← Slovensko

o náhradu škody a nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7 Cdo 129/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P., so sídlom v B.B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou R., so sídlom v B.B., v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr. B., PhD., proti ţalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10 C 176/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo

  1. januára 2013 sp. zn. 2 Co 472/2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
  2. januára 2013 sp. zn. 2 Co 472/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava V uznesením zo
  3. novembra 2012 č.k. 10 C 176/2012-24 uloţil ţalobkyni povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 € s tým, ţe ak sa poplatok nezaplatí v určenej lehote, bude ho súd vymáhať. Krajský súd v Bratislave uznesením zo
  4. januára 2013 sp. zn. 2 Co 472/2012 odvolanie ţalobkyne proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, ţe napadnuté uznesenie bolo zástupcovi ţalobkyne doručené prostredníctvom súdu dňa
  5. novembra 2012 (streda) a posledným dňom lehoty na včasné podanie odvolania bol deň
  6. decembra 2012 (štvrtok). Ţalobkyňa odvolanie podala osobne na súde
  7. decembra 2012 (piatok), teda po lehote stanovenej v § 204 ods. 1 O.s.p. Preto odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol 2 7 Cdo 129/2013 ako oneskorene podané. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby dovolací napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie, jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to z dôvodu, ţe odvolanie nepodala na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala ho prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti R., IČO: X., so sídlom v B., C., ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových sluţieb“, rovnako ako S. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa
  8. decembra 2012, teda v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Preto neexistoval dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je prípustné. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním ţalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. 3 7 Cdo 129/2013 Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z nich vyvodiť nemoţno. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994). Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 4 7 Cdo 129/2013 Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania treba, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej ustanovením § 204 ods. 1 O.s.p. Ide pritom o lehotu procesnú, čo znamená, ţe v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne doručené dňa
  9. novembra 2012 (č.l. 20). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol deň
  10. decembra 2012 (štvrtok), ako konštatoval aj odvolací súd a ktorá skutočnosť ani nebola sporná. Z podacej pečiatky Okresného súdu Bratislave V (č.l. 29) síce moţno zistiť, ţe odvolanie proti uzneseniu o súdnom poplatku (za vznesenie námietky zaujatosti) bolo podané na tomto súde osobne dňa
  11. decembra 2012, z ktorej skutočnosti vychádzal aj odvolací súd pri svojom závere o jeho oneskorenom podaní, ale so ţalobkyňou predloţeného dokladu (č.l. 36) o odovzdaní zásielky (s jej popisom ,,POH – NŠ – odvolanie SP 10 C 186/2012 do 10 C 156/2012 a vyjadrenia k poučeniu od 41 C 185/2012 do 7 C 162/2012“) na prepravu spoločnosti R. (aktuálny stav zásielky č. 13948226), o ktorom odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní nemal vedomosť (ţalobkyňa ho pripojila aţ k dovolaniu), súčasne vyplýva, ţe ţalobkyňa odvolanie (SP 10 C 176/2012) odovzdala na jeho doručenie súdu (Okresnému súdu Bratislava V) tejto spoločnosti dňa
  12. decembra 2012 t.j. posledný deň 15- dňovej odvolacej lehoty. Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. však bolo treba sa ešte zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo odvolanie
  13. decembra 2012 (posledný deň odvolacej lehoty) odovzdané ţalobkyňou na doručenie, moţno povaţovať za ,,orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť“. Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou, je v zmysle zákonom stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd (§ 218 ods. 2 O.s.p.), správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m ods. 2 O.s.p.), príslušný orgán nápravno - výchovného ústavu, zdravotníckeho zariadenia 5 7 Cdo 129/2013 a pod. a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky (pozri napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004). Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania poštových sluţieb (§ 1 ods. 1 písm. a/), definovaných ako sluţby poskytované na účely dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky (§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových sluţieb poštovým podnikom (§ 7) ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové sluţby moţno len za podmienok stanovených zákonom a to len na základe registrácie vykonanej P. (§ 19) v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného P. podľa § 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného P. podľa § 44). Konanie o registrácii t.j. zápis osoby, ktorá bude poskytovať poštové sluţby do registra poštových podnikov, upravuje zákon v § 19 aţ
  14. P. vedie register poštových podnikov ako verejný zoznam do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje, sprístupnený bezodplatne na jeho webovom sídle (§ 23). Podľa aktuálneho registra poštových podnikov je ku dňu vydania tohto rozhodnutia v ňom evidovaných 23 poštových podnikov s uvedením ich obchodného mena, dátumu registrácie, spôsobu označovania poštových zásielok a druhu (nimi poskytovaných) poštových sluţieb, vrátane S. (pod poradovým číslom 18) a spoločnosti R. s dátumom jej registrácie
  15. apríla 2012 (pod poradovým číslom 3), ktorej ţalobkyňa odovzdala predmetné podanie - odvolanie (okrem iných zásielok) na jeho doručenie Okresnému súdu Bratislava V dňa
  16. decembra 2012, pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na to, ţe spoločnosť R. je P. registrovaným poštovým podnikom poskytujúcim poštové sluţby (označené ako OS – ostatné poštové sluţby) v zmysle zákona, treba ju povaţovať za orgán, ktorému je moţné odovzdať podanie a ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa dôvodne namietala, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, jej odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). 6 7 Cdo 129/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  17. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  18. novembra 2013 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.