názoru dovolateľa v tom, že vo veci rozhodoval „vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený, keď v uvedenej veci bol vylúčený z rozhodovania Okresný súd v Čadci (rozhodoval Okresný súd v Ružomberku) a Krajský súd v Žiline je odvolacím súdom pre Okresný súd v Čadci.“. Ďalej uviedol, že si nespomína, že by obdržal upomienky od žalobcov a vzniesol námietku premlčania pohľadávky. Vzhľadom k takto uvedeným vadám mal tiež za to, že v konaní pred Krajským súdom v Žiline došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa až do právoplatnosti .... „rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR o dovolaní...“. 3 4 Cdo 138/2013 Žalobcovia navrhli dovolanie žalovaného 1/ zamietnuť (zrejme odmietnuť), nakoľko nie sú dané dôvody dovolania a neboli zistené ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalovaná 2/ vyjadrenie k dovolaniu nepodala. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). 4 4 Cdo 138/2013 Žalovaným 1/ je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jeho dovolanie preto
1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť jeho opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ O.s.p. dovolateľ v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Dovolateľ tvrdí, že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd mu neumožnil zúčastniť sa pojednávania, pretože rozhodol bez nariadenia pojednávania, nevyzval ho na včasné podanie odvolania a tiež namietal postup pri doručovaní, čím spochybňoval opodstatnenosť odmietnutia odvolania ako podaného oneskorene.
f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., treba rozumieť nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Judikatúra za prípad odňatia možnosti pred 5 4 Cdo 138/2013 súdom označuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého procesného dôvodu odmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo súd odmietne odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (por. R 23/1994). Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté touto vadou. Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie vychádzajúc z toho, že žalovaný 1/ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. Tento záver odvolacieho súdu je správny.
2 O.s.p. (v znení účinnom do 15. októbra 2008) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
2 O.s.p. lehoty určené
týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je procesným právnym úkonom, podaným za účelom preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa. K podaniu odvolania je procesne legitimovaný účastník konania, pričom
citovaného ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania je potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote 6 4 Cdo 138/2013 stanovenej zákonom. Lehota na podanie odvolania je pätnásťdňová a jej plynutie sa počíta od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo k doručeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania (§ 57 ods. 1 O.s.p.). Lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani skrátiť. Ide zároveň o lehotu procesnú, čo znamená, že stačí ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.). V prípade náhradného doručenia v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. ide o zákonnú konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej lehoty (tri dni) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom, je výnimočným nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Ružomberok z
2 O.s.p. tak začala žalovanému 1/ plynúť
1 O.s.p. začala žalovanému 1/ plynúť
1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
2 O.s.p., v ostatných prípadoch môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďže nešlo o prípad uvedený v § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd mohol rozhodnúť o odvolaní aj bez nariadenia pojednávania. Z citovaných ustanovení vyplýva, že (len) v prípadoch uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môže rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd. Z hľadiska posúdenia, či postup odvolacieho súdu mal v danom prípade za následok vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., treba mať na zreteli, že súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania a nariadenie odvolacieho pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (nešlo teda o prípady, na ktoré sa vzťahuje § 214 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.) a tiež to, že odvolací súd odmietol odvolanie ako podané oneskorene. Procesný postup odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohol mať preto za následok odňatie možnosti žalovanému 1/ konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dovolateľ uvádza, že v konaní došlo tiež k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p., t.j., že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený, „keď v uvedenej veci bol vylúčený z rozhodovania Okresný súd v Čadci (rozhodoval Okresný súd v Ružomberku) a Krajský súd v Žiline je odvolacím súdom pre Okresný súd v Čadci.“. Vzhľadom na nezrozumiteľne uvedené dôvody (resp. neuvedenie žiadnych konkrétnych dôvodov) v čom má spočívať namietaná procesná vada, dovolací súd dáva do pozornosti nasledovné : Nesprávne obsadeným súdom (§ 237 písm. g/ O.s.p.) je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať 9 4 Cdo 138/2013 a rozhodnúť. Súd treba považovať za „nesprávne obsadený“ aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (II.ÚS 136/08). Dovolací súd konštatuje, že obsah spisu nenasvedčuje, že by v danom prípade konali sudcovia vylúčení (§ 14 a nasl. O.s.p.), alebo že by namiesto senátu rozhodol samosudca, alebo že by rozhodovali iní, než zákonní sudcovia.
1 O.s.p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
2 O.s.p., na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.
3 O.s.p., dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávaní veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený Okresnému súdu Čadca (§ 16 ods. 1 O.s.p.), uznesením z
ktorého obvod Krajského súdu v Žiline tvorí aj obvod okresného súdu Ružomberok). Keďže zo spisu nevyplýva existencia žiadneho rozhodnutia, ktorým by boli sudcovia Krajského súdu v Žiline vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, 10 4 Cdo 138/2013 a nevyplýva z obsahu spisu ani to, že by voči nim bola vznesená námietka zaujatosti, či inak spochybnená ich nezaujatosť v prejednávanej veci (por. tiež ustanovenie § 15 a nasl. O.s.p.), námietka dovolateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, vecne nepríslušný súd a tiež súd nesprávne obsadený, nebola opodstatnená a bolo tak potrebné konštatovať, že v predmetnej veci nedošlo k procesnej vade v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. Žalovaný 1/ v dovolaní taktiež namietal (vychádzajúc z obsahu podania - § 41 ods. 2 O.s.p.) inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ako aj nesprávne právne posúdenie v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ku ktorým vadám však dovolací súd môže prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania; nejde o postup, ktorým by bola žalovanému 1/ odňatá možnosť konať pred súdom. Len v dôsledku prípustnosti dovolania sa pre dovolací súd otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľom (§ 237 písm. f/ a g/ O.s.p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalovaného 1/
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. spôsobom vo výroku uvedeným, keď žalobcom v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.