1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia Policajného zboru z
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru. Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) v znení neskorších predpisov a to zníţenie sluţobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo disciplinárne konanie, na základe, ktorého bol vydaný disciplinárny rozkaz riaditeľa odboru Východ, Úradu č. 2 z
1 zákona č. 73/1998 Z. z. dostal moţnosť, aby sa k veci vyjadril, navrhoval dôkazy a obhajoval sa. Ţalobca toto právo nevyuţil a k začatiu disciplinárneho konania sa nevyjadril. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní veci z obsahu pripojených administratívnych spisov mal za preukázané, ţe ţalobcovi bolo disciplinárnym rozkazom
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. uloţené disciplinárne opatrenie zníţenie sluţobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov za disciplinárne previnenie uvedené v jeho odôvodnení. Dôvodom vydania disciplinárneho rozkazu bola skutočnosť, ţe ţalobca sa svojim konaním dopustil disciplinárneho previnenia
vyššie citovaného ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.
krajského súdu plnenie sluţobných povinností policajtom je upravené osobitným zákonom, ktorý má vo vzťahu k ostatným tzv. všeobecným zákonom postavenie špeciálnej zákonnej úpravy lex specialis. Jednou z podmienok vzniku sluţobného pomeru 3 5Sžo/29/2013 policajta je zloţenie sluţobnej prísahy (§ 17 zákona č. 73/1998 Z. z.). Tá obsahuje aj sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti. Od sluţobnej prísahy policajta sa odvíjajú jeho sluţobné povinnosti uvedené v ustanovení § 47 a 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Základnou povinnosťou policajta vychádzajúc z citovaných ustanovení je dôsledné plnenie si svojich povinností ustanovených nielen zákonmi a všeobecne záväznými predpismi, ale aj sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Krajský súd ďalej uviedol, ţe zhodnotenie výsledkov sluţby a sluţobných povinností patrí do pôsobnosti sluţobných orgánov v rámci ich práva na voľnú úvahu a
krajského súdu oprávnený orgán svoje rozhodnutie náleţíte odôvodnil, a tak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správneho orgánu a konštatoval, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. S námietkou ţalobcu, ţe výrok preskúmavaného rozhodnutia nie je správne formulovaný, sa krajský súd nestotoţnil. Predmetom rozhodovania ţalovaného v danej veci bolo uloţenie disciplinárneho opatrenia ţalobcovi
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. a to zníţením sluţobného platu o 5 %. Ţalovaný správny orgán v predmetnej veci správne postupoval
ustanovenia § 241 zákona. Zákon č. 73/1998 Z. z. v ţiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť ţalovanému vo výrokovej časti popisovať skutkové zistenia tak, ako to ukladá zákon o priestupkoch s poukazom na § 247a zákona, na konanie
tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia. Takto, potom pokiaľ ide o výrok ţalobou napadnutého rozhodnutia, tento je
názoru krajského súdu v súlade s poţiadavkami kladenými na výrokovú časť rozhodnutia vyplývajúcu z ustanovenia § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Disciplinárny rozkaz, ktorým bolo ţalobcovi uloţené
1 písm. b/ disciplinárne opatrenie
názoru súdu spĺňa obsahové náleţitosti rozhodnutia vymedzené v ustanovení § 241 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Vychádza zo skutočného stavu veci, obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Je v ňom uvedené, kto ho vydal, dátum vydania a označenie ţalobcu. Skutočnosť, ţe disciplinárny rozkaz nebol opatrený odtlačkom úradnej pečiatky, nemôţe mať
názoru súdu za následok jeho neplatnosť, nakoľko dôvody neplatnosti právneho úkonu sú špecifikované v ustanovení § 250 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Krajský súd sa nestotoţnil ani s názorom ţalobcu, ţe disciplinárne opatrenie mu bolo uloţené po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty určenej
1 zákona č. 73/1998 Z. z.
jeho názoru lehotu na uloţenie disciplinárneho opatrenia je nutné počítať odo dňa 4 5Sžo/29/2013
krajského súdu ţalovaný pri rozhodovaní o disciplinárnom opatrení voči ţalobcovi ustálil, ţe zo strany ţalobcu došlo k nedbanlivostnému zavineniu pri plnení jeho sluţobných povinností. Uloţené disciplinárne opatrenie bolo u ţalobcu dôvodné. Priami nadriadení vedia najlepšie zhodnotiť kvalitu sluţobnej činnosti policajta, jeho prístup k plneniu sluţobných povinností a ním dosahované výsledky. Krajský súd mal za to, ţe za disciplinárne previnenie bolo ţalobcovi uloţené primerané disciplinárne opatrenie. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol
1 OSP tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca z dôvodov
2 písm. a/ a f/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a ţiadal jeho zmenu tak, aby najvyšší súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 47/2012-65 z
ţalobcu so ţalobcovými podstatným výhradami vôbec nezaoberal. Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe krajský súd uviedol iba niekoľko všeobecných nepodloţených záverov, z ktorých vyplýva jeho slepá dôvera v správnosť uvaţovania správneho orgánu o všetkých uvedených podstatných skutočnostiach pre jeho rozhodnutie 5 5Sžo/29/2013 vo veci, čo ma za následok nerešpektovanie oddelenia súdnej moci od výkonnej. Uvedené ţalobca podrobne popísal na stranách 2 – 11 svojho odvolania. Uviedol, ţe v prípade úspechu si bude uplatňovať náhradu trov odvolacieho konania. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní ţalobcu. Pridrţiac sa svojho stanoviska č. SLV-PS-S493/2011 zo dňa 14. decembra 2011 v písomnom vyjadrení k podanej ţalobe, zotrval na svojom názore, ţe uloţené disciplinárne opatrenie bolo u ţalobcu dôvodné a odvolací orgán pri preskúmaní disciplinárneho rozkazu v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, ţe priami nadriadení najlepšie vedia zhodnotiť kvalitu sluţobnej činnosti policajta, jeho prístup k plneniu sluţobných povinností a ním dosahované výsledky, a ţe tieto okolnosti sú spôsobilé objektívne a správne posúdiť tak z hľadiska mnoţstva a kvality, ako aj ich zloţitosti a náročnosti, a zároveň z hľadiska dodrţiavania interných aktov riadenia a právnych predpisov. Ţalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pripomenul, ţe súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec v ţalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či ţaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 OSP). Ako uţ bolo uvedené, úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených ţalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy Poukázal pritom na právny názor vyslovený, napr. v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej 6 5Sžo/29/2013 republiky vo veci sp. zn. II ÚS 127/07-21, či Najvyššieho súd Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 6Sţo/84/2007, sp. zn. 6Sţo/98/2008, sp. zn. 1Sţo/33/2008, sp. zn. 2Sţo/5/2009, sp. zn. 8Sţo/547/2009). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 212 ods. 1 OSP) postupom
2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania ţalobcu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil ţiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočné neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné:
čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 7 5Sžo/29/2013 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
2 OSP, pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods.1 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postup správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinností s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. 8 5Sžo/29/2013 Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o uloţení disciplinárneho opatrenia ţalobcovi. Z obsahu pripojeného spisového materiálu súdu prvého stupňa, ktorého súčasť tvoril administratívny spis, vyplýva, ţe riaditeľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru disciplinárnym rozkazom č. 12 uloţil
1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. ţalobcovi disciplinárne opatrenie – zníţenie sluţobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva právny názor, ţe opakovanou kontrolou preverovacích spisov kriminálnych zväzkov a poznatkového fondu protidrogového oddelenia odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, boli konkretizované jednotlivé porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia a to zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, N MV SR č. 53/2009 o operatívno-pátracej činnosti, N MV 43/2010 o registratúrnom poriadku a vyhlášky NBÚ č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti, za ktoré bol M.. M.. I. P. (ţalobca) zodpovedný a na práci, ktorých sa spolupodieľal. Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal ţalobca. Ţalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-BOK-P-72002/2011 zo dňa
1 zákona o štátnej sluţbe dostal moţnosť, aby sa k veci vyjadril, navrhoval dôkazy a obhajoval sa. Ţalobca toto právo nevyuţil a k začatiu disciplinárneho konania sa nevyjadril. Ďalej najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, ţe ţalobcovi bolo uloţené disciplinárne opatrenie z dôvodu, ţe sa dopustil disciplinárneho previnenia v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., keď svojím konaním porušila základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/zákona č. 73/1998 Z. z. Porušenia sa dopustil na tom skutkovom základe, ţe boli konkretizované jednotlivé porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia a to zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, N MV SR č. 53/2009 o operatívno-pátracej činnosti, N MV 43/2010 o registratúrnom poriadku a vyhlášky NBÚ č. 453/2007 Z. z. o administratívnej bezpečnosti.
73/1998 Zb. v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodnutia, tento zákon upravuje štátnu sluţbu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej sluţby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. účinného v čase, kedy sa mal ţalobca dopustiť disciplinárneho previnenia kladeného mu za vinu, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Predpokladom vzniku sluţobného pomeru policajta je zloţenie sluţobnej prísahy, v ktorej je subsumovaný sľub čestnosti, statočnosti, disciplinovanosti ako aj ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.). Sluţobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, sluţobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.). 10 5Sžo/29/2013
3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uloţené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uloţené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
1 disciplinárnym opatrením je:
1 zákona č. 73/1998 Z. z. pred uloţením disciplinárneho opatrenia musí byť vţdy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uloţením disciplinárneho opatrenia daná moţnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
2 zákona č. 73/1998 Z. z. pri rozhodovaní o uloţení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu sluţobných povinností.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. za disciplinárne previnenie moţno uloţiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom moţno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloţenie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uloţení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené, a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11 5Sžo/29/2013
1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Z vyššie uvedeného najvyšší súd uvádza, ţe pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe voľnej úvahy, je povinnosťou súdu posúdiť, či rozhodnutie nevybočilo z medzi a hľadísk stanovených zákonom, ale z rozhodnutia musí byť tieţ zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil. Súčasťou preskúmania súdu je i posúdenie, či správne uváţenie je logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. Správny orgán totiţ i pri voľnom uváţení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať jeho medze, a tieţ nesmie pri pouţití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu pouţiť a jej pouţitie zdôvodniť. V tomto smere v posudzovanej veci sú rozhodnutia správnych orgánov preskúmateľné, pretoţe z nich je jasné, ktoré skutočnosti povaţovali správne orgány oboch stupňov za rozhodujúce, akými skutkovými a právnymi úvahami sa pritom riadili, a či ich úvaha neporušuje pravidlá logického uvaţovania. Tieto uvedené okolnosti pri preskúmaní rozhodnutia vydaného na základe voľnej úvahy, musí súd podrobiť svojej kognícii, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.
názoru najvyššieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Najvyšší súd zároveň konštatuje, ţe nie je povinnosťou správneho súdu , a to ani v sankčných veciach, nahrádzať pouţité správne uváţenie svojím vlastným.
1, 2, 3, 4, 7 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tieţ uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. 12 5Sžo/29/2013 Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa moţno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo, ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok). Pokiaľ ide o ţalobcovu námietku ţe výrok preskúmavaného rozhodnutia nie je správne formulovaný, najvyšší súd v zhode s krajským súdom uvádza, ţe s touto nie je moţné sa stotoţniť, nakoľko nemá v napadnutom rozhodnutí oporu. Pokiaľ rozhodnutie správneho orgánu vykazuje formálny nedostatok, spočívajúci v absencii opisu skutku vo výroku správneho rozhodnutia, na základe ktorého sa ţalobcovi uloţilo disciplinárne opatrenia, najvyšší súd uvádza nasledovné: Zákonodarca v právnej norme § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje náleţitosti rozhodnutia. V odseku 2 uvedenej právnej normy ustanovuje, ţe „výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.“ Zo znenia prvej vety odseku 2 právnej normy ustanovenej v § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva vôľa zákonodarcu tak, ţe správny orgán vo výroku uvedie, ako rozhodol o predmete konania vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého rozhodol.
najvyššieho súdu, pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, ţe súčasťou výroku o uloţenie disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu ukladá disciplinárne opatrenie. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu uvedenej právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, ţe výrok obsahuje rozhodnutie o veci. 13 5Sžo/29/2013 V disciplinárnom konaní predmetom konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, ţe účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, ktorá skutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej, a preto nie je moţné povaţovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia, ktorým rozhoduje v disciplinárnom konaní, uvedie len, ţe účastníkovi konania ukladá disciplinárne opatrenie, pričom z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť
trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vţdy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd v danej veci dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nepochybil, keď formálnu vadu rozhodnutia posúdil ako vadu ktorá nezakladá zrušenie rozhodnutia ţalovaného s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretoţe v konečnom dôsledku predmetnými rozhodnutiami správnych orgánov oboch smerov sa zasiahlo do jeho ekonomického postavenia, keďţe uloţením disciplinárneho opatrenia došlo k zníţeniu jeho platu. Z vyššie uvedeného, súdy
3 OSP pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu prihliadnu len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Aplikáciou uvedenej právnej normy treba dospieť k záveru, ţe rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (pozri k tomu bliţšie, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sţo/130/2009). 14 5Sžo/29/2013 Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, ţe formálne zopakovanie disciplinárneho konania v predmetnej veci, by v tomto prípade nepredstavovalo ani pre ţalobcu reálnu moţnosť priaznivejšieho rozhodnutia, a to aj vzhľadom k tej skutočnosti, ţe skutkové okolnosti disciplinárneho previnenia uvedené v odôvodnení disciplinárneho rozkazu, ako aj v napadnutom rozhodnutí, ktoré zakladajú uloţenie disciplinárneho opatrenia ţalobcu aj
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom Krajského súdu v Bratislave boli naplnené. K námietke ţalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z procesných práv účastníka konania. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi konania odníma moţnosť náleţite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bliţšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04 – www.concourt.sk).
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bliţšie napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či sp. zn. II. ÚS 537/2010– www.concourt.sk). Túto poţiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, ţe na kaţdý argument sťaţovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť 15 5Sžo/29/2013 rozhodnutie je preto vţdy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil. 16 5Sžo/29/2013 Najvyšší súd ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 250k ods. 1OSP, pretoţe mu nevzniklo právo na ich náhradu v dôsledku jeho neúspechu v konaní a ţalovaný právo na náhradu trov konania nemá zo zákona nárok. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 31. marca 2014 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.