← Slovensko

dovolanie GP SR

Obsah (12)§ 190§ 20§ 382§ 48§ 51§ 288§ 321§ 38§ 49§ 319§ 39§ 371

N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 46/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUD

§ 190ods.

1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, spolupáchateľstvom

§ 20Trestného zákona na neverejnom zasadnutí 6.

mája 2014 v Bratislave o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2011, sp. zn. 2To 137/2011, rozhodol t a k t o :

§ 382písm.

c/ Trestného poriadku dovolanie generálneho prokurátora sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Revúca z 24. februára 2011, sp. zn. 1T 66/2008, boli obvinení L. V. a T. K. uznaní za vinných zo zločinu hrubého nátlaku

§ 190ods.

1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom

§ 20Trestného zákona a obvinený P.

K. zo zločinu hrubého nátlaku

§ 190

ods.1 Trestného zákona spolupáchateľstvom

§ 20Trestného zákona na skutkovom základe, ţe 29.

júna 2007 v čase medzi 22.00 - 23.00 hod. v priestoroch budovy diskotéky C. v T. za pláţovým kúpaliskom spoločne s A. V., nar. X. v R., trvalým bydliskom v R. na ulici M. č. X., pod hrozbou prevzatia diskotéky inými ľuďmi a následne jej zničenia nútili prevádzkovateľov uvedenej diskotéky L. G., Z. H. a J. S. k plateniu sumy 50 000 Sk (1 659,70 €) mesačne kaţdý posledný deň v mesiaci a neskôr od polovice septembra 2007 k plateniu sumy 24 000 Sk (796,65 €) kaţdý

  1. deň v mesiaci zaručením sa za nerušený 2 3 Tdo 46/2013 priebeh diskoték, tieţ nerušenej a bezproblémovej prevádzky podniku počas ich ochrany, ktorú sluţbu im za platenie vyššie uvedených súm proti ich vôli vnútili, pričom prvú platbu v sume 50 000 Sk (1 659,70 €) vyplatil L. G. L. V. dňa
  2. júla 2007, následne v mesiaci júl 2007 vyplatil Z. H. T. K. sumu 10 000 Sk (331,94 €) a A... V. sumu 14 000 Sk (464,71 €), v mesiaci august 2007 vyplatil Z. H. T. K. sumu 15 000 Sk (497,91 €), v mesiaci august 2007 v herni autobusovej stanice v L. vyplatili L. G., Z. H. a J. S. T. K. a A... V. sumu 6 000 Sk (199,16 €), následne L. G., Z. H. a J. S. odovzdali A... V. na čerpacej stanici v B. sumu 20 000 Sk (663,88 €), dňa
  3. novembra 2007 v Š. bare vyplatili L. G. a Z. H. L. V. sumu 9 000 Sk (298,75 €) a dňa
  4. novembra 2007 v kancelárii diskotéky sumu 11 500 Sk (381,73 €), teda za uvedenú dobu vyplatili prevádzkovatelia diskotéky sumu nie menej ako 135 500 Sk (4.497,78 €), pričom obţalovaný P. K. sa na tomto skutku podieľal svojím konaním od septembra 2007 v sume nie menej ako 26 500 Sk (879,64 €), obţalovaní okrem P. K. neplatením za konzumáciu spôsobili škodu vo výške nie menej ako 1 941,84 € (58 500 Sk) ku škode majiteľky diskotéky A. M.. Za to boli obvineným L. V. a T. K. uloţené

§ 190ods.

3 Tr. zák., s pouţitím § 39 ods. 1 Tr. zák. nepodmienečné tresty odňatia slobody, na výkon ktorých boli

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia Obvinenému P. K. bol uloţený

§ 190ods.

1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého mu bol

§ 51ods.

1, ods. 2 § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Súd zároveň rozhodol aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody tak, ţe

§ 288ods.

1 Tr. por. poškodených L. G., Z. H., J. S. a A. M. odkázal s nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici, na podklade odvolaní obvinených L. V., T. K., P. K., prokurátora Okresnej prokuratúry v Revúcej a poškodených L. G. a A. M., rozhodol rozsudkom zo 16. júna 2011, sp. zn. 2To 137/2011, tak, ţe

§ 321ods.

1 písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu 3 3 Tdo 46/2013 vo vzťahu ku všetkým trom obvineným a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, ţe obvineným L. V. a T. K. uloţil

§ 190ods.

3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., u obvineného V. aj

§ 38ods.

3, § 36 písm. j/ Tr. zák. a u obvineného K. aj

§ 38ods.

2 Tr. zák. podmienečné tresty odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Obom obvineným uloţené tresty

§ 49ods.

1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţil na skúšobnú dobu 5 (päť) rokov. Obvinenému P. K. krajský súd uloţil

§ 190ods.

1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky, výkon ktorého aj jemu

§ 49ods.1 písm.

a/, 51 ods.1 Tr. zák. podmienečne odloţil na skúšobnú dobu 3 ( tri ) roky. Odvolania okresného prokurátora a poškodených L. G. a A. M. postupom

§ 319Tr.

por. zamietol. Proti vyššie označenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie obvinený L. V., a to z dôvodu dovolania uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda ţe súd rozhodol v nezákonnom zloţení senátu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací o dovolaní obvineného L. V., podaného výlučne v jeho prospech, rozhodol na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2014 uznesením tak, ţe

§

§ 382písm.

c/ Trestného poriadku, s poukazom na ustanovenie § 385 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku jeho dovolanie odmietol. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2011 podal dovolanie aj generálny prokurátor Slovenskej republiky vo vzťahu ku všetkým trom obvineným, a to v ich neprospech, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/, písm. h/ Trestného poriadku. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, ţe vyššie označenými súdnymi rozhodnutiami bol porušený zákon v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4, § 39 ods. 1, § 190 4 3 Tdo 46/2013 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a v ustanovení § 319 Trestného poriadku v prospech obvinených L. V., T. K. a P. K.. Konštatoval, ţe v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníţenie trestu

§ 39ods.

1 Tr. zák. Interpretácia tohto zákonného ustanovenia, ktoré dovolateľ v dovolaní cituje, z hľadiska jeho zmyslu a účelu znamená, ţe ide o mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody a nie o beţný postup súdu, ktorý by bol odôvodnený obyčajnými, beţne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, alebo len samotným – ničím nepodloţeným – presvedčením súdu, ţe trest odňatia slobody uloţený v rámci zákonnej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny. Pouţitie zákonného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je viazané na splnenie troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, a to ţe musia existovať také osobitné okolnosti prípadu alebo také jedinečné pomery páchateľa, ţe pouţitie zákonom stanovenej trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v prospech obvinených v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4, § 39 ods. 1, § 190 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a v § 319 Tr. por., aby zrušil dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu i rozsudok okresného súdu a tieţ i obsahovo nadväzujúce rozhodnutia a Okresnému súdu Revúca prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený L. V. vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. P. H. k dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky uviedol, ţe sa s ním nestotoţňuje. V posudzovanej veci bol väzobne stíhaný, pričom výkon väzby sa mimoriadne nepriaznivo prejavil na jeho zdravotnom stave, musel absolvovať psychiatrickú liečbu. Ţije v usporiadanom rodinnom zväzku, má maloleté deti, ktoré sú na neho citovo naviazané a odkázané na neho výţivou. V mieste bydliska poţíva dobrú povesť. Obvinení T. K. a P. K., prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe

ich názoru došlo ku splneniu podmienok stanovených v § 39 ods. 1 Tr. zák., a preto navrhujú dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť. 5 3 Tdo 46/2013 Obvinený P. K. aj samostatným podaním zdôraznil, ţe z obsahu spisu nevyplýva ţiaden dôkaz o tom, ţe by sa on zúčastnil nejakých hrozieb, nikoho neohrozoval a v tomto smere povaţuje rozsudok za zmätočný. Po prepustení z väzby sa zamestnal, ţije usporiadaným ţivotom, stará sa o syna a chorú matku, a preto navrhuje dovolanie prokurátora zamietnuť. Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací primárne zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok moţno podať. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, úvodom pripomína, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, ţe dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávaţnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je oprávnený revidovať dovolaním napadnuté rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Naopak, dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené (§ 385 ods. 1 Tr. por.). Generálny prokurátor v posudzovanej trestnej veci uplatnil vo vzťahu k výroku o treste, vo vzťahu ku všetkým trom obvineným, dovolacie dôvody

§ 371ods.

1 písm. i/ a písm. h/ Tr. por. Argumentoval v podstate tým, ţe v posudzovanej trestnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre pouţitie ustanovenia. § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu. 6 3 Tdo 46/2013 V tejto súvislosti si dovolací súd dovolí pripomenúť, ţe v minulosti sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti uţ viackrát zaoberal otázkou, či nepouţitie ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody napĺňa dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. Keďţe ohľadom tejto otázky dochádzalo v senátoch najvyššieho súdu k rozdielnym výkladom zákona, trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujalo na zasadnutí konanom 14. júna 2010 zjednocujúce stanovisko, sp. zn. Tpj 46/2010, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 1/2011 a je potrebné ho aplikovať aj na posudzovaný prípad.

uvedeného stanoviska sa hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. a na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktieţ hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemoţno podriadiť „pod nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“, zakladajúce dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôţe obstáť v dôsledku toho, ţe je chybný výrok o vine, moţno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. h/ Tr. por. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je taký, ţe prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z podstaty takéhoto vzťahu potom vyplýva, ţe samotný výrok o treste, okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viaţucej sa k rozhodovaniu o treste môţe byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaţe k takému výroku. Dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. h/ Tr. por. nie je naplnený tým, ţe obvinenému nebol (bol) uloţený trest za pouţitia § 39 Tr. zák., v dôsledku čoho uloţený trest má byť neprimeraný (neprimerane mierny, neprimerane prísny), lebo pokiaľ súd nevyuţil (vyuţil) moderačné oprávnenie

uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci 7 3 Tdo 46/2013 nezníţenej (zníţenej) trestnej sadzby, nemoţno tvrdiť, ţe trest bol uloţený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepouţitie (pouţitie) ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá ţiadny dovolací dôvod. Toto stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zásadné nielen z hľadiska právneho záveru, ţe nepouţitie (pouţitie) ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá ţiaden dovolací dôvod, ale tieţ z hľadiska vymedzenia vzájomného vzťahu medzi dovolacími dôvodmi

§ 371ods.

1 písm. h/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd, posúdiac dovolaciu argumentáciu generálneho prokurátora, ktorou v rámci dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. namietal nesplnenie podmienok pre pouţitie zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestov odňatia slobody obvineným V., K. a K., v kontexte právneho názoru vyplývajúceho z citovaného stanoviska, konštatuje, ţe ide o argumentáciu, ktorá svojim obsahom stojí zjavne mimo dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. V tomto dovolacom konaní bolo potrebné ďalej posúdiť, či spomínaná argumentácia generálneho prokurátora napĺňa druhý z uplatnených dovolacích dôvodov, konkrétne dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. h/ Tr. por. Trestný poriadok vo vzťahu k výroku o treste upravuje dva dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/; - ak bol uloţený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, - ak bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Tento dovolací dôvod sa týka iba tých druhov trestov, ktoré majú v Trestnom zákone odstupňovanú trestnú sadzbu. Trest je potom uloţený mimo sadzbu tak pri nedôvodnom prekročení hornej hranice príslušnej trestnej sadzby ako aj nezákonným prelomením jej dolnej hranice, pokiaľ je dolná hranica v zákone určená. Pod tento dôvod dovolania spadá aj nesprávna aplikácia ustanovenia § 39 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu. 8 3 Tdo 46/2013

§ 190ods.

1 Tr. zák., sa páchateľ potrestá odňatím slobody na štyri roky aţ desať rokov (obvinený K.), pri kvalifikovanej skutkovej podstate

ods. 1, ods. 3 § 190 Tr. zák. sa páchateľ potrestá odňatím slobody na sedem aţ dvanásť rokov (obvinení V. a K.).

§ 39ods.

1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, ţe by pouţitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, moţno páchateľovi uloţiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

§ 39ods.

3 písm. e/ Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uloţiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov (týka sa obvineného K.) a

§ 39ods.

3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov (týka sa obvinených V. a K.). Kým námietka nepouţitia (pouţitia) ustanovenia § 39 Tr. zák., v zmysle citovaného stanoviska nezakladá ţiaden z dôvodov dovolania

§ 371ods.

1 Tr. por., tak námietka nesprávneho pouţitia ustanovenia § 39 Tr. zák. a výmera trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby evidentne obsahovo napĺňa dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. h/ Tr. por. Treba ale zdôrazniť, ţe v rámci tohto dovolacieho dôvodu nemoţno namietať len samotnú neprimeranosť uloţeného trestu. Všetkým trom obvineným L. V., T. K. a P. K. boli uloţené tresty, ktoré zákon za trestný čin, pre ktorý boli uznaní za vinných pripúšťa a neboli uloţené mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, v posudzovanom prípade mimo v dôsledku moderačného ustanovenia upravenej, zníţenej trestnej sadzby. 9 3 Tdo 46/2013 Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodu dovolania uplatneného generálnym prokurátorom, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok

§ 382písm.

c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 6. mája 2014 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.