← Slovensko

o náhradu škody

Obsah (5)§ 142§ 237§ 219§ 218§ 224

Najvyšší súd 4 Cdo 127/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. M. a 2/ T. M., oboch bývajúcich v R.R., zastúpených JUDr. T., advokát

§ 142ods.

1 O.s.p. Zároveň uviedol, ţe ţalovanému 1/ nepriznal náhradu trov konania, ktoré si uplatnil, pretoţe ich nevyčíslil. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali včas dovolanie ţalobcovia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a z dôvodu, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 (§ 241 ods. 2 písm. a/

§ 237písm.

f/ O.s.p.), spočívajúcej v v nesprávnom hodnotení dôkazov, v nevykonaní dôkazu výsluchom znalca a z dôvodu odňatia moţnosti konať pred súdom tým, ţe odvolací 4 4 Cdo 127/2012 súd svoje rozhodnutie náleţite neodôvodnil, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhli, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný 1/ v písomnom podaní uviedol, ţe k dovolaniu ţalobcov nemá čo dodať. Ţalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadril. Vedľajší účastník konania v písomnom vyjadrení uviedol, ţe sa stotoţňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu, ktoré povaţuje za vecne správne a dovolanie za neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky poţiadal o zamietnutie dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním preto moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239 O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie § 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. 5 4 Cdo 127/2012 Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním ţalobcov je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť ich dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva. Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t. j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska § 237 O.s.p. pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Ţalobcovia v dovolaní nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 6 4 Cdo 127/2012 So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva. V preskúmavanej veci ţalobcovia namietali nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov (nevypočutie znalca na návrh vedľajšieho účastníka), ţe súdy z vykonaného dokazovania vyvodili nesprávne skutkové závery a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. K namietanému nevykonaniu všetkých navrhnutých dôkazov dovolací súd uvádza, ţe Občiansky súdny poriadok síce ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, ţe uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p.; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 7 4 Cdo 127/2012 pod č. 125/1999 uviedol, ţe ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nie je prípustné, lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. S poukazom na obsahovo zhodné závery, ku ktorým dospel dovolací súd aj v prejednávanej veci, moţno preto konštatovať, ţe ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo to nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom (R 125/1999, R 6/2000). Dovolací súd môţe v dovolacom konaní prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom, ktoré zakladajú vadu podľa § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (nie vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.) len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Ţalobcovia ďalej namietali, ţe odvolací súd zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil a z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery a tieto po právnej stránke nesprávne posúdil. Aj v tomto prípade ide o námietky, ktoré i keby boli opodstatnené (dovolací súd sa ich dôvodnosťou nemohol zaoberať), by nezakladali procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p., zakladajúcu prípustnosť ich dovolania podľa tohto ustanovenia. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu síce vecne nesprávne, no táto skutočnosť nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ani vadu, ktorá podľa tvrdenia ţalobcov mala spočívať v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 8 4 Cdo 127/2012 Podľa § 219 ods. 1 aţ 3 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne iba o základe prejednávanej veci, odvolací súd môţe rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť len o jeho základe. Podľa názoru dovolacieho súdu, odvolací súd postupoval v súlade s týmito ustanoveniami § 157 ods. 2 a § 219 O.s.p., keď stotoţniac sa so závermi súdu prvého stupňa, toto rozhodnutie potvrdil s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré doplnil na zdôraznenie jeho správnosti. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa zodpovedá poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje všetky náleţitosti, ktoré rozhodnutie musí obsahovať)

§ 219ods.

1 aţ 3 O.s.p. (odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa, z ktorého dôvodu je postačujúce, keď odvolací súd poukáţe na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne ho doplní na zdôraznenie jeho správnosti o ďalšie dôvody). Pokiaľ dovolatelia namietajú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu neodôvodnenia právneho záveru odvolacieho súdu, ktorý uviedol, ţe „...bola daná zodpovednosť ţalovaného 1/ podľa § 420 O.z. ...“, k uvedenému dovolací súd uvádza nasledovné. Odvolací súd síce v závere svojho rozhodnutia uviedol, ţe bola daná zodpovednosť ţalovaného 1/ podľa § 420 Občianskeho zákonníka, dovolací súd má však za to, ţe ide o chybu v písaní, keď odvolací súd namiesto mieneného § 427 Občianskeho zákonníka uviedol § 420 Občianskeho zákonníka. K uvedenému záveru dovolací súd dospel vzhľadom na obsah predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu, v ktorých odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, ktorým bol súd prvého stupňa viazaný, ako aj vzhľadom na obsah samého napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. V tomto rozhodnutí odvolací súd poukázal jednak na svoj právny názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, jednak výslovne uviedol s poukazom na § 219 O.s.p., ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje so závermi súdu prvého stupňa. Keď sa odvolací súd stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p., zhodne so súdom prvého stupňa zodpovednosť ţalovaného 1/ posudzoval podľa § 427, § 428 a § 441 9 4 Cdo 127/2012 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného je zrejmé, ţe uvedením § 420 Občianskeho zákonníka namiesto § 427 Občianskeho zákonníka došlo k chybe v písaní. Odvolací súd sa stotoţnil so súdom prvého stupňa aj v otázke zamietnutia ţaloby voči ţalovanému 2/ ako pasívne vecne nelegitimovanému, keď v čase dopravnej nehody nebol ani vodičom ani vlastníkom motorového vozidla, na ktoré správne závery súdu prvého stupňa taktieţ poukázal. Pretoţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa, nie je daný dôvod dovolania spočívajúci v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcov ako neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p.). Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) sa dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nemohol zaoberať, i keď nesprávne právne posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval) a dovolateľmi vytýkané nesprávne právne posúdenie by malo za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladalo by ale prípustnosť dovolania. Posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, by prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným a vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe im ţiadne trovy tohto konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:

  1. 10 4 Cdo 127/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. apríla 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.