o neplatnosť právnych úkonov

Najvyšší súd 6 Cdo 88/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. M. B., bývajúcej v B., proti ţalovaným 1/ W., spol. s r.o., so sídlom v B., a 2/ Ing. J. B., bývajúcemu v B., o neplatnosť právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 13 C 78/2005, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. novembra 2007 sp. zn. 5 Co 420/06 rozhodol t a k t o : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
2. novembra 2007 sp. zn. 5 Co 420/06 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou dňa
3. apríla 2005 na Okresnom súde Bratislava II sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti „dohody o pristúpení k záväzku uzavretej 2.8.2004 medzi ţalovanými 1/ a 2/“, a tieţ určenia neplatnosti „vyhlásenia ţalovaného 2/ o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sp. zn. N 294/2004, Nz 62066/2004, spísanej 2.8.2004 notárom JUDr. I. L., PhD.“. V ţalobe uviedla, ţe ţalovaný 2/ ako jej manţel uskutočnil vyššie uvedené právne úkony bez jej súhlasu, hoci nešlo o beţné veci týkajúce sa spoločných vecí, preto v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka sú tieto úkony neplatné a tejto neplatnosti sa dovoláva. Okresný súd Bratislava II rozsudkom z
4. júna 2006 č. k. 13 C 78/05-111 ţalobe vyhovel, t.j. určil neplatnosť označenej dohody a vyhlásenia, a zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaných zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania 128 458,50 Sk (4 264,04 EUR) do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania vyslovil záver, ţe uvedené právne úkony, na základe ktorých by mohol byť postihnutý majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve ţalobkyne a ţalovaného 2/, presahovali rámec beţných 6 Cdo 88/2011 2 vecí, preto k nim bol potrebný súhlas ţalobkyne a absencia tohto súhlasu je dôvodom ich relatívnej neplatnosti podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 40a Obč. zákonníka. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej 1/ rozsudkom z
5. novembra 2007 sp. zn. 5 Co 420/06 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Súčasne rozhodol, ţe ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov konania 17 137,-- Sk (568,84 EUR) do rúk jej právnej zástupkyne JUDr. Ľ. K. do troch dní a ţe ţalovanému 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe pristúpením ţalovaného 2/ k peňaţnému záväzku, ktorý mala voči ţalovanej 1/ obchodná spoločnosť I., s.r.o., a vyhlásením ţalovaného 2/ o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (teda s tým, aby sa táto stala titulom pre exekúciu) nevznikol spoločný záväzok manţelov, ale iba záväzok ţalovaného 2/, pretoţe nešlo o vybavovanie záleţitostí týkajúcich sa spoločných vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov. Predmetné právne úkony sa primárne netýkajú spoločných vecí tak, ako to predpokladá § 145 ods. 1 Obč. zákonníka, preto k nim nebol potrebný súhlas ţalobkyne. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, ţe ak by sa mala prijať argumentácia ţalobkyne, t. j., ak by sa pod sankciou relatívnej neplatnosti mal vyţadovať súhlas manţela ku kaţdému právnemu úkonu urobeného druhým manţelom, s ktorým by bola spojená moţnosť uplatnenia § 147 ods. 1 Obč. zákonníka (t.j. moţnosť uspokojiť v exekúcii pohľadávku veriteľa len jedného z manţelov, ktorá vznikla za trvania manţelstva, i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov), nemohol by jeden z manţelov bez súhlasu druhého urobiť ţiaden taký úkon. Takýto výklad by bol nesprávny, pretoţe by bol v rozpore s citovanými ustanoveniami a mal by za následok právnu neistotu účastníkov záväzkovoprávnych vzťahov. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Vyčítala odvolaciemu súdu, ţe vo svojich právnych úvahách nezohľadnil, ţe súhlas manţela k úkonu druhého manţela nie v beţnej veci v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zákonníka poskytuje manţelovi ochranu pred dôsledkami vyplývajúcimi z § 147 ods. 1 Obč. zákonníka, ţe poskytol vyššiu právnu ochranu účastníkovi právneho vzťahu, v prospech ktorého sa druhý z manţelov zaviazal splniť dlh pristúpením k záväzku iného dlţníka, neţ akú by mal tento účastník v prípade, ak by jeden z manţelov v prospech neho scudzil vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, a ţe do pojmu „spoločné veci“ nezahrnul aj pohľadávku. Namietala tieţ, ţe odvolací súd sa 6 Cdo 88/2011 3 nezaoberal otázkou platnosti napadnutých právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý videla v tom, ţe exekučným vymáhaním pohľadávky, vzniklej v dôsledku pristúpenia k dlhu ţalovaným 2/, by bez svojho zavinenia mohla prísť o celý majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov. Ţalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) rozsudkom z
6. septembra 2009 sp. zn. 4 Cdo 123/2008 dovolanie ţalobkyne zamietol a zároveň rozhodol, ţe ţalovaným sa nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania. Zamietnutie dovolania odôvodnil jeho neopodstatnenosťou, teda neexistenciou namietaného dovolacieho dôvodu. Poukazujúc na skutkový stav zistený v základnom konaní povaţoval za správny právny záver odvolacieho súdu, ţe pristúpením ţalovaného 2/ k peňaţnému záväzku iného dlţníka nevznikol spoločný záväzok manţelov, pretoţe nešlo o vybavovanie záleţitosti týkajúcej sa spoločných vecí, a z tohto dôvodu k takémuto právnemu úkonu nebol ani potrebný súhlas ţalobkyne. V odôvodnení rozsudku tieţ uviedol, ţe len samotná moţnosť exekučného postihu celého majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov na vymoţenie pohľadávky len jedného z manţelov nezakladá rozpor právneho úkonu (z ktorého by mala takáto pohľadávka vzniknúť) s dobrými mravmi, pretoţe ide o zákonom výslovne predpokladanú moţnosť konštituovanú v § 147 ods. 1 Obč. zákonníka. Nepriaznivé dopady vyplývajúce z tohto ustanovenia pre toho manţela, voči ktorému veriteľ nemá pohľadávku, sú dôsledkom existencie bezpodielového spoluvlastníctva, s ktorým je spätá nutnosť vzájomného zdieľania majetkového osudu manţelov do doby, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá. Vzhľadom na konštrukciu, vznik a rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manţelov moţno eliminovanie týchto nepriaznivých dopadov riešiť len zmenou rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo jeho zánikom. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z
7. decembra 2010 sp. zn. I. ÚS 26/2010 okrem iného rozhodol, ţe rozsudok najvyššieho súdu z
8. septembra 2009 sp. zn. 4 Cdo 123/2008 sa zrušuje a vec sa vracia najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Zrušenie označeného rozsudku najvyššieho súdu odôvodnil tým, ţe najvyšší súd prílišným formalizmom a neprípustne zuţujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu dospel k záverom, ktoré sú extrémne 6 Cdo 88/2011 4 nespravodlivé, a teda zasahujúce do základných práv ţalobkyne na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie. Vyslovil názor, ţe ak dôsledkom právneho úkonu (dohody o pristúpení k záväzku, uzavretej len jedným z manţelov) je stav, keď sa veriteľ v zmysle § 147 ods. 1 Obč. zákonníka môţe domáhať v exekučnom konaní uspokojenia svojej pohľadávky voči jednému z manţelov aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov (ďalej len „BSM“), potom účinky tohto právneho úkonu sa môţu prejaviť vo sfére spoločných vecí tak, ako to má na mysli § 145 ods. 1 Obč. zákonníka. Pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam, ale je postačujúce, ak ide o vzťah sekundárny (nepriamy) či vzťah účinkov alebo moţných dôsledkov tohto právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. So záverom najvyššieho súdu, ţe dohoda o pristúpení k záväzku sa netýka spoločných vecí a preto je vyňatá z aplikácie § 145 ods. 1 Obč. zákonníka by sa dalo súhlasiť, ak by manţel, ktorý ju uzavrel, mimo masy BSM vlastnil majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom exekučného konania jeho veriteľa. Keďţe v predmetnej veci obsah spisu tomu nenasvedčuje, právny úkon sa týka vybavovania spoločných vecí a mala byť skúmaná jeho relatívna neplatnosť podľa uvedeného ustanovenia. Ústavný súd ďalej v odôvodnení svojho nálezu uviedol, ţe ak uţ najvyšší súd odmietol odklon od doterajšej judikatúry (na čo mal in concreto relevantný a obhájiteľný dôvod), mal posúdiť predmetný právny úkon (dohodu o pristúpení k záväzku) cez prizmu dobrých mravov, pretoţe môţe ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom, a teda neplatný v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Za odporujúce sa dobrým mravom sa totiţ javí, ak spoločník (fyzická osoba) spoločnosti s ručením obmedzeným bez súhlasu svojho manţela (manţelky) dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti, a teda sa stane spoločným a nerozdielnym dlţníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť moţnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďţe ani spoločnosť a ani pristupujúci dlţník nie sú reálne schopní záväzok splniť a nemajú ani vo výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou. Najvyšší súd po opätovnom prejednaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je dôvodné. Rešpektujúc právny názor ústavného súdu, ktorým bol najvyšší súd viazaný (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní 6 Cdo 88/2011 5 pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov), právne posúdenie veci odvolacím súdom (s ktorým sa najvyšší súd pôvodne stotoţnil) vychádzajúce so záveru, ţe dohoda o pristúpení k záväzku, uzavretá jedným z manţelov, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí a preto aplikácia § 145 ods. 1 obč. zákonníka neprichádza do úvahy, nebolo správne. Keďţe pouţitie uvedeného ustanovenia v prejednávanej veci bolo závislé od toho, či ţalovaný 2/ ako manţel ţalobkyne vlastnil v čase uzavretie dohody o pristúpení k záväzku mimo masy BSM majetok relevantnej hodnoty, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa, predpokladom správneho právneho posúdenia veci bolo objasnenie tejto skutkovej okolnosti. Odvolací súd v dôsledku iného právneho názoru sa však nezaoberal skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa v tomto smere, nepovaţoval ich za relevantné, nehodnotil ich správnosť, resp. úplnosť, a prípadné nedostatky v týchto zisteniach (ak by k takému záveru dospel) neodstránil zopakovaním alebo doplnením dokazovania. Najvyšší súd preto ako dovolací súd podľa § 243b ods. 2 O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci a v dôsledku neho nedostatočné zistenie skutkového stavu rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na právny názor ústavného súdu o nevyhnutnosti posúdiť označený právny úkon aj cez prizmu dobrých mravov, pretoţe sa javí, ţe môţe ísť o právny úkon priečiaci sa dobrým mravom a teda neplatný v zmysle § 39 Obč. zákonníka, bude potrebné, aby sa odvolací súd najprv zaoberal touto moţnosťou. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi je absolútnou neplatnosťou. Z povahy absolútnej neplatnosti právneho úkonu je zrejmé, ţe vylučuje zároveň jeho relatívnu neplatnosť. Keďţe aj posúdenie platnosti právneho úkonu z hľadiska dobrých mravov v predmetnej veci závisí v zmysle záverov ústavného súdu od objasnenia skutkových okolností, a to či hlavný dlţník (spoločnosť I. s.r.o., v ktorej bol ţalovaný 2/ jedným z dvoch spoločníkov a konateľom) a pristupujúci dlţník (ţalovaný 2/) mali vo svojom výlučnom vlastníctve relevantný majetok postihnuteľný exekúciou a boli reálne schopní splniť záväzok (v sume 1 115 735,40 Sk s prísl.), resp. či cieľom konania ţalovaných (ktorého prejavom bolo uzavretie dohody o pristúpení k záväzku) bolo vytvorenie moţnosti exekučného uspokojenia pohľadávky z vecí patriacich do BSM, bude potrebné doplniť dokazovanie na ich riadne zistenie. V súvislosti s hlavným dlţníkom vyvoláva totiţ pochybnosti prednes samotného ţalovaného 2/ na odvolacom pojednávaní, na ktorom uviedol, ţe v čase uzavretia dohody o pristúpení k záväzku mali vo firme I. na sklade zásoby v hodnote 22 mil. Sk a ţe bol presvedčený, ţe to bude na úhradu spornej pohľadávky stačiť. Len ak nebudú splnené podmienky pre záver o absolútnej neplatnosti 6 Cdo 88/2011 6 právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, pristúpi odvolací súd k posúdeniu jeho platnosti z hľadiska ustanovenia § 145 ods. 1 Obč. zákonníka. V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia, znova aj o trovách pôvodného konania ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 posledná veta O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
9. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
10. augusta 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová