záverov krajského súdu sa ţalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a nie sú dané ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ţalobca bol z funkcie odvolaná v zmysle § 33 ods. 3, 4 zákona o štátnej sluţbe colníkov, a to bez uvedenia dôvodu, preto prvostupňové správne rozhodnutie nemuselo obsahovať odôvodnenie, inak obsahovalo všetky náleţitosti
zákona o štátnej sluţbe colníkov, jeho výrok bol formulovaný presne, určito a stručne. Ţalovaný aj správny orgán prvého stupňa,
krajského súdu, dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 OSP a neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP) odvolanie ţalobca, namietajúc nezákonnosť rozsudku krajského súdu z dôvodov, ţe krajský súdu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) odvolaním napadnutý rozsudok zmenil a napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňový správnym rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil a špecifikoval. Za zásadnú v prejednávanej veci označil ţalobca otázku, či bol generálny riaditeľ oprávnený
3 zákona o štátnej sluţbe colníkov. Zopakoval námietku, 3 5Sţo/26/2013 ţe rozdelenie právomocí
3 zákona o štátnej sluţbe colníkov a delegácia časti na generálneho riaditeľa ministrom financií je v rozpore so zákonom. Poukázal ďalej na čl. 7 rozkazu ministra č. 2/2007, z ktorého vyplýva, ţe ustanovovaciu právomoc (t. j. aj právomoc odvolať osobu) na colnom úrade má riaditeľ colného úradu voči colníkom zaradeným na colnom úrade. Ţalobca je colníkom na colnom úrade a do funkcie vedúceho zmeny ho ustanovil riaditeľ colného úradu, ktorý bol teda v zmysle § 33 zákona o štátnej sluţbe colníkov v spojení s čl. 8 ods. 2 a čl. 7 rozkazu ministra č. 2/2007 oprávnený ţalobcu z tejto funkcie odvolať tak, ako to urobil voči predchádzajúcemu riaditeľovi zmeny. Zdôraznil, ţe krajský súd sa námietkou odlišného postupu pri odvolávaní z funkcie vedúceho zmeny colného úradu vôbec nezaoberal. Má za to, ţe ani minister nemôţe konať v rozpore s princípom nedeliteľnosti právomoci menovať, resp. ustanovovať do funkcie (§ 33 zákona o štátnej sluţbe colníkov), a túto rozdeliť a delegovať spôsobom, ako je uvedené v rozkaze ministra č. 2/2007. Tento záver vyplýva aj z § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov. V prípade pripustenia odlišného výkladu by došlo k situácii, v ktorej by prezident colného riaditeľstva (pôvodne generálny riaditeľ colného riaditeľstva) prostredníctvom odvolávania osôb ustanovených alebo menovaných do funkcie riaditeľom colného úradu mohol neprimerane zasahovať do personálneho obsadenia úradu. Preto sa ţalobca domnieva, ţe právomoc zákonom zverená zákonom ministrovi môţe byť delegovaná na nadriadeného jedine tak, ţe nadriadený na tom istom stupni riadenia odvoláva colníka, ktorého do funkcie ustanovuje. Tento postup by bol v súlade s § 33 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 (zákona o štátnej sluţbe colníkov). Pokiaľ aj minister konaním vo veciach sluţobného pomeru poverí iného nadriadeného, toto poverenie nesmie byť v rozpore so zákonom. Krajský súd sa v tomto smere vôbec nezaoberal ţalobcovou námietkou, ţe rozkaz ministra je v zmysle § 238 (zákona o štátnej sluţbe colníkov) absolútne neplatným právnym úkonom, hoci túto ţalobca vzniesol v lehote na podanie ţaloby – v jej písomnom doplnení. Nestotoţňujeme sa ani z argumentáciou súdu, ţe nebolo potrebné v rozhodnutí uviesť predpis, z ktorého mala vyplývať príslušnosť nadriadeného odvolať ţalobcu z funkcie, a to aj napriek tomu, ţe s rozkazom bol oboznámený. Povinnosť oboznámiť sa s internými predpismi nezbavuje nariadeného vydať rozhodnutie tak, aby malo náleţitosti ustanovené zákonom, o to viac, ak v rozhodnutí uvedie, ţe ţalobcu odvoláva
(zákona o štátnej sluţbe colníkov), bez toho aby vo výroku bolo poukázané, ţe právomoc odvolať mu bola udelená na základe § 3 (zákona o štátnej sluţbe colníkov). Je evidentné, ţe výrok rozhodnutia, 4 5Sţo/26/2013 ako ho formuloval generálny riaditeľ je v rozpore § 230 ods. 2 (zákona o štátnej sluţbe colníkov). Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaný uviedol, ţe v zmysle § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov „v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru
tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).“ Minister financií SR v súlade s hore uvedeným ustanovením delegoval v Rozkaze ministra financií č. 2/2007 (ďalej len „rozkaz“) právomoc odvolávať z funkcií nadriadených na generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR. Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR v zmysle rozkazu odvoláva bez uvedenia dôvodu nadriadených uvedených v prílohe č. 2 k zákonu o štátnej sluţbe colníkov. Nakoľko ţalobca ako nadriadený zastával funkciu vedúceho zmeny, ktorá je uvedená v prílohe č. 2 k zákonu o štátnej sluţbe colníkov, mohol byt‘ tento odvolaný generálnym riaditeľom Colného riaditeľstva SR bez uvedenia dôvodu. Ţalovaný má za to, ţe delegovanie právomoci ministrom v personálnych a disciplinárnych otázkach na generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR ako aj odvolanie ţalobcu generálnym riaditeľom Colného riaditeľstva SR nie je v rozpore s ustanoveniami zákona o štátnej sluţbe colníkov ani inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal na to, ţe v konaní o preskúmanie zákonnosti prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia nie je daná právomoc súdu, aby vyhlásil Rozkaz ministra č. 2/2007 za absolútne neplatný právny úkon. Zastáva názor, ţe napádané prvostupňové rozhodnutie má všetky zákonom predpísané náleţitostí, je presne formulované a určité. Tvrdenia ţalovaného (správne „ţalobcu“ - pozn.), ţe „je potrebné v rozhodnutí uviesť predpis, z ktorého mala vyplývať príslušnosť nadriadeného odvolať žalobcu z funkcie,“ nie je ničím podloţené a nemá ani oporu v zákone o štátnej sluţbe colníkov. Vo zvyšku sa ţalovaný pridrţiava svojho písomného vyjadrenia doručeného súdu ako aj ústneho vyjadrenia predneseného na pojednávaní a navrhuje rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie 5 5Sţo/26/2013 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V prejednávanej veci je predmetom konania rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) zo
názoru ţalobcu, postup, kedy ho, na rozdiel od jeho predchodcov, z funkcie vedúceho zmeny odvolal generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky svedčí v prospech záveru, ţe ide o šikanu zo strany nadriadených, pričom poukázal aj na „nezávideniahodnú situáciu“, do ktorej sa ţalobca „v rámci kolektívu za uplynulé štyri roky“ dostal. (Ţalobca vo svojich podaniach povahu tejto „nezávideniahodnej situácie“ bliţšie nešpecifikoval.)
zákona o štátnej sluţbe colníkov v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach sluţobného pomeru
tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“). 6 5Sţo/26/2013
2 zákona o štátnej správe colníkov nadriadeným
tohto zákona je colník, ktorý je zaradený v stálej štátnej sluţbe alebo dočasnej štátnej sluţbe; to neplatí, ak ide o ministra, prezidenta finančnej správy (ďalej len „prezident“), viceprezidenta finančnej správy (ďalej len „viceprezident“) alebo o nadriadeného colníkov zaradených mimo priameho výkonu štátnej sluţby uvedeného v § 86 ods. 5, ktorého právne postavenie ustanovuje osobitný predpis. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej sluţby podriadených colníkov.
3 zákona o štátnej sluţbe colníkov colníka do funkcie nadriadeného vymenúva a z tejto funkcie odvoláva príslušný nadriadený.
4 zákona o štátnej sluţbe colníkov colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie
odseku 3, môţe byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu.
čl. 2 písm. f/ prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej aj „generálny riaditeľ CR SR“) odvoláva z funkcií nadriadených v prílohe č. 2 k zákonu
4 zákona.
čl. 4 písm. c/ prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 riaditeľ colného kriminálneho úradu a riaditeľ colného úradu ustanovuje colníkov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 4
1 zákona.
čl. 4 písm. d/ prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 riaditeľ colného kriminálneho úradu a riaditeľ colného úradu vymenúva colníkov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 4
zákona.
čl. 7 ods. 4 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 riaditeľ colného kriminálneho úradu a riaditeľ colného úradu vymenúva do funkcie vedúcich a ich zástupcov v sluţobnom úrade; ustanovuje do funkcie colníkov zaradených v sluţobnom úrade.
čl. 8 ods. 2 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tieţ právo odvolať z funkcie, zaradiť do jednotlivých druhov štátnej sluţby, určiť kratší čas sluţby v týţdni alebo ho inak vhodne upraviť, určiť základný čas sluţby v týţdni, určiť sluţobný príjem, oznámiť skončenie sluţobného pomeru zrušením v skúšobnej dobe, 7 5Sţo/26/2013 úmrtím, stratou hodnosti, vydať posudok o sluţobnej činnosti, rozhodnúť o náhrade nákladov vynaloţených na získanie alebo zvýšenie vzdelania, o ich čiastočnom zníţení alebo odpustení, vyslať colníka na preventívnu rehabilitáciu, na sluţobnú cestu s výnimkou zahraničnej sluţobnej cesty. Ustanovovacia pôsobnosť zahrňuje tieţ právo poveriť zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, ak funkcia, ktorej sa toto personálne opatrenie týka, ako aj funkcia colníka, ktorý má byť poverený zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, sú v ustanovovacej pôsobnosti toho istého nadriadeného. Inak vykoná toto opatrenie generálny riaditeľ CR SR.
čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
2 zákona o štátnej sluţbe colníkov výkon práv a povinností vyplývajúcich zo sluţobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneuţívať na škodu druhého. Colník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej sluţby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, ţe podá na iného colníka alebo nadriadeného sťaţnosť, ţalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
4 zákona o štátnej sluţbe colníkov sluţobný úrad alebo nadriadený nesmie colníka postihovať alebo znevýhodňovať preto, ţe colník uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo sluţobného pomeru. V prvom rade najvyšší súd povaţuje za potrebné vysporiadať sa s námietkou absencie pôsobnosti generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, tieţ v súvislosti s tvrdenou nezákonnosťou rozkazu ministra č. 2/2007, resp. jeho článku 2 z dôvodu „rozdelenia nedeliteľnej ustanovovacej právomoci“ medzi generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a riaditeľa colného úradu. Rozkaz ministra ako interný predpis bol vydaný na základe § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov, ktoré zákonné ustanovenie určuje okruh subjektov s právomocou a pôsobnosťou vo veciach sluţobného pomeru na ministra a nadriadených. Minister, ako vyplýva z ustanovenia § 3 koná a rozhoduje v prípadoch, keď zákon o sluţobnom pomere colníkov neustanovuje inak, t. j. nezveruje túto nadriadeným. Určenie, v akom rozsahu bude táto 8 5Sţo/26/2013 realizovaná niektorým nadriadeným, konajúcim v jednom z piatich stupňoch personálnej moci (čl. 2 aţ čl. 6 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007), zákon opäť zveruje ministrovi. Rozkaz ministra č. 2/2007, aj s jeho prílohou, je teda realizáciou tohto zákonného poverenia ustanoviť rozsah, v akom vo veciach sluţobného pomeru konajú a rozhodujú jednotliví nadriadení. Nemoţno prisvedčiť názoru ţalobcu, ţe nadriadeným, ktorého má na mysli § 4 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe colníkov, je výlučne riaditeľ colného úradu, a preto minister, ani konajúc v zmysle § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov nemôţe v rozpore s princípom nedeliteľnej právomoci delegovať právomoc
zákona o štátnej sluţbe colníkov jednak na riaditeľa colného úradu, a súčasne aj v jej časti na generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Princíp nedeliteľnej právomoci pritom ţalobca vyvodil z čl. 8 ods. 2 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007. V prvom rade, z definície pojmu „ustanovovacia právomoc“ v čl. 8 ods. 2 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 nemoţno vyvodiť „princíp nedeliteľnosti právomoci
Jednak, interný predpis, ktorým je ustanovený rozsah právomoci vyplývajúcej zo zákona nemôţe, z logiky hierarchie právnych noriem, zakotvovať akékoľvek princípy vo vzťahu k zákonu. Následne, sama skutočnosť, ţe je právomoc ustanoviť colníka do funkcie alebo ho z nej odvolať (§ 33 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe colníkov), vymenovať colníka do funkcie nadriadeného alebo ho z nej odvolať (§ 33 ods. 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov), odvolať colníka z funkcie nadriadeného bez uvedenia dôvodu (§ 33 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe colníkov) rozkazom ministra zverená súčasne dvom nadriadeným, nezakladá nezákonnosť rozkazu ministra. Najvyšší súd poukazuje na to, ţe rozkaz ministra nie je právnym úkonom
zákona o štátnej sluţbe colníkov, preto námietka, ţe je absolútne neplatným úkonom nemôţe byť vyhodnotená inak, ako irelevantná. Ako vyplýva z čl. 2 aţ čl. 6 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007, personálna právomoc nadriadených je hierarchizovaná do piatich stupňov, ktoré (menované zostupne) realizujú generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (
1 a 2 zákona (o štátnej sluţby colníkov), najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe predmetom konania je odvolanie ţalobcu z funkcie, do ktorej bol vymenovaný
3 zákona o štátnej sluţbe colníkov (nie ustanovený
1, 2). Článok 4 a článok 2 prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 si v tomto smere neodporujú. Rovnako nemoţno mať za vzájomne rozpornú, nieto zakladajúcu vzájomnú nezákonnosť, istú dvojkoľajnosť vyplývajúcu z čl. 4 písm. d/ a čl. 2 písm. f/ prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007. Zo znenia prílohy k rozkazu ministra č. 2/2007 vyplýva všeobecná ustanovovacia právomoc riaditeľa colného úradu vo vzťahu k vedúcemu zmeny v sluţobnom úrade, pri súčasnej právomoci generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky odvolať ho bez uvedenia dôvodu, a to v rámci výkonu právomoci odvolať nadriadených
prílohy č. 2 k zákonu o štátnej sluţbe colníkov, v ktorej tabuľke 2 je vedúci zmeny uvedený. Vo vzťahu k ţalobcovmu argumentu o vytvorení moţnosti generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva zasahovať do právomoci vo veciach sluţobného pomeru riaditeľa colného úradu tým, ţe bude
4 v spojení s § 33 ods. 3 zákona o štátnej sluţby colníkov odvolávať „nepohodlných“ nadriadených bez uvedenia dôvodu, najvyšší súd uvádza, ţe zákon odvolanie nadriadeného bez uvedenia dôvodu umoţňuje a túto právomoc zveruje „príslušnému nadriadenému“. Konkrétne určenie „príslušného nadriadeného“ je pritom ponechané na ministra financií (§ 3 zákona o štátnej sluţby colníkov). Skutočnosť, či nejaká právomoc zverená zákonom alebo na základe zákona bola, alebo nebola, respektíve môţe, alebo nemôţe byť zneuţitá na presadzovanie vlastných 10 5Sţo/26/2013 personálnych záujmov, nie je predmetom tohto konania. Je pravda, ţe nemoţno dobre predísť takému konaniu, rovnako ako nemoţno ani predísť vymenovaniu do funkcie na základe iných neţ profesionálnych kvalít. Avšak nemoţno apriórne predpokladať, ţe ustanovenie alebo vymenovanie do funkcie, alebo odvolanie z nej, pokiaľ niektorému subjektu nevyhovuje, je zneuţitím právomoci. Keďţe minister financií v rozkaze č. 2/2007 a jeho prílohe ustanovil rozsah právomocí nadriadených na základe § 3 zákona o štátnej sluţbe colníkov, pričom v relevantných ustanoveniach neprekročil rozsah ich právomoci a pôsobnosti zverenej zákonom nadriadeným, ani ich nezveril inak v rozpore so zákonom o štátnej sluţbe colníkov, nemoţno priznať relevantnosť námietkam k obsahu a zákonnosti rozkazu ministra č. 2/2007. Najvyšší súd dodáva, ţe z administratívneho spisu vo veci je zrejmé, ţe tento rozkaz ministra bol riadne uverejnený vo Vestníku č. 33/2007 (Informácia č. 166/2007), pričom oboznámenie sa s vestníkom č. 33/2007 ţalobca svojím podpisom, s uvedením dátumu vo formáte „070713“ a hodiny „16.00“, potvrdil. Keďţe ţalobca bol z funkcie nadriadeného – vedúceho zmeny – odvolaný bez uvedenia dôvodu, nemoţno prihliadať na námietku nedostatočného zistenia skutočného stavu, povinnosť ktorá vyplýva z § 222 zákona o štátnej sluţbe colníkov, upravujúceho osobitne konanie vo veciach sluţobného pomeru colníkov. Zákonná moţnosť odvolať z funkcie nadriadeného bez uvedenia dôvodu suspenduje ako poţiadavku presného a úplného zistenia skutočného stavu veci (§ 222 ods. 1), tak aj poţiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 230). Pokiaľ ţalobca ďalej namieta, ţe v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia malo byť popri uvedeniu § 33 ods. 3, 4 zákona o štátnej sluţbe colníkov uvedený aj § 3 zákona, pretoţe právomoc odvolať colníka z funkcie nadriadeného z § 33 zákona o štátnej sluţbe colníkov nevyplýva, najvyšší súd poukazuje na to, ţe táto skutočnosť nemala vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti ţalobcu. Preto, hoci z dôvodov vhodnosti by bola lepšia iná formulácia odôvodnenia prvostupňového správneho rozhodnutia, nemala táto skutočnosť negatívny dopad na zákonnosť tohto alebo napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 OSP). 11 5Sţo/26/2013 Vo vzťahu k námietke diskriminačného postupu ţalobca neuviedol ţiadne tvrdenia konkretizujúce porušenie osobitne § 5a zákona o štátnej sluţbe colníkov [a následne aj zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) a čl. 13 ods. 3 ústavy] neuviedol ţiadne skutočnosti
tohto zákonného ustanovenia ako dôvody diskriminačného postupu nadriadených vykonávajúcich voči nemu ustanovovaciu pôsobnosť, resp. právomoc vymenovať a odvolať ho do a z funkcie vedúceho zmeny, ako ani nekonkretizoval konanie týchto subjektov. Preto jeho námietku musí najvyšší súd vyhodnotiť ako vágnu a ničím nepodloţenú. Tvrdenie „nezávideniahodnej situácie“, do ktorej sa „ţalobca dostal v rámci kolektívu za uplynulé štyri roky,“ ţalobca v konaní ponechal v rovine tohto všeobecného tvrdenia. Pokiaľ krajský súd vo svojom rozsudku dospel k záveru, ţe nie je moţné ţalobe ţalobcu vyhovieť, je namieste jeho výrok vyhodnotiť ako vecne správny. Najvyšší súd nezistil ţiadnu zo ţalobcom namietaných vád, krajský súd na základe správneho posúdenia skutkového stavu veci dospel k správnym právnym záverom. Nevyhovujúc námietkam a výhradám ţalobcu ako irelevantným, najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 219 OSP, § 250 ja ods. 3 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd v súlade s § 244 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k OSP. Neúspešnému ţalobcovi na ich náhradu nevzniklo právo, pričom hoci úspešný, ţalovaný zo zákona na túto právo nemá. Napadnuté rozhodnutie, ako i jemu predchádzajúce prvostupňové správne rozhodnutie boli vydané v reţime zákona o štátnej sluţbe colníkov, ako aj zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinných do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.