Najvyšší súd 3 MCdo 14/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. K., bývajúceho v B., proti odporkyni S., so sídlom v B., IČO: X., za

§ 243aods.

1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. 4 3 MCdo 14/2013 Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. možno mimoriadnym dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. V konaní o mimoriadnom dovolaní sa najvyšší súd vždy zaoberá otázkou, či vo veci, ktorú preskúmava, nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. Procesné vady tejto povahy neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existencia ani nevyšla najavo. V mimoriadnom dovolaní sa namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami 5 3 MCdo 14/2013 zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. Výpoveď je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov výpoveď danú zamestnancovi (§ 74 Zákonníka práce) je hmotnoprávnou podmienkou platnosti tejto výpovede. Účelom uloženia predmetnej povinnosti je poskytnúť ochranu zamestnancovi pred prípadným zneužívaním postavenia zamestnávateľa (viď rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 72/2006, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 84/2007). Hmotnoprávna podmienka v zmysle § 74 Zákonníka práce je splnená, len ak zástupca zamestnancov prerokuje výpoveď „vopred“, t.j. pred tým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním jednostranne pracovný pomer. V občianskom súdnom sporovom konaní (o ktoré ide aj v preskúmavanej veci) sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má v takomto konaní jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú tieto procesné povinnosti účastníka, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V preskúmavanom prípade bolo – so zreteľom na vyššie citované ustanovenia Zákonníka práce – na odporkyni, aby preukázala, že výpoveď pracovného pomeru z

1. júna 2010 bola „vopred“ prerokovaná so zástupcom zamestnancov (§ 74 Zákonníka práce). Navrhovateľovi daná výpoveď obsahuje text, v zmysle ktorého skončenie pracovného pomeru výpoveďou „bolo prerokované v súlade s § 74 Zákonníka práce so zástupcom zamestnancov, pani Zuzanou S. dňa
2. júna 2010“. Menovaná bola ako svedok (§ 126 O.s.p.) vypočutá na pojednávaní
3. júna 2011 (viď č.l. 160 a 161 spisu). Pred súdom sa vyjadrila, že výpoveď je jej známa a že ju podpísala preto, lebo navrhovateľ odmietol výpoveď prevziať. So zreteľom na takéto vysvetlenie je zrejmé, že svedkyňa výpoveď z pracovného pomeru nepodpísala s úmyslom potvrdiť svojím podpisom jej obsah (teda 6 3 MCdo 14/2013 aj prerokovanie výpovede
4. júna 201) a zhodu údajov obsiahnutých vo výpovedi z pracovného pomeru so skutočnosťou; podpisom na výpovedi chcela potvrdiť (iba to), že navrhovateľ odmietol prevziať výpoveď. Jej podpis na výpovedi preto nemožno považovať za skutočnosť potvrdzujúcu, že výpoveď bola s ňou prerokovaná „vopred“ v deň uvedený vo výpovedi. Pri posudzovaní, či bola splnená hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného pomeru vyplývajúca z § 74 Zákonníka práce, súd vo všeobecnosti skúma, či zástupca zamestnancov „vopred“ prerokoval výpoveď z pracovného pomeru, neskúma však, aký postup pri tom zvolil. Ak bola žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie výpovede „vopred“ prerokovaná, sama skutočnosť, že išlo (len) o ústnu žiadosť a zamestnanec nebol na jej prerokovanie prizvaný, nemení nič na tom, že k prerokovaniu výpovede došlo (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 127/2005). Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 17/2008 uviedol, že Zákonník práce síce nepredpisuje, ako má prebiehať prerokovanie výpovede zástupcom zamestnávateľov, je však nevyhnutné, aby už v čase tohto prerokovania bol dôvod výpovede konkretizovaný dostatočne určito (viď R 47/2007) tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Dovolací súd, nadväzujúc na tieto úvahy, pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že s požiadavkou, aby výpoveď bola prerokovaná spôsobom vylučujúcim pochybnosti o tom, konkrétne aká výpoveď a z akého dôvodu bola (neskôr) daná, je logicky spojená požiadavka prerokovania výpovede podľa § 74 Zákonníka práce takým spôsobom, ktorý vylúči prípadné pochybnosti o tom, či výpoveď bola vôbec takto (vopred) prerokovaná. I. S. v rámci svojej svedeckej výpovede (viď č.l. 160 a 161 spisu) potvrdila, že výpoveď bola vopred prerokovaná, avšak ani na otázku súdu, ako je možné, že výpoveď datovaná
5. júnom 2010 bola prerokovaná
6. júna 2010, nevedela podať bližšie vysvetlenie a nekonkretizovala, kedy bola o prerokovanie výpovede odporkyňou požiadaná a kedy výpoveď prerokovala. Vzhľadom na to, že jediným dôkazom o prerokovaní výpovede z pracovného pomeru je nedostatočne konkretizované vyjadrenie svedkyne, ktoré nevedela v potrebnej miere spresniť, je opodstatnená námietka generálneho prokurátora, že na základe takto zisteného skutkového stavu nebolo možné prijať záver, v zmysle ktorého výpoveď zamestnávateľa bola vopred prerokovaná (§ 74 Zákonníka práce). V mimoriadnom dovolaní sa teda dôvodne uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). 7 3 MCdo 14/2013 Najvyšší súd z týchto dôvodov zrušil obe napadnuté rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p

§ 243iods.

2 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď § 243d ods. 1 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. apríla 2014 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková