1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí
1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o treste uloženom obžalovanému Ing. Z. N.. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obţalovaný Ing. Z. N. o d s u d z u j e
4, § 38 ods. 2, ods. 3 a § 36 písm. j/ Tr. zák., pri pouţití § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
4 Tr. zák. sa obţalovaný pre výkon uloţeného trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 2 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze podnikať, pôsobiť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu 2 2 To 2/2012 právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je podnikanie, alebo vykonávať z iného právneho dôvodu pôsobnosť takého orgánu, vo výmere 5 (päť) rokov. II.
por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd uznal obţalovaného Ing. Z. N. za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závaţného zločinu podvodu v štádiu pokusu
1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, ţe
4 Trestného zákona s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov 6 (šesť) mesiacov.
4 Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody obţalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
1, ods. 2 Trestného zákona súd obţalovanému uloţil trest zákazu podnikateľskej činnosti, ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis, a to zákon č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v platnom znení a zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení, a to vo výmere 5 rokov.
l, § 78 ods. l Trestného zákona súd obţalovanému uloţil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. V ďalšej časti výroku napadnutého rozsudku Špecializovaný trestný súd rozhodol tak, ţe sa obţalovaný B. Z.
b/ Tr. por. oslobodzuje spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava, sp. zn. VII/l Gv 202/09 - 186 zo dňa 2. júna 2011 pre skutok obţalobou kvalifikovaný ako pokračujúci obzvlášť závaţný zločin podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu
l k § 221 ods. l, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, ako je to skutkovo popísané vo výroku dotknutej obţaloby, pretoţe skutok nie je trestným činom. Proti rozsudku podal odvolanie obţalovaný N. po jeho vyhlásení ústne do zápisnice, a to proti všetkým výrokom odsudzujúcej časti. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním z
cenovej ponuky, ktorá nebola reálne akceptovaná. Odvolanie obţalovaného N. smeruje aj proti výroku o treste. Tu uvádza, ţe súd aj v prípade uznania viny postupoval nesprávne, keď nevyuţil moţnosť mimoriadneho zníţenia trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Poukazuje na skôr uvedené okolnosti, vrátane toho, ţe ţiadna škoda nevznikla a ani reálne vzniknúť nemohla. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov obţalovaný cestou svojho obhajcu navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní veci napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odsudzujúcej častí
1 písm. b),
3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, ţe obţalovaného spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/1 Gv 202/09 - 186 zo dňa 2.6.2011 v celom rozsahu
b) Tr. por. oslobodí, alebo aby tento rozsudok súdu prvého stupňa v odsudzujúcej časti
1 písm. e) Tr. por. zrušil aspoň vo výroku o treste a aby
3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, ţe obţalovanému uloţí trest odňatia slobody mimoriadne zníţený pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák., po zohľadnením všetkých okolností tohto prípadu uvedených v odôvodnení odvolania obţalovaného proti napadnutému rozsudku. Prokurátor v odôvodnení odvolania smerujúceho proti oslobodzujúcej časti výroku rozsudku rozsiahle cituje z odôvodnenia tohto rozsudku a záver o oslobodení obţalovaného Z. spod obţaloby atakuje z týchto konkrétnych dôvodov: Argumentácia súdu, ktorý zohľadnil len dôkazy vyznievajúce v prospech obţalovaného je nepodloţená, tendenčná a neobstojí, čo sa týka aj prijatia tvrdení blízkych a zaujatých svedkýň W. a Z.. Skutočnosť, ţe obţalovaný Z. nemá skúsenosti s predajom nehnuteľností ho neospravedlňuje a musel si byť vedomý následkov v prípade, ak by záujemcov zavádzal ponukou neexistujúcich pozemkov. Obrana Z., ţe uveril N., je nedôveryhodná, keďţe sa mali spoločne s N. stretnúť so M., ktorý (naposledy menovaný) mal toto stretnutie zrušiť. Relevantnosť ponúkaných pozemkov 8 2 To 2/2012 Z. sám nepreveril a koncom roka 2009 mal len jediný záujem, a to aby mu N. splatil dlh. Ohľadom pozemkov v lokalite U. niektorým záujemcom obţalovaný tvrdil, ţe sám je vlastníkom pozemkov. So záujemcami obaja obţalovaní opakovane rokovali, vzbudzujúc v nich váţny záujem, vrátane osobnej prehliadky pozemkov. V takom konaní neprestali ani po tom, keď tieto osoby od rokovaní odstúpili, keďţe sami zistili nereálnosť ponuky prostredníctvom katastrálnych úradov alebo starostov. Ďalej prokurátor prezentuje právny rozbor vo vzťahu ku ţalovanej trestnej činnosti a navrhuje, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok v oslobodzujúcej časti zrušil
1 písm. b/, c/ Tr. por., a aby
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný Z. vo svojom vyjadrení navrhuje odvolanie prokurátora zamietať. Uvádza, ţe aj samotná obţaloba tvrdí, ţe obţalovaný Z. konal na základe informácií a dokladov, ktoré mu poskytol Ing. N.. Ţiaden dôkaz nepotvrdzuje, ţe by vedel o nepravdivosti N. tvrdení. To, ţe bol obţalovaný Z. ovplyvnený obţalovaným N., ktorým bol ohromený a ktorému uveril, je potvrdzované výpoveďou svedkýň Z. a Ing. W., a to vierohodne, keďţe N. Z. predstavil projekty o akých sa mu pred tým nesnívalo a uviedol ho do kontaktu s osobami v zahraničí, ktoré boli nad normálnym štandardom. Dôvera ku N. však začala byť postupne naštrbená, preto sa Z. doţadoval stretnutia so M. a predloţenia originálov dokladov, čo by nerobil, ak by neveril, ţe táto osoba existuje, taktieţ ţe existujú aj pravé doklady. Spôsob plánu predaja pozemkov, ktorý mu predostrel N., vrátane realizácie platby kúpnej ceny cez bankovú garanciu alebo notársku úschovu, ho presvedčil o serióznosti ponuky a toho, ţe neúplnými dokladmi sa N. len chráni, aby sám nebol podvedený. Na základe tých istých dokladov sa pozemky pokúšal predať aj W. a ďalší sprostredkovatelia. 9 2 To 2/2012 Čo sa týka lokality U., obţalovaný rokoval s W. a N., ktorých zaujímala predovšetkým sprostredkovateľská zmluva, aby neboli obídení, a aţ potom doklady. Tie nemal ani on, a tak odmietol spraviť obhliadku pozemkov. O projekte hydroponia sa dozvedel aţ z výpovedí v konaní, ţiaden podvodný úmysel teda nemal. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd), keďţe nezistil dôvod na zamietnutie odvolania
1 Tr. por. alebo na zrušenie rozsudku
3 Tr. por., preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku (teda všetkých jeho výrokov) a správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Vo vyššie uvedenom rozsahu revízneho princípu a vzhľadom na obsah odvolacích námietok preskúmal najvyšší súd postup v konaní, predchádzajúci napadnutému rozsudku, správnosť a úplnosť skutkových zistení a správnosť právnej kvalifikácie vo vzťahu k odsudzujúcemu výroku rozsudku, zákonnosť a primeranosť uloţeného trestu, ako aj zákonnosť a odôvodnenosť oslobodzujúceho výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Takto zistil nasledovné: Výrok o vine týkajúci sa obţalovaného N. Súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom v rovine procesnej, dôkazno-hodnotiacej i v rovine právnej kvalifikácie. Svoje rozhodnutie potom dostatočne a presvedčivo odôvodnil, tak ako to zodpovedá (s ďalej uvedenou výnimkou) kritériám § 168 ods. 1 Tr. por. Vzhľadom na rozsah a obsah tohto odôvodnenia by bolo duplicitné v ňom uvedené argumenty opakovať. Úvahy, ktoré sú obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku je potrebné upresniť v otázke trestnosti daného vývojového štádia trestnej činnosti z hľadiska prostriedkov pouţitých na spáchanie činu (č.l. 30 a 31 rozsudku), čoho sa týka aj odvolanie obţalovaného N. (v bode označenom „na treťom mieste“). Tu je potrebné uviesť, ţe súd prvého stupňa spája záver o spôsobilosti prostriedkov pouţitých obţalovaným N. na dokonanie činu s tým, ţe išlo o prejav jasnej, váţnej a 10 2 To 2/2012 zrozumiteľnej vôle, smerujúcej k obohateniu sa na úkor cudzieho majetku (i keď inak pochybuje o moţnosti dokonania činu). Spôsobilosť prostriedkov na uvedený účel však musí byť daná ich vlastnou schopnosťou pôsobiť na vonkajšie objekty spôsobom predpokladaným trestnoprávnou normou. Páchateľova vôľa nie je v tomto smere určujúcim kritérium. To však neznamená, ţe pokus prostriedkami, ktoré sú pre určitú situáciu nespôsobilé, nemôţe byť trestným činom. Odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto súvislosti uvádza, ţe právna teória trestnosť takých prípadov podmieňuje určitým, zákonom predpokladaným stupňom nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Táto téza platila bezvýnimočne v období pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (teda v období účinnosti zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, a to v zmysle jeho § 3 ods. 2). Trestný zákon v znení účinnom od 1. januára 2006 však tzv. materiálny korektív, terminologicky označený ako závaţnosť, ustanovuje len pre jednu kategóriu trestných činov, a to pre prečiny (§ 10 ods. 2 Tr. zák.). Pri kategórii zločinov, vrátane zločinov obzvlášť závaţných (§ 11 Tr. zák.), vychádza zákon z formálneho chápania trestného činu, ktoré je zaloţené len na naplnení znakov uvedených v Trestnom zákone. Materiálne chápanie sa týka aj vývojových štádií prípravy a pokusu trestného činu (§ 13 a § 14 Tr. zák.). Vyššie uvedené však neplatí bezvýnimočne. Ako uvádza aj súd prvého stupňa, sú dva druhy pokusu nespôsobilými prostriedkami, rozdelené
náhodilosti, resp. priamej predurčenosti toho, ţe následok nenastane (a teda čin nebude dokonaný). Práve to potom predurčuje riešenie nastolenej otázky. Naznačenou výnimkou z posúdenia konania smerujúceho k vyvolaniu trestnoprávne relevantného následku ako trestného činu je len absolútna nespôsobilosť prostriedkov v rámci podniknutej prípravy alebo pokusu. V tomto prípade ide o konanie osoby, ktoré vzhľadom na úplnú a od začiatku danú nefunkčnosť ňou pouţitých prostriedkov na dotknutý účel vôbec (objektívne) nemôţe „spočívať“ v úmyselnom vytváraní podmienok na spáchanie zločinu (§ 11 2 To 2/2012 13 ods. 1 Tr. zák.), teda ani „smerovať“ k dokonaniu úmyselného trestného činu (§ 14 ods. 1 Tr. zák.). Ako príklad moţno uviesť v odôvodnení napadnutého rozsudku pouţitý prípad rituálneho prebodávania bábiky alebo obrazu. V preskúmavanej veci však ide len o nespôsobilosť pouţitých prostriedkov relatívnu, podmienenú úrovňou erudície, resp. kvalifikovanosti konkrétneho potenciálneho kupujúceho (poškodeného), od ktorej závisí moţný úspech ďalších nevyhnutných (iných neţ uţ skutočne vykonaných) podvodných aktivít páchateľa, potrebných na dokonanie činu (obohatenie seba alebo iného na úkor škody na cudzom majetku). Ide teda o nespôsobilosť, ktorá nie je vopred určená, ale závisí od konkrétnych okolností prípadu. Zároveň ide o konanie smerujúce k dokonaniu obzvlášť závaţného zločinu, ktoré z hľadiska svojej trestnosti, ako uţ bolo uvedené, nepodlieha materiálnemu korektívu. Došlo teda k pokusu úmyselného trestného činu, keďţe na účel rokovaní, smerujúcich ku predaju pozemkov (priamo alebo cez sprostredkovateľa) bola prezentovaná konkrétna ponuka a k takým rokovaniam aj došlo. To uţ bezprostredne smeruje k uvedeniu iného do omylu (s cieľom obohatiť sa spôsobením mu škody) a uvedené zodpovedá štádiu pokusu trestného činu. Bola prekročená fáza zabezpečovania listinných a organizačných podkladov pre uvedené rokovania, čo by zodpovedalo štádiu prípravy na zločin. Vyššie uvedený záver o trestnosti vývojového štádia činu by sa pouţil aj v iných prípadoch relatívnej (závislej od okolností, ktoré s určitou mierou pravdepodobnosti môţu, ale nemusia nastať) nespôsobilosti prostriedkov pouţitých páchateľom pri konaní, smerujúcom k dokonaniu činu (alebo naopak nespôsobilosti absolútnej, ktorá je objektívne daná). Od toho potom závisí, či dotknuté konanie bude trestným činom. Odhliadnuc od uvedených prípadov absolútnej nespôsobilosti pokusu (vzhľadom na páchateľom pouţité prostriedky, čo nezodpovedá prejednávanej veci, vo všeobecnosti platí nasledovné: Materiálny korektív (nepatrná závažnosť v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.) sa pri posudzovaní trestnosti činu v kategórií zločin a obzvlášť závažný zločin (§ 11 Tr. zák.) nepoužije. To platí aj vtedy, ak ide o konanie páchateľa vo vývojovom štádiu 12 2 To 2/2012 prípravy na zločin (§ 13 ods. 1 Tr. zák.), alebo vývojovom štádiu pokusu úmyselného trestného činu (§ 14 ods. 1 Tr. zák.), vrátane možnosti, že konanie páchateľa neviedlo k dokonaniu trestného činu v dôsledku len relatívnej (závislej od okolnosti prípadu, nie vopred objektívne danej) nespôsobilosti prostriedkov použitých na spáchanie činu (teda z hľadiska subjektívnej stránky v dôsledku pozitívneho skutkového omylu páchateľa). Posudzovanie závažnosti činu sa však vždy uplatní pri ukladaní trestu (§ 32 ods. 2 Tr. zák., ktorý zodpovedá obsahu ustanovenia § 3 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006), a to osobitne z hľadiska možnosti mimoriadneho zníženia trestu pri vývojových štádiách prípravy zločinu alebo pokusu trestného činu (§ 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Taktiež sa posudzovanie závažnosti činu uplatní pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia, než ktorý zodpovedá primárnym zákonným kritériám (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Ku ďalším odvolacím námietkam obţalovaného N.: Pokiaľ ide o zachovanie totoţnosti skutku oproti obţalobe (námietka označená ako „na prvom mieste“), odpoveď na túto otázku je kladná. Totoţnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Postačuje, ak je zachovaná buď totoţnosť konania, alebo totoţnosť následku, a to aspoň v podstatnej časti. Pri splnení týchto kritérií môţe súd oproti obţalobe ním zistený skutok (
výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní) meniť. Je zrejmé, ţe ako v bodoch I. aţ VI. obţaloby, tak aj v bode I/ odsudzujúcej časti výroku rozsudku sú popísané aktivity obţalovaného N., vyvíjané priamo alebo sprostredkovane voči rôznych osobám, vţdy však smerujúce k predaju tej istej veci (4 167 ha ornej pôdy v dotknutých katastrálnych územiach). Niet teda pochybnosti o zachovaní totoţnosti skutku aj pri preformulácii (sústredenia do jedného bodu) skutkovej vety súdom prvého stupňa oproti obţalobe, ktorá zároveň musela odráţať iné skutkové zistenia (oproti zisteniam obţaloby) vo vzťahu ku obţalovanému Z.). Výrok napadnutého rozsudku teda správne poníma konanie obţalovaného, zhruba charakterizované vyššie, ako jeden čiastkový útok (nie 6 čiastkových útokov) pokračovacieho trestného činu (pričom druhým čiastkovým 13 2 To 2/2012 útokom je konanie obţalovaného popísané v bode II. odsudzujúcej časti výroku rozsudku, zodpovedajúce bodu VII. obţaloby). Okolnosť vytvorenia súboru nazvaného „Zmluva o exkluzivite“ 12. marca 2008 a vytvorenia súborov zodpovedajúcich nepravým listom vlastníctva 3. júla 2008, teda uţ pred vstupom obţalovaného do spoločnosti B. s.r.o. dňa 25. júla 2008 (okolnosť je uvedená v tomto bode odvolania) nijako nevyznieva v prospech Ing. N. a dokumentuje len postupnosť jeho krokov v rámci spolupráce s B. Z., vrátane uvádzania do omylu naposledy menovaného. V tomto zmysle nie sú ani nijako spochybnené skutkové zistenia napadnutého rozsudku u skutku v bode I., nakoľko s Z. (aj
Z. uvedených údajov) obţalovaný N. spolupracoval uţ skôr a minimálne v celom priebehu roka 2008, pričom N. formálne vstúpil do vyššie uvedenej obchodnej spoločnosti aţ následne po jej zaloţení (dňom zápisu spoločnosti do obchodného registra je 15. december 2006). Dotknutú zmluvu datovanú 12. marca 2008 podpisoval
jej znenia B. Z. ešte ako jediný konateľ spoločnosti (Ing. N. sa stal spoločníkom aj konateľom od 25. júla 2008). Vo vzťahu k námietke (označenej ako na druhom mieste) platí, ţe ku skutkovým zisteniam v nej uvedeným dospel súd prvého stupňa správne a tieto zistenia podoprel v odôvodnení napadnutého rozsudku potrebnými úvahami, opierajúcimi sa aj o výpoveď samotného obţalovaného (a v jej rámci o jeho prvotné tvrdenia o nevykonaní z jeho strany skenovania ani úpravy listinne ním obdrţaných dokladov, uvedené na č.l. 4786 a 4793, pričom tieto tvrdenia obţalovaný pozmenil aţ po výsluchu znalca), ako aj o výsledky znaleckého dokazovania. Znalec Ing. B. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, ţe prvotne boli dotknuté súbory vytvorené v textovom programe (č.l. 4860). Navyše odvolacia téza o moţnej, N. vykonanej elektronickej transformácii listinných a následne ním oskenovaných dokladov do textového súboru nezreálňuje obranu obţalovaného, keďţe v prípade absencie podvodného úmyslu nemal dôvod ani oprávnenie, či uţ finalizované texty právnych úkonov, alebo odovzdané mu listy vlastníctva obsahovo ďalej upravovať (čo by bolo dôvodom vykonania takého postupu). 14 2 To 2/2012 Pokiaľ ide o osoby M. a M. (a podobne), záver o neexistencii týchto osôb súd prvého stupňa správne vyvodil na základe evidenčných a operatívnych policajných zistení, avšak nie izolovane, ale aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov (§ 2 ods.12 Tr. por.). Záujem o projekt hydroponického pestovania plodín (ďalšia súčasť odvolacej námietky) bol len predstieraný za účelom prístupu k informáciám o lokalite U., ako to vyplýva z výpovede starostu tejto obce a s tým súvisiacich listinných dôkazov, a ako na to poukazuje i odôvodnenie napadnutého rozsudku. Tu je opäť potrebné vidieť kontext s aktivitami smerujúcimi k predaju dotknutých pozemkov, ktoré predznamenáva dokument uvedený u skutku v bode 2 odsudzujúcej časti výroku rozsudku a nájdený v počítači obţalovaného N.. S námietkou označenou ako „na treťom mieste“ sa obsahovo vysporadúva predchádzajúca časť tohto odôvodnenia. Čo sa týka námietky nastania účinkov účinnej ľútosti (označená ako „na štvrtom mieste“), taktieţ ju nie je moţné akceptovať. Obţalovaný od ďalšieho konania smerujúceho k dokonaniu činu neupustil dobrovoľne, ale bol do tejto situácie postavený prerušením rokovania jednotlivými dotknutými protistranami, a to vţdy v dôsledku okolnosti, ţe vyšla najavo neserióznosť predajnej ponuky. Nie sú teda splnené podmienky uvedené v § 14 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Posledný bod odvolania obsahovo sa týkajúci výroku o vine (označený ako „na piatom mieste“) napáda určenie výšky škody súdom prvého stupňa, avšak neodôvodnene. Pokus trestného činu smeroval k neoprávnenému odpredaju pozemkov v určitej výmere, resp. predstieraného vlastníckeho práva k nim. Preto moţnú vzniknutú škodu (pre prípad dokonania činu) nemoţno určiť inak, ako cenou za m2 pozemku
predajnej ponuky, ktorá bola predmetom prebehnutých rokovaní. Súd však postupoval správne, keď tu nevychádzal z ponukovej ceny, ale z najvyššieho údaja, aký sa v rámci dokazovania vyskytol ako do úvahy prichádzajúci výsledok rokovaní so záujemcami o kúpu, čím plne rešpektoval zásadu „in dubio pro reo“. Ako pritom vyplýva z dotknutých svedeckých výpovedí, problémom predaja nebola cena, ale neúplné doklady. Z pohľadu odvolacích téz by pri podvodnom konaní takého druhu prichádzala do úvahy trestnosť konania páchateľa len aţ na úplnej hranici dokonania trestného činu (po 15 2 To 2/2012 podpise kúpnej zmluvy), inak by nebolo moţné ustáliť škodu ako pojmový znak trestného činu podvodu, a to ani
prvého odseku § 221 Tr. zák. Zákon však aj v takýchto prípadoch postihuje, ak ide o zločin, uţ aj konanie páchateľa v štádiu prípravy (§ 13 Tr. zák.). Výrok o vine týkajúci sa obţalovaného Z. Tu opätovne platí, ţe z hľadiska priebehu konania, ako aj z hľadiska hodnotenia dôkazov vo vzťahu k oslobodzujúcemu výroku rozsudku, a to aj pokiaľ ide o dôvod oslobodenia obţalovaného spod obţaloby, sa odvolací súd stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku je len potrebné uviesť nasledovné: Subjektívna stránka konania obţalovaného (ako je to najlepšie zrejmé z prepisu odposluchu jeho telefonického hovoru so spoluobţalovaným N. z 5. januára 2010 na č.l. 2888-2890) prechádzala postupnou transformáciou z nevedomej nedbanlivosti (§ 16 písm. b/ Tr. zák.), zodpovedajúcej negatívnemu skutkovému omylu (čo je dostatočne popísané v odôvodnení napadnutého rozsudku), k nedbanlivosti vedomej (§ 16 písm. a/ Tr. zák.). V neskorších (vzneseniu obvinenia predchádzajúcich) štádiách priebehu skutkového deja, teda uţ obţalovaný vedel (tušil), ţe môţe byť ich spoločnými (so spoluobţalovaným N. vyvíjanými) aktivitami porušený záujem chránený Trestným zákonom (teda, zjednodušené povedané, ţe môţe ísť o N. alebo za jeho účasti páchaný podvod), ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, ţe tomu tak nie je (na základe N. ubezpečovania). Otázkou posúdenia je tu potom nie vedomostná (ktorá je zjavne daná), ale vôľová zloţka zavinenia, teda rozlíšenie, či bol obţalovaný uzrozumený s moţným porušením zákonom chráneného záujmu (čo zodpovedá nepriamemu úmyslu - § 15 písm. b/ Tr. zák.), alebo, či sa (len) bez primeraných dôvodov spoliehal, ţe také porušenie nespôsobí, čo zodpovedá vedomej nedbanlivosti (§ 16 písm. a/ Tr. zák.). Ide o skutkovú okolnosť, pri hodnotení ktorej sa vychádza z výsledkov vykonaného dokazovania. Ak by vznikli pochybnosti, je potrebné ich vyhodnotiť v prospech verzie priaznivejšej pre obţalovaného. Všeobecne moţno povedať nasledovné: Rozlíšenie medzi možnými formami zavinenia páchateľa (§§ 15 a 16 Tr. zák.) v konkrétnej veci je posudzovaním skutkovej okolnosti na základe vykonaných dôkazov. Právnym rámcom spôsobu hodnotenia dôkazov je ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., ktoré je súdnou praxou i právnou teóriu interpretované (aj v spojitosti s obsahom úpravy 16 2 To 2/2012 ustanovenia § 285 písm. a/ a písm. c/ Tr. por.) tak, že pri hodnotení dôkazov sa uplatní princíp „v pochybnostiach v prospech obžalovaného (in dubio pro reo)“. Ako uţ bolo uvedené vyššie, u obţalovaného Z. je potom potrebné na základe výsledkov dokazovania ustáliť, ţe jeho pôvodné zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti postupne, na základe vývoja udalostí, nadobúdalo prvky vedomej nedbanlivosti, neprerástlo však do nepriameho úmyslu. Uvedenému nasvedčuje práve obsah vzájomného telefonického hovoru N. a Z. z obdobia na sklonku priebehu ţalovaného skutkového deja,
ktorého sa Z. u N. domáhal uvedenia vecí na pravú mieru v záujme ďalšieho nepredlţovania neistoty potencionálnych záujemcov, pričom N. ho ubezpečoval, ţe všetko je v poriadku, čo mu on sám v najbliţšej dobe bude náleţitým spôsobom prezentovať v súčinnosti s majiteľom pozemkov, s ktorým je on sám (na rozdiel od Z.) v kontakte. To vylučuje trestnú zodpovednosť za úmyselný trestný čin, ktorým trestný čin podvodu
zák. je. Preto a na základe okolnosti, ţe konanie uvedené v obţalobe nie je u obţalovaného Z. ani iným trestným činom, správne postupoval súd prvého stupňa, keď ho oslobodil spod obţaloby
b/ Tr. por. K odvolacím námietkam prokurátora: Prakticky v celom rozsahu na ne dáva odpoveď odôvodnenie napadnutého rozsudku a predchádzajúca časť tohto odôvodnenia. Samotné odôvodnenie odvolania zdôrazňuje vo svojom závere presvedčenie prokurátora, ţe obţalovaný Z. nepravdivé údaje o pozemkoch vedel alebo vedieť mal, resp. mohol. Tým prokurátor implicitne pripúšťa zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti, na čom sú zaloţené aj závery súdu prvého stupňa. Najvyšší súd doplnil tieto závery o premenu subjektívnej stránky na vedomú nedbanlivosť, ako je to uvedené vyššie. Okolnosti hodnotenia dôkazov, vrátane výpovedí svedkýň Z. a Ing. W., a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, sú v odôvodení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlené a vyhodnotené. 17 2 To 2/2012 Neskúsenosť obţalovaného s predajom nehnuteľností môţe z hľadiska dobromyseľnosti jeho postupu mať svoj význam. Pri tom je zároveň potrebné zohľadniť, ţe okolnosť pouţitia neúplných výpisov z katastra nehnuteľností z dôvodu, aby prvotný sprostredkovateľ nebol obídený, prezentovaná Z. N., bola rešpektovaná i ďalšími (v reťazci ponuky nasledujúcimi) profesionálnymi realitnými sprostredkovateľmi, ktorých ponuka teda bola objektívne (nie však subjektívne) tieţ fiktívna. O ich trestnoprávnej zodpovednosti neuvaţovali ani orgány činné v prípravnom konaní. U týchto osôb a taktieţ u obţalovaného Z. je situácia iná ako u zhotoviteľa a prvotného „dodávateľa“ dotknutých dokladov, teda u obţalovaného N.. Pokiaľ Z. nereagoval na mystifikáciu zo strany N. adekvátnym preverením si údajov, ktoré mali ostať na účel obchodných rokovaní utajené, je to pokryté jeho nedbanlivostným, nie však úmyselným zavinením - na dobromyseľnosť partnera v podnikaní sa spoliehal bez primeraných dôvodov. Ak bol taký postoj doprevádzaný očakávaním úhrady dlhu voči svojej osobe z N. strany, na podstate veci to nič nemení. Rovnako obţalovaného neusvedčuje z podvodného úmyslu okolnosť, ţe pred niektorými záujemcami (napr. N.) najprv vystupoval ako vlastník pozemkov, pričom v ďalšom priebehu rokovaní sa uţ prezentoval ako sprostredkovateľ. Na pozícií a moţnosti uvedenia do omylu kupujúceho to totiţ taktieţ nič nemení, z pohľadu takej osoby nie je podstatné, od ktorého konkrétneho vlastníka pozemky kúpi, ak ponuka nie je podvodná. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odvolanie prokurátora, smerujúce proti oslobodzujúcemu výroku o vine obţalovaného Z.
por. ako nedôvodné zamietol (odvolanie vo vzťahu k obţalovanému Z. hovorí aj o napadnutí výroku o treste, čo je evidentne nesprávne). Výrok o treste týkajúci sa obţalovaného N. Ako uţ bolo uvedené skôr, tu je potrebné vyhodnotiť povahu a závaţnosť činu, resp. jeho pokusu (na rozdiel od samotného posúdenia trestnosti činu). Keďţe ţiadna škoda nebola spôsobená a čin mohol byť dokonaný len za určitých špecifických podmienok (ako na to dostatočne poukazuje vo svojom odôvodnení napadnutý rozsudok aj predchádzajúca časť tohto odôvodnenia), bolo namieste pouţiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. 18 2 To 2/2012
tohto ustanovenia súd môţe zníţiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závaţnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, ţe pouţitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
3 písm. c/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uloţiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov. Prihliadnuc i na okolnosti uvedené v § 34 ods. 1 a ods. 4 a v § 38 ods. 2 a ods. 3 Tr. zák., zohliadniac najmä doterajšiu právnu netrestanosť obţalovaného, mal teda najvyšší súd za to, ţe trest je potrebné uloţiť pod spodnú hranicu ustanovenú v § 221 ods. 4 Tr. zák. (10 rokov trestu odňatia slobody). Preto zrušil výrok o treste pre neprimeranosť uloţeného trestu (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.) a rozhodol rozsudkom na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. Výmeru trestu odňatia slobody určil najvyšší súd na sedem rokov, rešpektujúc obmedzenie uvedené v § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. por. Čo sa týka ďalších nadväzujúcich častí výroku o treste, teda výroku o zaradení obţalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia a výroku o uloţení trestu zákazu činnosti, o týchto otázkach rozhodol najvyšší súd rovnako ako súd prvého stupňa a odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Bola len upravená formulácia výroku o treste zákazu činnosti tak, aby zodpovedal aj iným situáciám, neţ je individuálne podnikanie fyzickej osoby (aj v preskúmavanej veci išlo od júla 2008 o činnosť obţalovaného ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným). Ide o činnosť štatutárneho orgánu alebo o takú činnosť, vykonávanú z iného právneho dôvodu (prokurista, splnomocnenec na základe generálneho plnomocenstva). Nejde o závislú činnosť (napríklad pracovný pomer), alebo o iný zmluvný vzťah, ak s ním vyššie popísaná pozícia pôsobnosti štatutárneho orgánu nie je spojená. Uloţený rest zákazu činnosti, resp. niektorých činností, spojených s riadením v rámci podnikania, sa taktieţ netýka majetkovej účasti na podnikaní právnickej osoby (spoločník, akcionár). Tu ide (z hľadiska podstaty týchto inštitútov v posudzovanom smere) o vlastníctvo ( a s ním len nevyhnutne spojenú správu) majetku, nie o aktívnu činnosť, ktorá je dotknutým 19 2 To 2/2012 trestom, resp. výrokom o jeho uloţení špecifikovaná, a v tomto rozsahu zakázaná. Trest zákazu činnosti inak ako takým zákazom do majetkovej sféry odsúdeného páchateľa nezasahuje - nejde teda o prepadnutie, zhabanie alebo vyvlastnenie majetku, ani o zákaz vlastniť (a teda aj nadobúdať) majetok. Výrok napadnutého rozsudku o uloţení ochranného dohľadu ponechal najvyšší súd nedotknutý ako plne súladný so zákonom a z hľadiska jeho odôvodnenia odkazuje na napadnutý rozsudok. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 29. mája 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.