2 písm. a/ a § 39 v spojení s § 105 ods. 7 a 10 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.) od
názoru krajského súdu teda platí, ţe ak sa pri výpočte priemerného sluţobného príjmu započítava do celkových príjmov aj sluţobný príjem za nevyčerpanú dovolenku, potom sa tento celkový sluţobný príjem musí aj vydeliť celkovým počtom dní, za ktoré tento sluţobný príjem patril. Proti rozsudku krajského súdu, podal včas odvolanie ţalobca. Zotrval na dôvodoch ţaloby. Namietal, ţe nie je moţné sčítavať počet dní, za ktoré patril sluţobný príjem a sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku.
jeho názoru dôchodok by mal byť tým vyšší, čím vyšší mala osoba príjem a čím vyššie platila z neho poistné. Sčítanie príjmov a dôb za ktoré patria sa mu zdá absurdné z toho dôvodu, ţe teoreticky môţe ako doba za ktorú príjem patril vyjsť číslo vyššie ako 365, resp. 366 dní.
jeho názoru mal byť súhrn sluţobných príjmov (385 372 Sk) vydelený počtom kalendárnych dní v roku
5 zákona č. 328/2002 Z. z. rok trvania sluţobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.
2 zákona č. 380/1997 Z. z. o peňaţných náleţitostiach vojakov ak profesionálny vojak nevykonával sluţbu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť sluţobného príjmu za kaţdý kalendárny deň, keď vykonával sluţbu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky, náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty sluţobného príjmu povaţuje za výkon sluţby.
370/1997 Z. z. o vojenskej sluţbe v znení účinnom do 31. augusta 2005 profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť sluţobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a/ aţ d/. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe do súhrnu príjmov má byť započítaný aj sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, ktorý ţalobcovi patril v sume 15 030 Sk a ţe tento príjem patril za nevyčerpaných 13 dní riadnej dovolenky. Z vyššie citovaného ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. vyplýva ţe sluţobný príjem profesionálnemu vojakovi patrí v kalendárnom mesiaci za dni, počas ktorých vykonával sluţbu a taktieţ za dni, počas ktorých čerpal riadnu dovolenku, osobitnú dovolenku, náhradné voľno, prípadne absolvoval preventívnu rehabilitáciu. Sluţobný príjem nepatrí za dobu neschopnosti na výkon sluţby (práceneschopnosti). Z rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe v roku 2003 bola ţalobcovi z celkovej doby 365 dní odpočítaná doba 45 dní, počas ktorých nebol schopný na výkon sluţby. Za hodnotených 320 dní doby výkonu sluţby mu bol vyplatený sluţobný príjem vo výške 370 342 Sk a za 13 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky mu bol vyplatený sluţobný príjem 15 030 Sk. 5 9Sžso/17/2012 Sporným medzi účastníkmi bolo, aký počet dní má byť uvedený v deliteľovi na účely zistenia priemerného sluţobného príjmu ako základu na výpočet výsluhového dôchodku. Odvolací súd nepovaţoval za správny ani ţalobcom poţadovaný spôsob výpočtu základu ani spôsob jeho výpočtu, pouţitý ţalovaným v preskúmavanom rozhodnutí. Pokiaľ profesionálny vojak riadnu dovolenku nevyčerpá v celom rozsahu, patrí mu sluţobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, zodpovedajúcej počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Keďţe k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu 13 dní v prípade ţalobcu nedošlo,
názoru odvolacieho súdu nie je moţné uvedených 13 dní započítať do deliteľa ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu sluţby
2 vety druhej zákona č. 380/1997 Z. z. Odvolací súd dospel vzhľadom na uvedené k záveru, ţe ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné v danom prípade vykladať tak, ţe pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal ţalovaný celkový sluţobný príjem (vrátane sluţobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku) vydeliť len počtom 320 dní výkonu sluţby. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţoval rozhodnutie ţalovaného za súladné so zákonom a preto
3 vety prvej v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je ţalovaný viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 250k ods.1 O.s.p., keďţe ţalobca bol v konaní úspešný. Ţalobcovi v súdnom konaní vznikli trovy právneho zastúpenia a to v konaní pred súdom prvého stupňa za 2 úkony právnej sluţby v roku 2011 (prevzatie a príprava veci + podanie ţaloby á 57,00 € + paušálna náhrada 2 x 7,41€ + 25,76 € ako 20% DPH, spolu 154,58 € a za jeden úkon právnej sluţby v odvolacom konaní v roku 2012 ( podanie odvolania proti rozsudku) v sume 58,69 € + paušál 7,63 € + 13,264 € (20 % DPH), celkom 234,16 €, ktoré je ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi do rúk jeho právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 6 9Sžso/17/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. apríla 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.