Obsah (19)

§ 250§ 256§ 39a§ 53§ 54§ 55§ 228§ 23§ 8§ 258§ 259§ 207§ 160§ 257§ 253§ 254§ 2§ 211§ 221

Najvyšší súd 2 To 5/2009 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému Ľ. R. a spol. pre trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006 na verejnom zasadnutí
2. novembra 2010 v Bratislave o odvolaniach obţalovaných Ľ. R., F. S. a Ing. B. L. proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
3. novembra 2008, sp. zn. 4 T 11/2000, takto r o z h o d o l :

§ 256Tr.

por. v znení účinnom do

1. januára 2006 odvolania obţalovaných Ľ. R., F. S. a Ing. B. L. sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z
2. novembra 2008, sp. zn. 4 T 11/2000, boli obţalovaní Ľ. R., F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V. uznaní za vinných z trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006 na tom skutkovom základe, ţe po vzájomnej dohode ako členovia organizovanej skupiny v podvodnom úmysle neoprávnene získať finančné prostriedky z účtov klientov peňaţných ústavov si od augusta do novembra 1998 vytvorili podmienky na realizáciu platobných operácií prostredníctvom POS terminálu tak, ţe obţalovaný Ľ. R. dňa 24.8.1998 uzatvoril ako konateľ spoločnosti M., s.r.o. Ţ., so zástupcom P., a.s. B. – filiálka Ţ., zmluvu o prijímaní platobných kariet na platenie tovarov a sluţieb k beţnému účtu číslo 2897093, na základe čoho bol v priestoroch spoločnosti M., s.r.o. Ţ., nainštalovaný platobný POS terminál číslo TN 066101101, v nasledujúcom období obţalovaný F. S. a obţalovaný Ing. B. L. zadováţili z nezistených zdrojov čísla platných platobných kariet, vlastníkmi ktorých boli klienti peňaţných ústavov vo Š. a po získaní týchto údajov obţalovaní F. S., Ing. B. L., Ing. J. V. a obţalovaný Ľ. R. v dňoch 18.
2. – 19.11.1998 realizovali cez platobný POS terminál neoprávnené bankové operácie – prevody finančných prostriedkov z účtov zodpovedajúcich príslušným číslam platných platobných kariet v počte 91 úspešných prevodov predstavujúcich vo finančnom 2 To 5/2009 2 vyjadrení sumu 3.976.000,- Sk, následne dňa 19.11.1998 obţalovaný Ľ. R. spolu s obţalovaným Ing. J. V. v P., a.s. B. – filiálka Ţ., vybrali z účtu peňaţnú sumu 80.000,- Sk a dňa 23.11.1998 sa pokúsil o výber ďalšej čiastky vo výške 1.000.000,- Sk s úmyslom zostatok peňazí previesť na iný účet v Ľ. B., avšak výber ani prevod peňazí neuskutočnili, nakoľko boli pristihnutí príslušníkmi polície, ktorá ich zadrţala; uvedeným konaním spôsobili P., a.s. B., t.č. U. B. S., a.s. B., priamu škodu vo výške 83.520,- Sk. Za to boli odsúdení: - obţalovaný Ľ. R.

§ 250ods.

4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

§ 39aods.

3 Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. - obţalovaný F. S.

§ 250ods.

4 Tr. zák., s pouţitím § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

§ 53ods.

1 Tr. zák. mu bol uloţený peňaţný trest vo výmere 20.000,- Sk.

§ 54ods.

3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

§ 55ods.

1 písm. a/ Tr. zák. bol obţalovanému F. S. uloţený trest prepadnutia veci a to: - 3 ks nábojov ráze 9 mm, - krabičku so 4 ks surových kľúčov. - plátené vrecúško s vecami na čistenie zbraní. - krabička so 4 ks nábojov.

§ 55ods.

6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát. Súčasne s uloţením súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste v právoplatnom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. novembra 1999, sp. zn. 3 T 33/95 (v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. júna 2000, 3 To 27/2000), ktorým bol obţalovanému uloţený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, peňaţný trest vo výmere 20.000,- Sk a trest prepadnutia veci ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušený 2 To 5/2009 3 výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 39aods.

3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovaný Ing. B. L.

§ 250ods.

4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol (päť a pol) roka.

§ 39aods.

3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Obţalovaný Ing. J. V.

§ 250ods.

4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 na trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol (päť a pol) roka.

§ 39aods.

3 Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 228ods.

1 Tr. por. (v znení účinnom do 1. januára 2006) bola obţalovaným Ľ. R., F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V. uloţená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej strane U. B. S., a.s., Š. L., X. B. škodu vo výške 83.520,- Sk. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obţalovaní Ľ. R., F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V.. Pokiaľ ide o ostatne uvedeného obţalovaného (teda Ing. J. V.), ktorý sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu nezúčastnil, neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti, a preto odvolací súd

§ 23ods.

1 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 vylúčil jeho vec na samostatné konanie, čo znamená, ţe uţ citovaný prvostupňový rozsudkom Krajského súdu v Ţiline bude vo vzťahu k obţalovanému Ing. J. V. predmetom prieskumu v inom, neskoršom konaní, ktoré bude taktieţ vykonané vo forme verejného zasadnutia, ako tomu je v prípade obţalovaných Ľ. R., F. S., Ing. B. L.. Obţalovaný Ľ. R. v odvolaní odôvodnenom prostredníctvom obhajcu napadol iba výrok o treste v rozsudku súdu prvého stupňa. Krajskému súdu vyčítal, ţe nevzal 2 To 5/2009 4 do úvahy ustanovenie § 23 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu a skutočnosť, ţe na zmenu jeho ţivotných postojov mal výrazný vplyv uţ samotný výkon väzby. Primeraným trestom je trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, rovnajúci sa dĺţke vykonanej väzby. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste a uloţiť mu trest odňatia slobody vo výmere tri a pol roka. Odvolanie obţalovaného Ing. B. L., odôvodnené prostredníctvom obhajcu smerovalo proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ktoré sa ho dotýkajú. Pokiaľ ide o výrok o vine, znovu uviedol, ţe skutku uvedeného v rozsudku krajského súdu sa nedopustil. V súvislosti s hodnotením dôkazov dal do pozornosti pôvodnú verziu spoluobţalovaného Ľ. R. v konaní pred Okresným súdom Ţilina, 1 T 269/99, v ktorej veci bol tento sám obţalovaný a neprávoplatne uznaný za vinného z trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Tr. zák., sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák., v zmysle ktorej malo ísť o riadne platby z legálnych obchodov vykonávaných s R. partnerom R. K.. Zmenená verzia spoluobţalovaného R. uţ v rámci odvolacieho konania proti rozsudku Okresného súdu Ţilina v podobe listu, ktorý nemal byť základom pre rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ţe skutok sa stal za účasti obţalovaných, ktorých sa dotýka tunajší rozsudok krajského súdu, je nevierohodná a nemá oporu v ďalších vykonaných dôkazoch. Hoci svedok pplk. Mgr. R. K. (vyšetrovateľ činný v predmetnej veci) tvrdil, ţe okrem listu obţalovaného R. mali aj iné zdroje na jeho obvinenie, nikto z vypočutých svedkov nepotvrdil, ţe by ho poznal a prišiel s ním do kontaktu. Neexistuje ani nosič, na ktorom mal byť zaznamenaný obsah rozhovoru medzi ním a spoluobţalovaným F. S.. Prepis, ktorý z tohto údajného rozhovoru existuje, nie je obsahom rozhovoru s označeným F. S.. Pri hodnotení tohto dôkazu mala byť braná do úvahy výpoveď svedka pplk. J. P., ţe písomné záznamy neboli doslovné. Čo sa týka právneho posúdenia skutku obţalovaný namietal, ţe nevedno z akého trestného činu bol uznaný za vinného, lebo na strane 1/ ods. 1 sa uvádza trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v znení platnom do 31. augusta 1999, sčasti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Tr. zák. a na strane 3/ trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, b/ Tr. zák. účinného do

1. januára
2. Z uvedených dôvodov navrhol

§ 258ods.

1 písm. b/, c/, d/, e/, f/ Tr. por. (v znení účinnom do 1. januára 2006) napadnutý rozsudok zrušiť a

§ 259ods.

3 Tr. por. rozhodnúť tak, ţe z dôvodu uvedeného v § 226 písm. c/ Tr. por. ho odvolací súd oslobodí spod obţaloby. Pre prípad, ţe by si najvyšší súd neosvojil námietky proti výroku o vine, obhajca obţalovaného Ing. B. L. navrhol na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uloţiť mu trest odňatia slobody celkom na dolnej 2 To 5/2009 5 hranici trestnej sadzby, vo výmere dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu hoci aj na dlhšiu skúšobnú dobu, a to s poukazom na jeho netrestanosť a skutočnosť, ţe Ţ. riadnym ţivotom. Obţalovaný F. S. v rozsiahlom odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu v podstate zopakoval námietky, ktoré uplatnil uţ v odvolaní proti prvému rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 8. novembra 2004, sp. zn. 4 T 11/00, ktorý bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. novembra 2007, sp. zn. 2 To 60/2005, a vec vrátená súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Namietal predovšetkým pouţiteľnosť dôkazov, o ktoré prvostupňový súd v rozhodujúcej miere oprel výrok o vine, a to záznamov o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky medzi jednotlivými obţalovanými, prípadne aj inými osobami a postupom

§ 207ods.

2 Tr. por. (v znení účinnom do

1. januára 2006) prečítanej výpovede obţalovaného Ľ. R. z
2. novembra 1999, ktorý aj na hlavnom pojednávaní, po zrušení pôvodného odsudzujúceho rozsudku opätovne odmietol vypovedať. Pokiaľ ide o prvý okruh dôkazných prostriedkov so zreteľom na snahu nosičov zaznamenávajúcich obsah telefonických hovorov (pre poruchu archivačného systému), potvrdení svedkom pplk. J. P., nemôţu samotné prepisy záznamov, navyše nie doslovné ako to potvrdil svedok pplk. Ing. J. P., predstavovať dôkaz, lebo za ten sa v zmysle § 88 ods. 5 Tr. por. povaţuje samotný záznam telekomunikačných činností. So zreteľom na neexistenciu dôkazov, ktoré mali byť získané prostredníctvom ITP (informačnotechnických prostriedkov), výpovede obţalovaného Ľ. R. v deň vydania uznesenia o vznesení obvinenia ďalším spoluobţalovaným (
3. novembra 1999) a ani iných dôkazov, neuvedených v odôvodnení tohto uznesenia, na ktoré sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odvolával vypočutý vyšetrovateľ, svedok Mgr. R. K., samotné uznesenie o vznesení obvinenia z
4. novembra 1999 je nezákonné. Takou je uţ spomenutá výpoveď obţalovaného Ľ. R. z
5. novembra 1999, ktorú nebolo moţné povaţovať

§ 160ods.

1 Tr. por. za neodkladný úkon, s čím sa stotoţnil aj odvolací súd v jeho zrušujúcom uznesení zo

1. novembra
2. V tejto spojitosti obţalovaný opätovne namietal, ţe výpoveď obţalovaného Ľ. R. z
3. novembra 1999 bola urobená v rozpore so zákonom, pri porušení práva spoluobţalovaných na spravodlivý proces, vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky a tieţ za porušenia ustanovení § 41, § 33 a § 2 ods. 4 Tr. por., najmä práva, aby sa mohol osobne alebo prostredníctvom obhajcu zúčastniť všetkých 2 To 5/2009 6 úkonov. Uvedené právo bolo odopreté nielen jemu ale aj ďalším spoluobţalovaným a ich obhajcom. Za uvedenej situácie nebolo moţné pred súdom uvedenú výpoveď obţalovaného Ľ. R. prečítať, ale obţalovaný mal súvisle vypovedať a nie sa pridrţiavať toho, čo bolo získané v rozpore so zákonom. Napriek tvrdeniu o nepouţiteľnosti výpovede obţalovaného Ľ. R. z
4. novembra 1999 sa obţalovaný F. S. v podanom odvolaní touto výpoveďou zaoberal aj z vecného hľadiska. Označil ju za nehodnovernú osobitnú bez opory v ďalších vykonaných dôkazoch, najmä svedeckých výpovediach, na ktoré podrobne poukázal. Spomenutý záver oprel aj o vyjadrenie obţalovaného Ľ. R. na hlavnom pojednávaní z
5. marca 2001, kedy tento uviedol, ţe pravdivou je jeho výpoveď z
6. novembra 1998, t.j. z doby, keď sa viedlo trestné stíhanie len proti nemu samotnému. Pravdivosť pôvodnej verzie uvedeného obţalovaného nasvedčuje aj výpoveď svedka M. B., ktorý potvrdil, ţe Ľ. R. mal v hoteli P. v Ţ. kontakt s nejakou rusky hovoriacou osobou. Na druhej strane najmä svedkovia J. Z. a J. R. (z firmy Z.) vyvrátili R. tvrdenia o ich vykázaní z priestorov spoločnosti, keď tam mal byť on (obţalovaný F. S.) prítomný, resp. o podávaní pokynov, ţe nič nevedia alebo nič nevideli. Nenáleţité bola vyhodnotená výpoveď svedka Š. O., bez zjavnej súvislosti s ním. Neexistuje totiţ ţiadny dôkaz, ţe svedok vykonal disponibilný úkon v rámci zmluvného vzťahu s B. na dispozíciu s účtom pre neho, t.j. obţalovaného F. S.. Výrazným spôsobom dôveryhodnosť výpovede obţalovaného Ľ. R. narušil svedok Ing. D. J., riaditeľ filiálky bývalej P., a.s. v Ţ., ktorý vyvrátil tvrdenie tohto obţalovaného, ţe ďalšiu tam prítomnú osobu nepredstavil ako svojho brata. Jeho účasť na trestnej činnosti nepreukazujú ani listinné dôkazy, na ktoré poukazuje prvostupňový súd. Vzhľadom na uvedené mal preto krajský súd rozhodnúť v zmysle zásady „in dubio pro reo“. Z uvedených dôvodov obţalovaný F. S. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 258ods.

1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 napadnutý rozsudok zrušil a aby ho, rozhodujúc sám vo veci

§ 259ods.

3 Tr. por., oslobodil spod obţaloby. Alternatívne pre prípad, ţe by si odvolací súd tento návrh neosvojil, navrhol po zrušení rozsudku trestné stíhanie proti nemu

§ 257písm.

b/ Tr. por. zastaviť z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. (pre príkaz vyplývajúci z medzinárodnej zmluvy), a to v dôsledku neprimeranej dĺţky konania zakladajúcej porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aplikovateľného prostredníctvom článkov 7 ods. 2 a 5 a 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 2 To 5/2009 7 Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhla na verejnom zasadnutí odvolania obţalovaných Ľ. R., Ing. B. L. a F. S. zamietnuť ako nedôvodné

§ 256Tr.

por. v znení účinnom do 1. januára 2006 s poukazom na správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ktoré sa dotýkajú týchto obţalovaných. Obţaloba v predmetnej veci bola podaná na súde prvého stupňa pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok), preto

prechodného ustanovenia § 564 ods. 4 tohto zákona konanie v prvom stupni na krajskom súde ako aj konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu krajského súdu sa vykonalo

doterajších predpisov, t.j.

zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, inak účinného do

1. januára
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza do úvahy rozhodnutie

§ 253

, preskúmal

§ 254ods.

1, ods. 2 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku vzťahujúcich s k obţalovaným Ľ. R., F. S. a Ing. B. L. ako aj konanie, ktoré tejto časti rozsudku predchádzalo a zistil, ţe odvolania uvedených troch obţalovaných nie sú dôvodné. V súvislosti s námietkami jednotlivých obţalovaných treba v prvom rade uviesť, ţe neprichádza do úvahy zastavenie trestného stíhania z dôvodu neprimeranej dĺţky konania na základe ustanovenia § 11 od. 1 písm. h/ Tr. por. ako sa toho alternatívne domáhal obţalovaný F. S..

čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní o trestnom obvinení je kaţdá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svoje veci uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

§ 2ods.

4 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci pojednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. 2 To 5/2009 8 Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je nepochybne významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺţka trestného konania sú závaţným a neţiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je aj v rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania. Súčasne treba ale konštatovať, ţe porušenie tohto práva samo osebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania. Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) je potrebné v prvom rade povaţovať za pokyn, či apel signatárskym štátom, aby organizovali svoje súdnictvo tak, aby princípy súdnictva zakotvené v Dohovore, boli rešpektované. Štát prostredníctvom orgánov k tomu určených rozhoduje o obvinených z trestných činov a zaisťuje prípadné potrestanie páchateľov. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je nielen právom, ale predovšetkým povinnosťou týchto orgánov. Je celkom v rozpore so zmyslom čl. 6 Dohovoru, aby orgán činný v trestnom konaní, ktorý spôsobil prieťahy v konaní, sa tejto svojej povinnosti zbavil bez tohto, aby vyvinul iniciatívu k naplneniu účelu trestného konania, ktorým je práve rozhodnutie o otázke viny a trestu. Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náleţite zistené a ich páchatelia

zákona spravodlivo potrestaní, pritom má pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho spoluţitia i čestného plnenia povinnosti k štátu a spoločnosti (§ 1 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006). Trestné konanie je potom ovládané základnými zásadami zaručujúcimi naplnenie vyššie uvedeného účelu trestného konania, ktoré sa uplatňujú nielen z pohľadu samotného obvineného, ale aj z pohľadu práv a povinností ostatných strán a subjektov trestného konania. Najmä s ohľadom na práva strán odlišných od obvineného je úvaha o moţnosti orgánu, ktorý prieťahy spôsobil, zastaviť trestné stíhanie, celkom neprijateľná. Týmto postupom by bola neţiaducim spôsobom modifikovaná zásada oficiality, ktorá stanovuje, ţe kaţdý orgán činný v trestnom konaní má povinnosť z vlastnej iniciatívy urobiť 2 To 5/2009 9 všetko pre naplnenie účelu trestného konania a zároveň by sa tak oslabovala funkcia trestného práva vo všeobecnom zmysle, predovšetkým funkcia ochranná. Vnútroštátna úprava pokiaľ ide o riešenie dôsledkov neprimeranej dĺţky konania nie je v kolízii s čl. 6 Dohovoru, na ktorý sa poukazuje. Ten totiţ nestanovuje ţiadnu výslovnú sankciu, ktorou by v podobe príkazu zastaviť trestné stíhanie sankcionoval porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré je v tomto článku zakotvené a pod ktorým je uvedený celý rad čiastkových práv a slobôd, ktorého súčasťou je i právo na rozhodnutie v primeranej lehote. Porušenie pravidla plynúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru je konštantne aj

celkom aktuálnej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva sankcionované priznaním spravodlivého zadosťučinenia, pričom tento súd nápravu porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote vo forme zastavenia trestného stíhania z čl. 6 Dohovoru v ţiadnom zo svojich rozhodnutí nevyvodil. Vzhľadom na uvedené postup navrhnutý obţalovaným F. S., t.j. z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h/ Tr. por. zastaviť pre neprípustnosť trestné stíhanie, neprichádza do úvahy. V súvislosti s odvolacími námietkami predovšetkým obţalovaného F. S., ale tieţ aj obţalovaného Ing. B. L. o nepouţiteľnosti prepisov záznamov telefonických rozhovorov, ktoré ale krajský súd neakceptoval najmä s prihliadnutím na výpovede svedkov pplk. J. P. a pplk. Ing. J. P. potvrdzujúcich vecnú správnosť urobených prepisov, t.j. ich zhodu s prepisovanými, no pre poruchu archivačného systému nezachovanými zvukovými nahrávkami treba uviesť, ţe samotným dôkazom v zmysle § 88 ods. 5 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 tak, ako na to správne poukázal obţalovaný F. S. je záznam telekomunikačných činností a nie prepis takého záznamu. V posudzovanej veci nešlo ani o doslovný prepis (viď výpoveď svedka pplk. Ing. J. P.) preto, hlavne ale pre nemoţnosť jeho porovnania so samotným záznamom v procese dokazovania pred súdom, rešpektujúc aj zásadu bezprostrednosti nebolo moţné sa zákonu zodpovedajúcom spôsobom vyrovnať s námietkami obţalovaných o obsahovej nedôveryhodnosti urobených prepisov. Za takejto situácie odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd pochybil, keď uvedený dôkaz vzal za jeden z relevantných dôkazov svedčiacich o vine obţalovaných. Uvedené konštatovanie odvolacieho súdu však v ţiadnom smere neoslabuje správnosť záverov prvostupňového súdu pokiaľ ide o výrok o vine, pričom najvyšší súd sa stotoţňuje s hodnotením dôkaznej situácie krajským súdom v tom smere, ţe podstatným dôkazom 2 To 5/2009 10 preukazujúcim vinu všetkých troch obţalovaných, teda Ľ. R., F. S. a Ing. B. L. je výpoveď prvého z nich z
2. novembra 1999, prečítaná na hlavnom pojednávaní postupom

§ 207ods.

2 Tr. por., v ktorej a rovnako aj pri konfrontáciách s obţalobným F. S.

1. marca 2000 a s obţalovaným Ing. B. L.
2. decembra 1999, menovaných usvedčil zo spáchania ţalovaného skutku, pričom nemoţno akceptovať výhrady ostatných troch obţalovaných, ţe ide o dôkaz nevierohodný, nepostačujúci pre uznanie viny. Pokiaľ ide o procesný aspekt výpovede obţalovaného Ľ. R. z
3. novembra 1999 krajský súd faktický neprihliadol na právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo
4. novembra 2007, sp. zn. 2 To 60/2005 o nepouţiteľnosti tohto dôkazného prostriedku vo vzťahu ku spoluobţalovaným Ľ. R. pretoţe výpoveď obţalovaného Ľ. R., nebola urobená kontradiktórnym spôsobom, pričom nešlo o neodkladný úkon. Napriek uvedenému konštatovaniu odvolací súd nezrušil prvostupňový rozsudok pre podstatné chyby konania (pre to, ţe výrok o vine bol v rozhodujúcej miere opretý o dôkaz, ktorý nebol vykonaný zákonným spôsobom), lebo vzhľadom na vývoj judikatúry prijatej najvyšším súdom v období po vydaní zrušujúceho uznesenia zo
5. novembra 2007, musel korigovať spomenutý právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí. Naďalej platí, ţe právo obvineného na obhajobu je obmedzené v miere nezlučiteľnej s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ak je výrok súdu o vinen zaloţený výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi osoby (svedka alebo spoluobvineného), ktorú obvinený alebo jeho obhajca nemali moţnosť aspoň raz vypočúvať kontradiktórnym spôsobom. S princípu kontradiktórnosti však aj

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva existujú výnimky a jeho dodrţiavanie nie je absolútne. Výnimku z kontradiktórnosti postupu predstavujú výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods. 3 písm. b/ Tr. por. charakter neodkladného alebo neopakovateľného úkonu (pozri k tomu stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. decembra 2009, Tpj 63/2009, uverejnené pod č. 30/2010 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) a tieţ výsluch obvineného, pokiaľ je neodkladným úkonom.

rozhodnutia trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 37/2010 – 10, prijatého na zasadnutí tohto kolégia

1. júna 2010, výsluch obvineného bude spravidla neodkladným úkonom (§ 160 ods. 5 Tr. por. účinného do
2. januára 2006) vo vzťahu k neskôr spoluobvineným, ktorým dovtedy nemohlo byť vznesené obvinenie pre 2 To 5/2009 11 objektívne prekáţky (neboli známi, boli na úteku a pod.) za podmienky, ţe pri takom výsluchu obvinený vypovedal k spoločnej trestnej činnosti spáchanej s ďalšími spoluobvinenými alebo bola daná iná bezprostredná súvislosť trestnej činnosti takýchto neskorších spoluobvinených s trestnou činnosťou obvineného, ktorý bol vypočúvaný v rámci neodkladného úkonu. Takýto výsluch je dôkazom získaným spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku, a preto je moţné

§ 211ods.

2 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 prečítať zápisnicu o výsluchu bývalého spoluobţalovaného, ktorý sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch odchyľuje od svojej skoršej výpovede. Uvedené sa v celom rozsahu vzťahuje aj na situáciu, keď sa vedie spoločné trestné stíhanie proti viacerým spoluobţalovaným, z ktorých niektorý odoprel na hlavnom pojednávaní vypovedať, a preto sa uplatnil postup

§ 207ods.

2 Tr. por. V posudzovanej veci z hľadiska určenia toho, či výsluch obţalovaného Ľ. R.

1. novembra 1999 moţno povaţovať za neodkladný úkon v zmysle § 160 ods. 5 Tr. por. v znení účinnom do
2. januára 2006 nie je rozhodujúce to, ţe tento obţalovaný uţ bol skôr stíhaný ako obvinený a bol vo väzbe, ale to, ţe po vznesení obvinenia
3. novembra 1999 a zadrţaní obţalovaného Ing. B. L. (a tieţ odvolacím súdom na samostatné konanie vylúčeného Ing. J. V.) bolo potrebné v súvislosti s rozhodovaním o väzbe menovaných vykonať procesné úkony, ktoré by odôvodnili aj materiálnu podmienku väzby, ktorou treba rozumieť dôvodnosť vznesenia obvinenia. Nepochybne takýmto úkonom bola výpoveď obţalovaného Ľ. R. z
4. novembra 1999, vtedy ešte v procesnej pozícií obvineného, t.j. deň po vznesení obvinenia F. S., Ing. B. L. a Ing. J. V.. Zdôrazniť treba to, ţe v súvislosti s rozhodovaním o obmedzení osobnej slobody zadrţaných obvinených vzhľadom na zákonom stanovené lehoty v ktorých musel byť podaný návrh na vzatie do väzby, nebolo moţné s výsluchom Ľ. R. otáľať aţ do doby, kedy bude zadrţaný obţalovaný F. S. (k tomu došlo aţ
5. decembra 1999). Z uvedených dôvodov výsluch obvineného Ľ. R. z
6. novembra 1999 má povahu neodkladného úkonu, ide o dôkaz vykonaný v súlade so zákonom, preto zápisnicu o označenom výsluchu bolo moţné prečítať postupom

§ 207ods.

2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 (rovnako aj zápisnice o konfrontácií s obţalovanými F. S. a Ing. B. L., kde princíp kontradiktórnosti bol dodrţaný) a posudzovať takto získaný dôkaz v rámci hodnotenia dôkazov. 2 To 5/2009 12 Ako uţ bolo naznačené tejto procesnej činnosti prvostupňového súdu nemoţno vytknúť nerešpektovanie ustanovenia § 2 ods. 6 Tr. por., zakotvujúceho pravidlá pre hodnotenie dôkazov. Odvolacia námietka obţalovaných F. S. a Ing. B. L. o nevierohodnosti spomenutých výpovedí spoluobţalovaného Ľ. R. je neopodstatnená. Aj

názoru odvolacieho súdu obţalovaný Ľ. R. dôveryhodne vysvetlil prečo pôvodne v konaní pred Okresným súdom Ţilina, kde bol sám obţalovaný uvádzal nepravdivú verziu o priebehu skutku. Ovplyvňovanie tohto obţalovaného prísľubmi pomoci v trestnom konaní, vrátane prepustenia z väzby, sľubovaním poskytnutia odmeny za neprezradenie účasti ďalších spoluobţalovaných na spáchaní činu a napokon aj hrozbami pre prípad prezradenia účasti ďalších osôb na spáchaní trestného skutku potvrdila aj svedkyňa J. R., bývalá manţelka Ľ. R.. V súvislosti s hodnotením usvedčujúcej výpovede obţalovaného Ľ. R. v predmetnej veci má výpoveď svedka Ing. D. J. iný význam (posudzujúc ju komplexne) neţ jej prisudzuje v podanom odvolaní obţalovaný F. S., a síce, ţe táto vyvracia pôvodnú výpoveď obţalovaného Ľ. R. z

1. novembra
2. Svedok totiţ potvrdil, ţe spomenutý obţalovaný neovládal proces autorizácie platobných kariet, čo vyvracia tvrdenie obţalovaného Ľ. R., ţe všetko robil sám a mal k dispozícií, aj fyzicky, platobné karty. Aj v tomto smere výpoveď obţalovaného Ľ. R. odporovala realite, pretoţe zo zistení svedka A. S. z ACS (A. C. S.) vyplynulo, ţe čísla platobných kariet boli zadávané ručne, uvedením šestnásťmiestneho čísla príslušnej platobnej karty. Výpoveď svedka M. B., bliţšie nekonkretizujúca kontakt obţalovaného Ľ. R. s rusky hovoriacou osobou bez poznania konkrétnych vecných súvislostí, nie je totiţ dôkazom potvrdzujúcim pôvodnú výpoveď Ľ. R. o obchodných kontaktoch s občanom R. federácie R. K., ktoré mali byť dôvodom zriadenia POS terminálu a uskutočnenia platieb jeho prostredníctvom. Uvedenú okolnosť, ktorú v zmenenej výpovedi označil za nepravdivú aj obţalovaný Ľ. R., nepotvrdil ţiadny z vykonaných dôkazov, najmä nikto zo známych a spolupracovníkov obţalovaného Ľ. R., ktorí poznali jeho podnikateľské aktivity a napokon ani jeho účtovníčka, svedkyňa K. C.. Neprijateľné je aj vysvetlenie dôvodu návštevy obţalovaného Ľ. R. obţalovaným Ing. B. L. za prítomnosti obţalovaného F. S., ţe sa tak stalo z dôvodu odovzdania nejakej obálky od, za obdobné konanie stíhaného, I. M. z B. B.. Nebol preukázaný totiţ ţiadny kontakt obţalovaného Ľ. R. so spomenutým Maďarom, naproti tomu však pri domovej prehliadke obţalovaného F. S. bol okrem iného zaistený aj platobný terminál napriek tomu, ţe tento sa obhajoval, nevedomosťou o existencii takéhoto zariadenia, aj s ohľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie. Podstatnejším z hľadiska vyhodnotenia vierohodnosti usvedčujúcej výpovede obţalovaného Ľ. R. z
3. novembra 1999, a na ňu nadväzujúcich konfrontácií s obţalovanými Ing. B. L. a F. S., je nie to, ţe svedok J. Z. 2 To 5/2009 13 nepotvrdil výpoveď obţalovaného Ľ. R. tvrdením, ţe obţalovaného F. S. nepozná, ale to zistenie, ţe na zaistenom prevodnom príkaze je uvedené číslo účtu svedka Š. O., na ktorý mala byť predisponovaná suma 1 milión Sk,
4. novembra 1998 z účtu obţalovaného Ľ. R. v bývalej P., a.s., filiálka Ţ.. Číslo účtu spomenutého svedka obţalovaný Ľ. R. nepoznal, vôbec nepoznal ani svedka O.. Z výpovede tohto naopak vyplýva, ţe tento svedok poznal obţalovaného F. S., pričom tomuto obţalovanému uţ zhruba rok predtým na ţiadosť obţalovaného F. S. dovolil poukázať na svoj účet značný obnos peňazí. Svedok zároveň potvrdil, ţe o pripravovanom prevode v posudzovanej veci nemal ţiadnu vedomosť. Z uvedeného vyplýva, ţe informácie o účte na ktorý sa mali peniaze z P., a.s., previesť mohol obţalovaný Ľ. R. získať len sprostredkovane a to od osoby, ktorá poţadovanou informáciou disponovala, pričom touto osobou bol nepochybne obţalovaný F. S. Z hľadiska tohto záveru je irelevantné, ţe menovaný okrem jednorazového stretnutia nebol v rozhodnom čase v kontakte so svedkom O., ako aj to, ţe svedok O. neurobil ţiadny disponibilný úkon vo vzťahu k transfer peňazí vykonávajúcej B., pretoţe k tomu bol postačujúci úkon vlastníka účtu, ktorým bol obţalovaný Ľ. R.. Správne zistený skutok a dôkazmi preukázanú účasť obţalovaných Ľ. R., Ing. B. L. a F. S. na jeho spáchaní súd prvého stupňa dôvodne posúdil ako trestný čin podvodu, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a správne rozviedol naplnenie jednotlivých znakov tohto trestného činu konaním obţalovaných, preto v tomto smere odvolací súd len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorou sa stotoţňuje. Pokiaľ obţalovaný Ing. B. L. namietal ţe nevedno z akého trestného činu podvodu bol uznaný za vinného, rozhodujúce je vyhlásenie rozsudku a výrok o vine uvedený vo vyhotovení rozsudku a v jeho odpisoch, ktoré sú v súlade s vyhláseným rozsudkom a nie to, čo je uvedené v záhlaví rozsudku. Niet ţiadnej pochybnosti, ţe krajský súd aj tohto obţalovaného uznal za vinného z trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a nie z trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 31. augusta 1999 ako pôvodne bolo konanie obţalovaných kvalifikované v obţalobe, pričom túto zmenu prvostupňový súd odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. zák. o časovej pôsobnosti Trestného zákona. Napriek tomu, ţe konanie obţalovaných trestným činom podvodu nepochybne je, prvostupňový súd sa predsa len dopustil pochybenia pri právnom posúdení ich konania, keď dospel k záveru, ţe títo spáchali trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

zistenia odvolacieho súdu

2 To 5/2009 14 tohto Trestného zákona, za účinnosti ktorého bol trestný čin spáchaný išlo o trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/ ods. 5 Tr. zák., t.j. o trestný čin podvodu spáchaný organizovanou skupinou so spôsobením škody veľkého rozsahu, ktorou k

1. januáru 2006 s prihliadnutím na nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 428/2005 Z.z., účinné od
2. októbra 2005, určujúce minimálnu mzdu sumou 6 900 Sk sa rozumela škoda vo výške najmenej 3 450 000 Sk, pričom trestnou činnosťou obţalovaných bola spôsobená škoda v sume 3 976 000 Sk. Pri určení rozsahu následku v podobe vzniku majetkovej škody nebolo moţné prihliadať na neskoršie vládne nariadenia určujúce minimálnu mesačnú mzdu, ako to v posudzovanej veci nesprávne urobil krajský súd (tento vychádzal z minimálnej mzdy 8 100 Sk určenej nariadením vlády SR č. 450/2006, účinného od
3. októbra 2007), pretoţe od
4. januára 2006 nadobudol účinnosť nový Trestný zákon priamo určujúci rozsah jednotlivých druhov škôd (§ 125 ods. 1 Tr. zák.) Z hľadiska časovej pôsobnosti Trestného zákona potom pri majetkových trestných činoch prichádzalo do úvahy posudzovanie zohľadňujúce ustanovenie § 89 ods. 13 Tr. zák. v kombinácii s vládnymi nariadeniami ho dopĺňajúcimi, ktoré boli účinné do
5. januára 2006 a ustanovenie § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od
6. januára
7. Pri takomto postupe by bol krajský súd zistil, ţe

„starého“ Trestného zákona ide o uţ spomenuté právne posúdenie so spôsobením škody veľkého rozsahu.

zákona účinného od 1. januára 2006, škoda 3 976 000 Sk vzhľadom na ustanovenie § 125 ods. 1 nie je škodou veľkého rozsahu, ale škodou značnou, pretoţe za škodu veľkého rozsahu sa povaţuje škoda vo výške najmenej 4 000 000 Sk. Vzhľadom k tomu,

Trestného zákona účinného od 1. januára 2006 malo byť konanie obţalovaných Ľ. R., F. S. a Ing. B. L. posúdené ako zločin podvodu

§ 221ods.

1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. so sadzbou tri aţ desať rokov, ktoré právne posúdenie je priaznivejšie ako kvalifikácia konania obţalovaných

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, keďţe za tento trestný čin moţno uloţiť trest odňatia slobody od päť do dvanásť rokov. V konečnom dôsledku teda krajský súd v rozpore so zákonom rozhodol v prospech všetkých troch obţalovaných, keď ich konanie posúdil ako trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 so sadzbou trestu odňatia slobody dva aţ osem rokov, lebo pri správnom pouţití zákona išlo o uţ spomenutý zločin

§ 221ods.

1 ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. Na uvedené pochybenie odvolací súd len poukazuje, lebo pre zákaz reformatio in peius z ustanovenia § 259 ods. 3 Tr. por. je vylúčená akákoľvek zmena v neprospech obţalovaných na základe ich odvolania. Vzhľadom na závaţnosť protiprávneho konania obţalovaných, nimi zavinený následok – spôsobenie škody takmer veľkého rozsahu súdom prvého stupňa uloţené 2 To 5/2009 15 tresty odňatia slobody zodpovedajú zákonným hľadiskám rozhodným pre určenie druhu trestu a jeho výmery uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. zák. i účelu trestu vyjadreného v § 23 ods. 1 Tr. zák., pričom odvolací súd nezistil zákonné dôvody pre ich zmiernenie, či uţ v podobe zníţenia výmery trestu alebo aj podmienečného odkladu ich výkonu. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, ţe zákonným bol postup krajského súdu aj pri ukladaní súhrnného trestu obţalovanému F. S., pri zaradení všetkých obţalovaných na výkon trestu odňatia slobody do príslušných nápravnovýchovných skupín, ako aj o uplatnenom nároku na náhradu škody, a preto odvolania obţalovaných Ľ. R., F. S. a Ing. B. L. ako nedôvodné

§ 256Tr.

por. v znení účinnom do

1. januára 2006 zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave
2. novembra 2010 JUDr. Peter K r aj č o v i č , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková