Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 12/2013 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej veci ţalobcov 1/ M., bývajúceho vo V. a 2/ Mgr. A., bývajúcej vo V., zastúpených JUDr. D., advokátom, so sídlom v P., proti ţalovaným 1/ U., so sídlom v B., IČO: X., 2/ X., so sídlom K., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. J., spol. s r.o., K., 3/ J., bývajúcemu v P. a 4/ Mgr. A., bývajúcej v P., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedenej na Okresnom súde Prešov, o dovolaní ţalovanej 2/, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- januára 2012 sp. zn. 6 Co 131/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a. Ţalobcom 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d ne n i e Okresný súd Prešov rozsudkom z
- apríla 2011 č.k. 12 C 108/2010-268 ţalobu o neplatnosť draţby zamietol s tým, ţe o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Takto rozhodol, keď s prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo dospel k záveru, ţe draţba bola vykonaná 2 4 Cdo 12/2013 v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných draţbách (ďalej len zák. č. 527/2002 Z.z.) a dôvody, ktoré mali robiť draţbu neplatnú sa v konaní nepreukázali ako dôvodné. S nedostatkom znaleckého posudku sa vyrovnal tak, ţe ţalobcovia zabránili vykonaniu riadnej ohliadky nehnuteľnosti, a preto bolo ohodnotenie vykonané podľa § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcov rozsudkom z
- januára 2012 sp. zn. 6 Co 131/2011, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe opakovaná draţba vykonaná ţalovanou 2/
- mája 2010 v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. J., H. na návrh ţalovaného 1/, na ktorej ţalovaní 3/ a 4/ ako vydraţitelia vydraţili nehnuteľnosti – pozemok parcela CKN č. X. zastavené plochy a nádvoria o výmere X m2 a na ňom postavený rodinný dom č. súpisné X. zapísané v LV X. k. ú. V., je neplatná. Ţalovanú 2/ zaviazal nahradiť ţalobcom trovy konania 132,50 Eur a na účet ich právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia 705 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania medzi ţalobcami a ţalovanými 1/, 3/ a 4/ nepriznal. Pri právnom posúdení vychádzal z § 12 ods. 1 aţ 3, § 21 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. Zdôraznil, ţe sporná draţba sa týkala nehnuteľnosti a zákonodarca výslovne podmienil vykonanie draţby znaleckým posudkom, ktorý nemôţe nahradiť ţiadny iný úkon znaleckej činnosti bez ohľadu na kvalitu a presvedčivosť takéhoto ,,iného“ znaleckého úkonu. Znalecký posudok je predpokladaný zákonom vo viacerých súvislostiach a jeho obídením sa porušil princíp istoty vyplývajúci z dôvery v objektívne právo, pretoţe účastníci draţby predpokladajú jeho existenciu ako predpoklad zákonného postupu pri nútenom výkone záloţného práva a ktorý musí zapadať do postupnosti krokov draţobníka. Ani argument všetkých ţalovaných o neumoţnení ohliadky nehnuteľnosti s moţnosťou zistenia ceny z inak dostupných údajov s vyuţitím odborného stanoviska neospravedlňuje draţbu bez znaleckého posudku. Gramatickým výkladom moţno dospieť k záveru, ţe ak by tomu tak bolo, zákonodarca by takúto moţnosť upravil tak, ako to urobil v iných prípadoch (napr. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. typickým slovným spojením na tento účel ,,ak zákon neustanovuje inak“). Zdôraznil, ţe ohliadka nehnuteľnosti je vynútiteľná (§ 122 ods. 2 O.s.p.) v sporovom konaní (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Neumoţnením ohliadky veci môţe vlastník porušiť právnu povinnosť. Splnenia tejto povinnosti je moţné sa domáhať. V ďalšom poukázal na to, ţe cena nehnuteľnosti zistená znalcom je pre ţalobcov dôleţitá, pretoţe od nej sa odvíja najniţšie podanie a hlavne výsledné hyperocha (výťaţok z draţby po úhrade dlhov). Podcenenie hodnoty pozemku (stopercentný rozdiel na cene pozemku v časovom rozpätí len jedného roka) povaţoval odvolací súd za neprimerané, 3 4 Cdo 12/2013 v dôsledku čoho boli ţalobcovia predmetnou draţbou dotknutí na svojich právach. Vzhľadom na výsledok sporu a nedôslednosť draţobníka (ţalovanej 2/) odvolací súd mu uloţil znášať trovy, ktoré ţalobcom v konaní vznikli. Vo vzťahu medzi ţalobcami a ţalovanými 1/, 3/ a 4/ odvolací súd vychádzal z § 150 ods. 1 O.s.p., keď vykonané dokazovanie nepotvrdilo nedostatok dobromyseľnosti na strane týchto ţalovaných. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná 2/ dovolanie. Ţiadala, aby dovolací súd tento rozsudok zmenil a ţalobu ţalobcov zamietol a zaviazal ich na náhradu trov konania. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 238 ods. 1 O.s.p. a ako dovolací dôvod uvádzala § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., t.j., ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa názoru dovolateľky odvolací súd nesprávne interpretoval právnu normu, keď úkon znaleckej činnosti, ktorým došlo k ohodnoteniu predmetu draţby a ktorý bol formálne označený ako odborné stanovisko vyhodnotil ako porušenie zákona. Odborné stanovisko znalca Ing. B. obsahuje všetky náleţitosti znaleckého posudku, ktoré vyţaduje § 17 zákona č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 382/2004 Z.z.“) a ohodnotenie predmetu draţby bolo vykonané plne v súlade s vyhláškou o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Preto konštatovanie odvolacieho súdu o tom, ţe draţobná spoločnosť vykonala draţbu nehnuteľnosti bez znaleckého posudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Cena draţenej nehnuteľnosti bola znalcom v odbornom stanovisku určená tak, ako by bola určená znaleckým posudkom a to v súlade s vyhláškou o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom práve na túto vyhlášku odkazuje § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. Jediným dôvodom prečo znalec neoznačil úkon znaleckej činnosti ako znalecký posudok, ale ako odborné stanovisko je skutočnosť, ţe v zmysle interných predpisov stavovskej organizácie znalcov platí, ţe ak sa znalec nedostane do nehnuteľnosti, ktorú má ohodnocovať je znalec povinný úkon znaleckej činnosti podať ako odborné stanovisko. Vyčítala odvolaciemu súdu pochybenie, keď ňou predloţený dôkaz vyhodnotil tak, ţe súd nie je viazaný názorom Ministerstva spravodlivosti SR, hoci toto ministerstvo vykonáva dohľad nad činnosťou znalcov. Ţalovaná 2/ zaistila ohodnotenie predmetu draţby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania draţby v súlade s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, čiţe takej ceny, ktorá predstavuje spravodlivú vyvolávaciu cenu na draţbe. Dovolateľka mala za to, ţe došlo k vade konania – arbitrárnosti rozhodnutia pre nedostatočné a zmätočné odôvodnenie rozhodnutia. Zdôraznila, ţe odvolaciemu súdu postačovalo pre 4 4 Cdo 12/2013 vyvodenie záveru o poškodení práv ţalobcov konštatovanie, ţe predmet draţby bol podhodnotený, avšak toto svoje konštatovanie riadne neodôvodnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu (jeho dôvody) nepovaţovala za súladné s § 157 ods. 2 O.s.p. Ţalobcovia 1/, 2/ navrhli dovolanie ţalovanej 2/ ako neopodstatnené a nedôvodné zamietnuť. Ţalovaná 1/ sa stotoţnila s tvrdeniami ţalovanej 2/ v jej dovolaní. Ţalovaní 3/, 4/ povaţovali dovolanie ţalovanej 2/ za dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade so zákonom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozsudku, ktorý moţno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. V preskúmavanej veci uplatnila dovolateľka dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a to v súvislosti s nedostatkami v zistení skutkového stavu a vyhodnotenia vykonaných dôkazov a tieţ dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s interpretáciou právnej normy vzťahujúcej sa na úkon znaleckej činnosti. Namietala tieţ vadu konania spočívajúcu v nenáleţitom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu. K námietke dovolateľky, ţe odvolací súd nenáleţitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie treba uviesť, ţe jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia; zákonné poţiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z § 157 ods. 2 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí ale disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv (III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08). V danom prípade odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia primeraným 5 4 Cdo 12/2013 spôsobom opísal priebeh konania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) sa spravidla povaţuje najmä porušenie ustanovení procesného predpisu o dokazovaní, a to tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, ţe boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, ţe účastník neuniesol dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, opomenutie rozhodnej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a logický rozpor v hodnotení dôkazov. Dovolací súd s poukazom na obsah spisu, námietky dovolateľky a ňou uvedený dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) nepovaţuje dovolanie za dôvodné. V súvislosti s námietkou dovolateľky ohľadne odvolacím súdom vyhodnotenia ňou predloţeného dôkazu (vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky) dovolací súd vysvetlil ako uvedený dôkaz vyhodnotil a tieţ prečo súd nie je viazaný takýmto názorom daného ministerstva. Prihliadol na dôkazy (listinné dôkazy) obsahujúce súdny spis, keď uviedol (označil) dôkazy, ktoré predznamenali, ţe došlo k cenovému podhodnoteniu označenej nehnuteľnosti. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) dovolací súd poznamenáva, ţe právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový 6 4 Cdo 12/2013 stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolateľka namietala odvolacím súdom nesprávne interpretovanú právnu normu, keď úkon znaleckej činnosti, ktorým došlo k ohodnoteniu predmetu draţby a ktorý bol formálne označený ako odborné stanovisko vyhodnotil ako porušenie zákona. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 a 4 zák. č. 527/2002 Z.z. draţobník zaistí ohodnotenie predmetu draţby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania draţby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu draţby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu draţby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania draţby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu draţby, ako aj osoba, ktorá má predmet draţby v drţbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umoţniť vykonanie ohodnotenia, ako aj ohliadku predmetu draţby. Doba ohliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draţenej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týţdne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet draţby v drţbe, neumoţní vykonanie ohodnotenia draţby, ohodnotenie moţno vykonať z dostupných údajov, ktoré má draţobník k dispozícii. Ak je navrhovateľom draţby záloţný veriteľ, draţobník zašle vlastníkovi predmetu draţby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania draţby. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá zák. č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môţe osoba, ktorá tvrdí, ţe tým bola dotknutá na svojich právach poţiadať súd, aby určil neplatnosť draţby. Z naposledy citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, ţe v prípade porušenia ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z., môţe osoba, ktorá tvrdí, ţe tým bola dotknutá na svojich právach poţiadať súd, aby určil neplatnosť draţby. Jednou zo základných podmienok vykonania dobrovoľnej draţby (ak je predmetom draţby nehnuteľnosť), je znalecký posudok, pri stanovení splnenia ďalších zákonom 7 4 Cdo 12/2013 predvídaných skutočností, t.j., ţe znalecký posudok nesmie byť v deň konania draţby starší ako šesť mesiacov a určenie povinnosti pre draţobníka, zaslať znalecký posudok vlastníkovi predmetu draţby (ak je navrhovateľom draţby záloţný veriteľ) najneskôr 30 dní pred dňom konania draţby. Je teda nepochybné, ţe zákon ako podmienku vykonania dobrovoľnej draţby striktne vyţaduje znalecký posudok a teda len znalecký posudok môţe určiť hodnotu predmetu draţby. Vzhľadom na vyššie uvedené treba súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, ţe ţalovaná 2/ nesplnila elementárnu zákonnú povinnosť vykonať draţbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku (§ 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z.). Znalecký posudok preto nemôţe nahradiť ţiaden iný úkon znaleckej činnosti a to ani v prípade, ak osoba, ktorá má predmet draţby v drţbe, neumoţní vykonanie ohodnotenia predmetu draţby. Zákon v takomto prípade síce pripúšťa vykonanie ohodnotenia z dostupných údajov, ktoré má draţobník k dispozícii (§ 12 ods. 3 zák. č. 527/2002), no ani v takomto prípade neustupuje z poţiadavky vykonania ocenenia na základe znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov moţno uzavrieť, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné. Odvolací súd na daný skutkový stav pouţil správny právny predpis, tento aj správne vyloţil, je rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska tohto dovolacieho dôvodu správny. Nakoľko nebolo zistené, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej 2/ zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalovanej 2/, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však túto náhradu nepriznal, pretoţe trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu ţalobcov za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za účelné bránenie práva, keď v porovnaní s ich vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- 8 4 Cdo 12/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2014 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová