o neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby

6 Cdo 17/2010 R o z s u d o k V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobkyne S., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. K. G., advokátom so sídlom v Ţ., proti ţalovanému RNDr. M. D., bývajúcemu v B., zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. P. K., advokát, s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. P. K., o neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 7 C 170/2006, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

1. júna 2009 sp. zn. 9 Co 154/2008 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalobkyne z a m i e t a . Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava III dňa 22.11.2006 sa ţalobkyňa domáhala ochrany proti neoprávnenému zásahu do svojej dobrej povesti, ku ktorému malo dôjsť výrokom ţalovaného, v ktorom ju označil za fašistickú stranu. Išlo o výrok vyslovený ţalovaným v rozhovore pre maďarské InfoRádio dňa 28.7.2006, ktorý následne prevzali a zverejnili viaceré médiá na Slovensku. V ţalobe uviedla, ţe vyjadrenie ţalovaného je 6 Cdo 17/2010 2 hanlivé, uráţajúce a nepravdivé. Ţiadala, aby ţalovanému bola uloţená povinnosť písomne sa jej ospravedlniť v znení špecifikovanom v petite ţaloby, a aby mu bola uloţená aj povinnosť zaplatiť jej náhradu imateriálnej ujmy 10 000 000,-- Sk (331 939,19 EUR). Okresný súd Bratislava III ako súd prvého stupňa rozsudkom z
2. januára 2008 č. k. 7 C 170/2006-126 uloţil ţalovanému povinnosť písomne sa ospravedlniť ţalobkyni a do 7 dní od právoplatnosti rozsudku jej doručiť ospravedlnenie v tomto znení: RNDr. M. D., podpredseda S., sa ospravedlňuje S. za svoj hanlivý a uráţajúci výrok na adresu S., ktorý výrok odvysielalo dňa 28.7.2006 maďarské InfoRádio v súvislosti s vtedy ešte len pripravovanou odpoveďou slovenského šéfa diplomacie na list jeho maďarskej kolegyne, ktorý znel: „Vláda nie je v jednoduchej situácii v súvislosti s odpoveďou na takýto list. Slovenská vláda pozostáva totiţ mocensky z jednej tretiny zo S., ktorá je fašistickou stranou“, pretoţe obsah tohto výroku je nepravdivý a hrubo zasahujúci do dobrej povesti strany. Týmto RNDr. M. D. vyslovuje ľútosť nad zásahom do zákonom chráneného práva S. Ďalším výrokom okresný súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1 000 000,-- Sk (33 193,92 EUR) ako náhradu imateriálnej ujmy v peniazoch a vo zvyšku v tejto časti ţalobu zamietol. Napokon rozhodol aj o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni v rovnakej lehote náhradu trov konania spolu vo výške 714 764,-- Sk (23 725,82 EUR). V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalovaný v kritike určitých javov a osôb pouţil výraz (fašistická strana), ktorého miera expresivity bola v značnom nepomere k cieľu kritiky, preto išlo o kritiku neprimeranú a tým znamenajúcu neoprávnený zásah do dobrej povesti ţalobkyne. Uplatnený nárok na poskytnutie zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia (morálnej satisfakcie) tak uznal v celom rozsahu za opodstatnený. Poukazujúc na to, ţe výrokom ţalovaného bola dotknutá celá členská základňa ţalobkyne, ţe výrok bol vypovedaný pre zahraničné médium a ţe ho prevzali ďalšie médiá, mal za dôvodné aj priznanie zadosťučinenia v peniazoch (majetkovej satisfakcie), povaţujúc za primeranú výšku tejto satisfakcie v sume 1 000 000,-- Sk. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom z
3. júna 2009 sp. zn. 9 Co 154/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti 6 Cdo 17/2010 3 ţalovaného sa ospravedlniť zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť písomne sa ospravedlniť ţalobkyni a do 15 dní od právoplatnosti rozsudku jej doručiť ospravedlnenie v tomto znení: RNDr. M. D., podpredseda S., sa ospravedlňuje S. za výrok na adresu S., ktorý odvysielalo dňa 28.7.2006 maďarské InfoRádio v súvislosti s vtedy ešte pripravovanou odpoveďou slovenského šéfa diplomacie na list jeho maďarskej kolegyne, ktorý znel: „Vláda nie je v jednoduchej situácii v súvislosti s odpoveďou na takýto list. Slovenská vláda pozostáva totiţ mocensky z jednej tretiny zo S., ktorá je fašistickou stranou“, pretoţe obsah tohto výroku zasahuje do dobrej povesti strany. Vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni sumu 1 000 000,-- Sk ako náhradu primeraného zadosťučinenia v peniazoch rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Vo zvyšnej napadnutej časti, v ktorej bola zamietnutá ţaloba nad sumu 1 000 000,-- Sk do sumy 4 000 000,-- Sk (poţadovanej ţalobkyňou v odvolacom konaní) prvostupňový rozsudok potvrdil a rozhodol aj o trovách celého konania tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, ţe v otázke základu uplatnených nárokov sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého inkriminovaným výrokom ţalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti ţalobkyne. Rovnako ako prvostupňový súd povaţoval za dôvodný nárok na poskytnutie morálneho zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, no text ospravedlnia modifikoval vypustením niektorých slov, resp. slovných spojení tak, aby spĺňal kritérium primeranosti. Výrok prvostupňového rozsudku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy však označil za vecne nesprávny poukazujúc na to, ţe medzi právne prostriedky ochrany dobrej povesti právnickej osoby nepatrí náhrada nemajetkovej ujmy (túto je moţné priznať len fyzickej osobe v súvislosti s ochranou jej osobnostných práv), keď ustanovenie § 19b ods. 2 a 3 Obč. zákonníka výslovne umoţňuje domáhať sa ochrany vo forme primeraného zadosťučinenia a to prípadne aj v peniazoch. Uviedol, ţe pre úvahu súdu o poskytnutí tejto formy ochrany proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti stanovuje zákon za relevantné len hľadisko primeranosti, ktorá však musí byť zaloţená na konkrétnych okolnostiach neoprávneného zásahu na podklade hodnotenia vykonaných dôkazov. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe zistený skutkový stav priznanie nároku na poskytnutie zadosťučinenia 6 Cdo 17/2010 4 v peniazoch neumoţňoval. Poukazoval na to, ţe ţalobkyňa odôvodňovala tento nárok sťaţením jej účasti v koalícii, správaním sa európskych socialistov voči nej, poklesom jej preferencií, no tieto negatívne následky (niektoré len v rovine všeobecných tvrdení bez bliţšej konkretizácie) neboli preukázané, resp. nebolo preukázané, ţe by práve inkriminovaný výrok mal spôsobiť tieto tvrdené následky. Z týchto dôvodov prvostupňový rozsudok v tejto časti zmenil a ţalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zmeňujúcom výroku, ktorým bola zamietnutá ţaloba o poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch v sume 33 193,92 EUR, podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd v napadnutom výroku rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe uloţí ţalovanému povinnosť zaplatiť jej uvedenú sumu. Dovolanie odôvodnila tým, ţe krajský súd nebral do úvahy, ţe výrokom ţalovaného bol dotknutý kaţdý jeden z jej takmer jeden a pol tisícovej členskej základne, a nebral do úvahy ani intenzitu výroku, jeho rozsah a dĺţku trvania. Ţalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe v napadnutom zmeňujúcom výroku je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutom výroku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné. Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Následne preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to (vychádzajúc z obsahu podaného dovolania) právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke opodstatnenosti nároku na poskytnutie ochrany za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby uplatneného aj vo forme zadosťučinenia v peniazoch. Dospel pritom k záveru, ţe uplatnený dovolací dôvod v predmetnej veci nie je daný. 6 Cdo 17/2010 5 Právnym posúdením veci sa rozumie aplikácia práva na zistený skutkový stav. V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému dospel odvolací súd. V prejednávanej veci odvolací súd správne poukázal na odlišnosť právnych prostriedkov ochrany za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby v zmysle § 13 Obč. zákonníka, medzi ktoré patrí, okrem iných, aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (popri nároku na primerané zadosťučinenie), a právnych prostriedkov ochrany za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Obč. zákonníka, medzi ktoré patrí právo domáhať sa upustenia od neoprávneného zásahu, právo domáhať sa odstránenia nepriaznivých následkov zásahu a právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môţe poţadovať aj v peniazoch. Rovnako podľa názoru dovolacieho súdu bol správny aj záver odvolacieho súdu, ţe skutkový stav, zistený dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa, neumoţňoval, popri poskytnutej ochrane vo forme morálneho zadosťučinenia (ospravedlnenia), aj poskytnutie ochrany vo forme zadosťučinenia v peniazoch, pretoţe neboli preukázané ţalobkyňou tvrdené následky (niektoré označené len v rovine všeobecných tvrdení), resp. nebolo preukázané, ţe tvrdené negatívne následky mali byť spôsobené práve inkriminovaným výrokom. Tento záver bol v súlade s obsahom spisu, pričom odvolací súd svoje úvahy v tomto smere aj riadne a presvedčivo odôvodnil. Dovolací súd sa s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Len na doplnenie uvádza, ţe v rámci tzv. satisfakčnej ţaloby za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby sa moţno domáhať satisfakcie morálnej (najčastejšie vo forme ospravedlnenia) a satisfakcie majetkovej (v peniazoch). Tieto nároky sa navzájom nevylučujú a môţu byť uplatnené súčasne. Výslovným kritériom, ktoré zákon ustanovuje pre poskytnutie zadosťučinenia (nerozlišujúc jeho formu), je primeranosť tejto satisfakcie. Z pojmu primeranosť moţno vyvodiť, ţe súdu je daná moţnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu, prípadne stanoviť ďalšie kritériá pre posúdenie kaţdého prípadu. Súd má teda moţnosť voľnej úvahy pre rozhodnutie, či za primerané bude povaţovať len morálne, alebo len finančné zadosťučinenie alebo obe tieto formy. V situácii, keď je zároveň uplatnená aj morálna aj majetková satisfakcia, za kritériá pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch môţe súd v rámci svojej voľnej úvahy určiť aj negatívne následky tvrdené ţalujúcou stranou a v prípade 6 Cdo 17/2010 6 ich nepreukázania odôvodniť neunesením dôkazného bremena nepriznanie finančného zadosťučinenia, popri inak priznanom morálnom zadosťučinení. V preskúmavanej veci nezistil dovolací súd ţiaden závaţný dôvod, pre ktorý by boli závery odvolacieho súdu neakceptovateľné. Dovolací súd povaţuje ďalej za potrebné dodať, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný nepodal dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo vyhovené ţalobe v časti poţadovaného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, a teda nespochybnil základ uplatnených nárokov, t. j. záver súdov o existencii neoprávneného zásahu do dobrej povesti ţalobkyne, dovolací súd k tejto otázke stanovisko nezaujal. V dovolacom konaní o dovolaní ţalobkyne sa zaoberal správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom len z hľadiska dôvodov, ktorými odvolací súd odôvodnil zamietnutie ţaloby v časti poţadovaného zadosťučinenia v peniazoch. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobkyne smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Úspešnému ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
4. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. augusta 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová