Obsah (4)

§ 246§ 246c§ 74§ 250k

Najvyšší súd 6Sžnč/1/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J. bytom B. proti ţalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a

§ 246ods.

2 písm. a/, b/ O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne príslušnému na konanie. 2 6Sžnč/1/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej najvyšší súd) ako súd vecne príslušný na konanie proti nečinnosti ţalovaného ako orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky podľa § 246 ods. 2 písm. a/, b/ O.s.p. vec preskúmal bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 prvá veta O.s.p.), oboznámil sa s administratívnym spisom ţalovaného a dospel k záveru, ţe ţalobnému návrhu ţalobcu, ktorým namietal nečinnosť ţalovaného a alternatívne ţiadal list ţalovaného zo dňa

1. septembra 2013 spz. 1244/OŠDNR/2013, pokiaľ ho súd posúdi ako druhostupňové rozhodnutie, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nemoţno priznať úspech. Vzhľadom k tomu, ţe v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z. z. bol zriadený Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových sluţieb (ďalej len "regulačný úrad"), ktorý je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií a poštových sluţieb a v zmysle § 12 ods.2 uvedeného zákona regulačný úrad k
2. januáru 2014 sa stal právnym nástupcom Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky a Poštového regulačného úradu a prešli naň všetky ich práva a povinnosti, právomoci a pôsobnosť podľa osobitných predpisov (zákon č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov), súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p.

§ 246cods.1 O.s.p.

pokračoval v konaní na strane ţalovaného s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne označeného ţalovaného. Z obsahu spisového materiálu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu mal najvyšší súd preukázané, ţe ţalobca ţalobou podanou proti pôvodne označenému ţalovanému Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky sa domáhal, aby súd ţalovanému uloţil povinnosť konať a rozhodnúť v lehote 30 dní o jeho podnete a alternatívne ţalobca ţiadal, aby súd list ţalovaného zo dňa 18. septembra 2013 spz. 1244/OŠDNR/2013, pokiaľ ho súd posúdi ako druhostupňové rozhodnutie, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca v dôvodoch ţaloby uviedol, ţe na základe nespokojnosti s vyúčtovaním sluţieb telekomunikačného operátora Telefónica Slovakia, s.r.o., sa obrátil na ţalovaného, aby v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. riešil jeho podnet - nespokojnosť s vyúčtovaním sluţieb a zatajovaním vyúčtovania napriek výslovnej poţiadavke. Citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 3 písm. d/

§ 74ods.

1 uvedeného zákona vyslovil názor, ţe na konanie podľa § 6 ods. 3 písm. d/ označeného zákona nie je pôsobnosť správneho poriadku vylúčená v ţiadnom ustanovení tohto zákona a aj napriek tomu ţalovaný odmietol 3 6Sžnč/1/2014 vo veci konať a rozhodnúť, ako aj odmietol vydať spisový materiál na výslovne vyţiadanie a upiera právo účastníkovi konania, ktoré mu priznáva zákon č. 71/1967 Zb.. Tvrdil, ţe v danom prípade jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu nebolo naplnené nečinnosťou ţalovaného. Poukazom na to, ţe si bol vedomý povinnosti vyčerpať prostriedky nápravy pre postup podľa § 250t O.s.p., vyzval pôvodne označeného ţalovaného listom na to, aby konal a rozhodol a súčasne ho poţiadal o sprístupnenie spisového materiálu a aţ následne podával predmetnú ţalobu. Uviedol, ţe nie je moţné akceptovať stav, kedy účastník, ktorý platí za sluţby, nie je v prípade pochybností o ich účtovaní schopný domôcť sa informácií a ani vysvetlení a orgán, ktorý má právomoc rozhodovať, ho jednoducho odignoruje. Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobnému návrhu navrhoval, aby najvyšší súd ţalobný návrh ţalobcu zamietol. V dôvodoch vyjadrenia uviedol nesúhlasné stanovisko k ţalobným dôvodom ţalobcu. Ţalobu povaţoval ako neprípustnú v zmysle § 250t ods. 1 O.s.p., keďţe ţalobca nevyčerpal prostriedky, ktorých pouţitie umoţňuje osobitný predpis. V danej súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 317/

1. Uviedol, ţe ţalobca mal pred podaním ţaloby domáhať sa nápravy najmenej v rozsahu podania sťaţnosti podľa zákona č. 9/2009 Z. z. o sťaţnostiach, avšak v období pred podaním ţaloby a ani po jej podaní neeviduje sťaţnosť na postup namietaný ţalobcom, a preto má za to, ţe ţalobca tento prostriedok nápravy nevyuţil. K ţalobným dôvodom, ţe ţalovaný bol nečinný vo veci účtovania sluţieb zo strany podniku Telefónica Slovákia, s.r.o., zo strany ţalovaného došlo k pochybeniu spočívajúceho v odmietnutí výkonu pôsobnosti ţalovaného podľa § 6 ods. 3 písm. d/ zákona o elektronických komunikáciách a ţalovaný nekonal v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., ţalovaný konštatoval, ţe jeho postup predchádzajúci podaniu ţaloby bol v súlade so zákonom o elektronických komunikáciách, keďţe nebolo jednoznačne preukázané, ţe došlo k reklamačnému konaniu a teda nebolo moţné určiť ani výsledok reklamácie, čím nebolo jednoznačne preukázané naplnenie zákonného predpokladu pre vznik moţnosti úradu konať vo veci podľa § 75 zákona o elektronických komunikácia, keďţe uskutočnenie reklamačného konania je nevyhnutnou podmienkou pre mimosúdne riešenie sporu, poukazom na to, ţe úrad v konaní podľa § 75 zákona o elektronických komunikácia nemá rozhodovaciu právomoc aj je v podstate v postavení mediátora, kde výsledkom úspešného vyriešenia sporu je uzavretie písomnej dohody. 4 6Sžnč/1/2014 Ţalovaný ďalej konštatoval, ţe na návrh ţalobcu vykonal v spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o., dohľad podľa § 38 zákona o elektronických komunikáciách, pričom nezistil ţiadne porušenie povinností. Postup spočívajúci v odmietnutí prístupu ţalobcu k spisu týkajúceho sa uskutočneného dohľadu povaţoval za správny, pretoţe v procese výkonu dohľadu nemá ţalobca postavenie kontrolovanej osoby a zákon o elektronických komunikáciách mu nepriznáva právo oboznamovať sa s priebehom kontroly, poukazom na to, ţe na proces dohľadu sa nevzťahuje správny poriadok. Uviedol, ţe výsledkom dohľadu môţe byť konštatovanie, ţe došlo prípadne nedošlo k porušeniu povinností a aţ následne úrad začne správne konanie vo veci uloţenia pokuty, kde sa rozhoduje o právach a povinnostiach kontrolovanej osoby, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
2. júna 2012 sp. zn. 8SŢz 2/
3. K námietke ţalobcu, ktorou tvrdil, ţe ţalovaný je nečinný, pretoţe v konaní nepostupoval v súlade s § 6 ods. 3 písm. d/ zákona o elektronických komunikáciách, ţalovaný, poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 6 ods. 3 písm. d/ zákona, uviedol, ţe ustanovenie § 6 ods. 3 písm.d/ zákona nie je moţné povaţovať za splnomocnenie ţalovaného konať vo veci, pretoţe v ňom absentuje rozsah a spôsob moţnosti konať; bez uvedených atribútov sa uvedené ustanovenie nedá chápať ako norma zaväzujúca ku konaniu, ktorého výsledkom je alebo môţe byť zásah do subjektívnych práv a povinností adresátov výkonu verejnej moci; bez jasného určenia rozsahu a spôsobu moţností realizácie verejnej moci nie je moţné kreovať dispozíciou štátu nad subjektívnymi právami ako povinnosťami fyzických a právnických osôb; uvedené ustanovenie neupravuje dostatočne jasne právomoc ţalovaného z hmotnoprávneho ani z procesnoprávneho hľadiska, a preto nie je moţné domáhať sa na jeho základe určitého konania, keďţe ide iba o všeobecné ustanovenie zákona, ktorého konkretizácia je uvedená v následných ustanoveniach zákona o elektronických komunikáciách. Trval na správnosti svojho postupu v ţalobcom namietanej veci ako aj na správnosti vecného a právneho vyhodnotenia prejednávaného prípadu. Najvyšší súd z predloţeného administratívneho spisu zistil, ţe ţalobca na Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky dňa
4. mája 2013 podal podnet na mimosúdne riešenie sporu. V dôvodoch podnetu uviedol, ţe dňa
5. februára 2013 podal reklamáciu na vyúčtovanie sluţieb spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o.,; opakovane mu bolo odmietnuté poskytnutie informácií o jeho spotrebe pracovníkmi operátora s odôvodnením, ţe informácie o spotrebe majú zakázané poskytovať zákazníkom; jediná 5 6Sžnč/1/2014 moţnosť ako sa dostať k informácii o výške kreditu je jednorazová SMS, kde je aktuálna výška kreditu v momente zaslania správy; ak túto informáciu zákazník chce spochybniť nie je mu poskytnutý ani výpis hovorov a ani iný údaj o štruktúre spotreby. Ďalej uviedol, ţe napriek tomu, ţe písomne opakovane ţiadal a trval na svojej poţiadavke, mu neprišla ţiadna relevantná odpoveď. Poukazom na bod
6. 15 Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré citoval, vyslovil názor, ţe uvedené podmienky sú protiprávne z dôvodu, ţe znemoţňujú zákazníkovi efektívne kontrolovať postup operátora pri vyúčtovaní sluţieb a akékoľvek uplatnenie práv je teda ponechané iba na svojvoľnom rozhodnutí operátora. Postupu operátora označil za rozporný so zákonom o elektronických komunikáciách č. 351/2011 Z. z. a to najmä § 42 a 43, ako aj v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/22/ES zo dňa
7. marca 2002 o univerzálnej sluţbe a právach uţívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a sluţieb. Súčasne navrhoval, aby Telekomunikačný úrad vykonal dohľad u operátora zameraný na dodrţiavanie podmienok všeobecného povolenia na poskytovanie sluţieb a podozrenia z porušovania pravidiel hospodárskej súťaţe, pretoţe nesprávnym účtovaním je spôsobilý získať profit, ktorý jeho konkurenti, ktorí určujú sluţby transparentne, nezískajú. Ako prílohu ţalobca priloţil sťaţnosť na zákaznícke centrum Telefónica Slovakia, s.r.o., z
8. februára 2013, odpoveď telekomunikačného operátora zo dňa
9. februára 2013 a list ţalobcu označený ako sťaţnosť - reklamácia opakovaná, bez uvedenia dátumu. Ţalovaný na uvedený podnet ţalobcovi doručil vyjadrenie zo dňa
10. mája 2013, v ktorom ţalobcovi oznámil poukazom na § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z., ţe vo veci jeho podania koná a poţiadal podnik Telefónica Slovakia, s.r.o., o predloţenie vyjadrenia a dokladov s tým, ţe následne mu zašle vyjadrenie v predmetnej veci. Ţalovaný doručil ţalobcovi vyjadrenie vo veci samej listom zo dňa
11. júla 2013, v ktorom ho informoval o tom, ţe nakoľko z jeho predloţených dokladov vyplynulo, ţe v uvedenej veci sa neuskutočnilo reklamačné konanie, úrad v uvedenom podaní nekonal podľa § 75 zákona č. 351/2011 Z. z.. Ďalej ţalobcovi oznámil, ţe podnik Telefónica Slovakia, s.r.o., sa k veci vyjadril tak, ţe na sťaţnosti ţalobcu odpovedal listom zo dňa
12. februára 2013 a
13. apríla 2013, kde bol ţalobca upozornený na moţnosť, ako si môţe kontrolovať svoju spotrebu, ako aj skutočnosť, ţe pre predplatné sluţby sa podrobné výpisy nezasielajú. Ţalovaný konštatoval, ţe v zmysle zákona o elektronických komunikáciách nie je oprávnený konať vo veci činnosti zamestnancov podniku poskytujúceho verejné elektronické komunikačné sluţby. Ďalej uviedol, ţe podniky verejnú sluţbu poskytujú na základe zmluvy o poskytovaní verejných sluţieb za podmienok uvedených v zmluve a príp. vo všeobecných 6 6Sžnč/1/2014 podmienkach podniku na poskytovanie sluţieb, za cenu uvedenú v cenníku príp. v zmluve a všeobecné podmienky a cenník sú súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných sluţieb; ak účastník nie je spokojný s účtovanou cenou, môţe ju reklamovať spôsobom a v lehote uvedenej v reklamačnom poriadku. Ďalej konštatoval, ţe podanie ţalobcu posúdil v rámci kompetencií, ktoré mu vyplývajú zo zákona o elektronických komunikáciách, pričom nevzniklo oprávnené podozrenie, ţe podnik Telefónica Slovákia, s.r.o., svojim konaním porušil ustanovenia zákona o elektronických komunikáciach. Záverom uviedol, ţe zákon o elektronických komunikáciách neoprávňuje úrad ku skúmaniu, resp. prešetreniu postupu podniku pri vybavovaní reklamácie a ak sa účastník domnieva, ţe podnik postupoval nesprávne alebo ho pri vybavovaní reklamácie ukrátil na jeho právach, môţe ich uplatniť súdnou cestou ţalobou na príslušnom súde. K listu ţalovaného zo dňa
14. júla 2013 podal ţalobca vyjadrenie zo dňa
15. augusta 2013 doručené ţalovanému dňa
16. augusta 2013, v ktorom uviedol ţe vo svojom podnete výslovne ţiadal, aby úrad vykonal dohľad v zmysle zákona a súčasne rovnako z podnetu a súvisiacich listiny vyplýva, ţe je spor o kvalitu a cenu sluţby; neţiadal, aby mu operátor posielal faktúry o spotrebe, ale namietal pravdepodobne nesprávne účtovanie ceny sluţieb, čo je v zmysle § 6 ods. 3 písm. d/ zákona v kompetencii úradu. Tvrdil, ţe úrad listom zo dňa
17. júla 2013 nevyčerpal celý rozsah jeho podnetu, a preto má zato, ţe úrad bol nečinný a nezaoberal sa podnetom. Ţiadal o zaslanie kópie spisu vrátane vyjadrenia operátora k jeho podnetu. Záverom uviedol, ţe jeho podnet preukázateľne obsahoval ţiadosť o vykonanie dohľadu. Ţalovaný na uvedený list ţalobcu odpovedal listom označeným ako stanovisko zo dňa
18. septembra 2013, v ktorom okrem ďalšieho uviedol, ţe v prípade podnetu ţalobcu ceny ani podnik poskytujúci sluţbu nie sú regulované a úrad nemá kompetenciu nariadiť alebo určiť podniku Telefónica Slovákia, s.r.o. výšku ceny za poskytnutú sluţbu ani ţiadať od uvedeného podniku odôvodnenie cien a následne určiť úpravu ceny. Oznámil ţalobcovi, ţe na základe jeho podnetu vykonal v podniku Telefónica Slovakia, a s.r.o., v dňoch
19. júna 2013 -
20. júla 2013 štátny dohľad, kde úrad kontroloval plnenie určitých ustanovení zákona o elektronických komunikáciách. Konštatoval, ţe z dôvodu, ţe ţalobca nie je účastníkom konania v prípade štátneho dohľadu vykonaného v podniku Telefónica Slovakia, s.r.o., úrad nie je oprávneným mu zaslať poţadované dokumenty, ani kópiu zo štátneho dohľadu uskutočneného úradom v uvedenom podniku. 7 6Sžnč/1/2014 Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Účel ochrany práv v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočíva v úmysle zákonodarcu zabezpečiť ochranu práv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný tak, ţe sa fyzická alebo právnická osoba môţe domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osoby súdom v zmysle uvedenej právnej normy je preukázanie, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, tým, ţe je v konaní nečinný a jeho nečinnosťou by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby, domáhajúcej sa takejto ochrany návrhom, porušené alebo inak dotknuté. Súčasne zákonodarca určuje ako ďalšiu zákonnú podmienku podmieňujúcu prípustnosť domáhať sa ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy vyuţitie prostriedkov, ktorých pouţitie ustanovuje osobitný predpis, ktorých vyuţitie zákonodarca predpokladá pred podaním ţaloby proti ţalovanému správnemu orgánu, ktorou sa domáha začatia konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V súlade s teóriou štátu a práva konaním správneho orgánu moţno rozumieť vydanie správneho aktu, ako aj ďalšie úkony správneho orgánu vydané alebo vykonané v čase od začatia konania aţ do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi normami. Za nečinnosť orgánu verejnej správy sa povaţuje postup správneho orgánu, ktorý v konaní nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, teda nečinnosťou 8 6Sžnč/1/2014 orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predloţené na rozhodnutie, aj keď niet ţiadnej zákonnej alebo faktickej prekáţky na to, aby správny orgán konal a o veci rozhodol. Nečinnosť môţe spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môţe spočívať aj v tom, ţe namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. Zákonnou náleţitosťou návrhu na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy je tieţ tvrdenie navrhovateľa, ţe orgán verejnej správy nekoná bez váţneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, ţe je v konaní nečinný, teda tvrdenie o tom, ţe v konaní niet ţiadnej prekáţky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou, majúcou za následok zásah orgánu verejnej správy do práv alebo právom chránených záujmov navrhovateľa. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250t) predpokladá preukázanie, ţe nekonanie správneho orgánu je v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/08, III. ÚS 70/09). Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nie len absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Zákonodarca účel zákona č. 351/2011 Z. z. ustanovuje v § 1 ods.1, v ktorej právnej norme upravuje predmet úpravy tak, ţe tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných sluţieb, podmienky na pouţívanie rádiových zariadení, reguláciu elektronických komunikácií, práva a povinnosti podnikov a uţívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných sluţieb, ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných sluţieb, efektívne vyuţívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí, ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií. Zákonodarca pôsobnosť úradu ustanovuje v právnej norme § 6 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., v zmysle ktorej právnej úpravy úrad ako národný regulátor a cenový 9 6Sžnč/1/2014 orgán v oblasti elektronických komunikácií a) vykonáva reguláciu elektronických komunikácií, b) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len "orgán európskych regulátorov"), pričom podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii, c) spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a vykonáva správu frekvenčného spektra, d) chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb, e) plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa, f) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona, g) vydáva Vestník Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "vestník"), h) určuje administratívne úhrady podľa odseku, i) vedie mimosúdne riešenie sporov, j) poskytuje informácie koncovým uţívateľom v súvislosti so sluţbami, vykonáva uţívateľské prieskumy, zverejňuje ich a vyuţíva ich vo svojej činnosti, k) plní úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na vyuţívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia sluţieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom pouţívania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového stavu, l) vykonáva štátny dohľad nad elektronickými komunikáciami (ďalej len "dohľad"), m) ukladá sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom, n) uznáva osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného predpisu, o) vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov. V právnej norme § 74 ods.1 zákona č. 351/2011 Z. z. zákonodarca ustanovuje, ţe na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a to zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) ak zákon č. 351/2011 Z. z. neustanovuje inak. V konaniach taxatívne ustanovených v § 74 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. vylučuje postup podľa správneho poriadku, keď v tejto právnej úprave stanoví, ţe všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na a) vydanie primeraného dočasného opatrenia (§ 10 ods. 8), b) určenie metódy kalkulácie cien (§ 12 ods. 5), c) vydávanie všeobecného povolenia (§ 14), d) určenie relevantných trhov a analýzu relevantných trhov (§ 16 a 17), e) výberové konanie na pridelenie frekvencií (§ 33), 10 6Sžnč/1/2014 f) vydávanie osvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti (§ 37), g) nariadenie odstránenia nedostatkov (§ 38 ods. 7), h) vydávanie ochranných opatrení (§ 39), i) reguláciu cien pri prenositeľnosti čísel (§ 48 ods. 3), j) mimosúdne riešenie sporov (§ 75). V právnej norme § 74 ods.3,4 zákona č. 351/2011 Z. z. zákonodarca ustanovuje, ţe proti rozhodnutiu úradu podľa odseku 1 moţno podať rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu podľa § 12, § 18 aţ 25 nemá odkladný účinok. O rozklade rozhoduje predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie. Na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 246 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).. Pokiaľ ţalobca v dôvodoch ţaloby tvrdil, ţe ţalovaný porušil jeho právo na inú právnu ochranu, keď odmietol konať vo veci jeho podnetu - nespokojnosť s vyúčtovaním sluţieb a zatajovaním vyúčtovania napriek výslovnej poţiadavke, v ktorom vyjadril svoju nespokojnosť s vyúčtovaním sluţieb telekomunikačného operátora Telefónica Slovakia, s.r.o., poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 3 písm. d/

§ 74ods.

1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, vysloviac názor, ţe na konanie podľa § 6 ods. 3 písm. d/ označeného zákona nie je pôsobnosť správneho poriadku vylúčená, najvyšší súd sa s uvedeným tvrdením ţalobcu nestotoţnil. Podľa § 75 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 351/2011 Z. z. účastník môţe predloţiť úradu spor s podnikom, ktorý poskytuje siete alebo sluţby, v oblasti upravenej týmto zákonom, a to aţ po reklamačnom konaní, ak nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo so spôsobom jej vybavenia. Návrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu obsahuje

1. a)meno, priezvisko a elektronickú alebo poštovú adresu účastníka,
2. b)názov a sídlo podniku,
3. c)predmet sporu,
4. d)odôvodnenie nespokojnosti s výsledkami reklamácie,
5. e)návrh riešenia sporu. Návrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu predloţí účastník bezodkladne, najneskôr do 45 dní od doručenia vybavenia reklamácie. Účastník a podnik môţu navrhovať dôkazy a ich doplnenie, predkladať podklady potrebné na vecné posúdenie sporu. Úrad predloţený spor rieši nestranne s cieľom jeho urovnania. Lehota na ukončenie mimosúdneho riešenia sporu je 60 dní od podania úplného návrhu, v zloţitých prípadoch 90 dní od podania úplného návrhu. Výsledkom úspešného vyriešenia sporu je uzavretie písomnej dohody, ktorá je záväzná pre obe strany sporu. 11 6Sžnč/1/2014 Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu vyplývajúcich zo spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného, ţalovaný resp. jeho právny predchodca bol oprávnený sa zaoberať podnetom ţalobcu, v ktorom vyjadril svoju nespokojnosť s vyúčtovaním sluţieb poskytovaných mu telekomunikačným operátorom Telefónica Slovakia, s.r.o. len za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 75 zákona č. 351/2011 Z. z.. Nemoţno súhlasiť s názorom ţalobcu, ţe povinnosťou ţalovaného bolo v danom prípade postupovať podľa § 6 ods. 3, písm. d/, v zmysle ktorého úrad chráni záujmy koncových uţívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny sluţieb, pretoţe zákonodarca v ustanovení § 6 ods.3 uvedeného zákona upravuje pôsobnosť úradu, ktorú úrad realizuje v zmysle hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy zákona o elektronických komunikáciách v súlade s účelom a cieľom tohto zákona a v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalobca svojím tvrdením vytrhol z kontextu zákona jednu z jeho pôsobností zákonom stanovených, pretoţe v zmysle § 6 ods.3 zákona úrad taktieţ plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaţ, efektívne investície a inovácie, rozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu sluţieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa (§ 6 ods.3, písm. f/), vedie mimosúdne riešenie sporov (§ 6 ods.3, písm. i), vykonáva štátny dohľad nad elektronickými komunikáciami (§ 6 ods. 3, písm. l/) a pod.. V zmysle logického a racionálneho výkladu právnej normy ustanovenej v § 6 ods. 3 tohto zákona je potrebné posudzovať pôsobnosť úradu v kontexte s účelom zákona (1 ods. 1), v zmysle ktorého je úrad oprávnený aj povinný v rámci výkonu svojej právomoci chrániť záujmy koncových uţívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny sluţieb. Pokiaľ ţalobca v podnete vyjadril svoju nespokojnosť s vyúčtovaním sluţieb svojho zmluvného telekomunikačného operátora, bol úrad povinný sa týmto podnetom zaoberať v súlade svojho oprávnenia v zmysle § 6 ods.3, písm. i/ zákona a skúmať splnenie zákonných podmienok zákonom o elektronických komunikáciách stanovených v § 75 tohto zákona, na ktoré konanie však zákonodarca vylúčil postup podľa správneho poriadku, keď v právnej norme § 74 ods. 2, písm. j/ zákona č. 351/2011 Z. z. stanoví, ţe všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na mimosúdne riešenie sporov (§ 75). Zo skutkových zistení jednoznačne vyplýva, ţe v danom prípade ţalobca v podnete vyjadril svoju nespokojnosť s vyúčtovaním sluţieb poskytovaných mu uvedeným telekomunikačným operátorom len veľmi všeobecne, pričom nepredloţil úradu ţiaden doklad preukazujúci spor s podnikom - uvedeným telekomunikačným operátorom, ktorý mu poskytol sluţby v oblasti upravenej týmto zákonom, ako ani nepredloţil ţiaden doklad o tom, ţe tomuto sporu predchádzalo reklamačné 12 6Sžnč/1/2014 konanie. Vzhľadom k uvedenému ţalovaný nemal oprávnenie konať vo veci podnetovanej ţalobcom, ktorú skutočnosť riadne ţalobcovi oznámil listom zo dňa 3. júla 2013 a 18. septembra 2013. Z uvedených dôvodov nemoţno hovoriť, ţe ţalovaný resp. jeho právny predchodca bol v konaní nečinný. Najvyšší súd sa nestotoţnil ani s tvrdením ţalobcu, ţe ţalovaný odmietol vo veci jeho podnetu konať a rozhodnúť, ako aj odmietol mu vydať spisový materiál na výslovne vyţiadanie, čím mu upiera právo účastníkovi konania, ktoré mu priznáva zákon č. 71/1967 Zb.. Zo skutkových zistení vyplýva, ţe ţalovaný resp. jeho právny predchodca v danom prípade povaţoval podnet ţalobcu za podnet na vykonanie dohľadu u zmluvného telekomunikačného operátora a na základe tohto podnetu ţalobcu dohľad v podniku aj vykonal a to v dňoch 25. júna 2013 – 2. júla 2013, o ktorej skutočnosti ţalobcu oboznámil písomne listom z 18. septembra 2013. Podľa § 38 ods.1,2,3,7 zákona č. 351/2011 Z. z. dohľad sa uskutočňuje
6. a)kontrolou plnenia povinností a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
7. b)kontrolou dodržiavania podmienok uvádzania telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia, na trh a do prevádzky,
8. c)kontrolou technického stavu telekomunikačných zariadení, sietí a vedení,
9. d)opatreniami na odstránenie zistených nedostatkov,
10. e)ochranou proti rušeniu vrátane sledovania a zisťovania zdroja rušenia prevádzky sietí, služieb a zariadení,
11. f)ukladaním ochranných opatrení. Kontrolovanou osobou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má povinnosti podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Úrad vykonáva dohľad podľa odseku 1 písm.
12. a)fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného spektra alebo administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti. Úrad
13. a)určí kontrolovanej osobe v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch alebo v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly,
14. b)preverí opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby 13 6Sžnč/1/2014 k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené námietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu,
15. c)nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 31 ods. 9 a § 34 ods. 3. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, ţe úrad vykonáva dohľad u kontrolovanej osoby, ktorou môţe byť podnik alebo iná osoba, ktorá má povinnosti podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 38 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.). Dohľad sa uskutočňuje kontrolou plnenia povinností a podmienok určených uvedeným zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodrţiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, kontrolou dodrţiavania podmienok uvádzania telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môţu byť zdrojom elektromagnetického rušenia, na trh a do prevádzky, kontrolou technického stavu telekomunikačných zariadení, sietí a vedení, (§ 38 ods. 1 písm. a/b/,c/ zákona č. 351/2011 Z. z.). Vykonávanie dohľadu úradom u kontrolovanej osoby nie je konaním, v ktorom sa koná a rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach kontrolovanej osoby, a preto sa naň nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na základe výsledkov zistených vykonaním dohľadu úrad podľa § 38 ods.7 zákona č. 351/2011 Z. z. určí kontrolovanej osobe v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch alebo v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly, preverí opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené námietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu, nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí. Na postup úradu podľa § 38 ods.7 sa však správny poriadok nevzťahuje, pretoţe zákonodarca v § 74 ods.2, písm. g/ zákona č. 351/2011 Z. z. vylučuje postup podľa správneho poriadku, keď v tejto právnej úprave stanoví, ţe všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na nariadenie odstránenia nedostatkov (§ 38 ods. 7). Účastníkom dohľadu vykonávajúceho úradom bol len podnik ako kontrolovaná osoba, v danom prípade zmluvný telekomunikačný operátor ţalobcu (Telefónika Slovakia, s.r.o.), a preto nebol dôvod, aby ţalovaný spisový materiál týkajúci sa tohto dohľadu a teda aj zápis o výsledku kontroly doručil ţalobcovi, keďţe ţalobca nebol účastný predmetného dohľadu, o ktorej skutočnosti ţalobcu písomne upovedomil. Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd dospel k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom, a preto ani v tejto časti ţalobných námietok nemoţno povaţovať postup ţalovaného za nečinnosť. 14 6Sžnč/1/2014 Najvyšší súd súhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe účastník, ktorý platí za sluţby, má právo v prípade pochybností o ich účtovaní na informácie a vysvetlenia. Nemoţno súhlasiť však s jeho tvrdením, ţe orgán, ktorý má právomoc rozhodovať, ho jednoducho odignoroval. Zo skutkových zistení jednoznačne vyplýva, ţe úrad v danom prípade písomne listom zo dňa 3. júla 2013 ako aj z 18. septembra 2013 ţalobcu informoval o postupnosti uplatnenia práv účastníka v prípade pochybností o vyúčtovaní sluţieb s poučením o jeho práve si uplatniť svoje právo ţalobou v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde. Najvyšší súd neprihliadol na návrh ţalovaného, aby súd odmietol ţalobu ţalobcu ako neprípustnú, pretoţe ţalobca nevyuţil prostriedky nápravy pre postup podľa § 250t O.s.p., pretoţe ţalobca vyzval pôvodne označeného ţalovaného listom na to, aby konal a rozhodol a súčasne ho poţiadal o sprístupnenie spisového materiálu a aţ následne podával predmetnú ţalobu, ktoré podanie posudzujúc podľa jeho obsahu moţno povaţovať za sťaţnosť podľa zákona č. 9/2009 Z. z. o sťaţnostiach. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z obsahu spisového materiálu ţalovaného správneho orgánu najvyšší súd dospel k záveru, ţe na vyhovenie návrhu v danej veci nebola splnená zákonná podmienka ustanovená v právnej norme § 250t ods. 1 veta prvá O.s.p., a to, ţe by ţalovaný vo veci podnetu ţalobcu nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobu ţalobcu, v časti ktorou sa domáhal proti nečinnosti ţalovaného, v zmysle § 250t ods. 4 poslednej vety O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Najvyšší súd posudzoval dôvodnosť ţaloby aj vzhľadom k alternatívnemu návrhu ţalobcu, ktorým ţalobca ţiadal, aby súd list Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo dňa 18. septembra 2013 spz. 1244/OŠDNR/2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu uvedeného listu vyplýva, ţe úrad týmto listom informoval ţalobcu o svojom postupe a zisteniach na základe podnetu ţalobcu zo dňa 14. mája 2013. Uvedeným listom nebolo rozhodnuté o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach ţalobcu, čím nespĺňa zákonné náleţitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 244 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ by sa však aj pripustilo, ţe týmto listom mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti ţalobcu, tento list nepodlieha 15 6Sžnč/1/2014 súdnemu prieskumu, pretoţe bol vydaný prvostupňovým správnym orgánom, keďţe v zmysle 74 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. súdnemu prieskumu podlieha rozhodnutie predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu. Zo skutkových okolností však vyplýva, ţe ţalobca proti predmetnému listu úradu zo dňa 18. septembra 2013 rozklad nepodal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je podľa § 74 ods.4 zákona č. 351/2011 Z. z. vecne príslušný na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu v zmysle § 246 ods. 2 O.s.p., konanie o ţalobe v časti, ktorou ţalobca alternatívne ţiadal, aby súd list Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo dňa 18. septembra 2013 spz. 1244/OŠDNR/2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p., pretoţe ţaloba smeruje proti listu, ktorý nie je rozhodnutím, resp. smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmania súdom. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd v zmysle 250t ods. 5

§ 250kods.1 O.s.p..

Náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu, ţe ţalobca bol v tomto konaní neúspešný a ţalovanému zákonodarca právo na náhradu trov konania nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. apríla 2014 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová