← Slovensko

určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

Obsah (12)§ 63§ 142§ 224§ 236§ 238§ 253§ 153§ 237§ 214§ 115a§ 372§ 74

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7 Cdo 101/2011 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M.C. bývajúceho v Ţ., zastúpeného JUDr. R.K., advokátom v B., proti odp

§ 63ods.

2 písm. b/ Zákonníka práce je neplatná , lebo navrhovateľ odmietol prijať zmenu pracovnej zmluvy týkajúcej sa druhu práce - miešača kalot zo zdravotných dôvodov ( ktorá skutočnosť ani nebola v konaní spornou) a s jej odvolaním (zo strany odporcu ) nesúhlasil . Súčasne dospel k záveru , ţe výpoveď daná odporcom navrhovateľovi 24. 2. 2010

§ 63ods.

1 písm. b/ Zákonníka práce je platná, pretoţe boli splnené všetky podmienky výpovedného dôvodu

tohto ustanovenia t. j. organizačná zmena u zamestnávateľa ( odporcu ), nadbytočnosť 2 7 Cdo 101/2011 zamestnanca ( navrhovateľa ) a príčinná súvislosť medzi nimi. Bolo preukázané, ţe odporca nemal moţnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve ( fóliovača ) z dôvodu zníţenia celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

1 O. s. p. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, rozsudkom z

  1. apríla 2010 sp. zn. 14 Co 116/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ( aj vo výroku o trovách prvostupňového konania ) potvrdil . Vyslovil, ţe v nenapadnutej časti sa rozsudku okresného súdu nedotýka a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotoţnil so záverom prvostupňového súdu o splnení podmienok pre skončenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom výpoveďou z
  2. 2010

ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Keďţe v rámci riešenia organizačnej štruktúry bolo poskytnuté navrhovateľovi pracovné miesto, ktoré odmietol a inú vhodnú prácu pre neho zamestnávateľ ( odporca ) nemal, bol daný výpovedný dôvod pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa , (ţe odporca ako zamestnávateľ neprerokoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou

§ 63ods.

1 písm. b/ Zákonníka práce so zástupcami zamestnancov) vyhodnotil za nedôvodné, lebo takýto doklad odporca do spisu doloţil. O trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu moţnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu tým, ţe nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie , i keď bolo treba doplniť dokazovanie. Odporca totiţ doplnil dokazovanie doloţením dokladu o prejednaní výpovede so zástupcami zamestnancov aţ po rozhodnutí prvostupňového súdu, ktorú skutočnosť namietal v odvolaní a čo konštatoval aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Namietal tieţ nesprávne právne posúdenie veci v tom smere, ţe súd akceptoval protiprávny stav zapríčinený dvomi súbeţne danými výpoveďami zo strany odporcu navrhovateľovi .

jeho názoru nie je moţné, aby zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď v čase , kedy uţ jednu výpoveď danú mal a táto je účinná a nebola zákonným spôsobom zrušená, ani odvolaná a ani vyhlásená za neplatnú. Celkom iná situácia by bola pri akumulovaní viac výpovedných dôvodov v jednej výpovedi, ktorú súdna prax pripúšťa. 3 7 Cdo 101/2011 Odporca navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 253ods.

3, 4. Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil záväzný právny názor , od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je

§ 238O. s.

p. prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. , ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či uţ to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

§ 238O. s.

p., ale sa zaoberal aj otázkou , či dovolanie nie je prípustné

§ 237O. s.

p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho 4 7 Cdo 101/2011 súdu ( rozsudku či uzneseniu ) , ak konanie , v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu procesných práv, ktoré účastníkovi občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen samotným rozhodnutím, ale aj činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza. Dovolateľ namietal odňatie mu moţnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu tým, ţe nenariadil pojednávanie, i keď bolo treba doplniť dokazovanie. Zákon č. 384/2008 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok , s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214 O. s. p. tým, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

§ 214ods.

1 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého 5 7 Cdo 101/2011 stupňa rozhodol

§ 115abez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 ).

§ 372ods.

1 O. s. p. na konanie začaté pred

  1. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy účinné od
  2. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. Z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovateľ ( aţ ) v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa , ktoré podal osobne na súde prvého stupňa
  3. februára 2011 ( čl. 48 ) namietal ( okrem iného ) nesplnenie ( hmotnoprávnej ) podmienky platnosti výpovede

§ 74Zákonníka práce t.

j. jej neprerokovanie so zástupcami zamestnancov , ktorou podmienkou sa súd prvého stupňa nezaoberal ( zo zápisníc o pojednávaní z

  1. októbra 2010 a z
  2. novembra 2010 , ako aj a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva , ţe by sa ňou zaoberal ). Dôkaz o splnení tejto podmienky platnosti výpovede ( prerokovanie návrhu na skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov T. S. s. r. o. ) zaslal odporca súdu prvého stupňa
  3. marca 2011 s vyjadrením k odvolaniu ( čl. 53 – 54 ) , teda aţ po rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorú skutočnosť konštatoval aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku ( čl. 67 ). Odvolací súd po predloţení mu spisu s opravným prostriedkom
  4. apríla 2011 rozhodol o odvolaní navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania
  5. apríla 2011 ( oznámenie o vyhlásení rozhodnutia
  6. apríla 2011 , zverejnené na úradnej tabuli
  7. apríla 2011 a zápisnica o vyhlásení rozhodnutia pred odvolacím súdom z
  8. apríla 2011 - čl. 62 ) . Z uvedeného moţno vyvodiť, ţe bol daný dôvod pre nariadenie pojednávania odvolacím súdom

§ 214ods.

1 písm. a/ O. s. p., t. j. bolo totiţ treba doplniť dokazovanie na okolnosť splnenia ( hmotnoprávnej ) podmienky platnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou odporcu s navrhovateľom v zmysle § 74 Zákonníka práce. Potom postupom odvolacieho súdu nerešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku o potrebe nariadiť odvolacie pojednávanie , sa navrhovateľovi odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Navrhovateľ teda dôvodne namietal, ţe konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia odvolacieho súdu má vadu

§ 237písm.

f/ O. s. p. 6 7 Cdo 101/2011 Uvedená skutočnosť, ţe došlo k procesnej vade

§ 237písm.

f/ O. s. p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 17. augusta 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.