zákon č. 99/1963 § 104 a 246 ods. 1 písm. c/

Najvyšší súd 1Sdo/4/2014 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. Spr. 6206/12 z

1. júla 2012, o podaní žalobcu smerujúcom proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. decembra 2013, sp. zn. 3Sži/14/2013, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
3. júna 2013 č. k. 1S/198/2012 - 42, jednohlasne takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu tohto konania. O d ô v o d n e n i e : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
4. decembra 2013, sp. zn. 3Sži/14/2013, podľa § 250ja ods. 3 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku a § 219 ods. 1 OSP potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
5. júna 2013 č. k. 1S/198/2012 – 42 o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov). Podaním došlým krajskému súdu
6. decembra 2013, označeným ako Dovolanie voči uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
7. decembra 2013, sp. zn. 3Sži/14/2013 spojené s návrhom na odklad vykonateľnosti, navrhoval žalobca uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť v celom rozsahu. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti. 2 1Sdo/4/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní podania dospel k záveru, že konanie o ňom je potrebné zastaviť. Podľa § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Opravný prostriedok je v konaní podľa V. časti OSP prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods. 1 veta druhá OSP). Navyše proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu konajúcom podľa V. časti OSP nie prípustný žiadny opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 veta tretia OSP). Z uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vo veciach správneho súdnictva Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je súdom dovolacím. Podaním sa žalobca domáhal preskúmania právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu a krajského súdu vo veci, na konanie a rozhodnutie ktorej sa vzťahujú ustanovenia V. časti OSP (správne súdnictvo), v ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je dovolacím súdom a ako súd dovolací nemá právomoc konať. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP konanie o podaní žalobcu musel zastaviť pre nedostatok právomoci konať vo veci. Uvedený právny záver rešpektuje aj dnes už konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (k tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 87/09 a sp. zn. IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej 3 1Sdo/4/2014 sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS 208/08). O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, lebo konanie bolo zastavené. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. mája 2014 JUDr. Jana Henčeková PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová