Obsah (7)

§ 250j§ 22§ 21§ 5§ 12§ 138§ 228

Najvyšší súd 9Sžso/26/2012 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Ne

§ 250jods.

2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie; žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím odmietla odvolanie Ing. M. a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne Žilina číslo 701- 12535/2009 z

1. júna 2009, ktorým rozhodla, že Ing. M. dňa
2. júla 2007 vzniklo 2 9Sžso/26/2012 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) na tom základe, že

údajov vo výpise z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2006, poskytnutých Daňovým riaditeľstvom, ako výlučný sprostredkovateľ poistenia (správne malo byť uvedené „výlučný sprostredkovateľ poistenia a podriadený sprostredkovateľ poistenia“) dosiahol za rok 2006 príjem z činnosti sprostredkovateľov 135.439 Sk, teda príjem vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu (91.200 Sk) uvedeného v § 138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Protest prokurátora, podanému

§ 22ods.

1 písm. b/ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre žalovaná rozhodnutím číslo 322-6319-GC-09/2009/PP z

1. októbra 2010 nevyhovela. Odvolanie prokurátora proti tomuto rozhodnutiu generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím číslo 5789-13/2011-BA z
2. februára 2011 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia z
3. októbra 2009 dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre posúdenie vzniku poistenia

§ 21zákona č.

461/2003 Z. z.; správne orgány sa nezaoberali najmä otázkou, odkedy je možné Ing. K. považovať za SZČO

§ 5písm.

c/ zákona č. 461/2003 Z. z., keď ako sprostredkovateľ poistenia bol

§ 12zákona č.

340/2005 Z. z. zapísaný Národnou bankou Slovenska do registra sprostredkovateľov poistenia až

1. novembra 2006 a preto je potrebné rozlišovať príjmy, ktoré v roku 2006 dosiahol z činnosti sprostredkovateľa poistenia, a príjmy, ktoré dosiahol ako SZČO do
2. novembra
3. Žalovaná v správnom konaní nepreverila námietku Ing. K., že jeho príjem z činnosti, vykonávanej od
4. novembra 2006, bol iba 6.048 Sk. Krajský súd súčasne vyslovil názor, že žalovaná nesprávne posudzuje Ing. K. za SZČO

§ 5písm.

c/ zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu jeho zápisu do registra sprostredkovateľov poistenia, lebo tento zápis plní registračnú funkciu v súvislosti s dohľadom NBS nad finančným trhom, ale nemá povahu oprávnenia

§ 5písm.

c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná včas podaným odvolaním. Namietla, že osvedčenie o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia

zákona č. 340/2005 Z. z. sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti

tohto zákona a teda za oprávnenie

osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Naviac , pokiaľ sa krajský súd zaoberal otázkou právneho posúdenia Ing. K. ako SZČO v súvislosti s jeho zápisom do registra, táto otázka nebola sporná ani v správnom ani v súdnom konaní, t. j. žalobca ju vôbec nenamietal. Žalobca v žalobe namietal len to, že pre posúdenie vzniku 3 9Sžso/26/2012 odvodovej povinnosti sú rozhodujúce iba príjmy, ktoré Ing. K. ako SZČO dosiahol od 6. novembra 2006; sám teda konštatoval, že Ing. K. je od 6. novembra 2006 považovaný za SZČO

§ 5písm.

c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Predpokladom odvodovej povinnosti SZČO je príjem fyzickej osoby z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti; rozlišovanie menovaného ako sprostredkovateľa a ako SZČO je preto bezpredmetné. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa s názorom krajského súdu, že žalovaná nedostatočne objasnila otázku výšky príjmov Ing. K., ktorú v roku 2006 dosiahol z činnosti sprostredkovateľov poistenia a zaistenia. V ostatnom sa plne pridržiaval dôvodov žaloby a zdôraznil, že žalovaná pri posudzovaní príjmov Ing. K. nemohla vychádzať výlučne z podaného daňového priznania poistníka za rok 2006, ale v zmysle § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. mala zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Zotrval na názore, že Ing. K. sa za SZČO považuje od 6. novembra 2006, kedy mu bolo vydané osvedčenie o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania a v rozsahu žaloby bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o vzniku poistenia Ing. K. od 1. januára 2007.

§ 21ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do

1. decembra 2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od
2. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci 4 9Sžso/26/2012 s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 138ods.

10 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2007 vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.

§ 228ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do

1. decembra 2008 samostatne zárobkovo činná osoba je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, predložiť príslušnej pobočke do
2. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v bežnom roku, je povinná predložiť do ôsmich dní od jeho predloženia správcovi dane. Podstatou žaloby bolo tvrdenie, že pri posudzovaní otázky, či od
3. júna 2007 Ing. K. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, žalovaná mala rozlíšiť príjmy, ktoré tento dosiahol v roku 2006 od
4. novembra 2006, t. j. odo dňa jeho zápisu do registra sprostredkovateľov poistenia, od ostatných jeho príjmov, ktoré dosiahol pred týmto dňom z podnikania na základe uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy

Obchodného zákonníka. Žalobca namietal, že aj keď všetky tieto príjmy musí daňovník uvádzať do riadku 08 daňového priznania za rok 2006, je potrebné striktne oddeliť príjmy fyzickej osoby, ktorá má postavenie SZČO na účely poistenia

§ 5písm.

c/ zákona o sociálnom poistení. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že Ing. K. má postavenie SZČO od

1. novembra 2006 na základe jeho zápisu do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia. Pokiaľ krajský súd riešil aj otázku právneho postavenia Ing. K. od
2. novembra 2006, preskúmaval rozhodnutie žalovanej nad rámec žaloby. 5 9Sžso/26/2012 Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či Ing. K. možno považovať za SZČO na účely zákona č. 461/2003 Z. z. aj pred
3. novembrom 2006.

§ 5zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010 samostatne zárobkovo činná osoba

tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie

osobitného predpisu,

1. b)má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
2. c)má oprávnenie na vykonávanie činnosti

osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie

osobitného predpisu,

1. d)je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
2. e)vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
3. f)vykonáva činnosť obchodného zástupcu. Nie každá osoba, ktorá podniká, je považovaná za SZČO aj na účely zákona o sociálnom poistení. Takou osobou je len fyzická osoba, ktorá spĺňa charakteristiku uvedenú v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca namietal, že pred 6. novembrom 2006 Ing. K. vykonával podnikanie na základe zmluvy, uzavretej

Obchodného zákonníka a z tohto titulu nemal postavenie SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Zodpovedanie otázky, či na základe podnikania

zmluvy uzavretej

zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník, je možné Ing. K. považovať za SZČO na účely § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, a teda či do tohto dňa mal oprávnenie na vykonávanie činnosti

osobitného predpisu, je podstatné pre posúdenie otázky, či mu od 1. júla 2007 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Z uvedeného dôvodu preto pri posúdení vzniku povinného poistenia nemožno bez ďalšieho vychádzať z údajov daňového priznania za rok 2006, v ktorom fyzická osoba uvádza všetky príjmy z podnikania

zákona o dani z príjmov. Z údajov daňového priznania totiž nevyplýva, že všetky tieto príjmy sú príjmy SZČO, charakterizovanej na účely 6 9Sžso/26/2012 zákona o sociálnom poistení v ustanovení § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do

1. decembra
2. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná si pre rozhodnutie o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nezadovážila dostatok podkladov a jej rozhodnutie považoval za nesúladné so zákonom z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., preto rozsudok krajského súdu

§ 250ja ods.

3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p potvrdil ako vecne správny. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. apríla 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová