vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Q., okres A., provincia M., Irak, aktuálne s miestom pobytu na základe udelenej dlhodobej priepustky na adrese B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Š., s.r.o. so sídlom Ţ., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu ČAS:MU-802-64/PO-Ţ-2009 zo dňa
ustanovenia § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. K námietke navrhovateľa, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (osobitne vo vzťahu k vyhodnoteniu navrhovateľom predloženým dokladom): krajský súd uviedol, ţe námietky nie sú dôvodné, pričom tento názor súdu vychádza aj z doplnenia dokazovania vykonaného súdom. Odporca v intenciách zrušujúcej časti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Saz/18/2010-72 zo dňa
prekladu dokumentu (zjavne informácie o postupe pri vydávaní cestovných pasov, predloţeného navrhovateľom v konaní pred Krajským súdom v Košiciach – (č.l.- 233 spisu odporcu), vykonaného na pojednávaní sa v ňom hovorí, ţe kto má záujem o vydanie pasu, má prísť na príslušný úrad
geografickej oblasti
miesta pobytu (a tam poţiadať o vydanie pasu). Tento preklad je totoţný s ďalším prekladom (č.l. 291 spisu odporcu) s tým, 10Sža/27/2011 3 ţe tento následný preklad pokračuje v tom, ţe ţiadateľ o pas bude vyrozumený o prevzatí pasu
sídla pasových oddelení pre obyvateľov Bagdadu, alebo v príslušných okresoch, resp. na irackých konzulátoch mimo Iraku. Ako to vyplýva zo správ, zaloţených v spise odporcu,
dostupných informácií sa cestovné pasy série G vydávajú iba v Bagdade, nevydávajú sa na irackých zastupiteľských úradoch, i keď je to (
prekladu) moţné. Z uvedeného je moţné dôvodne dedukovať, ţe i keď o vydanie cestovných pasov sa ţiada na príslušných úradoch
pobytu ţiadateľa, ich prevzatie je moţné iba v Bagdade. Ak by si aj navrhovateľ prevzal svoj platný cestovný pas v Bagdade, iba táto skutočnosť nemôţe byť dokladom toho, ţe v roku 2007 v Bagdade býval. Túto skutočnosť koniec - koncov navrhovateľ ani netvrdil. Preukaz matky navrhovateľa o tom, ţe je ţiviteľkou rodiny (č.l. 218-219 spisu odporcu): Z prekladu je zrejmé, ţe tento bol vydaný v roku 2005, kedy aj
vyjadrenia navrhovateľa jeho rodina bývala v Bagdade. Išlo však o obdobie pred tým, ako sa rodina presťahovala do Qalat Saleh. Doklad pre prídel potravín (č.l. 40, spisu odporcu, č.l. 28 spisu tunajšieho súdu): Ide o preukaz na prídel potravín č. 150951,
ktorého otec (hlava rodiny) je na úteku, preukaz je vydaný pre štyri osoby bez uvedenia ich mien a priezvisk, pričom miestom potravinového centra je Qalat Saleh, preukaz vydaný Ministerstvom obchodu a potravinovej pomoci Maysan. Tento doklad svedčí o tom, ţe rodina navrhovateľa bola oprávnená na poskytovanie prídelu potravín v provincii Maysan, mesto Qalat Saleh. Počet tam uvedených osôb – štyri osoby (otec na úteku) súhlasí s počtom členov rodiny navrhovateľa, ako ich identifikoval navrhovateľ v konaní pred odporcom (matka, dve sestry, navrhovateľ). Svedčí teda o pobyte navrhovateľa a jeho rodiny v Qalat Saleh. Potvrdenie starostu Qalat Saleh z 8. októbra 2007 ( č.l. 41 spisu odporcu): Bez ohľadu na isté odlišnosti v texte potvrdenia (č.l. 41, 291 spisu odporcu, resp. 27 spisu tunajšieho súdu), keď jednotlivé preklady boli vykonané tromi, resp. štyrmi rôznymi prekladateľmi (včítane prekladov uskutočnených na súdnych pojednávaniach), z jeho textu moţno objektívne získať iba informáciu o tom, ţe M. T. M. (čo je iba meno navrhovateľa bez udania priezviska) sa presídlil z oblasti nepokojov do Qalat Saleh. Toto potvrdenie však celkom jednoznačne svedčí o tom, ţe bol obyvateľom Qalat Saleh. Pokiaľ ide o preloţený význam textu,
ktorého sa mal navrhovateľ presídliť či vysťahovať „z oblasti horúceho napätia“ 10Sža/27/2011 4 či „z oblasti nepokojov“, tento nemôţe byť
názoru súdu relevantným, pretoţe rodina navrhovateľa sa z Qalat Saleh presťahovala v čase, keď sa navrhovateľ nachádzal mimo Iraku, pričom sám navrhovateľ do Qalat Saleh prišiel zo zahraničia. Z uvedeného je zrejmé, ţe takýto obsah prekladu potvrdenia sa nemôţe (v časti dôvodu odchodu z predchádzajúceho bydliska) zakladať na pravde – osobnom poznaní osoby, ktorá toto potvrdenia vydala. Naviac stojí za zmienku, ţe tak prekladateľ, ktorý prekladal tento dokument na uvedenom č.l. 41 spisu odporcu, ako aj prekladateľ, ktorý vyhotovil jeho následný preklad (č.l. 291 spisu odporcu) neuviedli skutočnosť, ţeby v originálnom texte bolo uvedené, ţe osoby ktorej sa potvrdenie týka prišla z Bagdadu.
názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na obsah vyššie uvedených dokladov, či dokumentov, ako aj s poukazom na obsah navrhovateľových výpovedí, urobených pred odporcom moţno spoľahlivo konštatovať, ţe navrhovateľ aj s rodinou býval v Bagdade do času jeho prvého odchodu z Iraku, t.j. do cca 15.októbra 2006 (spis odporcu Č.p.: MU-2516/PO-Ţ/2006). V decembri 2006, teda v čase, keď sa navrhovateľ uţ nachádzal na Slovensku, sa však jeho rodina presťahovala do Qalat Saleh, provincia Maysan, kam sa navrhovateľ v auguste 2007 vrátil zo Švédska, kde tieţ (následne po Slovensku) poţiadal o azyl. V Qalat Saleh zotrval do 31.decembra 2007, kedy z Iraku opätovne vycestoval do Nórska, kde tieţ poţiadal o azyl. Skutočnosť, ţe miestom pobytu navrhovateľa v Iraku pred jeho druhým odchodom z tohto štátu bol Qalat Saleh potvrdzuje samotný navrhovateľ, ako aj doklady, ktoré predloţil (vodičský preukaz, doklad pre prídel potravín, potvrdenie starostu mesta Qalat Saleh), ktoré boli vydané miestnymi autoritami, resp. autoritami provincie Maysan, v ktorej sa Qalat Saleh nachádza. Pokiaľ ide o cestovný pas, sám navrhovateľ uviedol, ţe o jeho vydanie poţiadal v provincii Maysan, čo iba potvrdzuje skutočnosť, ţe v tejto provincii (konkrétne Qalat Saleh) aj býval. Skutočnosť, ţe cestovný pas bol vystavený – vydaný v Bagdade nemôţe mať na týchto preukázateľných faktoch ţiaden dopad. Pokiaľ si ho aj (fakticky) v Bagdade vyzdvihol táto skutočnosť iba potvrdzuje odporcom zistený fakt, ţe cestovné pasy série G si ich ţiadatelia môţu prevziať iba v Bagdade (viď č.l. 244-259 spisu odporcu), pričom iba z tejto skutočnosti nemoţno vyvodiť záver, ţe miestom pobytu navrhovateľa bol Bagdad.
názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver o tom, ţe miestom posledného pobytu navrhovateľa v Iraku bolo mesto Qalat Saleh a nie Bagdad. 10Sža/27/2011 5 Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Navrhovateľ sám pred odporcom uviedol, ţe nebol nikdy trestne stíhaný a teda mu nemohol byť uloţený ţiadny trest – teda ani trest smrti, pričom mu súčasne ani jeho uloţenie nehrozí. Taktieţ v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu navrhovateľovi nehrozí bezpečnostné riziko jeho návratu a to ani ako neúspešnému ţiadateľovi o azyl. Toto konštatovanie je zrejmé zo správ o Iraku zaloţených v spise odporcu a aj zo skutočnosti, ţe navrhovateľ nemal po svojom prvom návrate do Iraku ţiadne problémy. Bezpečnostná situácia v Iraku sa taktieţ za posledné obdobie podstatným spôsobom zmenila k lepšiemu. Svedčia o tom aktuálne správy o Iraku, osobitne aj vo vzťahu k centrálnej časti, resp. k Bagdadu. Ako to však vyplýva z obsahu spisu odporcu, ako aj z vyššie zistených skutočností, navrhovateľovo posledné oficiálne bydlisko bolo Qalat Saleh, provincia Maysan. Táto juţná provincia je však jednou z najbezpečnostnejších oblastí Iraku, ako to je zrejmé zo správ zaloţených v spise odporcu. K dokladu – potvrdenie Konzulárneho oddelenia Veľvyslanectva Iraku zo dňa 24.februára 2011, predloţeného navrhovateľom na pojednávaní pred prvostupňovým súdom, krajský súd poznamenal, ţe údaj o mieste pobytu (Bagdad) nevychádza z „predloţeného irackého občianskeho preukazu“, nakoľko
textu tohto potvrdenia z občianskeho preukazu sa potvrdilo iba to, ţe navrhovateľ je slobodný, ţe nie je rozvedený ani vdovec. Naviac súd poznamenal, ţe tak cestovný pas č. G., ako aj občiansky preukaz č. X bol 8.decembra 2009 zadrţaný OHK PZ Košice – letisko. V spise sa nenachádza doklad o vrátení týchto dokladov navrhovateľovi. Predloţený doklad tieţ svedčí o skutočnosti, ţe: „Veľvyslanectvo I. v Bratislave nezodpovedá a nenesie ţiadne následky za obsah a pravosť informácií uvedených v čestnom prehlásení. Všetky prípadné následky spojené s nepravdivými údajmi znáša M. T. M. A. N.“. Na záver krajský súd uviedol, ţe ak by aj posledným bydliskom navrhovateľa bol Bagdad, čo je však vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a aj vzhľadom k jednotlivým výpovediam navrhovateľa vylúčené, táto skutočnosť by pre jeho návrat nebola rozhodujúcou, pretoţe aktuálne (t.j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia) bola situácia v Iraku, resp. v Bagdade natoľko zlepšená, ţe niet dôvodu domnievať sa, ţe by návrat navrhovateľa bol spojený s bezpečnostným rizikom. Osobitne, ak juţné oblasti Iraku, včítane provincie Maysan sú bezpečnými. 10Sža/27/2011 6 Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu uvedeného v § 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, teda, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V opravnom prostriedku navrhovateľ odporcovi vytýkal najmä nesprávne posúdenie posledného pobytu navrhovateľa v Iraku, smerodajného pre skúmanie otázok doplnkovej ochrany, účelové spochybňovanie všetkých navrhovateľom predloţených dokladov a nezaloţenie relevantných správ o krajine pôvodu do spisového materiálu, pričom krajský súd sa s konkrétnymi námietkami navrhovateľa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Poukázal na to, ţe súd neposudzoval iba rozhodnutie odporcu ako také a konanie, ktoré mu predchádzalo, ale sám uskutočnil dokazovanie, na základe ktorého následne odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci ( str. 6, 3 a 9 rozsudku krajského súdu). Zaoberal sa pritom aj aktuálnou situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa. Pričom konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku je konaním o preskúmanie zákonnosti
V. časti OSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu dopĺňať dokazovanie a na základe takto doplneného dokazovania odôvodňovať rozhodnutie správneho orgánu. Súd má iba posúdiť zákonnosť rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Týmto spôsobom ukrátil navrhovateľa na jeho právach. Ďalej poukázal na to, ţe zaloţil do spisu fotokópiu svojho pasu. Pas bol navrhovateľovi vydaný v Bagdade. Navrhovateľ sa v čase, keď mal záujem o vydanie pasu, nachádzal v provincii Maysan a v tejto na príslušnom úrade o pas poţiadal. Odtiaľ ho poslali do Bagdadu a ţiadosť o pas podal tam. V Bagdade si ho aj následne vzhľadom na to, ţe bol obyvateľom Bagdadu, musel vyzdvihnúť. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na obsah spisového materiálu – strana 290, na ktorej je preloţený dokument informujúci o vydávaní irackých pasov. Z neho vyplýva nasledovné: „My Vám dáme vedieť, aby ste si prišli prevziať Váš pas zo sídla pasových oddelení v Bagdade pre obyvateľov Bagdadu alebo v príslušných okresoch alebo irackých konzulátoch mimo Irak“. To znamená, ţe pasy sa síce vydávajú (tlačia, vyrábajú) iba v Bagdade, osoby si ich však preberajú na úradoch v príslušných okresoch (samozrejme
pobytu) alebo irackých konzulátoch, ak majú momentálny pobyt mimo Irak. Súčasne 10Sža/27/2011 7 z prekladu vyplýva, ţe v sídle pasových oddelení v Bagdade si preberajú pasy výlučne obyvatelia Bagdadu. Navrhovateľ od začiatku hovoril, ţe pas si vyzdvihol v Bagdade a v Bagdade si preberajú pas iba obyvatelia Bagdadu. Z uvedeného vyplýva, ţe navrhovateľ bol v Iraku obyvateľom Bagdadu a v uvedenom zmysle sa má v jeho prípade aj posudzovať otázka doplnkovej ochrany. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe v hodnotení ostatných dokladov predloţených navrhovateľom súd nahrádza hodnotenie, ktoré malo byť súčasťou rozhodnutia odporcu. S námietkou navrhovateľa, ţe odporca nezaloţil do spisu relevantné informácie a to napriek vráteniu veci krajským súdom, sa súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Ani jedna z doplnených informácií nič nehovorí o bezpečnostnej situácii v Bagdade ani v provincii Maysan. Odporca sa nijakým spôsobom teda nezaoberal bezpečnostnou situáciou v meste Maysan a v Bagdade. Odporca navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5Saz/18/2010-72 zo dňa 8.júna 2010 potvrdil rozhodnutie Migračného úradu ČAS: MU-802-27/PO-Ţ-2009 vo výrokovej časti o neudelení azylu navrhovateľovi. Vo výrokovej časti, ktorým nebola navrhovateľovi udelená doplnková ochrana rozhodnutie zrušil
c/, d/ OSP a v tejto časti vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom zaviazal odporcu opätovne vyhodnotiť skutočnosť ohľadom posledného miesta bydliska navrhovateľa v Iraku, zhodnotiť navrhovateľom doloţené správy a dokumenty predloţené na pojednávaniach krajského súdu a následne znovu prehodnotiť moţnosť poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Uviedol, ţe pri vyhodnotení miesta posledného pobytu navrhovateľa v krajine pôvodu vychádzal z údajov uvádzaných samotným navrhovateľom ako aj z dokladov, ktoré boli predloţené počas azylového konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu 10Sža/27/2011 8 a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. júla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
f/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie váţnym bezprávím 1/uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon, 2/mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3/váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu.
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR – Irak, analýzy krajín pôvodu 10Sža/27/2011 9 z
vyjadrenie ţiadateľa v Iraku sa na polícii eviduje miesto pobytu hlavy rodiny, na základe čoho sa vydáva pobytová karta. Keďţe otec je od roku 2005 nezvestný, hlavou rodiny sa stala matka, ktorej bola v roku 2005 vydaná pobytová karta s tým, ţe ako miesto pobytu je uvedené mesto Bagdad. Pokiaľ deti ţijú s hlavou rodiny, pobytovú kartu nepotrebujú. Keď sa v roku 2006 matka z bezpečnostných dôvodov presťahovala z Bagdadu do obce Qalat Saleh, tak si miesto pobytu ani pobytovú kartu nezmenila a v obci Qalat Saleh ţila prechodne. Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi doplnkovú ochranu poukázal na to, ţe z certifikátu o štátnom občianstve vyplýva, ţe jeho rodičia sa narodili v meste A., provincia Maysan, vo vodičskom preukaze, vydanom dňa 18.novembra 2007, má ako adresu uvedenú provinciu Maysan, v identifikačnej karte má uvedené miesto narodenia A., provincia Maysan. Ako ďalej navrhovateľ niekoľkokrát v pohovoroch uviedol, matka sa presťahovala v roku 2006 z bezpečnostných dôvodov z Bagdadu práve do obce Qalat Saleh, okres A., provincia Maysan. Rodina ţiadateľa, ako aj samotný ţiadateľ, v čase vrcholiaceho vnútorného 10Sža/27/2011 11 ozbrojeného konfliktu minimálne vyuţili moţnosť vnútorného presídlenia sa do inej časti krajiny, kde celková situácia bola hodnotená ako pokojná a stabilizovaná. Odporca uviedol, ţe hoci jeho cestovný pas bol vydaný v Bagdade, nepotvrdzuje to skutočnosť, ţe Bagdad bol posledným miestom pobytu ţiadateľa v Iraku aj napriek tomu, ţe iracké predpisy určujú, ţe cestovné pasy sa vybavujú a vydávajú v geografickej oblasti
miesta pobytu. Menovanému bol dňa
miesta pobytu ţiadateľa (v jeho prípade to teda bola obec Qalat Saleh, provincia Maysan, ako to jasne uviedol v pohovore
názoru odporcu vysloveného v preskúmavanom rozhodnutí je zrejmé, ţe proti navrhovateľovi nikdy nebolo vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadrţaný a nebolo preukázané, ţe by mal v krajine pôvodu nejaké problémy s oficiálnymi irackými orgánmi. Krajinu opustil legálne na svoj pas, ktorý si tesne pred odchodom bez problémov vybavil. Z informácií o bezpečnostnej situácii v Iraku je zrejmé, ţe táto sa aj v priebehu roka 2010 naďalej zlepšuje, napriek tomu, ţe sporadické útoky na vojsko, políciu a civilistov pokračujú najmä v centrálnom Iraku. Z juţných oblastí Iraku, vrátane provincie Maysan je hlásených minimum násilných incidentov. Počas konania nepredloţil ţiadne dôkazy, ani indície, ktoré by viedli k úvahám, ţe v prípade jeho návratu do Iraku by bol vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v podobe váţneho a individuálneho ohrozenia ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie medzinárodnej ochrany ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Vo vzťahu k forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd uvádza, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie 10Sža/27/2011 13 inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. V predmetnej veci neboli ani
odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje. Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku a rovnako aj dôvodom, pre ktorý poţiadal navrhovateľ o azyl a poskytnutie doplnkovej ochrany. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj záver zhodný so záverom odporcu o tom, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky a v podrobnostiach na ne odkazuje. Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné povaţovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca nemá zo zákona nárok na ich náhradu. 10Sža/27/2011 14 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 20. júla 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.