ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol ani doplnkovú ochranu. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovu námietku nedostatočne zisteného stavu veci vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Odporca navrhovateľa vypočul v priebehu vstupného pohovoru, zohľadnil aj obsah podania vysvetlenia na polícii, konfrontoval jeho obsah s obsahom vstupného pohovoru a dal navrhovateľovi moţnosť vysvetliť rozpory, vyplývajúce z obidvoch záznamov a zistený stav veci podrobne opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Odporca vyhľadal a do spisu zaloţil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v Číne, osobitne aj na situáciu v oblasti Tibetu. Námietku, ţe odporca počas pohovoru nezapísal doslovné vyjadrenie navrhovateľa, pretoţe to pravdepodobne nepovaţoval za potrebné, vyhodnotil krajský súd ako účelovú. Vstupného pohovoru dňa 25.04.2010 bola prítomná aj právna zástupkyňa navrhovateľa – ak by tvrdenie navrhovateľa zodpovedalo skutočnosti, jeho právna zástupkyňa by namietala obsah zápisnice. K námietke, ţe odporca vec nesprávne posúdil po právnej stránke, ţe nesprávne vyhodnotil navrhovateľove tvrdenia a ţe odporca nedôvodne spochybnil pravdivosť príbehu navrhovateľa krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia odporcu dospel k totoţnému názoru, ako vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného stavu veci. V odôvodnení rozhodnutia poukázal odporca na nehodnovernosť navrhovateľa s poukazom na rozpor v jeho výpovediach pred slovenskými štátnymi orgánmi, ako aj na navrhovateľom opísaný príbeh – dôvod odchodu z krajiny. Navrhovateľ nikdy nepreukázal svoju totoţnosť, ani pravdivosť svojho príbehu. Zo zaloţených správ o krajine pôvodu vyplývalo, ţe distribúcia 10Sža/24/2011 3 protitibetských, resp. obsahom podobných letákov, môţe byť dôvodom k represívnej činnosti čínskych orgánov, avšak iba prezentovanie takejto činnosti (navrhovateľa) automaticky neznamenalo naplnenie podmienok udelenia medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu, bez preukázania všeobecnej dôveryhodnosti navrhovateľa. Krajský súd konštatoval, ţe ak by takéto konanie navrhovateľa bolo dôvodom jeho odchodu z Číny, tento dôvod by navrhovateľ uvádzal pri akejkoľvek výpovedi, v ktorej sa vyjadroval k dôvodom svojho odchodu; navrhovateľ však počas podania vysvetlenia na polícii dňa 02.04.2010 uviedol ako dôvod skutočnosť, ţe doma mali málo peňazí a preto sa chcel dostať do inej krajiny, v ktorej by sa zamestnal a pracoval tam – teda dôvod ekonomický. Jeho následné vysvetlenie, ţe tak urobil preto, lebo mal strach z prítomnosti tlmočníčky jazyka čínskeho, ktorá pochádzala z Číny nebol pre krajský súd akceptovateľný – navrhovateľ bol uistený, ţe sa nemá čoho obávať a ak sa s dôverou obrátil na slovenské orgány (čoho dôkazom bolo podanie ţiadosti o azyl), nemal dôvod nedôverovať postupom, ktoré slovenské štátne orgány v jeho prípade pouţili. V neprospech navrhovateľa (vo vzťahu k jeho dôveryhodnosti) svedčili aj ďalšie skutočnosti, ktoré krajský súd v rozhodnutí podrobne popísal a uviedol, ţe postup odporcu bol správny. Ohľadne neposkytnutia doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe navrhovateľ nebol trestne stíhaný, nebol mu uloţený trest smrti, nebol objektom (a to ani zo strany štátnych orgánov) neľudského, či poniţujúceho zaobchádzania a s poukazom na vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej a na zaloţené správy o krajine pôvodu navrhovateľa nebol dôvod predpokladať, ţe by sa v prípade návratu stal objektom takého zaobchádzania a to ani ako neúspešný ţiadateľ o azyl. V Číne niet medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a teda ani z tohto dôvodu mu nehrozilo narušenie či ohrozenie jeho osobnej integrity, pričom iba jeho príslušnosť k tibetskej národnosti sama o sebe nespôsobuje bezpečnostné riziko jeho návratu. Pretoţe odporca dostatočným spôsobom zistil a logicky vyhodnotil stav veci, logickým a v odôvodnení rozhodnutia uvedeným spôsobom správne vyhodnotil a posúdil jednotlivé časti navrhovateľom predneseného príbehu, na základne čoho dospel k názoru o nedôveryhodnosti navrhovateľa a keďţe na základe takto zisteného a vyhodnoteného stavu veci, ako aj na základe vyhľadaných a do spisu zaloţených správ o krajine pôvodu navrhovateľa, nebola zistená hrozba váţneho bezprávia v prípade jeho návratu, dospel krajský súd k názoru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné potvrdiť ako vecne správne 10Sža/24/2011 4 a zákonné
2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, včas odvolanie z dôvodov
2 písm. b),
názoru navrhovateľa nedostatočne vysporiadal s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko sa nezaoberal konkrétnymi skutočnosťami, uvedenými v tejto námietke, ale iba všeobecne zhodnotil obsah spisového materiálu a skonštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci. Navrhovateľ nesúhlasil ani so spochybnením pravdivosti jeho príbehu ohľadne dôvodu, prečo v zápisnici spísanej dňa 02.04.2010 neuviedol všetky dôvody, ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu tak, ako ich uviedol neskôr na pohovore pred odporcom. Týmto dôvodom bol problém s osobou tlmočníčky z čínskeho jazyka, ktorá pochádzala z Číny a to vzbudilo v navrhovateľovi obavy. Odporca aj krajský súd vyhodnotili navrhovateľa ako nedôveryhodného, pričom
jeho názoru všetky skutočnosti, ktorými odôvodňovali jeho nedôveryhodnosť boli 10Sža/24/2011 5 vysvetliteľné a moţné a odporca mal moţnosť doplniť informácie v doplňujúcom pohovore, ak tieto informácie vo vstupnom pohovore chýbali, resp. ak sa určité skutočnosti objavili aţ v priebehu vyhodnocovania spisového materiálu. Navrhovateľ nesúhlasil ani s neposkytnutím doplnkovej ochrany – za rozširovanie letákov s protitibetskými heslami mu v Číne hrozí trest a existuje reálny predpoklad, ţe po návrate bude vystavený krutému, neľudskému a poniţujúcemu zaobchádzaniu, pričom existuje moţnosť, ţe mu bude uloţený trest smrti. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia na nové konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 10.05.2011, v ktorom uviedol, ţe činnosť navrhovateľa, akou bolo rozhadzovanie letákov s protitibetskými heslami, následný útek pred políciou, ani nepríjemnosti spojené s častými kontrolami ľudí na uliciach v regióne odkiaľ pochádza, nepredstavujú závaţné alebo opakované konanie spôsobujúce váţne porušovanie základných ľudských práv, ktoré by sa dalo klasifikovať ako prenasledovanie
d) zákona o azyle. Ani obavy navrhovateľa, ţe ho polícia údajne identifikovala a hrozí mu prísny trest, nemali
názoru odporcu objektívny charakter, nakoľko sa navrhovateľ následne dostal bez ťaţkostí do tibetského mesta Lhasa, získal cestovný doklad a bolo mu udelené povolenie na vycestovanie. Uviedol, ţe
zákona o azyle nie je povinný opakovať pohovor so ţiadateľom, ak to nie je potrebné; naopak, ţiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho ţiadosťou a odporca nie je povinný sa pýtať na vysvetlenie kaţdej skutočnosti, ktorú ţiadateľ uvedie. Odporca ďalej skonštatoval, ţe navrhovateľ opustil svoju krajinu pôvodu s potrebným povolením a cestovným dokladom a teda neboli zistené také skutočnosti, pre ktoré by sa musel obávať trestného stíhania za nelegálny odchod z krajiny pôvodu. Vychádzajúc z informácií o krajine pôvodu s ohľadom na provinciu Sichuan a obyvateľov tibetskej národnosti v nej mal odporca po vykonanom dokazovaní za to, ţe váţne dôvody domnievať sa, ţe navrhovateľ bude po návrate vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 13a zákona o azyle, neboli prítomné. Navrhovateľovi nebol uloţený trest smrti alebo jeho výkon, nehrozí mu mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie a v krajine 10Sža/24/2011 6 neprebieha medzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený konflikt, pre ktorý by bol ohrozený jeho ţivot alebo nedotknuteľnosť jeho osoby. Odporca sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe samotná príslušnosť k určitej národnosti nespôsobuje konkrétne bezpečnostné riziko navrhovateľovho návratu domov a vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Podaním zo dňa 24.06.2011, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 28.06.2011, predloţila právna zástupkyňa navrhovateľa kópie písomností spolu s ich prekladom do slovenského jazyka, ktoré
jej názoru potvrdzujú existenciu trestného stíhania navrhovateľa v krajine pôvodu pre rozširovanie protitibetských myšlienok prostredníctvom letákov. Išlo o tri písomnosti, ktoré boli navrhovateľovi zaslané údajne aţ dňa 04.05.2011 (teda po vydaní rozhodnutia o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany), nakoľko vraj bolo veľmi nebezpečné pre rodinných príslušníkov navrhovateľa, aby takéto dokumenty z krajiny zaslali. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. júla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle,
ktorého udelí ministerstvo azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle môţe ministerstvo udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle udelí ministerstvo na účel zlúčenia rodiny azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle poskytne ministerstvo doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 10Sža/24/2011 8
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
1). Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne, v medziach odvolania, Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. 10Sža/24/2011 9 Z administratívneho spisu bolo zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu, z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu. Odporca získal informácie o krajine pôvodu navrhovateľa predovšetkým od Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo zdrojov: Správa o ľudských právach za rok 2009: Čína (vrátane Tibetu, Hong Kongu a Macou), vydaná dňa 11.03.2010 MZV USA; Výročná správa Výkonnej komisie Kongresu USA o Číne za rok 2009; Výročná správa 2009 vydaná Tibetským centrom pre ľudské práva a demokraciu; Správa HRW z júla 2010; Správa hraničného úradu Spojeného kráľovstva zo dňa 08.01.2010, Správa Amnesty International - Čína 2010, Správa Human Rights Watch - Čína 2009, IRB Kanada a z iných verejne dostupných zdrojov. Ako vyplynulo z administratívneho spisu, navrhovateľ odišiel z rodnej dediny do mesta Lhasa, asi dňa 14.03.2010 spolu s dvoma ďalšími osobami. Po troch dňoch, ako bývali v Tibetskom hoteli, ich náhodne oslovil neznámy cudzinec, ktorému sa zdôverili s problémami a on im povedal, ţe im pomôţe vycestovať. Šli do neznámeho hotela, kde nič neplatili a po štyroch dňoch ich ten neznámy človek vzal na letisko, spolu leteli do iného mesta v Číne a následne iným lietadlom pravdepodobne do Európy. Po vystúpení odovzdali muţovi pasy a dostali 150 dolárov a 40 eur. Neznámi ľudia ich odviezli do domu, kde strávili asi 3 dni. V nočných hodinách ho spolu s ostatnými dvoma krajanmi naloţili do osobného auta, po ceste vzal šofér ešte ďalších dvoch muţov a po niekoľkých hodinách jazdy ich vysadil a ukázal im smer, kam majú ísť. Išli do mesta, kde ich zadrţala polícia. Za cestu nikomu nič nezaplatili. V zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 02.04.2010 pred Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Košice uviedol, ţe z domovskej krajiny odišiel, lebo doma majú málo peňazí a chcel sa dostať do nejakej krajiny, kde sa môţe zamestnať a pracovať. V Číne je politická situácia zlá, nakoľko Tibet sa chce osamostatniť a sú tam nepokoje. Na území SR sa rozhodol poţiadať o azyl, chce tu ostať študovať a ţiť v bezpečí, nakoľko v Tibete je zlá situácia. V dotazníku ţiadateľa o udelenie azylu zo dňa 25.04.2010 ako dôvody, pre ktoré sa rozhodol poţiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, navrhovateľ 10Sža/24/2011 10 uviedol, ţe na Slovensku chce ţiť. V Číne nemôţe byť mníchom, nemôţe chodiť bezpečne v noci po ulici, nemôţe sa pohybovať slobodne – keď niekam ide, zastavia ho policajti a musí vypisovať tlačivá, kam ide. Na uliciach nie je bezpečne, často sú tam nepokoje a v roku 2008 bolo počas potláčania nepokojov usmrtených asi 28 ľudí. Pri nepokojoch v roku 1999 bol navrhovateľ zbitý a v roku 2001 mu pri bitke zlomili ruku. Ďalej pri pohovore vyjadril obavu o svoju bezpečnosť, keďţe písal letáky s heslami ako Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu a polícia o tom asi vie. Letáky chceli rozhadzovať na počesť nepokojov v roku 2008. Pri rozhadzovaní ich zachytila policajná hliadka, ale podarilo sa im ujsť a ukryť. Prespali v chráme, kde bol predtým navrhovateľ mníchom a na druhý deň zistili, ţe policajti vedia, ţe letáky rozhadzovali oni, preto odišli do mesta Lhasa. Na otázku, prečo dňa 03.04.2010 na Oddelení azylu Policajného zboru Humenné uviedol, ţe o azyl ţiada z dôvodu obavy o svoj ţivot, zlej ekonomickej situácie a pretrvávajúceho vojnového konfliktu uviedol, ţe na Oddelení cudzineckej polície v Košiciach vypovedali pred čínskou tlmočníčkou a mal obavy, hoci mu bolo povedané, ţe sa nemá čoho báť. Pri podaní vysvetlenia v Humennom s ním tlmočník komunikoval v jemu neznámom jazyku a nie v čínskom jazyku, niečo im kreslil a tak spolu komunikovali a preto to nemohol opísať tak, ako pri pohovore. Na otázku, či sa so ţiadosťou o pomoc obrátil na oficiálne orgány jeho krajiny uviedol, ţe tak neurobil, pretoţe vláda je spojená s políciou a vojskom a ak by niekto išiel hľadať pomoc, tak by si poškodil. V prípade návratu do krajiny pôvodu sa obáva, ţe by išiel do väzenia, kde majú ľudia málo jedla, sú zničení a dávajú im nejaké injekcie a nikto nevie čo. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe nevie o tom, ţe by bol členom nejakej politickej strany alebo hnutia, ale vie, ţe nevyvíjal ţiadne politické aktivity a nikdy voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle Ţenevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Čo sa týka situácie v krajine pôvodu 10Sža/24/2011 11 navrhovateľa, čínska vláda prísne kontroluje informačné toky a prístup do Tibetskej autonómnej oblasti a tibetských oblastí mimo Tibetskej autonómnej oblasti, takţe je ťaţké presne určiť rozsah porušovania ľudských práv.
správy MZV USA čínske orgány aj naďalej páchali závažné porušovania ľudských práv, vrátane mimosúdnych popráv, mučenia a svojvoľného zatýkania, mimosúdnych väzieb a domácej väzby. V priebehu roku bolo veľa Tibeťanov, predovšetkým mníchov, odsúdených na odňatie slobody z dôvodu svojho zapojenia do protestov a nepokojov v marci
odporcu nesvedčí o jeho opodstatnenom strachu ţiť v krajine pôvodu a ani o ţiadnej diskriminačnej činnosti závaţného charakteru a opakovania sa, ktorá by bola namierená voči jeho osobe len pre jeho etnickú, náboţenskú príslušnosť, či z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Prípadná obava, ţe by polícia mohla navrhovateľa zatknúť, sa u neho nemohla opierať ani o negatívnu osobnú skúsenosť. Navrhovateľ sa ţiadnych protestov a demonštrácii v krajine pôvodu aktívne nezúčastňoval, nebol ani predmetom záujmu polície. Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal, či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle a dospel k záveru, ţe navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany. Navrhovateľovi nehrozí v krajine pôvodu trest smrti ani jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest a keďţe v krajine jeho pôvodu neprebieha ţiadny medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt, nehrozilo navrhovateľovi ani váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas konfliktu. Na základe týchto záverov neposkytol odporca navrhovateľovi ani doplnkovú ochranu. Z vyššie uvedeného bolo zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca vychádzal, pričom odvolací súd sa nestotoţnil so záverom odporcu, 10Sža/24/2011 12 ţe navrhovateľ ako ţiadateľ o azyl neuvádzal skutočnosti svedčiace o tom, ţe mohol byť vystavený prenasledovaniu z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, resp. ţe neexistujú dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. Najvyšší súd SR povaţoval uvedený záver odporcu, na rozdiel od krajského súdu, za nedostatočne podloţený a nepresvedčivý. Nestotoţnil sa ani s názorom krajského súdu, ţe neudelenie azylu bolo síce dôvodné, avšak z dôvodu všeobecnej nedôveryhodnosti navrhovateľa - nepatrné rozdiely vo výpovedi navrhovateľa nemoţno vyhodnotiť na ťarchu osoby ţiadateľa o azyl, pretoţe, ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, jeho výpoveď bola počas administratívneho konania konzistentná a bez vnútorných rozporov. Dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany totiţ nebola nedôveryhodnosť navrhovateľa, ale nepreukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle. Pokiaľ teda krajský súd dospel k zhodnému záveru ako odporca, ale z dôvodov, ktoré odporca nekonštatoval a ani navrhovateľ nenamietal, prekročil svoju preskúmavaciu právomoc, ktorá bola limitovaná rozsahom námietok, ktoré navrhovateľ uplatnil v opravnom prostriedku. Navrhovateľ od počiatku (od vstupného pohovoru) uvádzal, ţe dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bol strach o vlastnú bezpečnosť pre vyvíjanie aktivít – písanie letákov a ich rozhadzovanie po ulici Gan Zi. Na letákoch bolo napísané: „Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu“. Uviedol, ţe v meste Gan Zi spoločne pôsobia vojaci a policajti a udrţiavajú pokojnú situáciu, pričom cez deň lieta v Gan Zi asi sedem vrtuľníkov, ktorými sa mesto kontroluje. Na objasnenie dôvodov, prečo v zápisnici spísanej dňa 02.04.2010 neuviedol všetky dôvody, ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu tak, ako neskôr na pohovore pred odporcom, uviedol, ţe mal problém s osobou tlmočníčky z čínskeho jazyka, ktorá pochádzala z Číny a v navrhovateľovi to vzbudilo obavy. Hoci krajský súd takýto dôvod neuznal ako opodstatnený, odvolací súd, vzhľadom na dôvody, pre ktoré navrhovateľ opustil krajinu pôvodu a vzhľadom na subjektívny pocit elementu strachu, ktorý podrobne popísal, nemohol vylúčiť takýto dôvod neuvedenia všetkých skutočností, rozhodujúcich pre posúdenie opodstatnenosti navrhovateľovej ţiadosti o azyl, ako pochopiteľný, resp. akceptujúci. Navyše dal do pozornosti, ţe aj
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1 Sţa/9/2007 zo dňa 16.10.2007) je pre posúdenie dôvodnosti ţiadosti o azyl rozhodujúci vstupný pohovor. 10Sža/24/2011 13 Odporca sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nezaoberal ani otázkou objektívneho elementu pocitu strachu navrhovateľa, keď v rozhodnutí neanalyzoval situáciu v krajine pôvodu z hľadiska postoja štátnych orgánov k prípadným sympatizantom ku skupinám, ktoré sú nespokojné so situáciou v Tibete. V konaní nebola nijakým spôsobom vyvrátená pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, ţe vykonával určitú politickú činnosť tým, ţe roznášal letáky, čím demonštroval svoje postoje k situácii v Tibete a ţe by navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla tieţ reálne hroziť perzekúcia – a to najmä s ohľadom na situáciu v krajine pôvodu, keď z rôznych správ vyplýva, že proces svojvoľných zatknutí a väzieb Tibeťanov pokračuje a pramení najmä z pokojných protestov v skupinách na podporu Dalajlámu, slobody či nezávislosti Tibetu alebo prepustenia tých, ktorí boli zatknutí. Tento proces svojvoľných zatknutí a väzieb bol urýchlený spustením kampane „Silný úder“ a „Patriotické vzdelávanie“. Všetky formy vyjadrovania v rozpore s postupmi Čínskej komunistickej strany sú v Tibete dôvodmi pre zadržanie, pričom svojvoľný charakter týchto zatknutí sa odráža aj v dôvode zatknutí, ako aj v ignorovaní procedurálnych záruk. (Zdroj: Výročná správa 2009, Tibetské centrum pre ľudské práva a demokraciu) S ohľadom na znalosť situácie a pomerov v Tibete nebolo,
Najvyššieho súdu SR, možné primárne vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde a z tohto pohľadu sa javil neudržateľným záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd, že navrhovateľa nemožno považovať za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle. V danom prípade navrhovateľ tvrdil, ţe v meste Gan Zi roznášal letáky s nápismi Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu spolu s ďalšími osobami a
názoru Najvyššieho súdu SR, výpovede navrhovateľa ohľadne týchto okolností (pred odporcom ako aj pred krajským súdom) neboli v rozpore s informáciami odporcu o situácii v tejto časti krajiny pôvodu navrhovateľa. Najvyšší súd SR rovnako nesúhlasil s názorom krajského súdu o navrhovateľovej nedôveryhodnosti.
Najvyššieho súdu SR bola navrhovateľova výpoveď po celú dobu správneho konania konzistentná a vnútorne bez rozporov a nebolo potrebné klásť taký dôraz na jeho prvé vyhlásenie počas zadrţania dňa 02.04.2010, pretoţe vo všetkých nasledujúcich výpovediach nevybočil z rámca dôvodov, pre ktoré ţiadal udeliť azyl. Jeho tvrdenia boli zrozumiteľné, zhodné a bez vnútorných rozporov. Takúto argumentáciu je moţné pouţiť len 10Sža/24/2011 14 podporne za situácie, kedy by aj ďalšie okolnosti svedčili o tom, ţe navrhovateľom tvrdené skutkové okolnosti nie sú pravdivé. Preto záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd,
ktorého nebola preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania pre zastávanie určitých politických názorov a teda neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR, posúdil Najvyšší súd SR ako nepresvedčivý. Najvyšší súd SR dal v tejto súvislosti do pozornosti, ţe rovnaké dôvody pre udelenie azylu, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, aj s popisom skutkových okolností boli uvedené aj účastníkom konania (kamarátom navrhovateľa) v inej právnej veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súde SR – sp. zn. 1Sţa/25/2011. Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku, podanom proti rozhodnutiu odporcu o neudelení azylu, je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
V. časti Občianskeho súdneho poriadku a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nebolo preto úlohou prvostupňového súdu, ale ani odvolacieho súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporcu a nebolo jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci uţ v administratívnom konaní. Preto nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové posúdenie, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. Najvyšší súd SR považuje za potrebné, aby sa odporca v ďalšom konaní zameral na zistenie postoja štátnych orgánov v časti krajiny pôvodu navrhovateľa k osobám, ktoré vyjadrujú svoje názory na situáciu v Tibete vylepovaním plagátov s obsahom, ktorý je odporcovi známy, a to najmä s poukazom na postoj štátnych orgánov k osobám, ktoré presadzujú slobodu Tibetu, Dalajlámu. Čo sa týka možného prenasledovania navrhovateľa z dôvodu vykonávania aktivít (roznášanie letákov), považuje Najvyšší súd SR za dôležité, aby odporca v ďalšom konaní posúdil, ako je potrebné kvalifikovať prípady, keď žiadateľa o azyl síce objektívne nie je možné považovať za príslušníka určitej politickej, náboženskej, či inej vrstvy obyvateľstva v krajine pôvodu, je však nepochybné, 10Sža/24/2011 15 že z určitých dôvodov je štátnymi orgánmi tejto krajiny s uvedenou vrstvou obyvateľstva spojovaný a je preto diskriminovaný alebo prenasledovaný. Odvolací súd pritom poznamenal, že vzhľadom na navrhovateľom vyslovené obavy zo zatknutia pre svoje aktivity, s poukazom na represie štátnych orgánov proti šíriteľom myšlienok slobody a nezávislosti Tibetu bude potrebné vyhodnotiť tieto tvrdenia aj z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti jeho strachu. V ďalšom konaní preto odporca posúdi, či navrhovateľom uvádzané dôvody nie sú dôvodom pre udelenie azylu pre obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania a sympatizovania s určitými politickými názormi. O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR
ustanovenia § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, ţe účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďţe úspešný navrhovateľ ich náhradu neţiadal a neúspešnému odporcovi právo na ich náhradu nevzniklo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 13. júla 2011 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.