Obsah (10)

§ 329§ 319§ 51§ 56§ 57§ 61§ 285§ 317§ 316§ 371

N a j v y š š í s ú d 3 To 12/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr

§ 329ods.

1 Trestného zákona prerokoval na verejnom zasadnutí

1. mája 2013 v Bratislave odvolanie obţalovaného Ing. J. D. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
2. novembra 2013, sp. zn. BB-4T 13/2013, a takto r o z h o d o l :

§ 319Trestného poriadku odvolanie obţalovaného Ing.

J. D. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 19. novembra 2013, sp. zn. BB-4T 13/2013, bol obţalovaný Ing. J. D. uznaný za vinného zo zločinu prijímania úplatku

§ 329ods.1 Tr.

zák. na skutkovom základe, ţe dňa

1. marca 2012 v budove R. v Ţ. (ďalej len „R.") si ako riaditeľ R. vyţiadal od Mgr. J. M. úplatok „motivačné" v presne nešpecifikovanej finančnej hotovosti za to, ţe z pozície svojej funkcie uprednostní na vybavenie S. (ďalej len „S.") ţiadosť Ing. I. B. o zriadenie vecného bremena pre uloţenie trvalých podzemných vedení na parcele v katastrálnom území S., okres Ţ., KN C č. X., ktorá je vedená vo vlastníctve S. a odkúpenie parcely KN-C č. X. o výmere 26 m2 v katastrálnom území S., okres Ţ. vo vlastníctve S., pričom dňa
2. marca 2012 za uvedeným účelom prijal od Mgr. J. M. pri osobnom stretnutí v Ţ. na ulici J. úplatok vo výške 1 000 €. Za to mu bol uloţený: 2 3 To 12/2013 1.

§ 329ods.

1 Trestného zákona s pouţitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 37 písm. e/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov. 2.

§ 51ods.

1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. 3.

§ 51ods.

2 Trestného zákona mu bola ustanovená skúšobná doba na 3 (tri) roky. 4.

§ 51ods.

4 písm. g/ Trestného zákona súd uloţil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. 5.

§ 51ods.

5 Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. 6.

§ 56ods.

1 Trestného zákona obžalovanému bol uložený peňažný trest v sume 3 000 € (tritisíc EUR). 7.

§ 57ods.

3 Trestného zákona obžalovanému bol ustanovený pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. 8.

§ 61ods.

1, ods. 2 Trestného zákona obţalovanému súd uloţil aj trest zákazu činnosti, a to zamestnania vo verejnej štátnej správe a samospráve na dobu 3 (troch) rokov. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obţalovaný Ing. D., ktoré zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Namietal, ţe súd prvého stupňa neskúmal, či pouţitie agenta bolo zákonné a či agent konal v súlade so zákonom. Vyslovil presvedčenie, ţe ustanovenie agenta bolo v tejto veci protizákonné, a tým následné úkony vykonávané políciou a agentom boli v rozpore s Trestným poriadkom. Uviedol, ţe on sám nikdy neinicioval po stretnutí s agentom v dňoch 22. alebo 23. marca 2012 ďalšie stretnutie s agentom. Bol to práve agent M., ktorý po tomto stretnutí začal na návod polície iniciovať 3 3 To 12/2013 činnosť, ktorá spočívala v návode na udalosti, ktoré nasledovali, agent inicioval a navádzal ho na spáchanie ţalovaného skutku. Agent M. konal na podnet a

inštrukcie polície, bez činnosti agenta by nikdy z jeho strany nedošlo k prijatiu 1 000 € za údajné prednostné vybavenie ţiadosti Ing. B.. Ďalší okruh odvolacích námietok obţalovaného smeroval k tomu, ţe svedok Ing. B. ţiadosť podal aţ po tom, čo sa údajne mal dopustiť vo vzťahu k jeho osobe údajnej trestnej činnosti, čo potvrdila aj svedkyňa K. a listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú na R.. Svedkyňa K. tieţ potvrdila, ţe ju nikdy neovplyvňoval, aby uprednostnila vo vybavovaní akúkoľvek ţiadosť. Namietal tieţ, ţe z titulu svojej funkcie nemohol ovplyvniť rozhodnutie S., pretoţe o kúpe pozemkov vo vlastníctve S. sa rozhodovalo výlučne na generálnom riaditeľstve v B.. Orgánom činným v trestnom konaní obţalovaný odvolaním namietal aj to, ţe nezaistili všetky dôkazy, a to konkrétne nezaistili papier, na ktorý mal

výpovede agenta napísať tri body, z ktorých dva sa mali týkať motivačného za vybavenie ţiadosti Ing. B.. Zo strany polície došlo prostredníctvom agenta M. k provokácii, k navádzaniu na spáchanie trestného činu, čím bol porušený Trestný poriadok, ale i čl. 6 Dohovoru. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a spod obţaloby ho

§ 285písm.

b/ Tr. por. oslobodil.

§ 317ods.

1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie

§ 316ods.

1, alebo nezruší rozsudok

§ 316ods.

3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, ţe odvolanie proti rozsudku samosudcu Špecializovaného trestného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom tieţ zistil, ţe odvolanie obţalovaného Ing. D. je nedôvodné. 4 3 To 12/2013 Treba hneď úvodom uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo

Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k ţiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, ţe sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ţe ho spáchal obţalovaný D. a ţe z jeho konania nastal tam uvedený následok. Obţalovaný D. zaloţil svoju obhajobu predovšetkým na tvrdení, ţe s agentom, svedkom M. sa síce stretol dvakrát, ale bolo to len v jeden deň, a to

1. marca
2. Na základe tohto tvrdenia potom vyvodil aj záver, ţe pouţitie agenta v tomto konaní bolo nielen v rozpore s Trestným poriadkom, ale aj s Dohovorom a Ústavou Slovenskej republiky. Zo strany polície išlo o provokáciu, bol na spáchanie ţalovaného činu navedený políciou, sám od seba by ţiadne peniaze nezobral. Takémuto obhajobnému tvrdeniu nemohol uveriť ani odvolací súd. Svedok J. M. v procesnom postavení agenta podrobne vypovedal, ţe s obţalovaným sa najskôr stretol
3. marca 2012 v jeho kancelárii, kde intervenoval v prospech vybavenia ţiadostí svedka B., pričom obţalovaný mu pomoc prisľúbil, ale napísal na papier tri poţiadavky, z ktorých minimálne dve (tretiu svedok nevedel prečítať) sa týkala „motivačného“ a sumy za vybavenie ţiadosti. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ţe pokiaľ obţalovaný odvolaním vytýkal, ţe agentom M. nebol zachovaný tento list, aby mohol slúţiť ako dôkaz jeho tvrdení, svedok hodnoverne popísal, ţe keď si podmienky prečítal, obţalovaný si papier vzal späť a naviac v tomto čase ešte svedok nevedel, ţe pôjde na políciu a bude vo veci vystupovať v pozícii agenta, a preto ani logicky neuvaţoval, ţe by mal zachovávať nejaké dôkazy o korupčnom správaní obţalovaného. Výpovedi svedka J. M. o stretnutí s obţalovaným ešte
4. alebo
5. marca 2012 niet dôvodu neveriť, pretoţe jej korešponduje aj výpoveď svedka B., ktorý tieţ potvrdil, ţe so svedkom M. sa stretol
6. alebo
7. marca 2012, odovzdal mu kópie ţiadostí pre obţalovaného, potom sa v tento deň so svedkom stretol ešte raz okolo 16.00 hod., kedy ho svedok M. informoval o poţiadavke obţalovaného. Svedok B. aj

názoru odvolacieho súdu nemal dôvod vypovedať nepravdivo, v prospech verzie agenta M., pretoţe nevedel 5 3 To 12/2013 o tom, ţe vec je monitorovaná políciou, on sám ţiadne peniaze na pouţitie úplatku neposkytol. Napokon v tejto súvislosti aj sám obţalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní (č.l. 83) z

1. marca 2012 vypovedal, ţe svedok M. mu ţiadosť spomínal i pri jeho dvoch návštevách na regionálnom odbore prvýkrát asi pred pol rokom, a potom ešte druhýkrát asi pred dvomi týţdňami. Na otázku vyšetrovateľa za akým účelom sa stretol so svedkom M.
2. marca 2012, obţalovaný vypovedal, ţe si dátum presne nepamätá, ale bolo to jedno z posledných dvoch, troch stretnutí, keď ho svedok navštívil v kancelárii (č.l. 84). Napokon aj v dôvodoch odvolania obţalovaný zopakoval, ţe nikdy neinicioval, po stretnutí s agentom M. v dňoch
3. alebo
4. marca 2012, stretnutie s týmto agentom. Odvolací súd mal teda preukázané, ţe svedok M. intervenoval v prospech svedka B., obţalovaný mu naznačil, ţe poţaduje motivačné a aţ táto skutočnosť ho viedla k tomu, ţe sa obrátil na políciu a bol políciou ustanovený do pozície agenta. Na tieto skutkové zistenia potom úzko nadväzuje posúdenie odvolacej námietky obţalovaného, či inštitút agenta bol vo veci pouţitý v rozpore so zákonom a či zo strany polície išlo o provokáciu a navádzanie na trestný čin. Samosudca Špecializovaného trestného súdu v dôvodoch rozhodnutia veľmi podrobne rozviedol dôvody, pre ktoré vyhodnotil pôsobenie agenta M. vo veci ako zákonné, prečo neakceptoval obhajobu obţalovaného, ţe zo strany polície išlo o provokáciu a navádzanie na trestný čin, ale výlučne len o reakciu na správanie sa obţalovaného a vytvorenie podmienok smerujúcich k tomu, aby korupčné správanie obţalovaného bolo odhalené a zadokumentované. Odvolací súd sa s týmito dôvodmi v plnej miere stotoţnil, preto neakceptoval odvolacie námietky obţalovaného ani v tomto bode a odkazuje v tejto súvislosti na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, ich opakovanie aj v tomto rozhodnutí by bolo duplicitné. Najvyšší súd Slovenskej republiky neakceptoval ani námietku obţalovaného, ţe vlastne nemal čo vybavovať, pretoţe ţiadosti svedka B. boli na S. zaevidované aţ na intervenciu polície, teda v čase, keď mala byť spáchaná ţalovaná trestná činnosť, ţiadosti na S. neboli ešte podané. 6 3 To 12/2013 Z výpovede svedka B., ale najmä z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu jednoznačne vyplýva, ţe svedok Ing. B. si predmetné veci začal na fonde vybavovať ešte v roku 2010, ţiadosť podal vo februári 2011, komunikoval so svedkyňou K. a na jej pokyny prikladal k ţiadosti ďalšie poţadované materiály. Niet dôvodu spochybňovať výpoveď tohto svedka, pretoţe všetky svoje tvrdenia podloţil listinnými dokladmi. Pokiaľ sa obţalovaný odvolával na svedectvo svedkyne K., táto nevylúčila, ţe so svedkom rokovala tak, ako to popisoval, len si na to nespomenula, vzhľadom na odstup času a mnoţstvo stránok, ktoré počas troch stránkových dní v týţdni vţdy vybavila. Otázku akým spôsobom mohol obţalovaný z pozície riaditeľa R. ovplyvniť skoré, resp. prednostné vybavenie určitých ţiadostí vysvetlil sám vo svojej výpovedi
5. marca 2012 (č. l. 86), keď uviedol, ţe na odbore boli evidované aj staršie ţiadosti ako boli tie svedka B., ich vybavovanie nebolo prioritou, nikto sa im nevenoval. Prioritou bolo riešiť reštitúcie a iné verejné záujmy. Vecné bremená sú záleţitosti, ktoré sa vybavujú, vzhľadom na potrebu dokladania rôznych dokladov, aj niekoľko mesiacov a riaditeľ odboru môţe vyjadriť súhlas so spôsobom a obsahom vybavovanej ţiadosti a môţe ju posunúť na rozhodnutie na generálne riaditeľstvo do Bratislavy. Práve o túto sluţbu bol obţalovaný svedkom M. poţiadaný a všeobecná dĺţka vybavovania ţiadostí vytvorila pre obţalovaného priestor na korupčné správanie. Vinu obţalovaného mal nad akúkoľvek pochybnosť preukázanú aj odvolací súd a tieţ právne posúdenie konania obţalovaného zodpovedá zákonu. Súd prvého stupňa postupoval veľmi dôsledne aj pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestu. Odvolací súd sa stotoţnil aj v tomto smere s názorom samosudcu, ţe kumulácia viacerých uloţených trestov splní účel trestu poţadovaný zákonom, preto nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku ani vo výrokoch o treste. V ďalších podrobnostiach poukazuje na odvolaním napadnutý rozsudok. S poukazom na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. 7 3 To 12/2013 V Bratislave
6. mája 2014 JUDr. Jana S e r b o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová