náhrada škody za pracovný úraz

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 M Cdo 4/2009 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov v

1. rade J. R., bytom Č., v
2. rade I. R., bytom Č., v
3. rade M. R., bytom Č. (právnych nástupcov pôvodnej ţalobkyne O. R., ktorá zomrela X.) proti ţalovanému S., H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného S., o náhradu škody za pracovný úraz, ktorá sa viedla na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12C 101/2005, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
4. februára 2008 sp. zn. 16Co 221/2007 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
5. februára 2008 sp. zn. 16Co 221/2007 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo
6. mája 2007 č. k. 12C/101/2005-168 vo výrokoch, ktorými bola zamietnutá ţaloba na náhradu nákladov spojených s liečením a bolo rozhodnuté o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou
7. augusta 2005 na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „súd prvého stupňa") sa právna predchodkyňa ţalobcov O. R. (ďalej len „pôvodná ţalobkyňa") domáhala uloţenia povinnosti ţalovanému zaplatiť jej v súvislosti s pracovným úrazom , ktorý utrpela
8. januára 1995 sumy 411 609,-Sk z titulu náhrady škody za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,sumy 181 558,-Sk za vynaloţené náklady spojené s liečením a úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 593 162,-Sk od
9. mája 2005 do zaplatenia. Súd prvého stupňa rozsudkom zo
10. mája 2007 č. k. 12C 101/2005-168 ţalobu zamietol. Konanie o nároku na náhradu účelne vynaloţených nákladov spojených s liečením, 1M Cdo 4/2009 2 ktorý sa týkal sumy 28 042,- Sk s príslušenstvom zastavil; súčasne ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo
11. februára 2008 sp.zn. 16Co 221/2007 rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch ,ktorými bola ţaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania potvrdil, súčasne ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nepreukázala, ţe náklady spojené s liečením ( návštevy lekárov a lieky za obdobie od 23.8.do 31.12.2003) jednoznačne súviseli iba s poškodením jej zdravia v dôsledku pracovného úrazu. Túto pochybnosť podľa názoru odvolacieho súdu neodstránilo ani doplnenie dokazovania prečítaním posudku znalca MUDr. O. O., podaného vo veci sp. zn. 19C/60/
12. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, v časti ktorým zamietol ţalobu na náhradu nákladov spojených s liečením, na základe podnetu navrhovateľa 1/ podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol ho zrušiť spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátiť Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Uviedol, ţe uvedenými rozsudkami bol porušený zákon a sú dané dovolacie dôvody podľa § 243f ods.
13. písm. b) OSP. Dôvodil, ţe skutkové závery odvolacieho súdu nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu nároku ţalobcov na náhradu za účelne vynaloţené náklady spojené s liečením pôvodnej ţalobkyne v uvedenom období, na ktoré sa nevzťahovala ţalovaným a vedľajšou účastníčkou uplatnená námietka premlčania nároku. Navrhovateľ 1/ navrhol dovolaniu vyhovieť. Vedľajší účastník a ţalovaný navrhli dovolanie zamietnuť ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na základe podnetu povinného 2/ (§ 243e ods. 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu 1M Cdo 4/2009 3 podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené. So zreteľom na obsah mimoriadneho dovolania a tieţ na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia. Z obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 132 O.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. V danej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom znaleckých posudkov znalcov MUDr. J. Š., MUDr. D. I. a MUDr. J. S., najmä ich odbornými závermi vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Ďalej sa oboznámil s obsahom posudku znalca MUDr. O. O. z
14. októbra 2003 č. 3/2003 (na podklade ktorého bolo vyhovené návrhu pôvodnej ţalobkyne, ţe jej nárok na náhradu za stratu na zárobku je v plnom rozsahu 1M Cdo 4/2009 4 opodstatnený) a tieţ s obsahom spisu sp. zn. 19C/60/2002 v inej veci, v ktorej označený posudok znalca, spolu s jeho vypočutím na č.l. 110-112, bol takisto vykonaný ako dôkaz.. Krajský súd v Banskej Bystrici opätoval vykonal ako dôkaz listinou prečítaním záverov posudku znalca MUDr. O. O., podaný vo veci sp. zn. 16C/60/2002 z dôvodu, ţe mal pochybnosti o správnosti skutkových záverov, ku ktorým dospel na základe dokazovania súd prvého stupňa. S poukazom na oboznámenie sa so ţalobcami predloţenými zdravotnými záznamami ohľadne lekárskych vyšetrení a iných liečebných úkonov, absolvovaných pôvodnou ţalobkyňou, však napokon prevzal skutkové závery súdu prvého stupňa, ţe výdavky súvisiace s liečením medzi
15. augustom 2003 aţ
16. decembrom 2003 nesúviseli s poškodením zdravia v dôsledku pracovného úrazu, teda s poškodením v oblasti pravého lakťa pôvodnej ţalobkyne. Posudkami znalcov MUDr. J. Š. a MUDr. J. S., sa odvolací súd v odôvodnení nezaoberal, iba konštatoval, ţe tieto boli predloţené odvolateľmi spolu s odvolaním. Nespomenul ani posudok znalkyne MUDr. D. I., ktorý odvolatelia takisto predloţili odvolaciemu súdu s odvolaním, avšak nie ako nové dôkazy, pretoţe tieto tri znalecké posudky boli uţ oboznámené ako listinný dôkaz dňa
17. mája 2007 pred súdom prvého stupňa. Zo záverov posudku znalca MUDr. O. O. vyplýva , ţe v dôsledku pracovného úrazu pôvodnej ţalobkyne dňa
18. januára 1995 došlo u nej k výraznejšej dekompenzácii uţ od roku 1976 diagnostikovanej cukrovky (diabetes mellitus), čo sa prejavilo rozkolísaním hodnôt glykémie v jej organizme a ich vysokými hodnotami v rokoch 1995 a 1996 oproti hodnotám v roku
19. Ako príčinu tejto dekompenzácie znalec označil nielen zníţenie celkovej fyzickej aktivity v dôsledku úrazu, ale aj dlhodobo pretrvávajúcu bolestivosť oboch horných končatín a s tým pretrvávajúci stres. Zhoršenie kompenzácie cukrovky a jej rozkolísanie ako dôsledok úrazu urýchlili rozvoj cievnych a neurologických komplikácii vedúcich po roku od úrazu k vzniku náhlej cievnej mozgovej príhody, čo spôsobilo ďalšie urýchlenie zhoršenia zdravotného stavu s dôsledkom invalidizácie pôvodnej ţalobkyne. Znalec demonštroval toto zhoršovanie zdravotného stavu po úraze zníţením zostávajúceho pracovného potenciálu z 80- 90 % konštatovaných posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia
20. októbra 1995 na menej neţ 20 %, konštatovaných tou istou komisiou o rok neskôr. 1M Cdo 4/2009 5 Znalec svoje celkové zistenia zhrnul do záveru, ţe poškodenie zdravia pôvodnej ţalobkyne pri pracovnom úraze nemalo za bezprostredný následok invalidizáciu, ale viedlo k urýchleniu patologických mechanizmov v organizme v dôsledku cukrovky a k urýchleniu celkového zhoršenia zdravia s vyústením do invalidizácie, teda vyslovil záver o príčinnej súvislosti medzi úrazom a neskoršou invaliditou, resp. ako stavom nespôsobilosti vykonávať prácu v dôsledku neskoršieho rozvinutia ochorenia a nutnosti podstupovať liečbu. V označenom konaní (sp. zn. 16C/60/2002) znalec MUDr. O. O. upresnil písomný posudok vo svojej výpovedi pred okresným súdom
21. februára 2004 a uţ jednoznačne konštatoval, ţe medzi úrazom pôvodnej ţalobkyne zasahujúcim jej obe horné končatiny z
22. januára 1995 na pracovisku ţalovaného a následným zhoršením jej zdravia (rozvoj cukrovky, cievna mozgová príhoda a následná invalidizácia) je priama príčinná súvislosť. Sám úraz a jeho liečba vyvolala rad patologicko-fyziologických reakcií organizmu poškodenej so zhoršením priebehu skorších ochorení a rozvinuli ich do spomínaných dôsledkov na nezvratnom zdravotnom stave pôvodnej ţalobkyne. Podľa znalca ako jeden z faktorov pôsobil aj stres poškodenej po tom, čo po jednom z jej vyšetrení posudkovou komisiou vedľajšej účastníčky bolo vydané odporúčanie ojej zaradení na pôvodné pracovisko. Svoju výpoveď zhrnul znalec do konštatovania, ţe všetko čo súviselo so vznikom cievnej mozgovej príhody poškodenej v roku 1996 a jej následkami je v príčinnej súvislosti s úrazom. Ďalší uvedení znalci vo svojich posudkoch konštatovali, ţe v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom pôvodnej ţalobkyne bola cievna mozgová príhoda a od nej sa ďalej odvíjajúce poškodenie organizmu v neurologickej, kardiovaskulárnej i očnej oblasti. Posudok MUDr. D. I. potvrdil priamu súvislosť medzi úrazom a potrebou kardiovaskulárneho vyšetrenia dňa
23. septembra 2003 u MUDr. D. v N. Z vedeného vyplýva, ţe skutkové závery súdov niţších stupňov ohľadom nedostatku kauzality vzťahu medzi poškodením zdravia pri pracovnom úraze právnej predchodkyne ţalobcov a neskoršími dôsledkami na jej zdravotný stav nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vyššie uvedené dôvody potvrdzujú opodstatnenosť námietky generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ţe napadnuté rozhodnutia boli vydané v konaní postihnutom inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods.
24. písm. b/ O.s.p.). 1M Cdo 4/2009 6 Vzhľadom na existenciu uvedených dovolacích dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil oba rozsudky súdov niţších stupňov v napadnutých výrokoch a v rozsahu ich zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243d ods.
25. O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
26. novembra 2010 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta