Najvyšší súd 2Sžo/27/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: I.. P. Ď., bytom H., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nosko & Partners, s.r.o., nám. SNP 16, Bratislava, proti ţalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OŠV 2942/2010 D III/2 z
- augusta 2010, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 319/2010-178 z
- februára 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 319/2010-178 z
- februára 2013, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č. k. 4S 319/2010-178 z
- februára 2013 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. b/, c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. OŠV 2942/2010 D III/2 z
- augusta 2010 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave č. ŠO 2553/2010 DIII/1 zo
- júla 2010, ktorým rozhodol o neprijatí ţalobcu 2Sžo/27/2013 2 na vysokoškolské štúdium v akademickom roku 2010/2011 s odôvodnením, ţe kapacitné moţnosti fakulty neumoţňujú prijatie formou prestupu z inej vysokej školy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní spisového materiálu a oboch rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť spočíva v nedostatku dôvodov skutkových a je takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia nie je náleţite vecne opísaná skutočnosť, ktorá bola dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, teda akým spôsobom, a či bolo vykonané dokazovanie ohľadom kapacitných moţností fakulty, najmä zdôvodnenie, prečo nemohol byť ţalobca prijatý, ak sa na štúdium zapísalo menej študentov, ako bol určený počet prijatých uchádzačov. Rozhodnutie neobsahuje údaje preukazujúce, ţe v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol stanovené kapacitné moţnosti fakulty. Neobsahuje odkaz na príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, kritériá ktorého ţalobca nesplnil, tak ako to vyţaduje študijný poriadok. Podľa krajského súdu z rozhodnutia taktieţ nie je zrejmé, či ţiadosť ţalobcu o preloţenie obsahovala náleţitosti interného predpisu, a to súhlas dekana fakulty, z ktorej chce byť prijatý a vyjadrenie rektora pred vydaním rozhodnutia dekana o prijatí z inej vysokej školy a ako sa s týmito okolnosťami ţalovaný vysporiadal. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, ţe aj napriek tomu, ţe sa na konanie vo veciach študijných práv a povinností študenta nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), nemoţno neprihliadať na skutočnosť, ţe slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému a je potrebné, aby aj vnútorný predpis, ktorý zakotvuje pravidlá a zásady pre rozhodovanie vo veciach študijných práv a povinností bol v súlade s princípmi dobrej správy. Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne, prípadne aby ho zmenil tak, ţe zruší aj prvostupňové rozhodnutie ţalovaného. Namietal, ţe ţalobca nemôţe mechanicky stotoţňovať počet prijímaných študentov a kapacitné moţnosti fakulty, pretoţe pri určovaní počtu prijímaných študentov sa vopred počíta s tým, ţe mnohí študenti sa na štúdium nezapíšu. V odvolaní ďalej uviedol, ţe napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo trpí vadou, ktorá spočíva v tom, ţe súd preskúmaval napadnuté rozhodnutia nad rámec 2Sžo/27/2013 3 ţalobných dôvodov, nakoľko ţalobca nenamietal rozpor napadnutého rozhodnutia s internými aktmi Univerzity Komenského. Podľa jeho názoru súd ţalovaného tlačí k rozhodnutiu o prijatí ţalobcu, pretoţe zrušil iba druhostupňové rozhodnutie aj napriek tomu, ţe súd konštatoval vady prvostupňového rozhodnutia. Ţalovaný poukázal aj na to, ţe ţalobca v čase vydania rozhodnutí nebol študentom študijného odboru, teda nespĺňal podmienky na prijatie a ani v súčasnosti ním nie je, pretoţe právo ukončil na Paneurópskej vysokej škole. Právny zástupca ţalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolacím dôvodom ţalovaného, ţe napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné. Ţalobca sa nestotoţňuje ani s námietkou ţalovaného, ţe súd rozhodoval nad rámec ţalobných dôvodov, pretoţe podľa jeho názoru ide o výnimku zo zásady iudex ne eat ultra petita partium, nakoľko rozhodnutie trpí takými vadami, na ktoré musí konajúci súd prihliadať bez ohľadu na to, či ţalobca takýto nedostatok rozhodnutia namietal. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- apríla 2013 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie ţalovaného č. OŠV 2942/2010 D III/2 z
- augusta 2010, ktorým ţalovaný v prvom rade zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. ŠO 2553/2010 DIII/1 zo
- júla 2010 ţalovaného v druhom rade, ktorým nebol ţalobca prijatý na 3-ročné štúdium bakalárskeho študijného programu „právo“ v študijnom odbore právo externou formou štúdia v akademickom roku 2010/2011 formou prestupu z inej vysokej školy. Rozhodnutie bolo odôvodnené kapacitnými moţnosťami fakulty. Ţalovaný rozhodol o neprijatí ţalobcu na vysokoškolské štúdium z dôvodu nedostatku kapacitných moţností fakulty. Vo vyjadrení k ţalobe ţalovaný uviedol, ţe je objektívnou 2Sžo/27/2013 4 skutočnosťou, ţe fakulta má kapacitný problém najmä pokiaľ ide o externú formu štúdia. Kapacitné moţnosti fakulty sa menia v súvislosti s tým, aké predmety sú v danom akademickom roku otvárané a vyučované. Tieto skutočnosti podľa názoru ţalovaného dokáţe fakulta, resp. jej dekan objektívne posúdiť, keďţe sú mu známe z jeho kaţdodennej úradnej činnosti. V rozhodnutí ţalovaného chýba odôvodnenie, prečo nemohol byť ţalobca prijatý, ak sa na štúdium zapísalo menej študentov, ako bol určený počet prijatých uchádzačov. Rozhodnutie neobsahuje údaje preukazujúce, ţe v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol stanovené moţnosti fakulty, ani odkaz na príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, kritériá ktorého ţalobca nesplnil. Námietka ţalovaného, ţe rozsudok sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, nepovaţuje odvolací súd za dôvodné. V odôvodnení rozhodnutia nie je náleţite vecne opísaná skutočnosť, ktorá bola dôvodom pre vydanie rozhodnutia. Najvyšší súd nemôţe súhlasiť ani s námietkou ţalovaného, ţe krajský súd preskúmal správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v ţalobe nakoľko ţalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či ţaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala. Pokiaľ ide o námietku ţalovaného v otázke pasívnej legitimácie v tomto konaní, odvolací súd poukazuje na to, ţe zo ţaloby nezameniteľne vyplýva označenie správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a s ktorým má súd ako s účastníkom konania konať. Úvahy, ktorými sa krajský súd riadil pri svojom rozhodnutí povaţuje odvolací súd za nesprávne a v súvislosti s tým dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sţo/19/2011 z
- júla 2011, podľa ktorého nesprávne označenie ţalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným ţalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej ţaloby. V tomto prípade však ţalobca správne označil ţalovaného, teda rektora verejnej vysokej školy a krajský súd následne v rozhodnutí nesprávne označil ako ţalovaného verejnú vysokú školu. Táto skutočnosť však nemala vplyv na výrok rozhodnutia krajského súdu a na základe toho odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 OSP rozhodnutie krajského súdu potvrdil. 2Sžo/27/2013 5 Z vyššie uvedených dôvodov sa najvyšší súd v celom rozsahu stotoţnil s rozhodnutím krajského súdu, keď dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu, ako vecne správny podľa § 219 OSP. potvrdil. Úlohou ţalovaného je postupovať v intenciách rozsudku krajského súdu, dostatočne odôvodniť rozhodnutie o neprijatí na vysokoškolské štúdium, najmä uviesť údaje preukazujúce, ţe v príslušnom akademickom roku počet študentov presiahol kapacitné moţnosti fakulty a zároveň uviesť príslušné ustanovenie vnútorného predpisu, kritériá ktorého ţalobca nesplnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- apríla 2014 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská