Najvyšší súd Slovenskej republiky 9So/55/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M. D., bytom O., zastúpenej JUDr. V., advokátkou so sídlom Republiky č.

§ 250lods.2 O.s.p.

majúc za to, že napriek zastaveniu konania bola navrhovateľka v konaní úspešná. Rozsudok krajského súdu napadla odporkyňa včas podaným odvolaním v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania a žiadala, aby ho odvolací súd v tejto časti zmenil tak, že odporkyňa nie je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania. Namietla, že o náhrade trov konania mal súd rozhodnúť podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. Poukázala na to, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou až od

1. októbra 2012, od tohto dňa jej bol invalidný 9So/55/2013 2 dôchodok aj priznaný. O priznanie invalidného dôchodku žiadala žiadosťou z
2. septembra 2011, ale zhoršenie jej zdravotného stavu na úroveň, ktorá zakladala vznik invalidity, vyplynulo až z dodatočne predložených lekárskych správ. Odporkyňa preto svojím správaním zastavenie konania nezavinila. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti potvrdil, lebo v konaní o opravnom prostriedku bola úspešným účastníkom konania a krajský súd o náhrade trov konania rozhodol správne podľa § 250k ods.

§ 250lods.2 O.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Os.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné. Konanie o preskúmanie rozhodnutia odporkyne z

1. októbra 2011 bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu na jeho preskúmanie. Podľa § 250k ods.1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže žalobcovi, (resp. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. navrhovateľovi) priznať náhradu trov len vtedy, ak bol žalobca úspešný. Za úspech v konaní je treba považovať zrušenie rozhodnutia správneho orgánu meritórnym rozhodnutím, teda rozhodnutím vo veci samej. Toto ustanovenie však nemožno uplatniť v prípade, ak konanie bolo zastavené, lebo v takom prípade nemožno hovoriť, že by ten-ktorý účastník konania bol v konaní úspešný. Piata časť Občianskeho súdneho poriadku v druhej ani tretej hlave neupravuje rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania pre spätvzatie žaloby (opravného prostriedku) podľa § 250d ods.3 O.s.p. Pre taký prípad je potrebné v zmysle § 246c ods.1 vety prvej O.s.p. postupovať podľa ustanovenia § 146 ods.1 písm.c), príp. ods.2 O.s.p. Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods.2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V danej veci bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia opravného prostriedku. V súlade s § 142 ods.2 vetou druhou O.s.p. by navrhovateľa mala právo na náhradu trov konania len v tom prípade, ak by jej návrh (opravný prostriedok) bol podaný dôvodne. 9So/55/2013 3 Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne z
2. októbra 2011, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa
3. septembra
4. Uvedenou žiadosťou navrhovateľka žiadala o priznanie invalidného dôchodku od
5. septembra
6. Vzhľadom na uvedené by opravný prostriedok navrhovateľky v súlade s § 142 ods.2 veta druhá O.s.p. mohol byť považovaný za podaný dôvodne len vtedy, ak by odporkyňa novým rozhodnutím vo veci navrhovateľke invalidný dôchodok priznala odo dňa uvedeného v žiadosti o dôchodok. Zo spisového materiálu však vyplýva, že navrhovateľka nebola uznaná invalidnou od
7. septembra 2011, ale až od
8. októbra 2012, a to na základe neskoršieho zhoršenia zdravotného stavu, ku ktorému došlo až v priebehu súdneho konania. Za takej situácie potom návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z
9. októbra 2011, nemožno považovať za podaný dôvodne. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti v súlade s § 246c ods.

§ 220O.s.p.

zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 29.mája 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová