Najvyšší súd 2Sžo/18/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobcu J. K., nar. X., bytom Š., X. H., zast. JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen , proti ţalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SLV–PS-PK-171/2011 zo dňa
- októbra 2011, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 257/2011-100 zo dňa
- novembra 2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 257/2011-100 zo dňa
- novembra 2012, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave v zmysle ust. § 250 j ods. 1 O.s.p. zamietol ţalobný návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného, ktorým ţalovaný v odvolacom konaní zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, č. KRPPZ–BB-VO2-PK-10-004/2011 zo dňa
- júla 2011, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol návrh ţalobcu na obnovu konania vo veci rozhodnutia riaditeľa KR PZ Banská Bystrica č. KRP-16-6/PK-2008 o odvolaní proti sluţobnému hodnoteniu schválenému riaditeľom OR PZ vo Zvolene, ktorým 2 2Sžo/18/2013 bol ţalobca vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe. Krajský súd takto rozhodol, keď poukázal na to, ţe v personálnom konaní podľa zákona o štátnej sluţbe príslušníkov PZ je obnova konania prípustná za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými sú dodatočné zistenie nových skutočností alebo dôkazov, ich neznámosť policajtovi alebo jeho nadriadenému v čase pôvodného konania - a to bez jeho viny, a moţnosť, ţe tieto nové skutočnosti alebo dôkazy budú mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V ţiadnom prípade konanie o obnove nie je právnym prostriedkom ako zvrátiť dôsledky účastníkovej pasivity v pôvodnom konaní. Ak bol ţalobca toho názoru, ţe príslušný nadriadený nezákonne nahliadol do utajovaných častí trestného spisu, resp. ak mal akúkoľvek inú pochybnosť o zákonnosti nazerania do trestného spisu v rámci jeho personálneho konania, mal túto námietku vzniesť uţ počas pôvodného správneho konania a následne aj počas súdneho konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Túto moţnosť však nevyuţil a proti rozhodnutiu KR PZ v Banskej Bystrici č. p. KRP-16-6/PK-2008 zo dňa
- mája 2008, ktorým bolo potvrdené ţalobcovo sluţobné hodnotenie správnu ţalobu nepodal. Pokiaľ ţalobca svoje práva správnou ţalobu nebránil, nie je moţné nahrádzať tento postup návrhom na obnovu konania. Krajský súd ďalej dôvodil tým, ţe samotné oznámenie Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
- apríla 2011 bez ďalšieho nedokazuje nezákonný postup ţalobcovho nadriadeného pri spracovaní návrhu sluţobného hodnotenia. Zo sluţobného hodnotenia ani z rozhodnutia o odvolaní proti nemu nijako nevyplýva tvrdenie, ţe podkladom sluţobného hodnotenia boli aj utajované časti spisov a preto krajský súd zhodne s názorom ţalovaného dospel k záveru, ţe zákonné predpoklady na povolenie obnovy konania v ţalobcovom prípade neboli naplnené. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a to tak, ţe rozhodnutie Prezidenta policajného zboru č. SLV-PS-PK-171/2011 zo dňa
- októbra 2011 zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, ţe aţ dňa
- apríla 2011 mu bolo známe, ţe mjr. M. B. v tej dobe vo funkcii riaditeľa OO PZ H. nahliadol do utajovaných častí tohto spisu ČVS: UIS-169/IOS-V-2006 a ţe si myslel, ţe legálnym spôsobom. Dôvodil tým, ţe dňa
- apríla 2011 mu bolo podľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby MV SR, plk. J.. M. J. doručené oznámenie zo dňa
- apríla 2011 o vybavení jeho sťaţnosti zo dňa
- januára 2011, pričom v oznámení o vybavení sťaţnosti sa jednoznačne uvádza, ţe bolo zistené, ţe M. B. a ani iným neoprávneným osobám neboli poskytnuté písomnosti z uvedeného utajovaného spisu. To, ţe 3 2Sžo/18/2013 mjr. B. nahliadol do utajovaných častí spisu preukazuje návrh sluţobného hodnotenia na osobu ţalobcu, ktorý sa nachádza v personálnom spise, keď priamo v návrhu sluţobného hodnotenia uvádza na strane 3, ţe ,,Treba dodať, ţe vyhodnotené odpočúvania menovaného sú legálnym dôkazom pre potreby personálneho konania. Jedná sa o legálny dôkaz (so zreteľom na rozhodnutie o odpočúvaní vydané Vojenským obvodovým súdom v Banskej Bystrici zo dňa
- novembra 2006 v zmysle § 115 ods. 6 Trestného poriadku) a dôkaz legitímny (s poukazom na ustanovenie § 36 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore)“ po utajovanej časti spisu sa opierajú o rozhodnutie o sluţobnom hodnotení a práve opačné tvrdenie je podľa oznámení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa
- apríla 2011, ţe nikto nemohol nezákonne nahliadnuť do utajovaných skutočností rozhodnutí o odpočúvaní vydaných Vojenským obvodovým súdom v Banskej Bystrici zo dňa
- novembra
- Pokiaľ mjr. B. by nenahliadol do utajovaných častí spisu, nemohol by potom tieto skutočnosti uvádzať v návrhu sluţobného hodnotenia a v sluţobnom hodnotení a následne sa o tieto utajované časti mohli opierať ďalšie personálne konania vykonané správnymi orgánmi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Neobstojí preto ani tvrdenie prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky plk. J.. J. S. v rozhodnutí o odvolaní zo dňa
- októbra 2011, nakoľko prepisy boli vyhotovené aţ dňa
- júla 2007 a dňa
- júla 2007 a do spisu ČVS:UIS-169/OIS-V-2006, boli doručené aţ dňa
- júla 2007, skoro 4 mesiace neskôr ako ich overené kópie mal údajne prevziať M. B.. Ako dôkaz k ţalobe doloţil kópiu časti písomnosti číslo PPZ-785/ZPČ-S-ITP-2007 a kópiu časti PPZ-791/ZPČ-S-ITP-2007, ktoré podľa ţalobcu potvrdzujú jeho tvrdenia. Na rozdiel od krajského súdu je toho názoru, ţe kumulatívne splnil všetky podmienky pre obnovu konania v danom prípade. Tieto nedostatky vyšli najavo aţ po právoplatnosti sluţobného hodnotenia na jeho osobu a tieto nové dôkazy majú závaţný vplyv a sú spôsobilé zvrátiť rozhodnutie vo veci samej. Uviedol, ţe jemu neboli bez jeho viny tieto uvádzané skutočnosti a dôkazy v čase sluţobného hodnotenia a odvolania voči nemu známe, nemohol ich napadnúť v samostatnej ţalobe. Tvrdenie krajského súdu, ţe nekonal vo veci sluţobného hodnotenia, povaţuje za nesprávne, nakoľko ako náhle mu bolo doručené Oznámenie zo dňa
- apríla 2011, tak postupoval vo veci zákonným spôsobom. Ďalej uviedol, ţe povaţuje za nesprávne, ţe krajský súd sa nezaoberal tým, ţe dňa
- novembra 2011 po zákonnej lehote mu bolo doručené rozhodnutie ţalovaného č. SLV-PS- PK-171/2011 zo dňa
- októbra 2011, ktorým Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky J.. J. S. podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol jeho odvolanie voči rozhodnutiu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ Banská Bystrica plk. M.. M. B. č. p.: KRPZ- BB-VO2-PK-10-004/2011 zo dňa
- júla 2011 o zamietnutí ,,návrhu na obnovu konania“ vo 4 2Sžo/18/2013 veci rozhodnutia riaditeľa KR PZ Banská Bystrica č. KRP-16-6/PK-2008 zo dňa
- mája 2008 o odvolaní voči ,,sluţobnému hodnoteniu“ schválenému riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene. Týmto bol porušený zákon, pretoţe odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania a ak nemôţe odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní od podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť, pričom odvolací orgán nerozhodol v zákonnej lehote 60 dní a rozhodol aţ dňa
- októbra 2011 - skoro po troch mesiacoch od podania odvolania. Ţalobca ďalej poukázal na svoje vysvetlenie týkajúce sa trestného konania, na základe ktorého bolo na neho spracované sluţobné hodnotenie mjr. M. B. a uviedol, ţe všetky dôkazy, na základe ktorých mu bolo vznesené obvinenie a vedené vyšetrovanie a následne podaná obţaloba za prečin zneuţívania verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, boli nezákonné a vykonané nezákonným postupom a konaním vyšetrovateľa a orgánov činných v trestnom konaní. Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/64/2012 zo dňa
- júla 2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/25/2011 zo dňa
- marca 2012, na základe ktorého bol podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodený spod obţaloby, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý bol ako obţalovaný stíhaný a ţe tieto rozhodnutia zaslal k preskúmavaciemu konaniu Krajskému súdu v Bratislave. Uviedol, ţe počas personálneho konania bolo pouţité proti nemu nezákonné odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ktoré boli vykonané v rozpore s § 115 Trestného poriadku, na základe nezákonného príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vydaného Vojenským obvodovým súdom Banská Bystrica dňa
- novembra 2006, kde komunikácia z príslušného telefónneho čísla bola následne v dobe od
- novembra 2006 do
- mája 2007 nezákonne odpočúvaná a taktieţ boli zaznamenávané SMS správy z príslušného telefónneho čísla Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky - Prezídiom Policajného zboru, Úradom zvláštnych policajných činností –Stred Banská Bystrica. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa písomne ku odvolaniu ţalobcu vyjadrilo a ţiadalo, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako súladný so zákonom potvrdil. Poukázalo na to, ţe sa pridrţiava svojho písomného vyjadrenia k podanej ţalobe. 5 2Sžo/18/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke súdu www.nsud.sk. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, t. j. orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Pokiaľ ide o prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. d/ zákona o Policajnom zbore, je potrebné dať do pozornosti nasledovné skutočnosti a to, ţe v zmysle § 27 ods. 6 písm. b/ zákona sa v priebehu štátnej sluţby vykoná sluţobné hodnotenie, ak dôjde k závaţným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. Dňa
- marca 2008 bol riaditeľom Obvodného oddelenia PZ Hriňová na ţalobcu spracovaný návrh sluţobného hodnotenia a z tohto návrhu vyplýva, ţe k jeho spracovaniu sa pristupuje v súlade s § 27 ods. 6 písm. b/ zákona a spracované sluţobné hodnotenie bolo schválené i riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene dňa
- marca
- Ţalobca bol so schváleným sluţobným hodnotením oboznámený dňa
- marca
- Ţalobca sa voči sluţobnému hodnoteniu odvolal a jeho odvolanie bolo zamietnuté rozhodnutím riaditeľa KR PZ v Banskej Bystrici č. KRP-16-6/PK-2008 zo dňa
- mája 2008 a bolo ţalobcovi riadne doručené dňa
- júna
- Proti rozhodnutiu o odvolaní proti sluţobnému hodnoteniu ţalobca ţalobný návrh v zmysle piatej časti hlavy druhej O.s.p. nepodal. Zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje štátnu sluţbu príslušníkov Policajného zboru (okrem iných). Štátnou sluţbou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru 6 2Sžo/18/2013 policajtom v sluţobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace; štátna sluţba sa vykonáva v sluţobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu k štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.). Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 171/1993 Z. z.“) policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad 5Sţ/92/97, 4Sţ/185/2000, 6Sţ/13/2001, Sţ-o-NS/23/2003, Sţ-o-NS/53/2003, 4Sţ/143/2002, 7Sţ/107/2001, 7Sţ/86/2002, 2Sţo/156/2008, 2Sţ-o-KS/48/2005) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad III. ÚS 366/06, III. ÚS 263/06) vyplýva, ţe v konaní o prepustenie policajta zo sluţobného pomeru nie je sluţobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo sluţobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Preto nemoţno vo veci ţalobcu v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom. Sankciu za porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti nie je moţné stotoţňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďţe porušenie sluţobnej prísahy, resp. sluţobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Preto konanie v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru (s výnimkou ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z. z., o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde) nie je podmienené výsledkom trestného konania. 7 2Sžo/18/2013 Ţalobca v odvolaní poukázal na to, ţe v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 2T/96/2010 bol v plnom rozsahu oslobodený spod obţaloby, nakoľko nebolo preukázané, ţe sa skutok stal. Podľa ţalobcu mal jeho nadriadený v personálnom konaní vo veci porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti čakať na výsledky trestného konania vedeného proti ţalobcovi. Ţalobca vyslovil názor, ţe svojim konaním sa nedopustil porušenia sluţobnej prísahy alebo porušenia sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, nakoľko v trestnom konaní sa preukázalo, ţe skutok sa ani nestal. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne so záverom krajského súdu uvádza, ţe konanie o sluţobnom pomere a trestné konanie sú dve samostatné konania, pričom pre konanie vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či ţalobca bude uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. V konaní o prepustení zo sluţobného pomeru, i v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, je postačujúce preukázanie porušenia sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, ţe ponechanie príslušného policajta v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Tieţ je potrebné uviesť, ţe sluţobný orgán je v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. kompetentný v personálnych veciach konať samostatne a nemá povinnosť prerušiť konanie za účelom vyčkania na výsledok trestného konania. Ani prípadný právoplatný oslobodzujúci rozsudok by ešte neznamenal, ţe policajt sa nedopustil porušenia sluţobnej disciplíny. Disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna. Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V personálnom konaní moţno pouţiť ako dôkazy aj dôkazné prostriedky, ktoré nemusia svojou formou postačovať pre účely trestného konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe by v administratívnom konaní boli zadováţené dôkazy v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ţalovaný správny orgán vykonal vo veci vlastné dokazovanie a jeho výsledky vyhodnotil v súlade § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. 8 2Sžo/18/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe u ţalobcu boli splnené podmienky na prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z. z., pretoţe jeho konanie bolo v rozpore s obsahom sluţobnej prísahy a nezodpovedá sluţobným povinnostiam príslušníka PZ a ako také je neprijateľné a nezlučiteľné so záujmami štátnej sluţby. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 257/2011-100 zo dňa
- novembra 2012 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a stotoţnil sa i s jeho odôvodnením (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- apríla 2014 JUDr. Jozef Milučký, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská