8 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu za obmedzenie beţného obhospodarovania vo výške 5757,18 eura (173 441 Sk) v jednotkách priestorového rozdelenia lesa 74001, 75009, 76A01, 76B00, ktoré boli v čase platnosti LHP 1992 – 2001 vyhlásené za lesy ochranné na LHC Humenné, LUC Zvyšok LHC a ktoré sú súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Humenský Sokol. Rozhodol tak po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením z
1 veta prvá OSP tak, ţe ţiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, pretoţe konanie bolo zastavené. V lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods.1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP) podali odvolanie 1/ A. P., G., 2/ M. B., D., 3/ Š. Č., T., 4/ J. Ď., S., 5/ A. M., P., 6/ A. J., N., 7/ L. J., N., 8/ J. J., H., 9/ P. K., T., 10/ A. K., D., 11/ Š. K., L., 12/ K. K., T., 13/ J. M., B., 14/ M. P., L., 15/ Ľ. D., G., 16/ J. M., P., 17/ K. B., D., 18/ J. M., N., 19/ M. M., S., 20/ A. M., N., 21/ Š. M., N., 22/ J. P., J., 23/ P. P., L., 24/ Š. T., O., 25/ I.. L. J., L., 26/ P. V., N., 27/ J. Z., K., 28/ M.. E. Ţ., S., 29/ M. H., N., 30/ A.. J., K., 31/ F. K., S., 32/ B. L., D., 33/ K. K., G., 34/ L. O., K., 35/ B. O., O., 36/ M. S., S., 37/ P. Z., J., 38/ Ľ. U., B., 39/ P. U., V., 40/ P.. I. F., K., 41/ Š. Ţ., Š., 42/ J.. K. Ţ., R., 43/ A. S., Š., 44/ K. S., T., 45/ K. T., K., 46/ I. S., H., 47/ M. S., H., 48/ I.. J. J., L., 49/ I.. A. M., Č., 50/ I.. A.. T., T., 51/ A. K., L., 52/ K. V., K., 53/ Z. K., D., 54/ Š. K., D., 55/ E. R., R., 56/ D. H., D., 57/ M. J., S.R., 58/ M. J., K. X., 59/ M. J., S., 60/ J. O., K. X., 61/ V. M., N., 62/ J. M., Š., 63/ R. M., Š., 64/ A. V., R., 65/ J. M., P.,
1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP
1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie podali osoby, ktoré na tento úkon nie sú oprávnené. Kľúčovou v tu prejednávanej veci je otázka účastníka konania na strane navrhovateľa, a to v dvoch rovinách. Prvou je rovina účastníka konania v správnom súdnictve vrátanie odvolacieho konania, ďalšou rovina spôsobilosti subjektu byť účastníkom konania. Podľa § 201 OSP účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník. Ako vyplýva z § 201 OSP subjektom oprávneným podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa (tu: krajského súdu) je výlučne účastník konania, teda v tomto prípade navrhovateľ – subjekt, ktorý podal opravný prostriedok, a odporca – správny orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. Subjektom, ktorý podal opravný prostriedok podľa piatej časti tretej hlavy OSP v tunajšej veci je pozemkové spoločenstvo „Bývalí urbárnici Humenné“, ktoré v konaní vystupuje ako navrhovateľ, zastúpený svojím predsedom a splnomocneným právnym zástupcom. Odvolanie však podali uţ odvolatelia 1/ aţ 88/, ktorí toto konanie neiniciovali, nie sú teda jeho účastníkmi. Z právneho hľadiska je bez významu aj skutočnosť, ţe ide o členov pozemkového spoločenstva „Bývalí urbárnici Humenné“, fakticky teda o tú istú skupinu 5 5Sţp/11/2013 fyzických osôb, ako aj to, ţe ide o subjekty, s ktorými odporca v správnom konaní konal ako s účastníkmi, a teda sú oprávnení na podanie opravného prostriedku. Tento ich „dodatočný vstup“ do konania, ale ani skoršie predloţenie zoznamu vlastníkov pozemkov 10. apríla 2011, nemá vplyv na okruh účastníkov súdneho konania, nakoľko nemôţe dôjsť k zámene účastníctva na strane navrhovateľa, kedy by namiesto pozemkového spoločenstva „Bývalí urbárnici Humenné“ bez právnej subjektivity do konania vstúpili odvolatelia 1/ aţ 88/ s následkom zhojenia nedostatku podmienky konania, ktorú správne skonštatoval krajský súd v napadnutom uznesení. Podľa § 92 ods. 2 OSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa § 92 ods. 4 OSP za súhlasu účastníkov môţe súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť. Na zmenu účastníkov musia byť splnené tieto predpoklady: - právna skutočnosť nastala až po začatí konania, čo súvisí s tým, ţe ak ku sukcesii došlo pred začatím konania, potom v konaní pôjde uţ o zámenu, a nie o zmenu účastníka, - účinkom právnej skutočnosti spravidla podľa hmotného práva (smrti, zániku právnickej osoby, právneho úkonu) musí byť prechod (univerzálne sukcesia, ako je to pri dedení alebo zániku právnickej spoločnosti s nástupcom) alebo prevod (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, kúpna zmluva) práv alebo povinností, ktoré sú predmetom ochrany v konaní, - návrh účastníka na zmenu účastníka, na ktorého prešli alebo boli prevedené práva či povinnosti, o ktorých sa koná, ktorej podstata je v tom, ţe namiesto pôvodného účastníka sa stáva účastníkom iná osoba, - súhlas nového ţalobcu, - uznesenie súdu o vyhovení návrhu, t.j. o pripustení zmeny účastníka. 6 5Sţp/11/2013 Je zrejmé, ţe v tu prejednávanej veci odvolatelia 1/ aţ 88/ nie sú právnymi nástupcami navrhovateľa, preto zmena účastníka podľa § 92 ods. 2 OSP (
1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP) neprichádza do úvahy. Postupu podľa § 92 ods. 4 OSP (
1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP) bráni poţiadavka, platná pre všetky úkony podľa § 92 OSP, ţe vždy musí ísť o subjekt spôsobilý byť účastníkom konania. Postup podľa tohto ustanovenia totiţ prichádza do úvahy iba v prípade, ak dochádza k zámene účastníka. Teda nie v prípade, ak by malo dôjsť k zámene navrhovateľa alebo odporcu, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP). Pri posudzovaní tejto otázky treba tieţ odlišovať odstraňovanie nedostatkov - nepresností v označení účastníka konania. Oprava a doplnenie údajov o účastníkoch súvisí s údajmi, ktoré identifikujú účastníkov ako subjekty, t.j. osoby, ktoré majú spôsobilosť na práva a povinnosti, prípadne aj spôsobilosť na právne úkony, čo je osobitne významné pri právnických osobách. Nemoţno teda týmto úkonom označiť ako účastníka úplne nový subjekt. Ide najmä o opravu v chýb v písaní, doplnenie identifikačného údaju, akým je napr. adresa pobytu alebo sídla, dátum narodenia pri fyzických osobách alebo identifikačné číslo pri právnických osobách, ak je to potrebné pre konanie (zhoda mena a adresy fyzickej osoby; overenie právnej subjektivity právnickej osoby a pod.). Z označenia navrhovateľa, ktorý podal opravný prostriedok v tu prejednávanej veci, sú zrejmé jeho označenie, sídlo a splnomocnený zástupca. Označenie odvolateľov 1/ aţ 88/ ako navrhovateľov v podanom odvolaní nemoţno posúdiť ako opravu označenia pôvodného navrhovateľa, ale jedine ako uvedenie subjektov z právneho hľadiska odlišných od pôvodne označeného subjektu na pozícii navrhovateľa. Krajský súd nemohol postupom podľa § 43 ods. 2 OSP (
1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP) zjednať nápravu „označenia účastníka“, ako naznačujú odvolatelia 1/ aţ 88/, pretoţe z opravného prostriedku nevyplýva chybnosť v označení navrhovateľa. Preto postupoval správne, keď pristúpil k zisťovaniu podmienok konania. Ako uţ bol najvyšší súd vo svojom skoršom uznesení sp. zn. 5Sţo/18/2011 uviedol, v zmysle § 250m ods. 3 OSP účastníkmi konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu 7 5Sţp/11/2013 správneho orgánu (tretia hlava piatej časti OSP) sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Ako vyplýva z § 61 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom do
1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP) zastaviť. Akákoľvek zmena v označení takého účastníka by bola novým návrhom v novej veci, posudzovala by sa samostatne najmä čo do lehôt na podanie návrhu a pod. 8 5Sţp/11/2013 V tu prejednávanej veci podal návrh na začatie konania pred súdom – opravný prostriedok podľa § 250l a nasl. OSP, riadne označený subjekt bez právnej subjektivity – spôsobilosti mať práva a povinnosti, a teda aj bez spôsobilosti byť účastníkom konania. Po tom, ako krajský súd túto skutočnosť zistil a konanie zastavil, podali odvolanie odvolatelia 1/ aţ 88/, ktorí síce sú fyzickými osobami disponujúcimi spôsobilosťou byť účastníkmi konania, ale nikdy neboli účastníkmi tunajšieho konania, neboli navrhovateľom v tomto konaní. Navyše, zo ţiadneho právneho predpisu im nevyplýva právo dodatočne sa navrhovateľmi v tomto konaní stať a fakticky zhojiť nedostatok podmienky konania, ktorý tu bol uţ v momente podania návrhu a ktorý je tzv. neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Návrh na začatie konania podaný nespôsobilým subjektom totiţ nemá účinky riadne podaného návrhu. Jediným spôsobom jeho vybavenia je zastavenie konania. Do takéhoto „konania“ nemoţno pristupovať, zamieňať jeho účastníkov a pod., pretoţe je od počiatku vadné, ide vlastne o ne-konanie, s ktorým sa súd musí vysporiadať jedine postupom podľa § 104 ods. 1 OSP. Odvolatelia 1/ aţ 88/, ako bolo uvedené vyššie, nespĺňajú poţiadavku Občianskeho súdneho poriadku pre podanie odvolania podľa § 201 OSP. Ich oprávnenie podať odvolanie nemoţno vyvodiť ani od pôvodného navrhovateľa, pretoţe tento nemal a nemá spôsobilosť potrebnú pre vyvolanie konania pred súdom. Preto najvyšší súd nemohol odvolanie odvolateľov vybaviť inak, neţ ho podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP (
3 OSP, § 250l ods. 2 OSP) odmietnuť ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť ešte dve skutočnosti. Po prvé, absenciu spôsobilosti byť účastníkom občianskoprávneho konania (vrátane konania v správnom súdnictve) v momente podania opravného prostriedku by nebolo moţné zhojiť ani postupom podľa § 31 ods. 1, ods. 5 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorým bol s účinnosťou od 1. októbra 2013 zrušený zákon č. 181/1993 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. 9 5Sţp/11/2013 Súčasne, neuniklo pozornosti najvyššieho súdu, ţe odvolanie podal ako splnomocnený právny zástupca JUDr. Ján Spišák, advokát, na základe plnomocenstva mu udeleného J. M., predsedom pozemkového spoločenstva. Konanie pred súdom by si však vyţadovalo listinu preukazujúcu, ţe J. M. bol jednotlivými odvolateľmi 1/ aţ 88/ splnomocnený na udelenie plnomocenstva JUDr. Jánovi Spišákovi. Hoci tak bolo na mieste vyzvať ich na doplnenie tejto listiny, najvyšší súd dospel k záveru, ţe ani jej predloţenie by nemohlo mať za následok iné rozhodnutie o podanom odvolaní, a teda absencia takejto listiny nemala vplyv na práva a právom chránené záujmy ţiadneho z účastníkov konania, ani na odvolateľov 1/ aţ 88/. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd postupom podľa § 224 ods. 1 OSP
1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP, a § 250k OSP tak, ţe ţiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Odvolateľov 1/ aţ 88/ nemoţno povaţovať za účastníkov konania, navyše, nimi podané odvolanie nemalo úspech, navrhovateľ sám odvolanie nepodal a odporcovi náhrada trov neprislúcha zo zákona. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 31. marca 2014 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.