Obsah (24)

§ 143§ 142§ 146§ 224§ 192§ 243i§ 27§ 1§ 2§ 3§ 4§ 5§ 9§ 10§ 20§ 21§ 442§ 160§ 163§ 160a§ 148§ 176§ 256§ 243b

Najvyšší súd 7 MCdo 27/2012 Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD.,

predloţenej špecifikácie advokátskou kanceláriou JUDr. Jozefa Švarca z 10. augusta 2008 vo výške 5 364,73 €. Ďalej v časti náhrady škody (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) pozostávajúcej z nákladov na vzdelanie vo výške 1 493,96 €, ktoré bol ţalobca povinný vrátiť

§ 143ods.

1 zákona č. 73/1998 Z. z., pretoţe jeho sluţobný pomer skončil prepustením z iných dôvodov ako uvedených v ods. 7 tohto ustanovenia. Potom v časti náhrady škody pozostávajúcej z nevyplateného odchodného, lebo zákon č. 328/2002 Z. z. vylučuje vyplatiť odchodné policajtovi, ktorého sluţobný pomer skončil prepustením, vo výške 8 249,35 € (v časti 5 824,87 € zobral ţalobu späť). Napokon v časti náhrady škody pozostávajúcej zo straty na zárobku za obdobie od

1. júla 2002 do
2. decembra 2007 vo výške 32 380, 95 €. Pri výpočte tejto zloţky náhrady škody vychádzal súd z priemerného mesačného zárobku ţalobcu 985,- €, keď celková suma za uvedené obdobie predstavuje 64 120,32 €. Z tejto sumy, ale odpočítal výsluhový dôchodok vyplatený ţalobcovi v sume 29 023,27 € a mzdu vyplatenú mu za obdobie od
3. júla 2003 do
4. novembra 2003 zamestnávateľom Banskobystrickým pivovarom, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Sládkovičova 37, vo výške 2 716,1 €. Potom celková suma priznaná ţalobcovi titulom uplatneného nároku na náhradu škody predstavovala sumu (5 364,73 € +1 493,96 € + 8 8 249,35 € + 32 380,95 € = 47 488,26 €) 47 488,26 €, ako vyplýva z výroku rozsudku prvostupňového súdu. Príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou ţalobcovi v jeho povinnosti uhradiť náklady na vzdelanie, v nevyplatenom odchodnom a straty na zárobku je

názoru súdu prvého stupňa daná tým, ţe ţalobca len v dôsledku vzneseného obvinenia bol personálnym rozkazom Ministerstva vnútra SR prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Nárok uplatnený ţalobcom titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 Občianskeho zákonníka) povaţoval z uvedených dôvodov za neopodstatnený, preto v tejto časti ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol

§ 142ods.

2 O.s.p. 3 7 MCdo 27/2012 Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovanej rozsudkom z

1. marca 2012, sp. zn. 15 Co 304/2011 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi 47 488,26 €, potvrdil, vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil tak, ţe ţalovanej náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovu trovy odvolacieho konania vo výške 527,12 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právnej zástupkyne. V celom rozsahu sa stotoţnil s rozhodnutím okresného súdu vo veci samej, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré povaţoval za vyčerpávajúce, zrozumiteľné, jasné a presvedčivé. Odvolacie námietky ţalovanej nepovaţoval za prijateľné, pretoţe sa s nimi dostatočne vysporiadal uţ súd prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukázal aj na judikáty R 35/1991 a R 70/
2. Doplnil, ţe z hľadiska priznania nároku na náhradu škody nie je v danom prípade rozhodujúce len to, či ţalobca vyuţil alebo nevyuţil opravné prostriedky (proti uzneseniu o vznesení obvinenia), pričom s nimi nebol úspešný, pretoţe rozhodujúcou skutočnosťou je „výsledný efekt“, teda to, či nakoniec jeho konanie bolo posúdené ako protispoločenské alebo nie, či sa teda dopustil konania, ktoré mu bolo kladené za vinu. Pokiaľ v konečnom dôsledku bol oslobodený spod obţaloby, objektívna zodpovednosť štátu bez zreteľa na zavinenie je daná a štát sa jej nemôţe zbaviť, a to aj napriek tomu, ţe orgány činné v trestnom konaní v ničom neporušili zákon, či úradný postup. Poukázal na základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, keď bolo nepochybne preukázané, ţe ţalobcovi vznikla škoda. Hlavnou príčinou, pre ktorú mu škoda vznikla, je vznesenie obvinenia rozhodnutím Krajského úradu vyšetrovania PZ, v dôsledku čoho bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru a bol povinný nahradiť všetky náklady za vzdelanie, vznikla mu škoda na odchodnom, trovy obhajoby v trestnom konaní, ako aj strata na zárobku. To, ţe ţalobca vyuţil všetky opravné prostriedky, ktorým nebolo vyhovené, nemôţe vo svojej podstate znamenať, ţe by nedošlo k naplneniu prvého atribútu (zodpovednosti za škodu) a to porušenie právnej povinnosti. Odvolací súd argument, ţe súd mal skúmať, či si ţalobca trestné konanie nezavinil sám svojím správaním, povaţoval za nedôvodný. Námietku týkajúcu sa odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa povaţoval odvolací súd tieţ za nedôvodnú a námietku nevyuţitia práva ţalobcu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (prepustenia zo sluţobného pomeru) za irelevantnú. O trovách prvostupňového konania rozhodol

§ 146ods.

2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a o trovách odvolacieho konania

§ 224ods.

1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. 4 7 MCdo 27/2012 Proti rozsudku krajského súdu v rozsahu výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ktorým rozhodol o trovách odvolacieho konania, podal na podnet ţalovanej mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil potvrdzujúci výrok rozsudku krajského súdu tak, ţe „výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi náhradu škody vo výške 47 488,26 € sa v časti sumy 5 364,- € potvrdzuje (v tejto časti mimoriadne dovolanie nepodal), v ostatnej časti sa tento výrok mení tak, ţe ţaloba sa vo zvyšku zamieta“ a zrušil výrok rozsudku krajského súdu o trovách odvolacieho konania a rozhodol o trovách odvolacieho a dovolacieho konania. Uviedol, ţe odvolací súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. v časti slovného spojenia „škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím“, ktoré vyjadruje podmienku „príčinnej súvislosti“ medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Táto spočíva v tom, ţe súd nesprávne ustálil, ţe existuje kauzálny nexus medzi vznesením obvinenia a skončením sluţobného pomeru

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţbe a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Zb.“). Otázka príčinnej súvislosti je otázkou aj skutkovou aj právnou. Odvolací súd nesprávne posúdil príčinnú súvislosť de iure medzi vznesením obvinenia a skončením sluţobného pomeru policajta. Ak sa zamestnávateľ alebo sluţobný úrad rozhodne ukončiť pracovný alebo sluţobný pomer pre zhodné skutkové dôvody, pre ktoré bolo obvinenie vznesené, musí byť schopný tieto skutkové dôvody preukázať. Platnosť skončenia pracovného alebo sluţobného pomeru môţe byť predmetom súdneho konania, kde súd nie je viazaný rozhodnutím o vznesení obvinenia. Skutkové a právne otázky skončenia pracovného pomeru alebo sluţobného pomeru hodnotí súd v občianskoprávnom konaní v plnej jurisdikcii. Poukázal na znenie ustanovenia § 192 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorá zákonná úprava umoţňuje ukončiť sluţobný pomer z dôvodu právoplatného odsúdenia policajta, vznesenie obvinenia voči policajtovi však dôvodom na skončenie sluţobného pomeru nie je. V danom prípade bol ţalobca trestne stíhaný na tom skutkovom základe, ţe prevzal úplatok. Ak bolo Ministerstvo vnútra SR presvedčené, ţe ţalobca (policajt) úplatok prevzal, malo moţnosť z takto vymedzeného skutkového dôvodu (kvalifikovaného ako porušenie sluţobnej povinnosti) sluţobný pomer ukončiť bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo vznesené obvinenie. Hodnotovo bezprostredný súvis medzi vznesením obvinenia a skončením sluţobného pomeru neexistuje. Vyplýva to najmä z toho, ţe ak by ţalobca vyuţil svoje právo 5 7 MCdo 27/2012 a domáhal sa preskúmania personálneho rozkazu o ukončení sluţobného pomeru súdom, súd (konajúci v rámci správneho súdnictva) by si vytvoril vlastný skutkový záver o dôvodnosti skutočností, ktoré sa ţalobcovi kládli za vinu. Napokon zdôraznil, ţe ak by v dôsledku vydania personálneho rozkazu MV SR ţalobcovi vznikla škoda, za túto škodu by zodpovedala Slovenská republika iba za predpokladu, ţe personálny rozkaz bol pre nezákonnosť zrušený. Táto skutočnosť nenastala, nakoľko ţalobca nevyuţil dostupné opravné prostriedky, nepodal proti rozhodnutiu Ministerstvu vnútra SR správnu ţalobu. Personálny rozkaz o skončení sluţobného pomeru je správnym rozhodnutím, ktoré, keďţe nebolo zrušené, poţíva ochranu prezumpciou jeho zákonnosti. Súdy konajúce o ţalobe na náhradu škody sú pri hodnotení skutkového stavu viazané tým, ţe sluţobný pomer ţalobcu bol ukončený zákonným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. mája 2006, sp. zn. 1 Sţ 15/2004, v ktorom sa zdôrazňuje, ţe konanie o prepustení zo sluţobného pomeru policajta nemoţno zameniť s trestným konaním a toto konanie nezávisí od výsledku trestného konania, ak sú pre účely takého konania vykonané dôkazy z trestného konania, lebo tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Zb. Ţalobca navrhol mimoriadne dovolanie odmietnuť. S argumentáciou v ňom obsiahnutou sa nestotoţnil a

jeho názoru súdy niţšieho stupňa správne posúdili otázku príčinnej súvislosti medzi vznesením obvinenia a následne skončením jeho sluţobného pomeru. Tým, ţe nepodal ţalobu o neplatnosť skončenia sluţobného pomeru, čo je iný právny titul, nezaniklo mu právo uplatniť si nárok titulom náhrady škody. Ţalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods.3 O.s.p.), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu v rozsahu

§ 243iods.

2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. 6 7 MCdo 27/2012

ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p., mimoriadne dovolanie moţno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.

ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.). V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p., môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené v § 237 O.s.p. a tzv. iné vady konania (§ 243f ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.) v mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) z hľadiska splnenia základných predpokladov zodpovednosti ţalovanej za škodu spôsobenú ţalobcovi nezákonným rozhodnutím

zákona č. 58/1969 Zb. vo vzťahu k nesprávnej interpretácii príčinnej súvislosti medzi uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ z

1. júla 2002 o začatí trestného stíhania ţalobcu ako obvineného z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody (§ 160a ods. 1, 2 Trestného zákona) a personálnym rozkazom ministra vnútra SR z
2. júla 2002 o prepustení (

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.) ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny 7 7 MCdo 27/2012 predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Je nepochybné, ţe predmetom konania v danej veci bola náhrada škody (okrem náhrady nemajetkovej ujmy, rozhodnutie o ktorej nebolo opravnými prostriedkami napadnuté), ţalobcom vyvodzovaná z nezákonného rozhodnutia – uznesenia Krajského úradu vyšetrovania PZ v Banskej Bystrici z 1. júla 2002, č. ČVS:KUV-48/OVVK-2002,

zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“), účinným od

1. júla 1969 do
2. júna 2004 (od
3. júla 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,

§ 27ods.

2 ktorého sa zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím jeho účinnosti spravuje doterajšími predpismi t. j. zákonom č. 58/1969 Zb.). Náhrada škody uplatňovaná ţalobcom pritom pozostávala z nákladov na trovy obhajoby v trestnom konaní uplatňovaných a súdom priznaných vo výške 5 364,73 €, náhrady nákladov na vzdelanie uplatňovaných a súdom priznaných vo výške 1 493,96 €, náhrady odchodného uplatňovanej vo výške 14 074,22 € a súdom priznanej výške 8 249,35 € (v časti 5 824,87 € bolo konanie zastavené) a náhrady straty na zárobku uplatňovanej vo výške 33 211,18 € a súdom priznanej výške 32 380,95 €. Ţalobca celkove uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 54 143,36 €, ktorý vo výške 5 824,87 € zobral späť a vo výške 2 721,97 € súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol, teda priznal nárok uplatňovaný ţalobcom na náhradu škody celkove vo výške 47 488,26 €. Generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal „len“ priznanie nároku vo výške 42 123,53 € (mimoriadne dovolanie v časti priznanej sumy 5 364,73 € titulom náhrady škody pozostávajúcej z nákladov obhajoby v trestnom konaní nepodal). Nakoľko uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, z ktorého ţalobca vyvodzuje uplatnený nárok na náhradu škody, bolo vydané v trestnom konaní za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., treba na daný prípad aplikovať zákon č. 58/1969 Zb. Pasívne vecne legitimovaným subjektom je pritom štát (Slovenská republika), v zastúpení ústredným orgánom, a to Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, čím bola teda daná aj pasívna vecná legitimácia ţalovanej v predmetnom spore (niţšie citovaný § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.). 8 7 MCdo 27/2012

§ 1ods.

1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktieţ za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto zodpovednosti sa nemoţno zabaviť.

§ 2zákona č.

58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomuto konaní.

§ 3ods.

1 zákona č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, moţno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník vyuţil moţnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťaţnosť.

§ 4ods.

1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemoţno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škode viazaný.

§ 5ods.

1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody nemá ten, a/ kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, ţe pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺţenia, b/ kto bol spod obţaloby oslobodený alebo proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené len preto, ţe nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný alebo ţe mu bola udelená milosť alebo trestný čin bol amnestovaný.

§ 9ods.

1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym 9 7 MCdo 27/2012 notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov.

§ 10zákona č.

58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania ţiadosti, môţe sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

§ 20zákona č.

58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

§ 21zákona č.

58/1969 Zb. strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o škodu na zdraví. Ustanovenie § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí v týchto prípadoch obdobne.

Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 46 ods. 3, má kaţdý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Takto vyjadrenému ústavnoprávnemu základu nároku na náhradu škody zodpovedá aj zmysel právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu

zákona č. 58/1969 Zb. t. j., aby kaţdá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle citovaného ustanovenia § 1 zákona č. 58/1969 Zb. je zrušenie alebo zmena právoplatného nezákonného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia však nestačí vychádzať len z jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale súdna judikatúra (systematickým a logickým extenzívnym výkladom) dospela k záveru, ţe ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obţaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, ţe občan čin nespáchal, a ţe trestné 10 7 MCdo 27/2012 stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Teda rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. Nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu

zákona č. 58/1969 Zb. a posudzuje sa ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z

1. februára 1990, sp. zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. júna 1993, sp. zn. 1 Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994, nález ÚS SR z
3. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 25/2011–33). V takomto prípade totiţ nemoţno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je treba splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Ak k takému rozhodnutiu došlo preto, ţe sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. To znamená, ţe (zastavením trestného stíhania alebo oslobodením spod obţaloby) zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa zároveň z tohto dôvodu stáva bezpredmetným (nadbytočným). Výsledky trestného konania (zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obţaloby) totiţ ukazujú, ţe podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, ţe ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obţaloby oslobodený, má pri splnení zákonných predpokladov

ustanovení § 1 aţ 4 zákona č. 58/12969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (okrem uvedených výnimiek).

§ 442ods.

1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. 11 7 MCdo 27/2012 Skutočnou škodou treba rozumieť ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť peňaţným plnením vo forme náhrady škody. Z hľadiska skutkového stavu bolo v preskúmavanej veci, na základe dokazovania vykonaného súdmi niţších stupňov, zistené, ţe uznesením Krajského úradu vyšetrovania PZ Banská Bystrica z 1. júla 2002, sp. zn. ČVS: KÚV-48/OVVK-2002 bolo

§ 160ods.

1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne

§ 163ods.

1 Trestného poriadku vznesené obvinenie proti ţalobcovi ako obvinenému z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody

§ 160aods.

1, 2 Trestného zákona. Sťaţnosť navrhovateľa proti tomuto uzneseniu bola uznesením Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici z 8. júla 2002, sp. zn. Kv 38/02-25

§ 148ods.

1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodná zamietnutá. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky z 23. júla 2002 bol ţalobca

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru s tým, ţe sluţobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia (§ 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.) a ţalobca je povinný uhradiť náklady vynaloţené na získanie vzdelania (§ 143 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.), ktorých výšku a lehotu úhrady stanoví svojim rozhodnutím riaditeľ OÚV PZ Banská Bystrica. Ako z rozkazu vyplýva dôvodom prepustenia ţalobcu bola skutočnosť, ţe v presne nezistenom dni mesiaca jún 2002 ţiadal od M. M. z obce Ľ. 33 litrov, čo tento pochopil ako 33 litrov vína, na čo mu ţalobca vysvetlil, ţe ide o čiastku vo výške 33 000,- Sk za to, ţe mu zabezpečí, aby nebol zákonným spôsobom postihnutý za dopravnú nehodu, ktorej bol účastníkom, a ktorú ţalobca z titulu svojho sluţobného zaradenia v predchádzajúcom období vyšetroval. Z tejto sumy mala byť čiastka 8 000,- Sk pouţitá na zaplatenie peňaţného trestu a čiastka 25 000,- Sk mala byť pre prokurátora. Túto čiastku mal M. M. priniesť

1. júla 2002 do kancelárie č. 610a v budove OR PZ Banská Bystrica. Tento dňa
2. júna 2002 oznámil pracovníkom Inšpekčného odboru Úradu inšpekčnej sluţby MV SR, ţe ho ţalobca poţiadal o uvedenú sumu s tým, ţe mu potom zariadi, aby nedostal trest zákazu činnosti. Dňa
3. júla 2002 asi o
4. 00 hod. sa M. M. skutočne dostavil do uvedenej kancelárie a na chodbe, v priestore pri výťahu, odovzdal ţalobcovi v obálke označenú sumu, ktorý ju následne v priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci vydal v zmysle Trestného poriadku vyšetrovateľovi KÚV PZ Banská Bystrica. Zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy ţalobcu, ako je v rozkaze uvedené, spočíva v tom, ţe nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom 12 7 MCdo 27/2012 Policajného zboru, keď svoje sily nevynaloţil na ochranu práv občanov, ale naopak svojim protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol tým, ţe poţiadal M. M. o sumu vo výške 33 000,- Sk s prísľubom zabezpečenia, aby nebol zákonným spôsobom postihnutý za dopravnú nehodu a ktorú sumu dňa
5. júla 2002 od M. M. prevzal v budove OR PZ Banská Bystrica. Proti personálnemu rozkazu podal ţalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky zo
6. októbra 2002, č. p. : KM-166/PK-2002 zamietnutý a napadnuté rozhodnutie bolo v ostatných častiach potvrdené s odôvodnením, ţe prepustenie ţalobcu bolo dôvodné a napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci a v súlade s právnou zásadou de lege lata. Krajská prokuratúra podala dňa
7. júla 2003

§ 176ods.

1 Trestného poriadku na ţalobcu ako obvineného obţalobu. Okresný súd Brezno rozsudkom z

1. septembra 2007, č. k. 1 T 17/2004 ţalobcu spod obţaloby oslobodil, pretoţe uvedený skutok nie je trestným činom. V odôvodnení poukázal na vykonané dokazovanie, na základe ktorého, rešpektujúc zásadu v pochybnostiach v prospech obţalovaného, dospel k záveru, ţe nemohol rozhodnúť v neprospech obţalovaného. Len konštatoval, ţe nie je vylúčené, ţe obţalovaný sa dopustil uvedeného skutku, avšak jeho spáchanie nebolo nepochybne a s úplnou istotou preukázané (nebolo jednoznačne preukázané, ţe obţalovaný ako verejný činiteľ pouţil neštandardný postup v úmysle zadováţiť sebe alebo inému prospech, resp. spôsobiť inému škodu, ani jeho úmysel prijať, ţiadať alebo dať si sľúbiť úplatok, či úmysel za úplatok konať alebo sa zdrţať konania, a tak porušiť svoje povinnosti. Vrátenie vodičského preukazu poškodenému M. obţalovaným v priebehu vyšetrovania, bolo plne v jeho v kompetencii ako vyšetrovateľa, teda nekonal v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o ţiadanie úplatku jednoznačne bolo preukázané len to, ţe obţalovaný od poškodeného prevzal obálku s peniazmi, avšak nie to, ţe peniaze prevzal v úmysle prijať úplatok, resp., ţe tento úplatok ţiadal. Nebolo potvrdené ani tvrdenie M., ţe vedel o sume, ktorá bola v obálke a ktorú dobrovoľne vydal vyšetrovateľovi). Odvolanie prokurátora proti tomuto rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z
2. januára 2008, sp. zn. 3 To 262/2007

§ 256Trestného poriadku účinného od 1.

januára 2006 zamietol. Na základe dohody o spôsobe úhrady nákladov vynaloţených na získanie vzdelania uzavretej

1. júla 2002, č. p. OUV – 706/01-2002 ţalobca uhradil sumu 45 007,- Sk s poslednou splátkou
2. apríla
3. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR z
4. októbra 2002, č. p. SPC-35.787-1/6-2002 bol ţalobcovi od
5. júla 2002 priznaný výsluhový dôchodok vo výške 12 034,- Sk mesačne a

potvrdenia zo

1. marca 2008 bol ţalobcovi za obdobie od
2. júla 2002 do
3. decembra 2007 vyplatený výsluhový dôchodok v sume 874 355,- Sk.

potvrdenia z

1. 13 7 MCdo 27/2012 apríla 2009 bol ţaloba od
2. júla 2003 do
3. novembra 2003 zamestnaný v Pivovare Urpín BB a jeho hrubý príjem za toto obdobie bol vo výške 81 825,- Sk (2 716,- €).

potvrdenia z

1. marca 2010 (čl. 146) výška odchodného, ktoré by ţalobcovi patrilo, ak by nebol prepustený zo sluţobného pomeru (§ 35 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 33 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) bola 248 520,- Sk (8 249,35 €). Ţiadosťou z
2. júla 2009 ţalobca poţiadal Ministerstvo vnútra SR o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 220 143,36 €, o ktorej rozhodnuté v 6- mesačnej lehote nebolo. Dňa
3. marca 2010 podal preto ţalobu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na Okresný súd Banská Bystrica. Takto zistený a ustálený skutkový stav nebol v konaní sporným a nenamietal ho ani generálny prokurátor. Jednoznačne z neho vyplýva, ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru (personálnym rozkazom z
4. júla 2002) potom, čo bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie (uznesením z
5. júla 2002), potom, čo bola zamietnutá jeho sťaţnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (uznesením z
6. júla 2002) a potom, čo bola na neho podaná obţaloba (
7. júla 2002) z dôvodov (ako z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva) korešpondujúcich a zhodných s dôvodmi, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie a aj podaná obţaloba. Tak ako zákon č. 58/1969 Zb. bliţšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje jej rozsah, z ktorého dôvodu treba aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy t. j. citovaný § 442 Občianskeho zákonníka, nevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale skutkovou otázkou, ktorá môţe byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (akou príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetkový ujma), za ktorú je náhrada poţadovaná. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny 14 7 MCdo 27/2012 a následku, lebo kaţdá príčina je niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho), a kaţdý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 126/2009, sp. zn. 3 Cdo 130/2010). Zo sledu relevantných skutočností, vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu,

názoru dovolacieho súdu moţno dospieť k záveru, ţe bola preukázaná priama vecná súvislosť príčiny a následku t. j. začatia trestného stíhania a prepustenia zo sluţobného pomeru so zmenšením majetku ţalobcu (spočívajúce v úhrade nákladov na vzdelanie, v nevyplatenom odchodnom a strate na zárobku). Preto nemoţno súhlasiť s právnym názorom generálneho prokurátora,

ktorého nebolo v konaní preukázané splnenie jedného zo zákonných predpokladov zodpovednosti ţalovanej za škodu spôsobenú ţalobcovi

zákona č. 58/1969 Zb. a to príčinná súvislosť medzi začatím trestného stíhania ţalobcu a prepustením ho zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru, zo zhodných skutkových dôvodov, keď samotný vznik škody nenamietal. Dovolací súd ani nepovaţuje za sporné, ţe ţalobcovi prepustením zo sluţobného pomeru a to z dôvodu, pre ktorý bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a podaná obţaloba, vznikla škoda t. j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Nie je ani sporné, ţe po prepustení zo sluţobného pomeru ţalobca uhradil náklady na získanie vzdelania, ţe mu nebolo vyplatené odchodné, pretoţe bol prepustený zo sluţobného pomeru (

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.), a ţe strata na zárobku ţalobcu nastala v súvislosti s prepustením zo sluţobného pomeru po začatí trestného stíhania a podaní obţaloby, ktorý nárok prináleţí ţalobcovi aj

§ 21zákona č.

58/1969 Zb. (strata na zárobku sa uhrádza, aj keď nejde o škodu na zdraví). Námietku generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo vzťahu k nevyuţitiu opravných prostriedkov voči personálnemu rozkazu, t. j. nepodanie správnej ţaloby, povaţuje dovolací súd za irelevantnú. Treba totiţ zdôrazniť, ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného pomeru na základe skutkových okolností, pre ktoré bolo proti nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie a následne podaná obţaloba. Z týchto skutkových okolností by vychádzal aj príslušný súd v správnom konaní, čo konštatoval aj generálny prokurátor, keď citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. mája 2006, sp. zn. 1 Sţ 15/2004 .... „konanie o prepustení zo sluţobného pomeru policajta nemoţno zameniť s trestným konaním a toto konanie nezávisí od výsledku trestného konania, ak sú pre účely 15 7 MCdo 27/2012 takého konania vyuţité dôkazy z trestného konania, lebo tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.“ Vychádzajúc z uvedeného aţ oslobodením ţalobcu spod obţaloby (rozsudkom okresného súdu z
2. septembra 2007 v spojení s uznesením krajského súdu z
3. januára 2008) vyšla najavo nezákonnosť trestného stíhania ţalobcu, ktorého dôsledkom (napriek tomu, ţe

zákonnej úpravy, na ktorú generálny prokurátor poukazuje, „len“ začatie trestného stíhania nie je dôvodom pre prepustenie zo sluţobného pomeru) bolo prepustenie zo sluţobného pomeru, v príčinnej súvislosti aţ s ktorým si ţalobca mohol uplatniť nárok titulom náhrady škody. Z uvedeného vyplýva, ţe námietky generálneho prokurátora smerujúce k záveru súdov o preukázaní predpokladov vzniku zodpovednosti ţalovanej za škodu uplatnenú ţalobcom, vrátane príčinnej súvislosti medzi vznesením obvinenia a prepustením zo sluţobného pomeru nemajú oporu v skutkových zisteniach, ktoré z vykonaných dôkazov súdy niţšieho stupňa vyvodili, a na základe ktorých dospeli aj k (správnemu) právnemu záveru o vzniku zodpovednosti ţalovanej za škodu spôsobenú ţalobcovi nezákonným rozhodnutím v priznanom a (mimoriadnym dovolaním) napadnutom rozsahu. V predmetnej veci súdy niţšieho stupňa správne aplikovali na daný prípad zákon č. 58/1969 Zb. a správne posudzovali zodpovednosť štátu za škodu uplatnenú ţalobcom ako zodpovednosť spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Správne interpretovali aj citované ustanovenie § 1 tohto zákona v otázke, ţe oslobodenie ţalobcu spod obţaloby má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Z týchto dôvodov dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol

§ 243bods.

1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. Dovolací súd ţalovanej, ktorá podala podnet na mimoriadne dovolanie, povinnosť nahradiť trovy konania ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, neuloţil, pretoţe si ţiadne trovy tohto konania neuplatnil (§ 148a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.). 16 7 MCdo 27/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. februára 2014 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková