1 písm. b/ O.s.p. generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie, v ktorom navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, ţe odvolací súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 125, § 213 ods. 1 a 3 a § 220 O.s.p. Namietal, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie. Skutkovú otázku príčinnej súvislosti medzi protiprávnym správaním ţalovaného 1/ a ţalobkyne a vznikom škody prehodnotil a dospel k vlastným skutkovým a právnym záverom. Svoje odlišné právne závery o pomernej zodpovednosti ţalobkyne a ţalovaného 1/ na vzniknutej škode tak opieral o dôkazy vykonané len súdom prvého stupňa. Podľa názoru generálneho prokurátora, predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním zaloţených následných právnych záveroch, je opakovanie 5 4 MCdo 4/2013 dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia je potom skutočnosť, ţe odvolací súd dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriaceho podklad pre rozhodnutie vo veci. Keď odvolací súd podľa vyššie uvedených ustanovení a zásad riadne nepostupoval, zaťaţil tak konanie inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Ţalobkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila. Ţalovaní vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, ţe odvolací súd nedospel k iným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, z ktorého dôvodu nebolo potrebné dokazovanie zopakovať. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli mimoriadne dovolanie zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania vo výške 156,19 Eur. Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poukázala na to, ţe generálny prokurátor len všeobecne uviedol, ţe odvolací súd sa odchýlil od skutkových zistení súdu prvého stupňa bez toho, aby doplnil, resp. zopakoval dokazovanie. Neuviedol však a nešpecifikoval konkrétne skutkové zistenia odvolacieho súdu, ktoré by sa odlišovali od skutkových zistení súdu prvého stupňa. Podľa jej názoru v danom prípade nešlo o odlišné skutkové ale právne posúdenie veci odvolacím súdom, preto nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd 6 4 MCdo 4/2013 je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p.). Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli generálnym prokurátorom tvrdené a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní nevyšla najavo. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p.
1 druhá veta O.s.p.), skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, ale i na obsah mimoriadneho dovolania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky aj otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zaoberal predovšetkým tým, či konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Po preskúmaní dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu nie je takou (inou) vadou, ktorá mala za následok nesprávne 7 4 MCdo 4/2013 rozhodnutie vo veci postihnuté. Rozsudok odvolacieho súdu je tak treba povaţovať za vecne správny. Generálny prokurátor namietal, ţe odvolací súd vyvodil odlišné skutkové závery z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa bez toho, aby zopakoval dokazovanie (§ 213 ods. 3 O.s.p.). O aké konkrétne iné skutkové závery, odlišné od skutkových záverov súdu prvého stupňa malo ísť, však neuviedol a nebolo moţné ich zistiť ani z obsahu spisu. Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 215 O.s.p., za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Podľa § 213 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). V preskúmavanej veci je predmetom konania náhrada škody (titulom bolestného a sťaţenia spoločenského uplatnenia) z ublíţenia na zdraví, ku ktorému ublíţeniu došlo pri dopravnej nehode, zráţke osobného motorového vozidla ţalovaného 2/, ktoré viedol ţalovaný 1/, so ţalobkyňou, ktorá jazdiac na bicykli po pravej strane vozovky, náhle vybočila vľavo. Odvolací súd v danej veci zhodne so súdom prvého stupňa, vychádzajúc zo skutkových záverov zistených súdom prvého stupňa, posúdil zodpovednosť ţalovaného 2/ podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ţalovaného 1/ podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právne posúdenie otázky zodpovednosti ţalovaného 1/ doplnil príslušnými ustanoveniami 8 4 MCdo 4/2013 zákona č. 315/1996 Z.z. Rovnako ako súd prvého stupňa sa zaoberal otázkou miery zodpovednosti účastníkov podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Vychádzal zo skutkových záverov súdu prvého stupňa, z ktorých vyplynulo, ţe hlavnou príčinou vzniku škody bolo správanie ţalobkyne, ktorá náhle bez signalizácie zmeny smeru jazdy vybočila vľavo pri jazde na bicykli, čím vytvorila ţalovanému 1/ náhlu prekáţku, pričom k zväčšeniu následku, škody na zdraví ţalobkyne (závaţných zranení), ktorý u ţalobkyne nastal sa výrazným spôsobom podieľala aj neprimeraná rýchlosť motorového vozidla a nedostatočný bočný odstup, hoci tieto porušenia neboli príčinou bezprostredne spôsobujúcou vznik škody. Odvolací súd tak ţiadnym spôsobom nespochybnil zistenia súdu prvého stupňa a ani sa od nich neodchýlil. To, ţe následne inak právne posúdil mieru zodpovednosti účastníkov, nezakladalo povinnosť odvolacieho súdu zopakovať dokazovanie uţ vykonané súdom prvého stupňa. Túto povinnosť má odvolací súd len v prípadoch, ak má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 213 ods. 3 O.s.p.). Stanovenie miery, akou sa jednotlivé protiprávne úkony účastníkov nehodovej udalosti podieľajú na vzniku škody nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou. Musia sa vyhodnotiť všetky zistené okolnosti a skutočnosti, závaţnosť zistených porušení právnych povinností a pomer a rozsah porušených právnych povinností jednotlivými účastníkmi. Dôvodom zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa miery zodpovednosti ţalobkyne a ţalovaných na spôsobenej škode na zdraví, bolo rozdielne právne posúdenie miery účasti účastníkmi. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe odvolací súd takto rozdielne právne (nie skutkovo) posúdil aj mimoriadne zvýšenie bolestného a to v prospech ţalobkyne. Pokiaľ teda mimoriadny dovolateľ namietal, ţe konanie je postihnuté vadou podľa § 243f písm. b/ O.s.p., t.j., ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcou v tom, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní nepostupoval podľa § 213 O.s.p., dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe k takejto vade konania v predmetnej veci nedošlo. Z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými zisteniami súdom prvého stupňa, z nich pri svojom rozhodovaní aj vychádzal a z takto zisteného skutkového stavu dospel len k iným právnym záverom o miere zavinenia účastníkov na vzniku škody. V dôsledku len iného právneho posúdenia miery zavinenia nevznikla odvolaciemu súdu povinnosť podľa § 213 ods. 3 O.s.p. opakovať dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa. 9 4 MCdo 4/2013 Vzhľadom na tieto skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok generálneho prokurátora Slovenskej republiky zamietol podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
2 O.s.p. Úspešným ţalovaným a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou zástupcu ţalovaných za vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu dovolací súd nepovaţoval za účelne vynaloţené vzhľadom na stručný obsah vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu neobsahujúce ani ţiadnu právnu analýzu vo vzťahu k zásadným otázkam, ktoré boli predmetom rozhodovania dovolacieho súdu a vedľajší účastník si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. novembra 2013 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.