Najvyšší súd 2Sžo/41/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: J.. R. M., bytom B., J., zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát, Björnsonova 2, 940 54 Nové Zámky, proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SLV-PK-64-2010 zo dňa
- júna 2010, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 306/2010-43 z
- apríla 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 306/2010-43 z
- apríla 2013 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3S 306/2010-43 z
- apríla 2013 zrušil, podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), rozhodnutie ţalovaného č. SLV-PK-64-2010 zo
- júna 2010 ako aj rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre č. KRP-14-04/PMO-2010 z
- apríla 2010, ktorými správne orgány zamietli návrh ţalobcu na obnovu konania vo veci jeho preloţenia podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej 2 2Sžo/41/2013 informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o štátnej sluţbe“), dňom
- októbra 2007, ktoré bolo realizované personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č. 133 z
- septembra
- Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vplýva, ţe z obsahu pripojeného administratívneho spisu ţalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa krajský súd zistil, ţe ţalobca bol v stálej štátnej sluţbe od
- septembra 1993 do
- augusta 2006 a zastával funkciu vedúceho výkonu sluţby ODI PZ Nové Zámky. Personálnym rozkazom č. 133/2007 bol ţalobca dňom
- októbra 2007 preloţený podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe dňom
- októbra 2007 k Okresnému riaditeľstvu PZ v Nových Zámkoch, ktorému predchádzalo sluţobné hodnotenie č. ORP-77-28/VO-200-7 zo záverom, ţe ţalobca je spôsobilý vykonávať inú menej zodpovednú funkciu. Dňa
- septembra 2007 bol vydaný personálny rozkaz riaditeľa ORPZ v Nových Zámkoch č. 235/2007, ktorým bol ţalobca dňom
- októbra 2007 ustanovený do funkcie staršieho inšpektora UOZ Obvodného oddelenia PZ Šaľa, odboru poriadkovej polície ORPZ Nové Zámky. Krajský súd v Nitre rozsudkom z
- januára 2009, č. k. 11S 72/2008-74 zrušil rozhodnutie KRPZ v Nitre č. KRP-2-41/PK-2008 z
- apríla 2008 a sluţobné hodnotenie na ţalobcu zo dňa
- mája 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sţo/148/2009, kde predmetný rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil. Ţalobca proti personálnemu rozkazu č. 133 zo dňa
- septembra 2007 nepodal odvolanie ale návrhom zo dňa
- marca 2010 navrhol vykonať obnovu konania, ktorú zdôvodnil tým, ţe dňa
- februára 2010 nadobudol vykonateľnosť rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S 72/2008-74 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/148/2009, na základe ktorého bolo sluţobné hodnotenie č. ORP-77- 28/VO-2007 z
- mája 2007, ako i rozhodnutie odvolacieho orgánu KRPZ v Nitre zo dňa
- apríla 2008 zrušené a vec bola vrátená na nové konanie. Správny orgán prvého stupňa návrh ţalobcu na obnovu konania rozhodnutím č. KRP-140-4/PMO-2010 zamietol, nakoľko nezistil skutočnosti odôvodňujúce obnovu tohto konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, o ktorom rozhodol ţalovaný rozhodnutím zo dňa
- júna 2010, č. SLV-PK-64/2010, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. 3 2Sžo/41/2013 Krajský súd odvolávajúc sa na § 245 ods. 1, 2, 3 zákona o štátnej sluţbe poukázal na to, ţe povolenie obnovy konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyţaduje dodatočné zistenie mimoriadne závaţných skutočností, ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v prospech policajta. Aţ vtedy môţe oprávnený orgán na jeho návrh zrušiť právoplatné rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej. Pre posúdenie novosti skutočností alebo dôkazov je rozhodujúce, ţe ich účastník nemohol v čase pôvodného konania uplatniť, napríklad v odvolaní, t.j. do okamihu kým mu márne uplynula lehota na podanie odvolania alebo ešte v priebehu odvolacieho konania, t.j. do vyhlásenia odvolacieho rozsudku. Podľa názoru krajského súdu takýmito okolnosťami sú rozsudky Krajského súdu v Nitre č. k. 11S 72/2008-74 zo dňa
- januára 2009 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/148/2009 zo dňa
- januára 2010, ktorými bolo zrušené rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Nitre č. KRP-2-41/PK-2008 a sluţobné hodnotenie na ţalobcu zo dňa
- mája 2007, ktoré vyšli najavo aţ po právoplatnosti uvedeného personálneho rozkazu. Vzhľadom na to Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia ţalovaného, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, ţe obe napadnuté rozhodnutia je potrebné zrušiť, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec im vrátil na ďalšie konanie. Včas podaným odvolaním sa ţalovaný domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia a vrátenia veci krajskému súdu na nové konanie, z dôvodu, ţe napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru ţalovaného, napadnuté rozhodnutie je procesného charakteru, a ako také, nepodlieha súdnemu prieskumu, preto bolo potrebné konanie o ţalobe ţalobcu zastaviť. Pokiaľ ide o dôvody obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, ţalovaný poukázal na to, ţe tieto sú stanovené v ustanovení § 245 zákona o štátnej sluţbe odlišne od ustanovenia § 62 Správneho poriadku. V zmysle ustanovenia § 247a zákona o štátnej sluţbe na konanie podľa zákona o štátnej sluţbe sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Na obnovu konania v zmysle ustanovení zákona o štátnej sluţbe je potrebné, aby sa dodatočne zistili nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť, a ktoré mohli 4 2Sžo/41/2013 mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Predpokladom jej uplatnenia je teda objavenie nových skutočností alebo dôkazov, ktoré existovali v čase uskutočňovania pôvodného konania, ale účastník ich bez svojej viny nemohol pouţiť (nepoznal ich, pre objektívne prekáţky nemohol zabezpečiť a pod.) a tieto sú takého rázu, ţe ukazujú, ţe skutočný stav veci nebol zistený dostatočne. Podľa názoru ţalovaného rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/148/2009 zo dňa
- januára 2010, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S 72/2008-74 zo dňa
- januára 2009, ktorým bolo zrušené právoplatné sluţobné hodnotenie, nie je takouto novou skutočnosťou. Nie je ani takou skutočnosťou, ktorá existovala v čase konania o preloţení ţalobcu na inú funkciu o ktorej nevedel, alebo existovala v čase tohto konania, ale sa objavila aţ dodatočne. Podľa názoru ţalovaného, zrušenie právoplatného sluţobného hodnotenia, ktorým bol ţalobca hodnotený ako nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu nespĺňa zákonom poţadovanú podmienku novosti a neuplatniteľnosti v pôvodnom konaní. Preto táto okolnosť podľa názoru ţalovaného nemá vplyv na personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Nitre č. 133 zo dňa
- septembra 2007, vydaný vo veci preloţenia ţalobcu na inú funkciu dňom
- októbra
- Ţalovaný tieţ poukázal na to, ţe pokiaľ mal ţalobca pochybnosti o zákonnosti personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ v Nitre č. 133 zo dňa
- septembra 2007 o jeho preloţení na inú funkciu v súlade s ustanovením § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej sluţbe, mal v zákonnej lehote 15 dní moţnosť podania riadneho opravného prostriedku (odvolania) a v prípade neúspechu v odvolacom konaní následne sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti vydaného rozhodnutia prostredníctvom súdu. Ţalobca však takto nepostupoval. Na záver ţalovaný vyslovil svoj názor, ţe personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Nitre č. 133 zo dňa
- septembra 2007 je iba procesným rozhodnutím, vzhľadom k tomu, ţe týmto personálnym rozkazom sa ţalobcovi nepriznávajú ţiadne práva ani neukladajú ţiadne povinnosti. Aţ personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Nové Zámky č. 235 zo dňa
- septembra 2007, ktorým bol ţalobca ustanovený do funkcie starší inšpektor s územnou a objektovou zodpovednosťou v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 zákona, priznával ţalobcovi práva vyplývajúce z ustanovení zákona (zaradenie do platovej triedy podľa § 85 zákona, boli mu priznané príplatky v zmysle príslušných ustanovení zákona). 5 2Sžo/41/2013 Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného vyjadril podaním z
- júla 2013, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu, ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, keby si ţalovaný urobil správnu právnu a skutkovú analýzu celého prípadu, tak mal sám a iniciatívne bez toho, aby čakal na nejaký podnet ţalobcu po zrušení jeho sluţobného hodnotenia zo strany súdov, ktoré malo za následok jeho preradenie a degradáciu, vyhodnotiť situáciu lege artis a rehabilitovať ho tým, ţe príslušné personálne rozkazy, na ktoré sa odvoláva aj ţalovaný, mal zrušiť a ţalobca mal dostať prinajmenšom morálnu satisfakciu. Napriek logike veci však ţalovaný tak nepostupoval a preto potom, čo súdy zrušili sluţobné hodnotenie ţalobcu ako neobjektívne, čo bolo v čase, keď uţ ţalobca obsah samotných personálnych rozhodnutí napadnúť po právnej stránke v rámci riadneho procesného konania nemohol, nezostalo mu nič iné, len poţiadať o obnovu konania z tak závaţných skutočností, ako uviedol vyššie. Uplatnil si aj náhradu trov konania za dva úkony právnej sluţby, vyjadrenie k odvolaniu a účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného je potrebné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
- apríla 2014 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie ţalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ktorými zamietli návrh ţalobcu na obnovu konania vo veci personálneho rozkazu, ktorým bol ţalobca preradený na inú prácu na základe sluţobného hodnotenia, ktoré bolo neskôr právoplatne zrušené. Podstatou sporu zostala otázka, či neskoršie rozhodnutia súdov, ktorými bolo zrušené sluţobné hodnotenie ţalobcu so záverom, ţe je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, na základe ktorého bol na takúto menej zodpovednú funkciu aj preloţený, môţe byť povaţované za dôvod na obnovu konania. 6 2Sžo/41/2013 Podľa § 245 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície, ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, moţno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Podľa ods. 2 návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa ods. 3 v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, ţe návrh je podaný včas. Podľa ods. 4 proti rozhodnutiu o obnove konania moţno podať odvolanie (rozklad). Podľa ods. 5, ak sa dôvod obnovy konania týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, o obnove konania rozhoduje tento orgán; v ostatných prípadoch uskutočňuje obnovu konania oprávnený orgán. Je zrejmé, ţe správne orgány postupovali v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 245 zákona o štátnej sluţbe keďţe dospeli k záveru, ţe ţalobca nepredloţil nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali uţ v čase uskutočňovania pôvodného konania, ale bez svojej viny ich nemohol pouţiť, nepoznal ich, resp. pre objektívne prekáţky ich nemohol zabezpečiť a tieto sú takého rázu, ţe ukazujú, ţe skutočný stav veci nebol zistený dostatočne. Krajský súd v napadnutom rozsudku naopak dospel k záveru, ţe predmetné rozsudky krajského a najvyššieho súdu samé osebe takýmito novými skutočnosťami sú. Tento záver krajského súdu však nemá oporu v právnej úprave ani v judikatúre najvyššieho a ústavného súdu. Zákon o štátnej sluţbe zakotvuje jednak hmotno-právne inštitúty, ale aj osobitnú úpravu procesného konania. Z ustanovenia § 247a cit. zákona jednoznačne vyplýva, ţe na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje Správny poriadok, s výnimkou výkonu rozhodnutia. 7 2Sžo/41/2013 Ustanovenie § 245 cit. zákona ustanovuje mimoriadny spôsob preskúmavania právoplatného rozhodnutia. Tento mimoriadny opravný prostriedok môţe uplatniť účastník konania a ako prostriedok dozoru nadriadený orgán. Na rozdiel od Správneho poriadku, ktorý rozlišuje štádiá konania o obnove - a to konanie o povolení obnovy, resp. jej nariadení a nové konanie vo veci (§ 63 a § 64), citovaný zákon stanovuje, ţe na návrh alebo z úradnej povinnosti môţe dôjsť k zmene alebo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, z ustanovenia § 245 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe vyplýva, ţe musia byť súčasne splnené viaceré zákonom ustanovené podmienky, aby bolo moţné z právneho hľadiska dospieť k záveru, ţe existujú dôvody na obnovu konania. To znamená, ţe dodatočne musia vyjsť najavo také skutočnosti, ktoré sa týkajú skutkového stavu veci, alebo dôkazy. Musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej a účastník konania ich nemohol bez svojho zavinenia uplatniť. Nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú obnovu konania treba však povaţovať za také skutočnosti a dôkazy, ktoré uţ existovali v čase administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia v predmetnej veci. Za novú skutočnosť nemoţno povaţovať napr. odlišný právny názor, resp. výklad právneho predpisu, keďţe ustanovenie § 245 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe zakotvuje ako dôvod obnovy konania iba skutkové otázky a nie otázky právne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, ţe na obnovu konania nestačí, ak po právoplatnom rozhodnutí sa zistia nové skutočnosti resp. dôkazy. Tieto nové skutočnosti resp. dôkazy musia byť takej kvality, ţe ak by sa uplatnili v pôvodnom správnom konaní, mohli by zmeniť názor rozhodujúceho správneho orgánu. Je úlohou rozhodujúceho orgánu, ktorý koná o návrhu na obnovu konania, aby posúdil, či konkrétna skutočnosť alebo dôkaz mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Ak sú zistené nové skutočnosti alebo dôkazy v porovnaní s výsledkami dôkazov a iných zistení vykonaných v správnom konaní nepodstatné na rozhodnutie vo veci samej, správny orgán návrhu na obnovu konania nevyhovie. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť kumulatívne splnená je, ţe nové skutočnosti, resp. dôkazy nemohli byť v konaní uplatnené bez zavinenia účastníka konania. Konaním je prvostupňové konanie, ako aj odvolacie konanie, resp. konanie o rozklade. Dôvod na obnovu konania je splnený iba za predpokladu, ţe účastník konania skutočnosť alebo dôkaz v čase konania nepoznal alebo vykonanie dôkazu navrhol, ale dôkaz nebol vykonaný, resp. vykonanie dôkazu bolo v čase rozhodovania z nejakého dôvodu nemoţné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/92/2009 z
- júna 2010). 8 2Sžo/41/2013 V právnej praxi, ak účastník vyuţil moţnosť podania ţaloby na preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia, obnova konania je jediným právnym prostriedkom, ktorý môţe viesť k zmene alebo zrušeniu rozhodnutia a tak preklenúť prekáţku veci rozhodnutej (tzv. res iudicata). Z citovanej právnej normy vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť podmienky prípustnosti obnovy konania tak, ţe účastník konania týmto mimoriadnym opravným prostriedkom môţe napadnúť právoplatné rozhodnutie len v taxatívne vymedzených prípadoch, a to a) ak sa dodatočne zistia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť, teda, ktoré bez svojej viny nemohol pouţiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môţu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; b) a tieto skutočnosti by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, teda, ak moţno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môţu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podstatnou náleţitosťou návrhu na obnovu konania je uvedenie dôvodov obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, ţe návrh je podaný včas. Obnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly, nedostatky v skutkovom stave pre nevykonanie dôkazov. Jej účelom je okrem uvedeného odstránenia skutkových nedostatkov aj vydanie nového meritórneho rozhodnutia. Zákon č. 73/1998 Z. z. (v porovnaní so Správnym poriadkom) zuţuje dôvody, pre ktoré moţno podať návrh na obnovu konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/27/2011 z
- januára 2012). V prejednávanom prípade hlavným dôvodom obnovy konania mali byť rozhodnutia súdov, ktorými bolo právoplatne zrušené sluţobné hodnotenie ţalobcu, ktoré bolo podkladom pre vydanie personálneho rozkazu č. 133 z
- septembra
- Odvolací súd pripomína, ţe v zmysle vyššie uvedeného pre povolenie obnovy konania podľa § 245 zákona o štátnej sluţbe nestačí, ak sa po právoplatnom rozhodnutí zistia nové skutočnosti resp. dôkazy. Tieto nové skutočnosti resp. dôkazy museli existovať v čase administratívneho konania a musia byť takej kvality, ţe ak by sa uplatnili v pôvodnom správnom konaní, mohli by zmeniť názor rozhodujúceho správneho orgánu. Je pravdou, ţe personálny rozkaz č. 133 z
- septembra 2007 bol vydaný na základe sluţobného hodnotenia, ktoré bolo neskôr zrušené, avšak samotné zrušenie sluţobného hodnotenia nie je novou skutočnosťou resp. novým dôkazom, ktorý existoval v čase 9 2Sžo/41/2013 administratívneho konania. Odvolací súd nevylučuje, ţe v čase administratívneho konania mohli existovať skutočnosti, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe, avšak ţalobca takéto v ţalobe neuviedol, neuviedol skutkový omyl, ktorý by bolo potrebné odstrániť a uţ vôbec neuviedol dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Za týchto okolností nemohol rozhodujúci orgán, ktorý konal o návrhu na obnovu konania posúdiť, či konkrétna skutočnosť alebo dôkaz mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie (personálny rozkaz), resp., či nové skutočnosti alebo dôkazy v porovnaní s výsledkami dôkazov a iných zistení vykonaných v správnom konaní sú nepodstatné na rozhodnutie vo veci samej. Navyše neušlo pozornosti odvolacieho súdu, ţe rozhodnutia týkajúce sa sluţobného hodnotenia ţalobcu boli rozsudkami krajského a najvyššieho súdu zrušené z dôvodu, ţe správne orgány pochybili predovšetkým v tom, ţe pri hodnotení ţalobcu nedodrţali procesný postup ustanovený zákonom. Skutkové zistenia správnych orgánov spochybnené neboli a tieto nespochybnil ani ţalobca vo svojej ţalobe, ani v odvolaní. Na základe vyššie uvedeného preto dospel odvolací súd k záveru, ţe krajský súd pochybil, keď povaţoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/148/2009 zo dňa
- januára 2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11S 72/2008-74 zo dňa
- januára 2009, ktorým bolo zrušené právoplatné sluţobné hodnotenie, bez ďalšieho, za nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania vo veci personálneho rozkazu č. 133 z
- septembra 2007, t.j. rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, proti ktorému ţalobca ani nepodal odvolanie. Pokiaľ ide o ďalšie námietky ţalovaného uvádzané v odvolaní, tieto odvolací súd povaţoval za irelevantné s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalovaného vyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 220 OSP zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP) a ţalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol, keďţe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup ţalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom. 10 2Sžo/41/2013 Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd vychádzal z ustanovení § 246c ods. 1, § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2014 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská