← Slovensko

odvolanie obžalovaných

Obsah (20)§ 250§ 319§ 9§ 10§ 252§ 39a§ 53§ 54§ 58§ 59§ 285§ 371§ 39§ 148§ 276§ 148a§ 277§ 277a§ 317§ 321

N a j v y š š í s ú d 2 To 10/2012 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr

§ 250ods.

1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom pred

  1. januárom 2006 na verejnom zasadnutí
  2. júna 2013 v Bratislave o odvolaniach obţalovaných Ing. M. G., PhD., J. B., Ing. J. K., L. B., Ing. J. S. a Ing. Ľ. M., ktoré podali proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z
  3. júla 2011, sp. zn. BB 4 T 13/2007, takto r o z h o d o l :

§ 319Tr. por. odvolania obţalovaných Ing. M. G., Ph

D., Ing. J. K., J. B., L. B., Ing. J. S. a Ing. Ľ. M. sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd (ďalej len ŠTS alebo súd prvého stupňa) rozhodol tak, ţe obţalovaných Ing. M. G., PhD., Ing. J. K., J. B., L. B., Ing. J. S. a Ing. Ľ. M. uznal za vinných, ţe 1/ Ing. M. G., PhD. nar. X. v K., okres P., trvale bytom K., ul. K., 2/ J. B., nar. X. v K., okres L., trvale bytom L., ul. N., 3/ Ing. J. K., rod. K., nar. X. v Š., okres R., trvale bytom L., ul. O., 2 2 To 10/2012 4/ L. B. , nar. X. v H., okres K., trvale bytom H.H., 5/ Ing. J. S., nar. X. v K., okres P., trvale bytom K., S. 6/ Ing. Ľ. M., nar. X. v M., okres M. trvale bytom K., ul. K., s ú v i n n í , ž e 1) obţalovaný Ing. M. G. spoločne s obţalovaným J. B., ako spoločníci a konatelia spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.. a obţalovaný J. B. aj ako konateľ spoločnosti F., s.r.o., H., K., IČO X., po dohode s obvineným P. C., konajúcim v mene spoločnosti B., spol. s r.o. K., P. K., IČO X.., ktorému vystavil dňa

  1. 1997 plnomocenstvo na zastupovanie tejto spoločnosti jej jediný spoločník a konateľ L. B., v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v prospech spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.. odpredajom liehu bez spotrebnej dane z liehu a bez dani z pridanej hodnoty a jeho spätného odkúpenia ale uţ so spotrebnou daňou z liehu a s daňou z pridanej hodnoty, ktorý si následne spoločnosť uplatnila u správcu dane ako nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a ako daň na vstupe pri dani z pridanej hodnoty, za týmto účelom fingovali odpredaj časti podniku spoločnosti B., spol. s r. o. K., P. K., IČO X. Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa
  2. 1997 – čerpaciu stanicu na vodu, hoci odpredali nepouţívanú nehnuteľnosť spolu s prílohou k predmetnej zmluve č. 2 zo dňa
  3. 1997, ktorou deklarovali predaj aj 350 000 litrov absolútneho alkoholu, ktorý akoby sa v nehnuteľnosti bol nachádzal, hoci tam nebol a ani neboli tam na jeho uskladnenie ţiadne moţnosti, pričom k tejto zmluve následne vypracovali aj 2 faktúry, a to faktúru č. 723 001 28 zo dňa
  4. 1997, ktorá bola vystavená na sumu 8 625 900.- Sk (286.327,42 €) bez spotrebnej dane z liehu a bez dani z pridanej hodnoty a faktúru č. 791 100 02 zo dňa
  5. 1997, ktorá bola vystavená na sumu 1 874 100.- Sk (62.208,72 €), bez spotrebnej dane z liehu a bez dani z pridanej hodnoty, ako aj v celkovom počte 4 dodacie listy č. 41100130 aţ č. 41100133 zo dňa
  6. 1997, ktoré tvorili podklady pre daňové priznania oboch spoločností, následne spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.. ten istý lieh a v tom istom mnoţstve odkúpila späť, avšak uţ so spotrebnou daňou z liehu a s daňou z pridanej hodnoty od spoločnosti F., s.r.o., H., K., IČO X., a to faktúrou č. 003/97 zo dňa
  7. 1997, ktorá bola vystavená na sumu 112 791 000,- Sk, z ktorej sumy spotrebná daň z liehu predstavovala čiastku 84 000 000.-Sk 3 2 To 10/2012 (2.788.289,10 €) a daň z pridanej hodnoty predstavovala čiastku 21 091 000.-Sk (700.092,94 €), ktorú faktúru si spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.. zapracovala do svojho daňového priznania za mesiac marec 1997 a zároveň si uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu, ktorý jej správca dane v sume 84 000 000.-Sk (2.788.289,10 €) aj priznal a poukázal na účet č. X. vedený v P. a. s. expozitúra L.; následne po tom, ako správca dane Daňový úrad K. I neuznal spoločnosť F., s.r.o., H., K., IČO X. ako platcu spotrebnej dane z liehu pre tento prípad (teda bez nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu a bez vzniku daňovej povinnosti pri odpredaji liehu), obţalovaní zamenili účtovné doklady dodávateľa spoločnosti F., s.r.o., H., K., IČO X. na dodávateľa spoločnosť B., spol. s r. o. K., P. K., IČO X.X., ktorého faktúru č. 3/97 zo dňa
  8. 1997 vystavenú na celkovú sumu 112 791 000.-Sk (3.743.975,30 €) si spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X. zapracovala do daňového priznania dane z pridanej hodnoty za mesiac apríl 1997 v sume 21 091 000.- Sk (700.092,94 €) ako daň na vstupe, takto obţalovaní konali za pomoci obţalovaného L. B., ktorý jednak ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti B. spol. s r.o., K., P., K., IČO X.. splnomocnil obvineného P. C. na konanie za svoju spoločnosť B. spol. s r.o. K., P. K., IČO X. a tieţ za účelom realizácie tohto obchodného prípadu obţalovaný L. B. dňa
  9. 1997 zaloţil pre túto spoločnosť beţný účet č. X. v P., a. s. expozitúra L., ku ktorému mal ako jediný dispozičné právo, pričom odo dňa
  10. 1997 mal k tomuto účtu dispozičné právo aj splnomocnenec, obvinený P. C., na ktorý cez spoločnosť F., s.r.o., H., K., IČO X. boli poukázané peniaze v sume 40 000 000.-Sk (1.327.756,70 €) od spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.., z ktorých obţalovaný L. B., ako osoba oprávnená na dispozíciu s týmto účtom, sumu 10 140 000.-Sk (336.586,33 €) spätne poukázal pre spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.., sumu 6 000 000.-Sk (199.163,51 €) vybral na 3 krát v hotovosti, sumu 7 000 000.-Sk (232.357,43 €) predisponoval na termínovaný účet spoločnosti B. spol. s r.o., K., P. K., sumu 15 500 000.-Sk (514.505,74 €) previedol na beţný účet č. X. spoločnosti B. spol. s r.o. K., P. K. a sumu 1 350 000.-Sk (44.811,79 €) previedol na účet č. X. spoločnosti P. s.r.o., pričom takýmto svojim konaním obţalovaní spôsobili štátnemu rozpočtu Slovenskej republike zastúpenej Daňovým riaditeľstvom SR, Ul. Nová č. 13 Banská Bystrica škodu vo výške 105 091 000.-Sk (3.488.382,13 €), z čoho suma vo výške 84 000 000.-Sk (2.788.289,10 €) predstavuje neoprávnene vyplatený nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu a suma 21 091 000.-Sk (700.092,94 €) predstavuje daň z pridanej hodnoty neoprávnene zahrnutú do 4 2 To 10/2012 dani na vstupe a ovplyvňujúca daňovú povinnosť spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.. za mesiac apríl 1997, 2) obţalovaný Ing. M. G., PhD., ako spoločník a konateľ spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.., po vzájomnej dohode s obvineným P. C., ktorý bol splnomocnený konať za spoločnosť A., spol. s r.o., O., B., IČO X.X., v úmysle vylákať prostriedky zo štátneho rozpočtu v prospech spoločnosti L. W. L. s.r.o. L., P.P., L., IČO X.., fingovali uzavretie zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
  11. 1997, ktoré plnenie z predmetnej zmluvy akoby poskytla spoločnosť A., spol. s r.o., O., B. pre spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.X.X.X. a následne P. C., splnomocnený konať za spoločnosť A., spol. s r.o., O., B., IČO X.X. vystavil za sprostredkovateľskú spoločnosť A., spol. s r.o., O., B., IČO X.X. faktúru č. 1/a/97 zo dňa
  12. 1997, ktorú následne obţalovaný Ing. M. G., PhD. nechal zapracovať do daňového priznania k dani z pridanej hodnoty spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.X.X.X. v sume 12 190 000.-Sk (404.633,87 €) ako daň na vstupe za mesiac január 1997, v dôsledku čoho dosiahnutý nadmerný odpočet spoločnosti správca dane aj priznal a poskytol formou preúčtovania na existujúci daňový nedoplatok na spotrebnej dani z liehu, hoci ţiadne zdaniteľné plnenie poskytnuté nebolo, uzavretie zmluvy o sprostredkovaní len zinscenovali za účelom získania finančného prospechu vo výške 12 190 000.-Sk (404.633,87 €) v prospech spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., P.P., L. IČO X.X.X.X. ku škode štátneho rozpočtu Slovenskej republiky zastúpenej Daňovým riaditeľstvom SR, Ul. Nová č. 13 Banská Bystrica, 3) obţalovaný L. B., ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti B., spol. s r.o. K., P., IČO X.X., na poţiadanie splnomocnenca P. C., konajúceho za spoločnosť A., spol. s r.o., O., B., IČO X.X., ktorý nadobudol finančné prostriedky spôsobom uvedeným v skutku pod bodom 2), zriadil dňa
  13. 1997 účet č. X. v P., a. s., filiálka K., na ktorý mu splnomocnenec P. C. za spoločnosť A., spol. s r.o., O., B., IČO X. príkazom zo dňa
  14. 1997 poslal finančné prostriedky formou bezhotovostného prevodu vo výške 7 500 000.-Sk (248.954,39 €) z účtu X., ktorý bol zriadený dňa
  15. 1997 v P., a. s., expozitúra L. a ktorý patril spoločnosti A., spol. s r.o., O., B., IČO X.X.; následne obţalovaný L. B. napriek vedomosti o skutku v bode 2) za účelom zatajenia jeho spáchania a ukrytia prostriedkov z neho pochádzajúcich, celkovo v 9-tich prípadoch vykonal výber hotovostí v celkovej sume 4 965 000.-Sk (164.807,80 €), sumu 1 000 000.-Sk (33.193,92 €) previedol na účet spoločnosti L., s.r.o. P. L., IČO X., sumu 1 444 000.-Sk (51.251,41 €) previedol na účet spoločnosti F. S., s.r.o., R., K., IČO X., ako úhradu kúpy motorového vozidla pre svoju osobu, a to aţ do úplného 5 2 To 10/2012 vyčerpania prostriedkov na účte, pričom ako konateľ spoločnosti B. spol. s r.o. K., P., IČO X.X. vystavil pre spoločnosť A., spol. s r.o. O., B. IČO X.X. aj písomné potvrdenie, ţe čiastka 7 500 000.-Sk (248.954,39 €), uhradená bankovým prevodom zo dňa
  16. 1997 je čiastočnou úhradou faktúry č. 1/a/97 s tým, ţe toto potvrdenie vydal na základe ţiadosti spoločnosti A., spol. s r.o. O., B., 4) v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v prospech spoločnosti S. L., s.r.o. S.S., P.P. L., IČO X.X., zastúpenej spoločníkom a jediným konateľom obvineným P. C., uplatnením si neoprávneného nároku na vrátenie spotrebnej dane z liehu, hoci aj na úkor zvýšenia daňových nedoplatkov v spoločnosti M., s.r.o., K., P., S., IČO X.X., v ktorej konateľmi a spoločníkmi boli obţalovaní Ing. J. S. a M. Č. a v spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.., v ktorej bol v tom čase jedným zo spoločníkov obţalovaný Ing. M. G., PhD., ktorý v tom čase zastával funkciu generálneho riaditeľa, po vzájomnej dohode pribliţne v auguste 1997 sa rozhodli, ţe uskutočnia obchod s objemom 410 000 la liehu od dodávateľa L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.X. pre odberateľa spoločnosť S. L., s.r.o. S.S., P.P., L., IČO X.X. a následným predajom tohto liehu od dodávateľa S. L., s.r.o. S.S., P.P., L., IČO X. pre odberateľa spoločnosť M., s.r.o., K., P., S., IČO X.X. a posledným predajom 410 000 la liehu od dodávateľa spoločnosť M., s.r.o. K., P., S., IČO X.X. späť pre odberateľa spoločnosť L. W. L., s.r.o. L., P.P., L., IČO X.X. tak, ţe potom ako spoločnosť S. L., s.r.o. S.S., P.P., L., IČO X.X. nepoţiada o vrátenie spotrebnej dani z liehu pri nákupe zdaneného liehu od spoločnosti L. W. L., s.r.o. P.P., L., IČO X.. a ani neprizná daňovú povinnosť pri jeho následnom predaji spoločnosti M., s.r.o. K., P., S., vydá spoločnosť M., s.r.o., K., P., S., IČO X.X. daňový doklad, z ktorého si táto spoločnosť uplatní nárok na vrátenie spotrebnej dani z liehu, ktorý táto spoločnosť po úhrade z príslušného daňového úradu pošle na účet spoločnosti S. L., s.r.o. S.S., P.P., L., IČO X.X., ako čiastočnú úhradu faktúry za nákup liehu; za tým účelom obţalovaní Ing. J. S. a M. Č., ako spoločníci a konatelia spoločnosti M., s.r.o. K., P., S., IČO X.X. dodatkom č. 2 k spoločenskej zmluve o zaloţení spoločnosti zo dňa
  17. 1997 zámerne zmenili sídlo spoločnosti M., s.r.o. K. do pôsobnosti Daňového úradu L. a tu zaregistrovali spoločnosť M., s.r.o. K. pod novým sídlom spoločnosti a to so sídlom K., L., IČO X.X., ako platcu spotrebnej dane z liehu a platcu dane z pridanej hodnoty; následne dňa
  18. 1997 splnomocnili na ďalšie konanie vo všetkých právnych a daňových úkonoch za spoločnosť M., s.r.o. K., K., L., IČO X. obţalovaného Ing. Ľ. M., v minulosti pracovníka Daňového úradu K., 6 2 To 10/2012 ktorý toho istého dňa, t. j.
  19. 1997 na pokyn obţalovaných Ing. J. S. a M. Č. zriadil beţný účet číslo X. v P. a. s., expozitúra v L. ako účet nový, nezaťaţený daňovými exekúciami, ktoré spoločnosť M., s.r.o., K., so sídlom P., S., IČO X.X. mala na účtoch pre styk s Daňovým úradom v K.; následne obţalovaný M. G., PhD., ako konateľ a generálny riaditeľ spoločnosti L. W. L., s.r.o., P.P., L., IČO X.X.X.X. odpredal spoločnosti S. L., s.r.o. S.S., P.P., L., IČO X.X. zastúpenej spoločníkom a jediným konateľom obvineným P. C. 410 000 la liehu jemného rafinovaného a to faktúrou č. 79300007 zo dňa
  20. 1997 účtovanou so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) a s daňou z pridanej hodnoty vo výške 25 196 960.-Sk (836.385,84 €) pri jednotkovej cene 27,20 Sk (0,903 €) za l la liehu, spoločnosť S. L., s.r.o. S.S., P.P., L., IČO X.X. ako dodávateľ, následne odpredala ten istý lieh, v tom istom objeme, bez zmeny jeho podstaty a úpravy, ako aj bez vyskladnenia zo skladových priestorov spoločnosti L. W. L., s r.o., P.P., L., IČO X.X. a jeho prijatia na sklad odberateľovi, spoločnosti M., s r.o., K., K., L., IČO X.X. a to faktúrou č. 970463 zo dňa
  21. 1997, pričom spoločnosť S. L., s.r.o. S.S., P.P., L., IČO X. nebola oprávnená tento obchod účtovať so spotrebnou daňou z liehu vo výške 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) a ani s daňou z pridanej hodnoty vo výške 24 895 200.-Sk (826.369,24 €), pri jednotkovej cene 24.-Sk (0,797 €), pričom predmetná faktúra znela na celkovú sumu 133 135 200.-Sk (4.419.279,03 €), lebo spoločnosť vôbec nebola oprávnená nakladať s jemným rafinovaným liehom a teda nebola oprávnená ani od tohto liehu vystaviť daňový doklad, spoločnosť M., s.r.o. K., K., L., IČO X.X., za ktorú z poverenia konateľov spoločnosti obţalovaných M. Č. a Ing. J. S. odo dňa
  22. 1997 konal nimi splnomocnený obţalovaný Ing. Ľ. M., ten istý lieh opäť bez zmeny jeho podstaty a úpravy, bez prijatia na sklad a jeho vyskladnenia, ako dodávateľ, odpredala na dvakrát opäť ten istý lieh v celovom mnoţstve 410 000 la naspäť spoločnosti L. W. L., s.r.o., P.P., L., IČO X.X.X.X. ako odberateľovi, a to faktúrou č. 101 49 zo dňa
  23. 1997 najprv 380 000 la liehu, pri jednotkovej cene 24,20 Sk (0,803 €) a ďalšou faktúrou č. 101 50 zo dňa
  24. 1997 bolo odpredaných zvyšných 30 000 la liehu, pri rovnakej jednotkovej cene, spolu so spotrebnou daňou z liehu v súhrne vo výške 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) a daňou z pridanej hodnoty v súhrne vo výške 24 914 060.- Sk (826.995,28 €), čím sa lieh dostal opäť do vlastníctva spoločnosti L. W. L., s.r.o., P.P., L., IČO X.X.X.X., hoci jej priestory nikdy ani neopustil, keďţe spoločnosť L. W. L., s.r.o., P.P., L., IČO X., zastúpená obţalovaným Ing. M. G., PhD. na strane skladovateľa a spoločnosť S. L., s.r.o., S.S., P.P., L., IČO X.X., zastúpená splnomocneným zástupcom obvineným P. C. na strane 7 2 To 10/2012 ukladateľa, uzatvorili zmluvu o skladovaní zo dňa
  25. 1997 na skladovanie jemného rafinovaného liehu v mnoţstve 410 000 la v nádrţi č. 68, dňa
  26. 1997 bola uzatvorená zmluva o skladovaní medzi spoločnosťou L. W. L., s.r.o., P.P., L., IČO X.X.X.X., zastúpená obţalovaným Ing. M. G., PhD. na strane skladovateľa a spoločnosťou M., s.r.o. K., K., L., IČO X.X., zastúpenou splnomocnencom obţalovaným Ing. Ľ. M., na skladovanie toho istého liehu a v tom istom mnoţstve, avšak v tomto prípade v nádrţi č. 078, pričom obidve tieto zmluvné strany uzatvorili aj ďalšiu zmluvu o skladovaní zo dňa
  27. 1997 na uskladnenie toho istého liehu, ale v mnoţstve 30 000 la v nádrţi č. 32, pričom spoločnosť M., s.r.o. K., K., L., IČO X.X. si z nakúpeného liehu uplatnila nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €), hoci spoločnosť S. L., s.r.o. S.S., P.P., L. IČO X.X. ako dodávateľ túto daňovú povinnosť nepriznala, konatelia spoločnosti M., s.r.o. K., K., L., IČO X. obţalovaní Ing. J. S. a M. Č. vyuţili, ţe Daňový úrad v L. nebol informovaný o výške ich daňových nedoplatkov z Daňového úradu K., oznámili Daňovému úradu L. číslo novozaloţeného účtu spoločnosti M., s.r.o. K., K., L., IČO X.X. a to č. ú. X. (neskoršie č. účtu X.), s ktorým mohli voľne disponovať a na ktorý bol následne Daňovým úradom L. aj nárok na vrátenie spotrebnej dane z liehu vo výške 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) platobným poukazom č. X. z
  28. 1997 tejto spoločnosti vyplatený; vzápätí bola touto sumou t. j. 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) uhradená časť faktúry č. 970 463 zo dňa
  29. 1997 spoločnosti S. L., s r.o. S.S., P.P., L., IČO X. a to aj napriek tomu, ţe táto spoločnosť nemohla vystaviť daňový doklad a sama si pri predaji liehu ani nepriznala daňovú povinnosť k spotrebnej dani z liehu; takýmto konaním obţalovaní Ing. M. G., Ing. J. S., M. Č. spolu s obţalovaným Ing. Ľ. M. obohatili spoločnosť S. L., s.r.o. S.S., P.P., L., IČO X. o sumu 98 400 000.-Sk (3.266.281,60 €) a v rovnakej výške poškodili štátny rozpočet Slovenskej republiky zastúpenej Dňovým riaditeľstvom SR, Ul. Nová č. 13 Banská Bystrica, 5) obţalovaná Ing. J. K. ako spoločníčka a konateľka spoločnosti P., spol. s r. o., K., P., IČO X.X. a odo dňa
  30. 1998 aj ako predsedníčka predstavenstva spoločnosti P., a. s., K., P., IČO X., od
  31. 1998 s názvom spoločnosti W. L., a. s. , Z., S.S., IČO X., na ktorú akciovú spoločnosť sa dňa
  32. 1998 pretransformovala spoločnosť P., spol. s r.o. K., P., IČO X.X., po dohode s obţalovaným Ing. J. N., v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia nákladov ovplyvňujúcich daňové povinnosti, uzavreli fiktívnu Zmluvu o sprostredkovaní medzi spoločnosťou P., spol. s r.o., K., P., IČO X. ako záujemcom a spoločnosťou A.A., a. s., H., Ţ. IČO X. ako sprostredkovateľom, následne predstierali plnenie tejto zmluvy, pričom dodávateľ spoločnosť A.A., a. s., H., Ţ., IČO X.X., za ktorú konal bez splnomocnenia 8 2 To 10/2012 obţalovaný Ing. J. N., vystavil fiktívnu faktúru s odmenou pre sprostredkovateľa č. X., zo dňa
  33. 1998 v celkovej výške 18 450 000.-Sk (612.427,80 €), so základom dane vo výške 15 000 000.-Sk (497.908,78 €) a s vyčíslenou daňou z pridanej hodnoty vo výške 3 450 000.- Sk (114.519,02 €), a následne túto sumu obţalovaná Ing. J. K. aj postupne vyplatila a to pokladničným výdavkovým dokladom zo dňa
  34. 1998 v sume 4 950 000.-Sk (164.309,89 €), ktorá suma predstavovala 23 % daň z pridanej hodnoty vyfakturovanej spomenutou faktúrou č. X. zo dňa
  35. 1998, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa
  36. 1999 v sume 3 500 000.-Sk (116.178,71 €), výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa
  37. 1999 v sume 1 000 000.-Sk (33.193,92 €) a výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa
  38. 1999 v sume 9 000 000.-Sk (298.745,26 €), túto faktúru obţalovaná Ing. J. K. zaviedla do účtovníctva spoločnosti P., spol. s r.o., K., P., IČO X.X., hoci ţiadne plnenie z nej poskytnuté nebolo a sumu 15 000 000.-Sk (497.908,78 €), ako základ dane uplatnila v nákladoch spoločnosti P., spol. s r.o. K., P., IČO X. v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 1998 a zároveň sumu 3 450 000.-Sk (114.519,02 €) uplatnila ako „daň na vstupe“ v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty spoločnosti za spoločnosť W. L., a. s. , Z., S.S., IČO X. za
  39. štvrťrok 1998, ktoré obţalovaná Ing. J. K. podala dňa
  40. 1999 na Daňový úrad L., čím uviedli do omylu Daňový úrad L.; takýmto svojim konaním obţalovaná spôsobila štátnemu rozpočtu Slovenskej republike zastúpenej Daňovým riaditeľstvom SR, Ul. Nová č. 13 Banská Bystrica, lebo neoprávnene zo štátneho rozpočtu získala sumu vo výške 6 000 000.- Sk (199.163,51 €) na dani z príjmu právnickej osoby, ktorú uplatnila za spoločnosť P. s.r.o., K., P., IČO X.X. ako aj sumu vo výške 3 450 000.-Sk (114.519,02 €), ktorú uplatnila ako daň na vstupe v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za spoločnosť W. L., a. s. Z., S.S., IČO X. 6) obţalovaný Ing. M. G. PhD., ako spoločník a konateľ spoločnosti L. W. L., s r.o., P.P., L., IČO X.X. a zároveň jej generálny riaditeľ spolu s obţalovaným Ing. J. N. konajúcim za spoločnosť K. s.r.o., A., K., IČO X.X., v úmysle obohatiť sa vykázaním zvýšenia nákladov ovplyvňujúcich daňové priznanie, ako aj získať v hotovosti peniaze z pokladne spoločnosti L. W. L., s r.o., P.P., L., IČO X., v presne nezistený deň v mesiacoch október – november 1998 uzavreli fiktívnu zmluvu o sprostredkovaní zo dňa
  41. 1998 medzi záujemcom, spoločnosťou L. W. L., s. r. o., P.P., L., IČO X. a spoločnosťou K., s r.o., A., K., IČO X. K., ako sprostredkovateľom, s predmetom zabezpečenia príleţitosti na uzatvorenie zmluvy o predaji rafinovaného liehu 9 2 To 10/2012 a výrobkov na báze liehu s treťou osobou s odmenou pre sprostredkovateľa 12 000 000.-Sk (398.327,02 €) bez dane z pridanej hodnoty, ktorá bude zaplatená najneskôr do
  42. 1998; následne bez uskutočnenia reálneho plnenia zmluvy obţalovaný Ing. J. N. za spoločnosť K., s.r.o., A., K., IČO X.X., ako dodávateľa, ktorý bol splnomocnený na zastupovanie tejto spoločnosti na základe plnej moci zo dňa
  43. 1998, vystavil fiktívnu faktúru č. 98 10 22 s odmenou pre sprostredkovateľa 12 000 000.-Sk (398.327,02 €) a aj s daňou z pridanej hodnoty vo výške 2 760 000.-Sk (91.615,22 €) spolu na čiastku 14 760 000.- Sk (489.942,24 €), ktorú spoločnosť L. W. L., s.r. o., P.P., L., IČO X. prevzala dňa
  44. 1998 a ktorú sumu aj následne spoločnosť L. W. L., s r.o., P.P., L., IČO X. postupne vyplatila a to: výdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa
  45. 1998 v sume 3 960 000.-Sk (131.447,91 €), výdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa
  46. 1998 v sume 5 000 000.-Sk (165.969,59 €), výdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa
  47. 1998 v sume 3 000 000.-Sk (99.581,76 €), výdavkovým pokladnič. dokladom zo dňa
  48. 1998 v sume 2 800 000.-Sk (92.942,97 €), pričom túto faktúru obţalovaný Ing. M. G. PhD. predloţil na spracovanie pracovníkom ekonomického úseku spoločnosti L. W. L., s r.o., P.P., L., IČO X. a suma dane z pridanej hodnoty vo výške 2 760 000.-Sk (91.615,22 €) bola následne zaúčtovaná ako „daň na vstupe“ v daňovom priznaní za mesiac október 1998, čím došlo k prevýšeniu „dane na vstupe“ nad „daňou na výstupe“ a takto získaný nadmerný odpočet v sume 228 822.-Sk (7.595,50 €) im daňový úrad preúčtoval na daňový nedoplatok na spotrebnej dane z liehu; takýmto konaním uviedli Daňový úrad L., do omylu, čím spôsobili škodu vo výške 2 531 178.-Sk (84.019,72 €), ktorá suma mala byť vyčíslená ako daňová povinnosť spoločnosti L. W. L., s r.o., P.P., L., IČO X. pri neuplatnení si fiktívnej faktúry č. 98 10 22, čím spáchali obžalovaný Ing. M. G., PhD. v bode 1), 2), 4) pokračovací trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z ., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., 10 2 To 10/2012 v bode 6) trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., obžalovaný J. B. v bode 1) trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z ., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., obžalovaný L. B. v bode 1) trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., formou pomoci

§ 10ods.

1 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v bode 3) trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti

§ 252ods.

1 písm. a), ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., obžalovaný Ing. J. S. v bode 4) trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., obžalovaný Ing. Ľ. M. v bode 4) trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., obžalovaná Ing. J. K. v bode 5) trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 11 2 To 10/2012 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s poukázaním na § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Za tieto trestné činy boli jednotliví obţalovaní odsúdení takto: obžalovaný Ing. M. G., PhD.

§ 250ods.

4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., s pouţitím § 35 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. s pouţitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

§ 39aods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

§ 53ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňaţný trest vo výmere 40 000.-€ (štyridsaťtisíc eur).

§ 54ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu.

§ 54ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, obžalovaný J. B.

§ 250ods.

4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za pouţitia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

§ 39aods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

§ 53ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňaţný trest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur). 12 2 To 10/2012

§ 54ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu.

§ 54ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, obžalovaný L. B.

§ 252ods.

4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za pouţitia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s prihliadnutím na ustanovenie § 35 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

§ 39aods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

§ 53ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňaţný trest vo výmere 20 000.-€ (dvadsaťtisíc eur).

§ 54ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu.

§ 54ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, obžalovaný Ing. J. S.

§ 250ods.

4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za pouţitia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

§ 39aods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

§ 53ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňaţný trest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur). 13 2 To 10/2012

§ 54ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu.

§ 54ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, obžalovaný Ing. Ľ. M.

§ 250ods.

4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za pouţitia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

§ 39aods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

§ 53ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňaţný trest vo výmere 15 000.-€ (pätnásťtisíc eur).

§ 54ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu.

§ 54ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, obžalovaná Ing. J. K.

§ 250ods.

4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z., za pouţitia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

§ 58ods.

1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

§ 59ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa určuje skúšobná doba vo výmere 5 (päť) rokov. 14 2 To 10/2012

§ 53ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. sa ukladá aj peňaţný trest vo výmere 10 000.-€ (desaťtisíc eur).

§ 54ods.

2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu.

§ 54ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/94 Z. z. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladá sa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Naproti tomu obţalovaná Ing. J. K. bola

§ 285písm.

c/ Tr. por. oslobodená spod obţaloby pre skutok v bode 1/ (skutok v bode 1/ prvostupňového rozsudku), ktorý bol u nej obţalobou právne posúdený ako pomoc k trestnému činu podvodu

§ 10ods.

1 písm. c/ Tr. zák., § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení zákona č. 248/1994 Z.z. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie všetci obţalovaní (ústne do zápisnice po jeho vyhlásení alebo písomnými podaniami), a to kaţdý z nich proti všetkým výrokom, ktoré sa ho týkajú. Písomnými podaniami podané odvolania obţalovaní aj odôvodnili, základný obsah odvolacích námietok je uvedený v tomto odôvodnení vţdy pri vysporiadaní sa s konkrétnou námietkou. Všetci odvolatelia navrhujú napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ich spod obţaloby, alternatívne vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd ŠTS (§ 315 Tr. por.) v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (teda všetkých jeho výrokov). Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1 Tr. por. Takto zistil, ţe podané odvolania sú nedôvodné. Zmyslom zákonom ustanovenej sústavy daní, vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH) a spotrebnej dane z liehu (ďalej len SDL) je prinášať prostriedky do štátneho 15 2 To 10/2012 rozpočtu. Akýkoľvek právny úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich právnych úkonov, vykonávaných na účel dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov je popretím samotnej podstaty príslušného druhu dane. Obhajoba takého postupu, zameraná na formálne splnenie náleţitostí jednotlivých ustanovení osobitných predpisov je právne irelevantná. To platí bez ohľadu na okolnosti v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlených výkladových deformácií, ktoré boli prezentované v čase predmetného konania zo strany obţalovaných a s nimi záujmovo spätých osôb voči daňovým úradom, rovnako ako potom v rámci obhajoby v trestnom konaní, napríklad (a najmä) v otázke „vyskladnenia“, respektíve „prijatia na sklad“ liehu.

§ 39

Občianskeho zákonníka (ktorým sa spravujú aj obchodné záväzkové vzťahy v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka) je totiţ neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Taký úkon nemôţe byť ani podkladom pre vznik nárokov a povinností vyplývajúcich zo zákonného daňového reţimu (tu dane z predanej hodnoty a spotrebnej dane) pri predaji tovaru a poskytovaní sluţieb. Konaním, zodpovedajúcim neplatnému právnemu úkonu, však môţe byť spáchaný trestný čin. V nadväznosti na to platí, ţe právny úkon, ktorý je pre obchádzanie zákona absolútne neplatný

§ 39

Občianskeho zákonníka ani naň nadväzujúci právny úkon smerujúci k vyvolaniu právnych účinkov

iného právneho predpisu nemôţe byť povaţovaný za výkon práva a povinnosti, teda okolnosť vylučujúcu protiprávnosť v zmysle § 28 ods. 1 Trestného zákona (§ 15a Trestného zákona v znení účinnom pred 1. januárom 2006). Práve o vyššie charakterizované úkony ide v prípadoch pokrytých napadnutým rozsudkom. Spočívajú v predstieraní kúpy, respektíve predaja tovaru a v tom spočívajúcom uvedení do omylu daňových orgánov za účelom získania majetkového prospechu páchateľov na úkor štátneho rozpočtu, a to prostredníctvom neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane z liehu alebo neoprávneného uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty „na vstupe“ fiktívnym kupujúcim (súčasne bez odvedenia príslušnej sumy zodpovedajúcej fakturovanej dani daňovému úradu fiktívnym predávajúcim). V pozícii 16 2 To 10/2012 kupujúceho a predávajúceho tu vystupovali obchodné spoločnosti, právne alebo fakticky ovládané páchateľmi. Z uvedeného vyplýva i úmysel páchateľov, smerujúci k získaniu majetkového prospechu, zodpovedajúceho majetkovej ujme štátu. Iné vysvetlenie motivácie ich konania nie je vo svetle zistených okolností prijateľné a nezodpovedá reálnemu priebehu obchodných vzťahov, a to ani pri „kruhových“ obchodoch s liehom (skutky v bodoch 1 a 4), ani pri fingovaných dodávkach sprostredkovateľského charakteru, slúţiacich len na vykazovanie nákladov a s tým spojených daňových benefitov (skutky 2, 5 a 6). Nemalo teda pri skutkoch v bodoch 1, 2 a 4 aţ 6 rozsudku dôjsť v daňovom konaní ku ţiadnemu uplatňovaniu nárokov voči štátu, ani k plneniu daňových povinností (ktoré sčasti ani plnená neboli, a to s výsledným efektom majetkového prospechu páchateľov). Súhrn formálne uskutočnených, aj keď absolútne neplatných úkonov (medzi dotknutými spoločnosťami navzájom s ich následným uplatnením v daňových priznaniach) a na ich základe platieb z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo kompenzácií voči iným skutočne vzniknutým daňovým povinnostiam potom predstavuje nelegálny, trestnou činnosťou získaný majetkový prospech, popísaný a vyčíslený v rozsudku súdu prvého stupňa. Takto charakterizovaný a súdom prvého stupňa v odsudzujúcom výroku napadnutého rozsudku zistený a popísaný skutkový stav je potom týmto rozsudkom správne právne kvalifikovaný, okrem ďalej uvedených výnimiek, ktoré však nie sú dôvodom na zrušenie (čiastočné zrušenie) rozsudku. Na vyššie uvedené skutkové zistenia (skutky 1, 2 a 4 aţ 6 odsudzujúcej časti výroku rozsudku) potom nadväzuje skutok v bode 3 tohto výroku, týkajúci sa legalizácie príjmu zo skutku v bode 2, ktorý je tieţ správne zistený a právne kvalifikovaný. V nadväznosti na uvedené sú odvolania podané proti odsudzujúcej časti výroku o vine a proti výroku o treste nedôvodné. Oslobodzujúcu časť výroku rozsudku odvolací súd preskúmal na základe odvolania obţalovanej K. a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je rovnako správne, zodpovedajúce oslobodeniu spod obţaloby

§ 285písm.

c) Trestného poriadku. Nemoţnosť vyhovieť prekvalifikácii dôvodu oslobodenia na dôvod

§ 285písm.

a) 17 2 To 10/2012 Tr. por. vyplýva z uznania viny ďalších spoluobţalovaných zo skutku v bode 1. Nemoţno teda konštatovať, ţe sa predmetný skutok nestal, pričom aj odvolania obţalovaných G. a B. obsahovo smerujú proti posúdeniu skutku ako trestného činu a nepopierajú, ţe sa skutok vo svojej podstate, ktorou sú reálie úkonov medzi dotknutými spoločnosťami a vo vzťahu k daňovému úradu (čo je z hľadiska „stania sa“, resp. totoţnosti skutku rozhodujúce), stal. Obţalovaná však na tomto skutku relevantne neparticipovala. Na základe uvedeného bolo potrebné odvolanie podané obţalovanou K. aj v tejto časti povaţovať za nedôvodné. Pokiaľ ide o naznačené kvalifikačné chyby, týkajú sa skutkov v bodoch 2, 5 a 6 odsudzujúcej časti výroku rozsudku: Spoločným prvkom týchto chýb je okolnosť, ţe pokiaľ uplatnený odpočet DPH, úmyselne neoprávnene uplatnený páchateľom, neprevýši daňovú povinnosť, teda nenadobudne charakter nadmerného odpočtu (a z neho vyplývajúceho nároku na vrátenie DPH), taký odpočet len zniţuje daňovú povinnosť pri DPH (vzniknutú „na výstupe“). V tomto rozsahu (teda rozsahu „nenadmerného“ odpočtu) nejde o trestný čin podvodu

zákona v znení účinnom v čase spáchania ţalovaných činov (resp.

neskôr účinného zákona o trestný čin neodvedenia dane a poistného a v súčasnosti daňového podvodu), ale o trestný čin skrátenia dane, v prejednávanej veci

§ 148

Trestného zákona (neskôr skrátenia dane a poistného

rovnako označeného ustanovenia a od 1. januára 2006

§ 276rekodifikovaného Trestného zákona).

Trestný čin skrátenia dane je (rovnako ako trestný čin podvodu) charakteristickým podvodným úmyslom páchateľa. Na rozdiel od všeobecného ustanovenia o podvode je však tento úmysel špecificky zameraný na zníţenie alebo úplné eliminovanie daňovej povinnosti prostredníctvom uvedenia do omylu daňového úradu v otázke údajov, z ktorých daňová povinnosť, respektíve jej výška vyplýva, vrátane zatajenia takých údajov. Daň však moţno skrátiť len do výšky, v ktorej sa má priznať (a následne zaplatiť). Nemoţno ju teda skrátiť, resp. ďalej skracovať, ak výsledná daňová povinnosť nie je vyjadrená reálnym (kladným) číslom (je nulová). V prípade takzvaného nadmerného odpočtu DPH (rovnako ako u obdobných nárokov pri spotrebných daniach, ako je aj a v prejednávanej veci u skutkov v bodoch 1 a 4 uplatnený nárok na vrátenie zaplatenej spotrebnej dane z liehu) však vzniká opačná situácia, 18 2 To 10/2012 keď prevýšením „dane na vstupe“, teda uplatneného odpočtu nad daňovou povinnosťou, teda „daňou na výstupe“ je zaloţená pohľadávka daňovníka voči štátu (dlh štátu), nie naopak. Ak je taká situácia vytvorená fiktívnou obchodnou operáciou a jej predstieraním v daňovom priznaní k uvedeniu daňového úradu do omylu, čoho výsledkom je neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie DPH alebo spotrebnej dane, je potrebné konštatovať pred 1. septembrom 1999 spáchanie trestného činu podvodu

§ 250Trestného zákona vo vtedy účinnom znení, od 1.

septembra 1999 spáchanie trestného činu neodvedenia dane a poistného

§ 148aTrestného zákona, od 1.

januára 2006 spáchanie trestného činu neodvedenia dane a poistného

§ 277Trestného zákona a od 1.

novembra 2011 trestného činu daňového podvodu

§ 277aTrestného zákona.

Taká kvalifikácia je správna bez ohľadu na okolnosť, či bol neoprávnene uplatnený nárok daňovníka voči štátu uhradený finančne, alebo preúčtovaním na daňový nedoplatok iného druhu dane, teda jeho kompenzáciou (ako k tomu došlo ku skutku v bode 2 vo vzťahu k sume 9 867 762 SK a u skutku v bode 6 vo vzťahu k sume 228 822 SK). Môţe dôjsť aj ku kombinácii popísaných situácií, teda zníţeniu daňovej povinnosti na nulu a podvodného zaloţenia nároku na vrátenie dane, ako je tomu (navyše) v oboch naposledy uvedených prípadoch. Ak teda u skutku v bode 2 časť neoprávnene uplatneného odpočtu dane na vstupe za mesiac január 1997 (v celkovej sume 12 190 000 Sk), a to v rozsahu 9 867 762 SK predstavovala nadmerný odpočet, vo vzťahu k tejto (naposledy uvedenej) sume je právna kvalifikácia napadnutého rozsudku správna (vrátane kvalifikácie škody veľkého rozsahu, a to uţ pri tomto čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu podvodu jednotlivo). Vo vzťahu k sume 2 322 238 SK, predstavujúcej skutočnú daňovú povinnosť (na rozdiel od daňovým priznaním vykázaného nadmerného odpočtu), ktorú správca dane aj daňovníkovi dorubil, malo ísť súčasne o kvalifikáciou trestného činu skrátenia dane

§ 148ods.

4 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania činu (vzhľadom na značný rozsah činu), spáchaného v jednočinnom súbehu. Taká zmena rozhodnutia by však bola v neprospech obvineného G., čo odporuje zákazu „reformatio in peius“ vyjadrenému v ustanoveniach § 322 ods. 3 veta druhá s § 327 ods. 2 Trestného poriadku, keďţe odvolanie podal len obţalovaný. 19 2 To 10/2012 U skutku v bode 5 sa rovnaký nedostatok právnej kvalifikácie týka ako sumy 6 000 000 SK, o ktorú bola neoprávnene zníţená daň z príjmu právnických osôb, tak aj sumy 3 450 000 SK, o ktorú bola neoprávnene zníţená k DPH (na výstupe) - tu daňový úrad navýšil dotknutou spoločnosťou priznanú daň za štvrtý štvrťrok 1998 o naposledy uvedenú a ďalšiu niţšiu poloţku, nešlo teda o nadmerný odpočet. Namieste bolo teda pouţiť právnu kvalifikáciu trestného činu skrátenia dane a poistného

§ 148ods.

5 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu, pri konštatácii veľkého rozsahu činu. K takej právnej kvalifikácii je však priradená rovnaká trestná sadzba ako pri kvalifikácii pouţitej u obţalovanej K. (250 ods. 4 Trestného zákona v príslušnom znení) a pouţitím správnej kvalifikácie by sa ani v inom smere nezmenili kritériá pre rozhodovanie o druhu a výmere uloţeného trestu.

§ 317ods.

1 veta druhá Trestného poriadku odvolací súd na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1. Z uvedeného vyplýva, ţe chyby, ktoré spadajú pod rozsah ustanovenia § 371 ods. 1 Trestného poriadku (vrátane nesprávnej právnej kvalifikácie činu) odvolací súd vţdy posúdi rovnako, ako by ich posudzoval dovolací súd (priradí im rovnaké procesné následky). Ak teda odvolací súd takú chybu zistí, je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ by tak rozhodol aj dovolací súd. Konštatovaná kvalifikačná chyba by bola podraditeľná pod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Pri vyššie uvedenom pohľade, zjednocujúcom v popísanom rozsahu kritériá odvolacieho a dovolacieho prieskumu, je však nutné zohľadniť aj ustanovenie § 371 ods. 5 Trestného poriadku, ktoré zákon na dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku priamo a neoddeliteľne viaţe.

tohto ustanovenia dôvody dovolania

odseku 4 písm. i) a

odseku 3 nemoţno pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Ako vyplýva z toho, čo bolo uvedené vyššie, postavenie obţalovanej by sa pri prekvalifikácii zásadne nezmenilo, preto odvolací súd v tomto bode rozsudok

§ 32120 2 To 10/2012 ods.

1 písm. d) Trestného zákona nezrušil (z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom prípade by nebola moţná ani ţiadna zmena rozsudku v neprospech obţalovanej). Pokiaľ ide o skutok v bode 6, tu je rozsudkom zohľadnený ako trestnoprávne relevantný následok nepriznanie daňovej povinnosti vo výške 2 531 178 Sk, teda sumy vypočítanej prirátaním neoprávnene uplatnenej dane „na vstupe“ vo výške 2 760 000 SK ku v daňovom priznaní uplatnenému nadmernému odpočtu v hodnote 228 822 SK (ako z hľadiska daňovej povinnosti zápornému číslu). Vo vzťahu k tejto sume (2 531 178 Sk) platí z hľadiska právnej kvalifikácie to isté, čo bolo konštatované u skutkov v bodoch 2 a 5, pričom správna právna kvalifikácia

§ 148ods.

4 Trestného zákona (vzhľadom k značnému rozsahu činu) je spojená s prísnejšou sadzbou (tri aţ desať rokov trestu odňatia slobody) neţ pouţitá právna kvalifikácia skutku (dva aţ osem rokov trestu odňatia slobody). V tomto smere nemoţno teda rozhodnutie sprísniť, keďţe odvolanie podal len obţalovaný G.. Rovnako uţ nemoţno v dôsledku zákazu sprísnenia rozhodnutia v neprospech obţalovaného

vyššie označených ustanovení kvalifikačne zohľadniť uplatnený nadmerný odpočet vo výške 228 822 Sk, ktorý by inak bol kvalifikovateľný ako trestný čin pokusu podvodu, spáchaný v jednočinnom súbehu s trestným činom skrátenia dane (o pokus by išlo preto, ţe ţiadosti o preúčtovanie nadmerného odpočtu DPH na nedoplatok spotrebnej dane z liehu daňový úrad na základe výsledkov kontroly v skutočnosti nevyhovel). Pokiaľ ide o uloţené tresty (výrok o treste bol napadnutý kaţdým z odvolateľov), je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa. To platí ako pokiaľ ide o druh, tak aj pokiaľ ide o výmeru uloţených trestov a dôvod ich mimoriadneho zníţenia (v piatich prípadoch). Čo sa týka naposledy uvedenej okolnosti, je potrebné upresniť (opäť ako pri kvalifikačných nedostatkoch bez potreby zrušenia dotknutého výroku), ţe bolo z hľadiska právnej správnosti potrebné označiť ustanovenie Trestného zákona účinného v čase spáchania dotknutých činov,

ktorého sa posudzovala trestnosť a ukladal sa trest, ktoré (ustanovenie) poskytuje moţnosť mimoriadneho zníţenia trestu (ide o § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c) Trestného zákona v príslušnom znení). 21 2 To 10/2012 Článok 6 ods. 1 s Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravuje právo na prejednanie veci súdom v primeranej lehote (obdobne ako článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 7 Trestného poriadku), neustanovuje však sankciu za nezabezpečenie realizácie tohto práva, (prislúchajúceho „kaţdému“) orgánmi dotknutého štátu, spočívajúcu v zniţovaní trestu alebo zastavení trestného stíhania. Taká sankcia je s označeným ustanovením Dohovoru zlučiteľná, musí však byť ustanovená vnútroštátnym právnym poriadkom. V prípade Slovenskej republiky ide o mimoriadne zníţenie trestu

§ 39Trestného zákona, respektíve v § 40 Trestného zákona v znení účinnom pred 1.

januárom

  1. Pokiaľ ide o naposledy uvedené ustanovenie, neprimeraná dĺţka trestného stíhania, nezavinená obţalovaným (aj v prípade, ak nie je subjektívne zavinená ani orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom) je okolnosťou prípadu, ktorá aj pri zohľadnení ustanovenia § 88 Trestného zákona v znení účinnom pred
  2. januárom 2006 umoţňuje zníţenie trestu pod dolnú hranicu zvýšenej sadzby priradenej vo vyššom odseku dotknutého ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona k okolnosti, ktorá podmieňuje jej pouţitie (v prípade ustanovenia § 39 Trestného zákona v znení účinnom od
  3. januára 2006 nie je taký postup obmedzený ani pri iných výnimočných okolnostiach prípadu). Pri ukladaní trestu napadnutým rozsudkom bolo teda pravidlo o mimoriadnom zníţení trestu pouţité správne, zároveň bola rešpektovaná aj dolná hranica moţnosti takého zníţenia, vyplývajúca z § 40 ods. 5 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom pred
  4. januárom 2006 (pri sadzbe

ustanovení pouţitých na účel ukladania trestu, teda §§ 250 ods. 4 a 252 ods. 4 Tr. zák. v príslušnom znení, a to 5 aţ 12 rokov trestu odňatia slobody). Správne postupoval súd prvého stupňa aj vo vzťahu k obţalovanému G., u ktorého trest mimoriadne nezníţil. Pri nezohľadnení dĺţky konania by bolo potrebné uloţiť trest na alebo pri hornej hranici trestnej sadzby. V ostatných okolnostiach, vrátane zaradenia na výkon trestu do prvej nápravno- výchovnej skupiny v zmysle § 39a ods.3 Trestného zákona v príslušnom znení, moţno vo vzťahu k výroku o treste odkázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku. K odvolacím námietkam obţalovaných. 22 2 To 10/2012 Odvolacie námietky obţalovaného G.. Nesprávne zistenie skutkového stavu a nesprávna právna kvalifikácia rozsudku namietaná všeobecne - táto okolnosť je vyriešená vo všeobecnej časti tohto odôvodnenia. Nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku - rozsudok je rozsiahle odôvodnený, a to najmä pre oblasť skutkových zistení. Nedostatky odôvodnenia, aj vo vzťahu k právnej kvalifikácii, odstraňuje toto rozhodnutie, ktoré dopĺňa aj odôvodnenie výroku o treste. Odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu reaguje aj na uplatnené odvolacie námietky. Zachovanie totoţnosti skutku, respektíve skutkov medzi uznesením o vznesení obvinenia, obţalobou a rozsudkom - totoţnosť všetkých skutkov bola zachovaná. Jej vymedzenie je v trestnoprocesnej oblasti široké a pre splnenie takej totoţnosti postačuje zachovanie podstaty skutku (udalosti vo vonkajšom svete), ktorou je totoţnosť konania alebo totoţnosť následku, a to aspoň v podstatnej časti. V tomto rozsahu sa môţe podoba skutku v priebehu konania meniť a na jej zachovanie nemajú vplyv ani formálne pochybenia pri označení osôb (fyzických alebo právnických). Vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie, hoci boli namietané podmienky „osobnej príslušnosti“ Špecializovaného trestného súdu - odpoveď na túto námietku je bliţšie rozobraná v časti odôvodnenia, týkajúcej sa odvolania obţalovaných S. a M.. Naviac, v tejto podobe bola námietka v predchádzajúcej fáze konania uplatňovaná osobami, ktorých sa týka len parciálna časť predmetu obţaloby a teda sa domnievajú, ţe nie sú splnené zákonné kritéria § 14 Trestného poriadku vo vzťahu ku škode, ktorá je prisudzovaná len im. Obţalovaného G. sa však týka trestný čin spáchaný v bodoch 1, 2 a 4 obţaloby, respektíve výroku rozsudku (okrem trestného činu podvodu 6). Práve tento pokračovací trestný čin (v podobe uvedenej v obţalobe) bol základom pôsobnosti Špeciálneho súdu (neskôr Špecializovaného trestného súdu ako jeho právneho nástupcu). K námietke, týkajúcej sa okolnosti vykladenia liehu v zmysle § 2 ods. 2 písm.

  1. a)bod 1 zákona č. 229 /1995 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania činu (činov), teda skutkov v bodoch 1 a 4, a to aj vo vzťahu k ďalším ustanoveniam tohto zákona a k iným predpisom. 23 2 To 10/2012 Uvedeným vyskladnením sa rozumie vydanie liehu výrobcom na účely uvedené v dotknutom ustanovení v jeho bodoch 1 aţ 4, pričom odkaz pod čiarou na ustanovenia § 409 aţ § 470 Obchodného zákonníka sa vzťahuje len na prípad uvedený pod bodom 1 (splnenie zmluvného záväzku), nie na pojem vyskladnenie, uvedený v návetí odseku 2 písmena a). Vyskladnenie teda smeruje k splneniu zmluvného záväzku (záväzku v zmysle obchodného práva), samo osebe je však daňovoprávnym inštitútom a je povinnosťou orgánov aplikujúcich zákon o spotrebnej dani z liehu tento pojem vyloţiť, a teda priradiť mu vecný význam (aplikačná interpretácia nekoliduje s ustanovením Čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako to uvádza odvolateľ). Taký význam, predstavujúci fyzickú manipuláciu v zmysle súdom prvého stupňa zohľadnených, súvisiacich podzákonných noriem, plne zodpovedá osobitostiam obchodu s liehom ako špecifickou komoditou, a teda aplikácii zákona o spotrebnej dani z liehu. Alternatívou vyskladnenia liehu bol pri vzniku daňovej povinnosti prevod vlastníckeho práva (§ 9 písm.
  2. a)zákona o spotrebnej dani z liehu), avšak aţ od 1. augusta 2000 (zákon číslo 252 /2000 Z. z.). Aj v tomto následnom reţime bolo však pre vznik nároku na vrátenie zaplatenej dane potrebné prevzatie liehu na sklad (§ 14 ods. 2 písm.
  3. a)dotknutého zákona), vlastnícky prevod teda nepostačoval. Pre následné vykonané obchody s liehom, nasledujúce po ich prvom „predaji“ v rámci uzavretého cyklu u skutkov v bodoch 1 a 4 je taktieţ potrebné pripomenúť ustanovenie § 14 ods. 1 písm.
  4. a)zákona č. 229/1995 Z. z. v príslušnom znení, ktoré podmieňovalo nárok na vrátenie dane v prípadoch tohto typu pouţitím nakúpeného liehu v rámci podnikateľskej činnosti na výrobu výrobku, ktorý je predmetom dane (odsek 2 upravoval časový moment vzniku nároku, ak boli splnené podmienky uvedené v odseku 1). Toto ustanovenie bolo správne uplatnené Daňovým úradom K. 1 vo vzťahu k spoločnosti F. s.r.o. (bod 1), čo však znemoţňovalo ďalej uplatňovať nárok na vrátenie spotrebnej dane, ktorého predstieranie bolo nevyhnutnou súčasťou zámeru páchateľov. Preto boli aj ţiadosti spoločnosti F. vzaté späť, ako je to popísané v odôvodnení napadnutého rozsudku a spätný predaj sa uskutočnil prostredníctvom firmy B. s.r.o., (čomu z hľadiska predstierania moţnosti účtovať pri predaji daň, predchádzal nákup liehu touto spoločnosťou bez dane, a to pod titulom predaja podniku spoločnosťou L. W. L. s.r.o. - ďalej len L.). 24 2 To 10/2012 Právne účinky spojené so spracovaním (respektíve vzatím na sklad) liehu by však boli aktuálne, len ak by došlo k reálnemu obchodu. V preskúmavanej veci nespracovanie a nevyskladnenia (nevzatie na sklad) liehu len odráţa charakter a vecné súvislosti konania páchateľov, spočívajúceho vo vytváraní dokladovej ilúzie skutočného obchodného vzťahu, a to na účel realizácie ich podvodného úmyslu. K namietanej otázke predaja časti podniku u skutku v bode 1 - v odôvodnení napadnutého rozsudku je podrobne popísané, na základe čoho dospel súd prvého stupňa k záveru o fingovaní predaja, vrátane okolností samotnej zmluvy, súhlasu Fondu národného majetku, znaleckého posudku na hodnotu predmetu predaja a vykonanej fakturácie. Fond národného majetku predaj neodobril s vedomosťou o cykle spätného (predstieraného) predaja liehu a pri vyslovení súhlasu s predajom časti podniku (spojeného s uvoľnením záloţného práva na nehnuteľnosti) vychádzal z posudzovania úplne iných kritérií. Navyše, fingovaný predaj časti podniku, ktorý bol zameraný na „predaj“ liehu bez spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty bol len predpolím následnej spätnej fakturačnej operácie, ktorou (aţ) bola spôsobená škoda, uplatnením príslušných odpočtových nárokov spoločnosťou L.. Tú zároveň nezaťaţila daňová povinnosť z prvotného predaja u oboch dotknutých druhov dane (ako predaja oslobodeného od dane). Naposledy uvedená okolnosť sa týka aj námietky nenaplnenia zákonného znaku vzniku škody, ktorá je bliţšie rozobraná aj pri ich odvolacích námietkach, týkajúcich sa skutku v bode 4 (nimi sa toto odôvodnenie zaoberá ďalej, v súvislosti s odvolaním obţalovaných S. a M.). Nedokázanie fingovania zmluvy o sprostredkovaní pri skutku v bode 2 - v odôvodnení napadnutého rozsudku je podrobne uvedené, na základe akých dôkazov je nepochybné, ţe išlo o fingované plnenie vo forme sprostredkovania. Nie je podklad na spochybnenie takého hodnotenia súdu prvého stupňa a odvolací súd sa s ním stotoţnil. Odvolacie námietky ku skutku v bode 4 - v rovnakej podobe (obsahovo aj formálne) sú uvedené aj v odôvodnení odvolania obţalovaných S. a M., preto sa k nim odvolací súd vyjadruje v reakcii na naposledy uvedené odvolania. 25 2 To 10/2012 Odvolacie námietky ku skutku v bode 6, teda nedokázanie fiktívnosti a nenaplnenia dotknutého zmluvného vzťahu - tu platí to isté, čo je vyššie uvedené vo vzťahu ku skutku v bode 2. Pokiaľ teda ide o zistenie skutku v podobe uvedenej vo výroku napadnutého rozsudku, je potrebné odkázať na jeho odôvodnenie, ktoré je v tomto smere dostatočné. Listiny, predloţené odvolaciemu súdu F. P., voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, prostredníctvom obhajcu obţalovaného, nie sú súčasťou podaného odvolania. Navyše, týkajú sa vnútorných pomerov v spoločnosti L., na ktoré vo vzťahu k uznaniu viny obţalovaného dostatočne reaguje odôvodnenie napadnutého rozsudku a zvyšná časť tohto odôvodnenia a nijako nespochybňujú zavinenie Ing. G., reálne aj v formálnoprávne konajúceho za spoločnosť v prípadoch, obsiahnutých vo výroku o vine. V dodatočnom odôvodnení odvolania z 28. mája 2013 obţalovaný ku skutku podvodu v bode 6 namieta, ţe pri tomto skutku sa mu kladie za vinu okrem zvýšenia nákladov ovplyvňujúcich daňové priznanie aj úmysel získať v hotovosti peniaze z pokladne spoločnosti. Taký úmysel je logickým dôsledkom fiktívnosti zmluvy o sprostredkovaní, čím je spojené nesplnenie si daňových povinností pri dotknutej faktúre (DPH „ na výstupe“) spoločnosťou K. s.r.o. Získanie hotovosti je však bez ohľadu na túto okolnosť nepodstatné, nakoľko pokiaľ ide o podstatu uznania viny, trestnoprávne relevantný následok je jasne zadefinovaný v záverečnej časti popisu skutku v bode 6, a to pre oblasť daňových náleţitostí, na ktoré okolnosť získania hotovosti z pokladne nemá ţiaden vplyv. Samotná fiktívnosť zmluvy, ako uţ bolo uvedené, dostatočne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Námietka uplatnená ku skutku v bode 6 smeruje k potrebe samostatne posúdiť konanie obţalovaného G. za spoločnosť L. pri plnení daňových povinností. V reakcii tohto odôvodnenia na odvolacie námietky obţalovaných S. a M. je dostatočne vysvetlené (ale vyplýva to i z odôvodnenia napadnutého rozsudku), ţe ide o spoločné, a to vopred dohodnuté konanie celej skupiny páchateľov, smerujúce k obohateniu sa prostredníctvom predstierania obchodu s liehom v uzavretom v reťazci nastrčených právnických osôb. Jednotlivé kroky teda nemoţno z hľadiska trestnoprávneho posúdenia vytŕhať z kontextu, ktorý vyplýva z dotknutej skutkovej vety. 26 2 To 10/2012 V príslušnej časti tohto odôvodnenia je objasnená aj okolnosť úhrady sumy 98 400 000 SK spoločnosťou L., ktorá na následok trestného činu nemá ţiaden vplyv (čoho sa týka ďalšia odvolacia námietka ). Vo vzťahu ku skutku v bode 2 - predchádzajúca časť tohto odôvodnenia sa vyjadruje k obsahovo zhodnej námietke, uplatnenej v skoršom v odvolacom podaní (odôvodnení) obţalovaného a týkajúcej sa nedokázania zinscenovania zmluvy o sprostredkovaní. Obţalovaný B. namieta nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie rozsudku v rovnakom znení odôvodnenia odvolania, ako obţalovaný G., preto odvolací súd odkazuje na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia. To isté sa týka aj nedostatku príslušnosti (správne pôsobnosti) Špecializovaného trestného súdu. Odvolacie odôvodnenie je obsahovo i v konkrétnom znení zhodné s podaním obţalovaného G. i v jeho zvyšku (okrem ďalej uvedených okolností), preto je aj tu potrebné odkázať na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia. Odlišne, osobitne vo vzťahu ku svojej osobe, namieta obţalovaný B., ţe v spoločnosti L. sa st

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.