← Slovensko

o zaplatenie 49,69 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy 99 581,76 Eur

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 97/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., bytom B., zastúpenému Advokátskou kanceláriou J., s.r.o., R., proti žalov

§ 142ods.

3 O.s.p. s tým, že žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, žiadal ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa ako „rozsudky vynesené v rozpore s Ústavou SR“ zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania poukázal na to, že „... V odvolaní som vyjadril, aby súd oslovil odborníkov, ak nerozumie niektorej časti sporu. Tento návrh som zopakoval aj na pojednávaní, potom, ako som súdu predložil rozbor žalovanej sumy a bolo jasné, že súbor čísel presahuje limit chápania súdu. Moju snahu vysvetliť, čo čísla definujú, súd odmietol, tiež odmietol možnosť osloviť odborníka. Vyjadril, že kvôli pár eurám, že keby išlo o milión ... Všetci účastníci sú si v konaní a takto vyzerá nestranný a nezávislý. Z vyjadrení súdu vyplýva, že môj cent a môj život považuje súd za bezcenný.“ V doplnení dovolania, podanom žalobcovi ustanoveným advokátom pre dovolacie konanie vyslovil názor, že súdy obidvoch stupňov nesprávne posúdili právnu vec, keď v časti týkajúcej sa nároku žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy žalobu zamietli. Poukázal na to, že je potrebné vychádzať zo zásady že nikto nie je povinný pred protiprávnym konaním ustupovať a vyhýbať sa mu. Žalobca len bránil práva, ktoré mu právne predpisy priznávajú, pričom odvolací súd konštatoval, že zo strany žalovanej došlo k porušeniu právnych povinností. Možno mať za to, že súdy nižších stupňov nesprávne posúdili vec, keď mali konanie žalovanej, ktoré odvolací súd označil za nesprávne, posudzovať ako konanie, ktoré zasiahlo do osobnostných práv žalobcu a teda mali žalobcovi priznať primerané zadosťučinenie. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila . Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. 5 4 Cdo 97/2012 Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci dovolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je založená na zásade diformity rozsudku dovolacieho súdu s rozsudkom súdu prvého stupňa. O rozdielnosti rozsudkov možno hovoriť vtedy, ak boli okolnosti, ktoré sú významné pre rozhodnutie veci obomi súdmi, posúdené rozdielne a podľa záverov týchto rozsudkov sa rozdielne konštituujú alebo deklasujú práva a povinnosti účastníkov konania. Nie je podstatné, či odvolací súd rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo podľa § 220 O.s.p. a ako formuloval výrok. Musí ísť o zmenu z hľadiska vecnej stránky, nielen formálnej. Ak právne posúdenie nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, nepovažuje sa rozhodnutie za rozdielne. Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné, ak ním nebol zmenený rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej. Pod pojmom vec sama sa rozumie vec, ktorá tvorí predmet konania, pre ktorú sa vedie konanie. Z hľadiska prípustnosti dovolania možno za zmenu rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom považovať len také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne mení rozhodnutie súdu prvého stupňa o predmete sporu a nahrádza ho svojim iným rozhodnutím o veci samej. V porovnaní s rozhodnutím súdu prvého stupňa musí ísť o iné, rozdielne rozhodnutie vo veci samej. Na základe vyššie uvedených teoretických východísk, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť. Žalobca napadol dovolaním celý rozsudok odvolacieho súdu a domáhal sa jeho zrušenia aj spolu s prvostupňovým rozsudkom a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolaním napadnutým 6 4 Cdo 97/2012 rozsudkom však odvolací súd rozhodol o čiastočnom zastavení odvolacieho konania, o zmene prvostupňového rozsudku a čiastočnom vyhovení žalobe a vo zvyšku o potvrdení prvostupňového rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu o čiastočnom zastavení odvolacieho konania, k tomuto došlo v zmysle § 207 ods. 3 O.s.p. v dôsledku dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým pred rozhodnutím o jeho odvolaní, toto účinne vzal späť v časti o zaplatenie 8,13 Eur. Aj keď je rozhodnutie o čiastočnom zastavení odvolacieho konania súčasťou výroku dovolaním napadnutého rozsudku, zachováva si toto rozhodnutie povahu uznesenia. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľom napadnuté uznesenie ale nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jeho do volanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe čiastočne, do výšky 34,52 Eur vyhovel, týmto síce došlo k vecnej zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa o predmete sporu a čiastočnému nahradeniu ho svojim iným rozhodnutím o veci samej, avšak v tejto časti rozhodnutie odvolacieho súdu v neprospech žalobcu nevyznelo. Keďže žalobca touto časťou rozhodnutia odvolacieho súdu nebol dotknutý na svojich právach, nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania. Nakoniec, nie je prípustné dovolanie žalobcu ani proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa, keďže nejde o potvrdzujúci rozsudok v zmysle cit. ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymedzených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ však žiadnu z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. nenamietal a ich existencia v dovolacom konaní nevyšla najavo. 7 4 Cdo 97/2012 Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upraveného ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. a/ O.s.p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 15 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:

  1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  2. marca 2014 JUDr. Ľubor Š e b o , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.