dňa

  1. decembra 2012 (prvostupňové rozhodnutie) boli výsledky zistenia daňovej kontroly. ktoré boli obsahom protokolu zo dňa
  2. októbra 2011, jeho dodatku zo dňa
  3. novembra 2011 a výsledky ďalšieho dokazovania po zrušení prvého rozhodnutia vo veci odvolacím orgánom. Vykonanou daňovou kontrolou a preukazovaním v daňovom konaní bolo spochybnené uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení. V danom prípade ţalobcovi neholo uznané odpočítanie 20% dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 37 993,70 eur z dodávateľských faktúr dodávateľa RED ZONE. s.r.o., Banská Bystrica č. 002/2011 zo dňa
  4. januára 2011, č. 003/2011 zo dňa
  5. januára
  6. č. 005/2011 zo dňa
  7. januára
  8. č. 006/2011 dňa
  9. januára
  10. č. 009/2011 dňa
  11. januára
  12. Predmetom fakturácie bola dodávka rôzneho druhu oblečenia. Ţalobca po začatí daňovej kontroly uskutočňovanie sporných zdaniteľných plnení preukazoval v podstate iba dodávateľskými faktúrami, ktoré predloţil správcovi dane. Splnil si tak materiálne predpoklady čo sa týka predloţenia dokladov. avšak nepreukázal v celom priebehu konania skutočnosť, ţe zdaniteľné obchody holi reálne uskutočnené. Ţalovaný preveroval 2Sžf/4/2014 3 uskutočnenie zdaniteľných plnení od dodávateľa spoločnosti RED ZONE. s.r.o. a to najprv výzvami voči ţalobcovi na predloţenie dôkazov a dokladov o pôvode tovaru a následne aj rozsiahlym dokazovaním z vlastnej iniciatívy vypočutím svedkov (konateľkou ţalobcu, konateľom spoločnosti RED ZONE J., konateľom spoločnosti RED ZONE Ľ., konateľkou spoločnosti odberateľa ţalobcu L&S Invest, s.r.o., Galanta, konateľom spoločnosti dopravcu DOMIN-KD. s.r.o. D. (výpovede nachádzajúcej sa v správnom spise. ale aj v rozhodnutí správcu dane a úvodnej časti tohto rozhodnutia). Konateľka ţalobcu sa k výzve správcu dane na predloţenie dôkazov o pôvode tovaru prijatého od spoločnosti RED ZONE, s.r.o., Banská Bystrica vyjadrila, ţe doklad nemá. Oslovila bývalého konateľa RED ZONE, s.r.o., J., ktorý jej doniesol naspäť výzvu a uviedol. ţe nič nemá. ale ţe to preverí. Vo svojom ústnom vyjadrení pred správcom dane dňa
  13. júna 2011 uviedla, ţe s J. sa pozná dlhé roky. Tento ju oslovil, objednávka však nebola vyhotovená. Dohoda prebehla ústnou cestou tak, ţe tovar prevezme priamo od neho zo skladu na T.T.. Prepravu tovaru objednala sama prostredníctvom prepravnej spoločnosti DOMIN- KD, s.r.o. Platba bola prevedená v hotovosti a prijal ju od nej J.. Tovar bol uskladnený u J.. kde bol nakladaný, prevezený zo Sládkovičova k odberateľovi - spoločnosti L&S Invest, s.r.o. J.. konateľ spoločnosti RED ZON E, s.r.o., dňa
  14. októbra 2011 správcovi dane uviedol, ţe všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti Ľ., ktorý sa stal konateľom od
  15. apríla
  16. Správca dane vypočul do zápisnice aj ďalšieho konateľa spoločnosti RED ZONE. s.r.o. Ľ., ktorému mal J. odovzdať doklady. Ľ. uviedol, ţe bol konateľom iba na papieri. on nemá ţiadne papiere. všetky zobrala osoba, ktorú nepoznal. S touto osobou bol aj u notára. kde podpísal nejaké papiere. Bolo mu povedané. ţe v spoločnosti budú dvaja, nakoniec zostal len sám konateľom. S osobou. ktorej meno nevedel a s ktorou mal byť konateľom sa nevedel spojiť a neskôr poţiadal pána Ľ., aby to zrušil. Ďalej uviedol. ţe má trvalý pobyt na T.T.. On dal súhlas na umiestnenie sídla spoločnosti na tejto adrese. Na otázku správcu dane v súvislosti s tým, ţe na adrese T.T. sa nachádza aj sklad, ktorého vlastníkom je P. uviedol, ţe P. nepozná. Na spoločnosť RED ZONE ho nakontaktoval pán Ľ., ktorý ha oslovil v pizzerii. Uviedol, ţe nikto mu nikdy neodovzdal ţiadne doklady, ani preberací protokol. Keď po mesiaci zistil. ţe to nemá význam, oslovil znovu pána L., ţe chce spoločnosť zrušiť. Správca dane vypočul opätovne J. do zápisnice dňa
  17. októbra 2012, keď správca dane na základe predchádzajúcich zistení, ţe tovar pre spoločnosť ţalobcu mal byť v sklade na T. ulici. ktorého majiteľom mal byť P. uviedol, ţe si nepamätá či uzatvoril s P. zmluvu na prenájom skladových priestorov, ale ţe to bude mať určite v účtovníctve. Zároveň uviedol, ţe P. má 2Sžf/4/2014 4 trvalé bydliska na T. ulici v B. a telefonický kontakt oznámi. Toto však neurobil, o čom svedčí úradný záznam správcu dane zo dňa
  18. októbra
  19. Správca dane následne preveroval trvalý pobyt P.. ktorý mal byť majiteľom skladových priestorov na T.
  20. B. pričom bolo zistené. ţe táto osoba nemá na uvedenej adrese trvalý pobyt. Správca dane vypočul do zápisnice aj D., konateľa spoločnosti DOMIN-KD, s.r.o. ktorý potvrdil. ţe vykonal prepravu tovaru pre spoločnosť ţalobcu s tým, ţe pamätá si, ţe tovar bol nakladaný v B v činţiaku, ale ulicu nevie. Pri nakládke bola pani M. a ešte jeden pán. ktorého meno nevie. Potvrdil. ţe tovar bol prepravený zo skladu odberateľa L. v Sládkovičove. Z celého rozsiahleho dokazovania správcu dane (s poukazom aj na ďalšie dôkazy uvedené v rozhodnutí a nachádzajúce sa v správnom spise) nebolo moţné preukázateľne vyvodiť reálnosť obchodu (kúpy, predaja s odovzdaním a prevzatím konkrétneho tovaru) medzi spoločnosťou RED ZONE, s.r.o. a spoločnosťou ţalobcu. Preukázaná bola iba existencia fakturácie medzi uvedenými spoločnosťami a následne faktúry na dodanie tovaru pre odberateľa ţalobcu spoločnosť' L&S Invest, s.r.o., Galanta. Správca dane v podstate vyčerpal všetky moţnosti dokazovania reálnosti obchodovania z vlastnej iniciatívy. a preto bola potrebné. aby ďalšie dôkazy navrhoval a predkladal aj ţalobca. Ţalobca tak v priebehu konania neurobil. iba poukazoval na nesprávne, vykonštruované dokazovanie s nesprávnym vyhodnotením. Zákonodarca však s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. l písm. a/ zákona o DPH poţaduje pre ľahkú zneuţiteľnosť, aby platiteľ. ktorý nárok na odpočet uplatňuje preukázal existenciu podmienok. ktoré pre tento nárok na odpočet ustanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V danom prípade nepostačuje. pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloţenie faktúry, ale musí byť schopný preukázať. ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sţf/4/2011). Z platnej právnej úpravy vyplýva, ţe dôkazné bremeno je primárne stanovené na stranu daňového subjektu. ktorý si uplatňuje nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a je jeho povinnosťou preukázať. ţe nárok si uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúţi na následné overenie si skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leţí dôkazné bremeno svoje tvrdenia nepreukáţe, tak mu nemôţe byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný. Krajský súd sa stotoţnil s postupom správcu dane v predmetnom konaní. ktorý postupoval,

základných zásad daňového konania aj s podstatnou časťou vyhodnotení 2Sžf/4/2014 5 dokazovania (okrem vyhodnotenia výpovede svedka D.), na ktoré zároveň odkazuje. Svedok K. totiţ potvrdil uskutočnenie prepravy tovaru od spoločnosti ţalobcu do spoločnosti L&S Invest, ako aj zaplatenie za prepravu. Jeho výpoveď však samotná nebola rozhodujúca pre to. aby bola potvrdená reálnosť obchodovania medzi spoločnosťou RED ZONE. s.r.o. a ţalobcom. Pokiaľ ţalobca poukazoval na judikatúru Európskeho súdneho dvora, krajský súd uviedol, ţe podmienky reţimu v kauzách citovaných rozsudkov nemoţno úplne porovnávať s podmienkami vnútroštátneho dodania tovaru v Slovenskej republike. vzniku zdaniteľného plnenia a vzniku práva odpočítať daň z tovaru

§ 49

zákona o DPH, keď

striktných podmienok stanovených vnútroštátnou právnou úpravou zákona o DPH, v spojitosti na dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní, oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane preukazuje odberateľ. Ţalobca ako odberateľ tovaru musí byť schopný sám preukázať. ţe zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Táto právna úprava Slovenskej republiky musela byť známa aj ţalobcovi a vychádzajúc z toho súd mal za to, ţe pokiaľ by ţalobca bol schopný predkladať potrebné dôkazy, tak by ich aj predloţil. Predmetná poţiadavka zákonov o správe daní a o DPH vychádzala z toho, ţe v daných prípadoch odpočtu je moţné dôjsť k zneuţiteľnosti práva, a preto došlo k stanoveniu povinnosti preukázať reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov. V danom prípade nebolo síce ţalobcovi priame zneuţitie práva zo strany správnych orgánov preukázané. avšak preukázané bolo nepriame zneuţitie práva, keď ţalobca nevyvrátil pochybnosti daňových orgánov o reálnosti obchodovania s jeho dodávateľom.

názoru súdu ak si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľských faktúr, musí byľ schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Súd sa nestotoţnil ani s námietkou ţalobcu o porušení jeho práva vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. pretoţe ţalobca bol vo všetkých prípadoch upovedomený v zmysle § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o výsluchu svedkov, avšak okrem jedného prípadu sa výsluchu nezúčastnil. O trovách konania rozhodol krajský súd pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie ţalobca v ktorom ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti na ďalšie konanie. 2Sžf/4/2014 6 V dôvodoch poukazoval, ţe krajský súd neakceptoval tvrdenie ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu je zaloţené na pochybnostiach, ktoré nesprávne ţalovaný a prvostupňový správny orgán posúdili a odôvodnili ako skutkový stav. To znamená, ţe svoje rozhodnutia zaloţili na pochybnosti, čo je nielen nesprávnym právnym posúdením, ale aj porušením zásad daňového konania. Pokiaľ ţalobca ako daňový subjekt preukazoval nárok na odpočítanie dane dokladmi /faktúry/ ako aj svedeckými výpoveďami zainteresovaných tretích strán, ktoré sú v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení práve takými dôkazmi, na základe ktorých je moţné uplatniť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bolo ich potrebné posudzovať a vyhodnotiť

ich obsahu. Pokiaľ neboli v konaní zistené skutočnosti, ktoré jednoznačne vyvracajú pravdivosť obsahu dokladov a správca dane nemôţe takéto zistenie vyvodiť z vykonaných dôkazov, nemôţe rozhodnúť len na základe pochybností, ku ktorým preverovaním skutkového stavu dospel. V prípade ak správca dane v daňovom konaní zistil okolnosti, ktoré svedčia porušeniu zákona, bolo potrebné tento fakt jednoznačne pomenovať a objektívne preukázať vykonaním ďalšieho dokazovania. Vo veci poukazujeme aj na Rozsudok NS SR 3Sţf 1/2011: „Ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremena Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného nadštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania. Súd prihliadal aj na judikatúru ESD (C-354/03, 0-355/03, M84/03), ţe kaţdá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemoţno na ňu ťaţivo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu.“ Súčasne ţiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 691,88 eur. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril písomným podaním z 20. decembra 2013 zotrval na doterajších vyjadreniach dôvodoch napadnutého rozhodnutia ţalovaného a ako aj odôvodnení napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. 2Sžf/4/2014 7 Najvyšší súd SR (ďalej len „najvyšší súd“, „odvolací súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolácieho pojednávania § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuly a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

§ 29ods.

1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

§ 29ods.

2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

§ 29ods.

4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

§ 29ods.

8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 2Sžf/4/2014 8

§ 165zákona č.

563/2009 Z .z. (Daňový poriadok) v znení účinnom k 29. februáru 2012 Ods. 1 Právne úkony a ich účinky pri správe dani, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ods. 2 Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia

doterajších predpisov; sankcia sa uloţí

zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do

  1. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloţenie sankcie nastala do
  2. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

§ 19ods.

1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru

§ 8ods.

1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

§ 49ods.

1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

§ 49ods.

2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ, s výnimkou

odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

§ 219ods.

1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe u ţalobcu bola vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty

zákona 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol Daňovým úradom Banská Bystrica II 2Sžf/4/2014 9 č. 851/320/79404/2011/Kra zo

  1. októbra 2011, ktorý bol zo ţalobcom prerokovaný dňa
  2. novembra
  3. Na základe zistených výsledkov správca dane Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vyrubil ţalobcovi platobným výmerom č. 9600404/5/3677781/2012/BízM z
  4. decembra 2012 rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie 2011 vo výške 37 993,70 eur, keď konštatoval, ţe ţalobca porušil ust. § 51 ods. 1 a §49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH tým, ţe si uplatnil odpočítanie dane z nákupu tovaru deklarovaného dodávateľskými faktúrami špecifikovanými v rozhodnutí správcu dane od dodávateľa RED ZONE, s.r.o. Banská Bystrica tým, ţe si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal správcovi dane uskutočnenie nákupov tovarov vedených v záznamoch vedeným daňových subjektov v zmysle § 70 zákona DPH. Ţalobca v ţalobe ako aj v podanom odvolaní tvrdil, ţe preukázal dôkazmi uskutočnenie zdaniteľného plnenia a mal za to, ţe rozhodnutia ţalovaného sú zaloţené na pochybnostiach, ktoré nesprávne posúdili vec. Mal za to, ţe predloţenými dokladmi - faktúrami ako aj svedeckými výpoveďami svedkov v daňovom konaní preukázal splnenie všetkých zákonných náleţitostí na uplatnenie práva na odpočítanie DPH z posudzovaných faktúr. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane 2Sžf/4/2014 10 z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. Najvyšší súd z obsahu predloţeného administratívneho spisu zistil, ţe skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré povaţuje za úplné a dostatočné výstiţné sa stotoţňuje v celom rozsahu, ale na dopresnenie a zdôraznenie správnosti dodáva. V konaní bolo potrebné posúdiť, či daňová kontrola u ţalobcu zameraná na overenie DPH za január 2011 týkajúca sa preverenia dodávateľských faktúr ţalobcu od dodávateľa obchodnej spoločnosti RED ZONE s.r.o. bola vykonaná v súlade so zákonom a či závery daňových orgánov, ţe nevzniká z posudzovaných faktúr ţalobcovi právo na odpočet DPH, sú správne. Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe ţalobca preukazoval právo na odpočet DPH posudzovaných faktúr, dôkazmi a to predloţením týchto faktúr ako i tvrdením konateľky ţalobcu J. a bývalého konateľa RED ZONE, s.r.o. Fatránska 25 Banská Bystrica, IČO: 45 668 701 J., ktorý v čase zdaniteľného plnenia bol konateľom tejto obchodnej spoločnosti. Ţalobca v konaní ţiadne iné listinné dôkazy, preukazujúce existenciu zmluvného vzťahu medzi ţalobcom ako odberateľom a jeho dodávateľom RED ZONE, s.r.o. nepredloţil, (ako napr. obchodné zmluvy, dodacie listy a pod.) ani neoznačil dôkazy (svedkov), ktorí by potvrdili dojednanie a samotnú fyzickú realizáciu obchodu, deklarovaného posudzovanými faktúrami. Z výsluchu svedkov vypočutých správcom dane, aj

odvolacieho súdu nie je preukázaná reálnosť faktúrami deklarovaného plnenia. Vypočutí svedkovia – svedok C. sa k realizácií posudzovaného obchodu medzi ţalobcom a RED ZONE s.r.o. nevedel vyjadriť, lebo v čase plnenia za dodávateľa RED ZONE s.r.o. nekonal. Svedkyňa Š. (konateľka odberateľa ţalobcu L&S INVEST s.r.o. Galanta, IČO: 45 287 325) ozrejmila existenciu obchodno - záväzkového vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou L&S INVEST s.r.o. ako odberateľom a ţalobcom ako dodávateľom a spôsob plnenia dodávok medzi uvedenými 2Sžf/4/2014 11 spoločnosťami, avšak ku konkrétnym okolnostiam záväzkového vzťahu medzi ţalobcom ako odberateľom a dodávateľom obchodnou spoločnosťou RED ZONE s.r.o. sa nevyjadrila. Svedok K. ako konateľ DOMIN-KD s.r.o. zo sídlom v Galante, vo svedeckej výpovedi potvrdil prevzatie tovaru zabaleného v kartónoch a vreciach charakteru textil zo skladu v Banskej Bystrici a jeho prepravu motorovým vozidlom do Sládkovičova. Potvrdil, ţe prepravu tovaru objednala konateľka ţalobcu p. M. a pri nakládke tovaru v Banskej Bystrici bol osobne prítomný spolu s konateľkou ţalobcu a uviedol prítomnosť muţa, ku ktorej identifikácií sa nevedel vyjadriť. Pri vykládke tovaru v Sládkovičove bola prítomná iba konateľka L&S INVEST s.r.o. p. Š.. Svedok p. K. sa k okolnostiam uzavretia obchodu medzi ţalobcom a jeho dodávateľom RED ZONE s.r.o., o spôsobe plnenia, ktoré je deklarované posudzovanými faktúrami nevedel vyjadriť. Ani z výsluchu pôvodného konateľa dodávateľa ţalobcu p. P. a a konateľky ţalobcu, ktoré podrobne uviedol krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, nie sú preukázané konkrétne skutkové okolnosti dojednania obchodného vzťahu medzi ţalobcom a jeho dodávateľom RED ZONE s.r.o. a skutkové okolnosti týkajúce sa faktického plnenia, ktoré je deklarované posudzovanými faktúrami. Ţalobca teda preukazoval reálnosť plnenia predloţením posudzovaných faktúr, existenciou záväzkového vzťahu medzi ţalobcom a jeho odberateľom L&S INVEST s.r.o. a plnením na základe tohto záväzkového vzťahu.

odvolacieho súdu bolo potrebné aby žalobca dôkazmi preukázal reálnosť existencie plnenia, ktoré deklaroval posudzovanými faktúrami. Dôkazy vykonané správcom dane však túto okolnosť nepreukazujú a aj

odvolacieho súdu nie je možné reálnosť posudzovaného plnenia preukazovať len dôkazmi, ktoré potvrdzujú plnenie medzi žalobcom (žalobca tvrdí, že sa jedná o totožné plnenie) a jeho následným odberateľom. Dôkazy preukazujúce obchodno – záväzkové vzťahy medzi ţalobcom a obchodnou spoločnosťou L&S INVEST s.r.o., môţu byť iba podporným dôkazom, ktoré by mali relevanciu v prípade, keby ţalobca inými dôkazmi preukazoval uskutočnenie posudzovaného zdaniteľného plnenia, naviac keď nie je moţné posudzované faktúry stotoţniť s faktúrami, ktoré ţalobca vystavil ako dodávateľ pre odberateľa L&S Invest s.r.o.. Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, najvyšší súd sa s touto námietkou nestotoţňuje. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, iba predloţenie faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K tejto námietke dáva ţalobcovi 2Sžf/4/2014 12 do pozornosti, ţe dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. ţalovaný, tieto dôkazy len vykonáva, a poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Sţf/9/2012 zo dňa

  1. januára 2013, ktorý konštatuje : „Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v daňovom konaní, tak odvolací súd poznamenáva, ţe vykonanie dokazovania je primerane rozloţené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, ţe správca dane vykonaným dokazovaním preukáţe daňovníkovi, ţe tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, ţe jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí, alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloţí nové dôkazy alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo sluţby, tak potom musí niesť dôsledok toho svojho konania, ţe riadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo sluţby v súlade s ustanovením § 24 zákona č. 366/1999 Z. z.“. Ţalobca povinnosť tvrdení a dôkaznú povinnosť v daňovom konaní neuniesol, z dokazovania vykonaného správcom dane nevyplýva a nebolo bezpochyby dokázané reálne plnenie medzi dodávateľom ţalobcu RED ZONE s.r.o. a ţalobcom. Odvolací súd konštatuje, ţe závery rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z
  2. januára 2006 v spojených veciach C–354/03, C-355/03, C-484/03, na ktoré poukazoval ţalobca, nie sú na prejednávanú vec aplikovateľné, práve z dôvodu, ţe v posudzovanej veci nebola spochybnená existencia plnenia, ktoré predchádzalo alebo nasledovalo po plnení, ktoré je predmetom posudzovania. Najvyšší súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona 511/1992 Zb., keď v daňovom konaní nepreukázal všetky tvrdené skutočnosti, nesplnil povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti. Najvyšší súd SR v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. S poukazom na uvedené závery povaţoval odvolacie námietky ţalobcu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny

§ 250ja ods.

3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie 2Sžf/4/2014 13 napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 224ods.

1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Ţalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 19. marca 2014 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Dagmar Lojová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.