o neplatnosť kúpnej zmluvy

Najvyšší súd 4 Cdo 107/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. S., bývajúceho v Ţ., zastúpeného JUDr. Ľ. J., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanej 1/ G., so sídlom v Ţ., ţalovanej 2/ I.. Z., bývajúcej V., obe zastúpené JUDr. J., advokátom so sídlom v Ţ. a ţalovanej 3/ neb. E. Š., zomrelej X, naposledy bývajúcej v Ţ., o neplatnosť kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 27 C 376/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

1. marca 2010, sp. zn. 7 Co 258/2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
2. marca 2010, sp. zn. 7 Co 258/2009 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina rozsudkom z
3. novembra 2008, č. k. 27 C 376/2007-170 v celom rozsahu zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca z dôvodu porušenia jeho predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a zároveň ţiadal, aby súd nahradil chýbajúci prejav vôle ţalovanej 1/ ako predávajúcej na kúpnej zmluve v prospech kupujúceho ţalobcu. Ţalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalovaným 1/, 2/ a 3/ trovy konania v sume 1 441,32 Eur do 15 dní po právoplatnosti rozsudku na účet splnomocneného zástupcu. Krajský súd v Ţiline na odvolanie všetkých účastníkov konania rozsudkom z
4. marca 2010, sp. zn. 7 Co 258/2009 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým ţalobu v celom rozsahu zamietol, potvrdil a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 2 4 Cdo 107/2012 Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca z dôvodu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), inej vady konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol zrušiť rozsudok odvolacie súdu i rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Právny zástupca ţalovaných 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania. Podaním došlým Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky právny zástupca ţalovaných 1/ a 2/ oznámil, ţe ţalovaná 3/ zomrela X. K podanému oznámeniu priloţil úradne overený úmrtný list. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.) za podmienok uvedených v § 241 ods. 2 O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd sa obligátorne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu 3 4 Cdo 107/2012 odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Pri skúmaní procesných podmienok konania dovolací súd zistil existenciu procesnej vady uvedenej v § 237 písm. b/ O.s.p., t. j., ţe ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Uvedené zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtvu (§ 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Z podania doručeného Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe v priebehu konania po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa ţalovaná 3/ dňa X zomrela. Moţno konštatovať, ţe
5. marca 2010, v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní ţalobcu a ţalovaných proti rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd konal so ţalovanou 4 4 Cdo 107/2012 3/, ktorá nemala spôsobilosť byť účastníčkou konania. Jeho rozhodnutie je preto z dôvodu nedostatku podmienky konania zmätočné a ako také ho treba zrušiť. Ak po začatí konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, postup súdu upravuje § 107 O.s.p. Podľa povahy veci súd posúdi, či smrť účastníka bráni pokračovaniu v konaní, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či v ňom môţe pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. V konaní pred krajským súdom vystupovala ako účastníčka konania tá, ktorá uţ spôsobilosť byť účastníčkou konania nemala. Správne mal odvolací súd postupovať podľa § 107 O.s.p., čo sa však nestalo (odvolací súd o uvedenej skutočnosti nemal vedomosť), preto rozhodnutie krajského súdu trpí procesnou vadou podľa § 237 písm. b/ O.s.p., pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu vyššie uvedeného preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
6. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 5 4 Cdo 107/2012 V Bratislave
7. apríla 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová