Obsah (15)

§ 382§ 250§ 9§ 39a§ 49§ 228§ 258§ 229§ 376§ 219§ 371§ 211§ 11§ 89§ 88

Najvyšší súd 1 Tdo V 8/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča, JUDr. E

§ 382písm.

c) Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. M. J. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 14. mája 2007, sp. zn. 1 T 64/1998, bol obvinený Ing. M. J. uznaný za vinného z trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 5 Trestného zákona v znení zák. č. 227/2005 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.“) spáchaného formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe po predchádzajúcej vzájomnej dohode, uţ odsúdený A. K., ako výrobný riaditeľ a konateľ firmy H. s.r.o so sídlom H. T. č. X., a obvinený Ing. M. J., vystupujúci pod nepravým menom Ing. M. J. a ako ekonomický zástupca firmy H. s.r.o., so sídlom H. T. č. X., s úmyslom podvodne vylákať finančné prostriedky, v období od

1. apríla 1997 do
2. apríla 1997 v B. prerokovali so zástupcami leasingových spoločností a následne uţ odsúdený K., v prítomnosti obvineného Ing. J. v mene spoločnosti H. s r.o., uzavrel leasingové zmluvy s jednotlivými leasingovými spoločnosťami, a to: I. a .s. so sídlom K. č. X., B., R. L., spol. s r.o. A. ul. č. X., B., D. L., a s. so sídlom D. nám. č.X., B., 2 1 Tdo V 8/2013 R. L. spol. s.r.o. so sídlom K. č. X., B., P., a.s. so sídlom P. č. X., B., T.-L., s.r.o. so sídlom P. č. X., B., T., spol. s.r.o. so sídlom O. nám. č. X., B., S. a.s. so sídlom K. č. X., B., H.T. R., spol. s r.o. so sídlom K. č.X., B., G. C. L., a.s. so sídlom D. č. X., B., na prenájom vţdy rovnakých 3 ks úţitkových vozidiel zn. F. Tranzit 100 L VAN, č. karosérie W.W., W.W., W. X. č. motora V. X., V. X., V. X., ktoré H. s r.o. H. T. v kaţdom prípade mala dodať neexistujúca firma F. V. spol. s.r.o. L., so sídlom obchodný dom T., K. nám. č. X., L., ktorej existenciu obvinení predstierali, a ktorej nepravé proforma faktúry a faktúry predkladali pri rokovaniach s jednotlivými leasingovými spoločnosťami s tým, ţe u tejto neexistujúcej firmy majú zloţenú zálohu na nákup áut v sume 1 mil. Sk, a to na účte č. X., vedenom v I. N., ktorý v skutočnosti patril firme V. spol. s r.o., so sídlom P. cesta X., B. B., na ktorý suma 1 milión Sk bola vloţená dňa
3. marca 1997 v I. hlavnej pobočke v N. a ešte v ten istý deň vybratá v pobočke v L., Následne jednotlivé leasingové spoločnosti

uzavretých leasingových zmlúv uhradili bezhotovostne cenu za motorové vozidlá na účet firme H.. s r.o. vedený v I. N., č. X., z ktorého obvinení dňa

1. apríla 1997 v pobočke v B. vybrali sumu 3,3 milióna Sk, dňa
2. apríla 1997 v pobočke B. sumu 5,4 milióna Sk, a dňa
3. apríla 1997 v pobočke v N.,sumu 4,4 milióna Sk a dňa
4. apríla 1997 v pobočke v Nitre chceli vybrať z účtu ďalšie finančné prostriedky, k čomu uţ nedošlo z dôvodu zadrţania políciou a takto obvinení konali bez toho, aby autá zakúpili, prevzali a začali uhrádzať splátky

leasingových zmlúv, a takto spôsobili leasingovým spoločnostiam škodu: I. a.s. so sídlom K. č. X., B., v sume 1.679.312,-Sk, R. L., spol. s r.o. A. ul. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk, D. L., a s. so sídlom D. nám. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk, R. L., spol. s.r.o. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.387.212, 60,-Sk P., a.s. so sídlom P. č. X, B., v sume 1.875.519,- Sk, T.-L., s.r.o. so sídlom P. č. X 25, B., v sume 1.875.519,-Sk, T., spol. s.r.o. so sídlom O. nám. č. X, B., v sume 1.410.540,90,-Sk, S., a.s. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk, H.T. R., spol. s r.o. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk, G. C. L., a.s. so sídlom D. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk. 3 1 Tdo V 8/2013 Krajský súd za tento trestný čin uloţil obvinenému Ing. M. J.

§ 250ods.

5 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol

§ 39aods.

3 Tr. zák. zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Ďalej mu bol

§ 49ods.

1, § 50 ods. 1 Tr. zák. uloţený trest zákazu činnosti, a to vykonávať činnosť, na ktorú je potrebné oprávnenie

Ţivnostenského zákona na dobu 3 (troch) rokov. Zároveň

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 mu uloţil a s poukazom na § 124 Tr. por. účinného do
2. januára 2006 aj obvinenému A K., povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu takto: I. a.s. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk, R. L., spol. s r.o. A. ul. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk, R. L., spol. s.r.o. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.387.212, 60,-Sk P., a.s. so sídlom P. č. X, B., v sume 1.875.519,- Sk, T.-L., s.r.o. so sídlom P. č. X, B., v sume 1.875.519,-Sk, T., spol. s.r.o. so sídlom O. nám. č. X, B., v sume 1.410.540,90,-Sk, E. a.s. so sídlom K. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk (S. a.s.), H.T. R. sk, s.r.o. so sídlom Z. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk, G. C. L., a.s. so sídlom D. č. X, B., v sume 1.679.312,-Sk. Ďalej

229 ods. 2 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 poškodené organizácie: I. a.s. so sídlom K. č. X 9, B.; G.C. L., a.s. so sídlom D. č. X, B.; E., a.s. so sídlom K. č. X, B.; boli so zvyškami svojich nárokov na náhradu škody odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych. Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť
2. apríla 2008, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací,

§ 258ods.

1 písm. d), písm. e), písm. f) Tr. por. účinného do

1. januára 2006 rozsudkom sp. zn. 5 To 8/2007, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody. Odvolací súd rozhodujúc v zmysle § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do
2. januára 2006, mu uloţil na základe § 250 ods. 5 Tr. zák. s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého ho

§ 39aods.

3 Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 229ods.

1 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 poškodené strany: I. a.s. so sídlom K. č. X, B.; R. L., spol. s.r.o. A. ul. č. X, B.; D. L., a.s. so sídlom D. nam. č. X, B.; R. L. s.r.o. so sídlom K. č. X, B.; P., a.s., 4 1 Tdo V 8/2013 so sídlom P. č. X, B.; T. L., s.r.o. so sídlom P. č. X, B.; S., spol. s.r.o., so sídlom O. nám. X, B.; E., a.s. v likvidácii, so sídlom K. č. X, B.; H.T. R., spol. s.r.o. so sídlom K. č. X, B.; G. C. L., a.s. so sídlom D. č. X, B., odkázal so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Odpis rozsudku odvolacieho súdu bol obvinenému Ing. M. J. doručený
2. apríla 2013 (č.l. 2276) a jeho obhajcovi JUDr. J. H.
3. apríla 2013 (č. l. 2277). Krajský súd v Nitre predloţil
4. júna 2013 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. M. J., prostredníctvom obhajcu
5. júla 2008 na Krajskom súde v Nitre proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
6. apríla 2008, sp. zn. 5 To 8/
7. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por. účinného do
8. augusta
9. Vzhľadom na neprimeranú dĺţku konania po vrátení veci ako predčasne predloţenej dovolacím súdom pod sp. zn. 1 T do V 10/2008 (4 roky a 2 mesiace), je nutné konštatovať nasledujúce skutočnosti. Dovolanie obvineného Ing. M. J. bolo prvýkrát predloţené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
10. augusta
11. Predmetnú vec Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil prípisom na prvostupňový súd ako predčasne predloţenú
12. apríla 2009 (došlo
13. apríla 2009), pretoţe v konaní pred prvostupňovým súdom nebol dodrţaný postup

§ 376Tr.

por., keďţe predseda senátu súdu prvého stupňa nedoručil rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť dovolaním priamo dotknuté s upozornením, ţe sa môţu k dovolaniu vyjadriť, pričom na to mal určiť primeranú lehotu a aţ po doručení všetkých vyjadrení alebo uplynutí tejto lehoty, mal spis spolu s dovolaním a rovnopismi napadnutých rozhodnutí predloţiť Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Ďalej sa v spise nenachádzal úkon smerujúci k doručeniu rozsudku odvolacieho súdu napadnutého dovolaním (č. l. 2199) ani doručenky preukazujúce doručenie tohto rozhodnutia stranám v zmysle § 131 Tr. por. účinného do

1. januára 2006, ako aj doručenka ako potvrdenie o doručení dovolania na vyjadrenie prokurátorovi (doručené obvinenému aţ
2. apríla 2013, resp. jeho obhajcovi
3. apríla 2013). Prvým úkonom smerujúcim k predloţeniu veci dovolaciemu súdu bolo zaslanie rozhodnutia odvolacieho súdu obvinenému Ing. M. J. a jeho obhajcovi prípisom z
4. apríla
5. Po vykonaní všetkých úkonov v zmysle § 376 Tr. por. vytýkaných prípisom 5 1 Tdo V 8/2013 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prvostupňový súd predloţil dovolanie aţ
6. júna
7. Obvinený M. J. vo svojom dovolaní zhrnul priebeh konania do právoplatného skončenia jeho trestnej veci s poukazom na dlhotrvajúce konanie (10 rokov), ako aj porušenie právnej istoty súdneho rozhodnutia, keď odvolací súd dvakrát zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie, avšak ten sa neriadil právnym názorom súdu vyššej inštancie. Zásadné porušenia práva na obhajobu vidí v tom, ţe nebol dodrţaný postup

§ 219ods.

2 Tr. por. účinného do

1. januára 2006, v zmysle ktorého keď sa zmení zostavenie senátu, tak ako v jeho prípade, pretoţe zomrela prísediaca K., musí byť hlavné pojednávanie vykonané znova; to neplatí, ak obţalovaný súhlasí so zmenou v zloţení senátu. Obhajca ţiadal vypočuť svedkov K., F., Š., P. a iných, ale predseda senátu minimálne štyroch z navrhovaných svedkov nevypočul a ich výpovede neprečítal. Ďalej upozornil, ţe predseda senátu nevykonal poradu senátu v zmysle ustanovenia § 127 Tr. por. účinného do
2. januára 2006, keď prísediaca vstúpila do pojednávacej miestnosti, kde sa konala porada senátu, niekoľko minút predtým neţ boli zavolaní účastníci konania, z čoho obvinený usudzuje, ţe porada senátu sa konala v neprítomnosti tejto sudkyne, ktorá v tak krátkom časovom úseku mohla stihnúť podpísať len zápisnicu o hlasovaní. Prvostupňový rozsudok bol vyhlásený v neprítomnosti obhajcu obvineného, hoci išlo o prípad nutnej obhajoby v zmysle § 36 ods. 3 Tr. por. účinného do
3. januára
4. Navyše obvinený tieto uvedené procesné pochybenia uvádzal uţ v odvolaní, ako aj jeho doplnenom podaní, avšak odvolací súd ich v odôvodnení rozsudku nerozoberal. Dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 bol

názoru obvineného naplnený tak, ţe na hlavnom pojednávaní, ktoré sa vykonávalo znovu, ţiadal vykonať tie dôkazy, na ktoré predtým súd nereagoval, napriek tomu, ţe jeho vinu spochybňovali alebo vyvracali (najmä tvrdenia K.). Súd niektoré dôkazy nevykonal vôbec a napriek tomu ich v rozhodnutí uvádza. Ďalej súd prečítal výpovede svedkov

§ 211ods.

1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, na ktoré

obvineného dal teoreticky súhlas s tým, ţe svedkovia D. K. a A.. P. budú vypočutí. Skutočnosť, ţe si takýto súhlas podmienil výsluchom týchto svedkov, aby nebolo celé dokazovanie vykonané opätovne a títo napriek tomu vypočutí neboli, znamená, ţe takýto súhlas na zmenu senátu daný nebol a iný výklad je porušením jeho práva na obhajobu. 6 1 Tdo V 8/2013 Obvinený upozornil aj na naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. účinného do

1. augusta
2. Súd mal v prípade uznanie viny postupovať tak, ţe pri pouţití ustanovenia § 88 Tr. zák., uznať vinu

§ 250ods.

1 Tr. zák. a ukladať trest v rámci tejto trestnej sadzby. Rovnako odvolací súd mal zisťovať, či výška spôsobenej škody, podstatne zvyšuje spoločenskú nebezpečnosť spáchaného trestného činu a či mohol byť vôbec pouţitý odsek 5 alebo odsek 3 citovaného ustanovenia. Obvinený namietal aj pouţitie ustanovenia § 9 ods. 1 Tr. zák., keďţe mal spáchať tento trestný čin v čase od návštev leasingových kancelárií, tak nemohol v marci 1997 zakladať účet a vloţiť na tento účet 1 milión Sk a po zadrţaní byť spolupáchateľom, keď peniaze mala vybrať neznáma osoba-Ľ. F. Súd sa

neho nevysporiadal ani s porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), a teda, aby vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (10 rokov). Súd mal

jeho názoru postupovať

§ 11ods.

1 písm. h) Tr. por. účinného do

1. januára
2. Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd dovolaniu vyhovel a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. apríla 2008, sp. zn. 5 To 8/2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z
4. mája 2007, sp. zn. 1 T 64/1998, zrušil a prerušil výkon trestu odňatia slobody aţ do rozhodnutia vo veci samej. V zmysle § 376 Tr. por. sa k obsahu uvedeného dovolania vyjadril
5. septembra 2008 prokurátor nasledovne: Z obsahu dovolania vyplýva, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por., preto som toho názoru, ţe existujú dôvody na postup

§ 382ods.

1 písm.

1. c)Tr. por.. So zreteľom na novelu Trestného poriadku č. 226/2011 Z. z. a prechodné ustanovenie § 567j ods. 2 Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pouţil na rozhodovanie o dovolaní obvineného Ing. M. J. Trestný poriadok účinný od 1. septembra 2011. V zmysle prechodného ustanovenia § 567j ods. 5 a 7, ustanovenie § 369 a § 371 sa pouţili v znení účinnom do 31. augusta 2011. 7 1 Tdo V 8/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 a ods. 2 písm.
2. h)Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm.
3. b)Tr. por. účinného do 31. augusta 2011), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por. účinného do 31. augusta 2011 (§ 382 písm. c) Tr. por.). Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť

§ 382písm.

c) Tr. por. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dôvody dovolania sú - v porovnaní s dôvodmi zakotvenými pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní - podstatne užšie. Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c) Tr. por. účinného do

1. augusta 2011 je však koncipovaný oveľa uţšie, nie je ním akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v tom-ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného, a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Vychádzajúc z toho, právo na obhajobu zahŕňa viacero 8 1 Tdo V 8/2013 komponentov a dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci bez prítomnosti obhajcu a pod. Dovolací súd konštatuje, ţe právo na obhajobu obvineného v konaní nebolo porušené zásadným spôsobom tým, ţe senát vyhlásil prvostupňový rozsudok v neprítomnosti jeho zvoleného obhajcu napriek tomu, ţe v danom prípade išlo o prípad nutnej obhajoby v zmysle § 36 Tr. por. účinného do
2. januára
3. V prípade nutnej obhajoby nie je moţné konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, ktorý musí byť prítomný počas celého trvania hlavného pojednávania. Práva zaručené čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru má obvinený od okamihu vznesenia obvinenia a v nezmenenom rozsahu sa priznávajú aj obţalovanému, odsúdenému, a to až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia (bliţšie pozri nález Ústavného súdu z
4. júla 2000, sp. zn. III. US 6/2000). Účelom obhajoby je ochrana záujmov občana, ktorý sa stal obvineným, aby boli včas zistené skutočnosti, ktoré ho zbavujú viny alebo zmierňujú jeho vinu. Obhajoba takto prispieva k náleţitému objasneniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu vo veci. Postavenie obvineného ako strany v trestnom konaní je posilnené aj jeho právom na obhajobu za pomoci obhajcu - advokáta. Právna úprava určuje niektoré (subjektívne alebo objektívne) závaţnejšie prípady, kedy obvinený musí mať obhajcu- prípady nutnej obhajoby (§ 36 a 36a Tr. por.). Uplatnenie práva na obhajobu však nezaručuje oprávnenej osobe dosiahnutie takého rozhodnutia súdu, o ktoré sa usiluje pomocou obhajoby. Účelom práva na obhajobu je poskytnutie príleţitosti brániť sa voči obvineniu zo spáchania trestného činu. Judikatúra ESĽP, ktorá vychádza z čl. 6 Dohovoru, v zmysle ktorého kaţdý, kto je obvinený z trestného činu, má právo obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu

vlastného výberu, konštatuje, ţe obhajoba obvineného musí byť predovšetkým skutočná a účinná (rozsudok ESĽP- Pavlenko proti Grécku z

1. septembra 2007, sťaţnosť č. 22021/05, Prehn proti Nemecku z
2. augusta 2010, sťaţnosť č. 40451/06, Mayzit proti Rusku z
3. januára 2005, sťaţnosť č. 63378/00). Predmetom úpravy čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru vo vzťahu k právu na obhajobu je efektívna právna pomoc obhajcu (nie jeho samotné ustanovenie). Ako vyplýva z citovaného spisu, efektívna právna pomoc bola dovolateľovi J. poskytnutá počas celého trestného konania. Skutočnosť, ţe pri vyhlásení prvostupňového 9 1 Tdo V 8/2013 rozsudku obhajcu nemal, je síce porušením jeho práva na obhajobu, nie však zásadným spôsobom, preto tento postup nenapĺňa dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c) Tr. por. účinného do

1. augusta
2. Uznesením na hlavnom pojednávaní
3. mája 2007 bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a bolo dané slovo na záverečné reči a posledné slovo. Po verejnom vyhlásení rozsudku
4. mája 2007 obvinený podal odvolanie do zápisnice. Z uvedeného je zrejmé, ţe k ujme na práve obvineného na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu, nedošlo. Ďalej obvinený pod tento dovolací dôvod nesprávne subsumoval námietku týkajúcu sa iného zloţenia senátu v jeho trestnej veci z dôvodu úmrtia prísediacej sudkyne K. bez jeho súhlasu, resp. so súhlasom za podmienky vypočutia niektorých svedkov (P., K. a iní). Uvedenej chybe vytýkanej v dovolaní pri správnej právnej kvalifikácii zodpovedá dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. b) Tr. por. účinného do

1. augusta 2011, v zmysle ktorého dovolanie je moţné podať aj vtedy, ak súd rozhodol v nezákonnom zloţení, avšak po preskúmaní dovolací súd zistil, ţe ani tento naplnený nebol. Ustanovenie § 264 ods. 3 Tr. por. účinného do
2. januára 2006 reglementuje, ţe súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, rozhodne v rovnakom zloţení senátu (ten istý sudca); to neplatí, ak by to pre závažné prekážky nebolo možné. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Nitre z
3. septembra 2003, sp. zn. 1 T 64/1998, a vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
4. septembra 2004, sp. zn. 4 To 4/2004, na súde prvého stupňa sa zmenilo zloţenie senátu, ktorý vo veci konal a rozhodol potom rozsudkom zo
5. mája 2007, pretoţe prísediacu M. K.nahradila O. C.. Zo spisu vyplýva dôvod tejto zmeny, a preto je moţné ustáliť, ţe závaţnou prekáţkou, pre ktorú nebolo moţné vo veci rozhodnúť v tom istom zloţení senátu ako v konaní predchádzajúcom, bolo úmrtie prísediacej M. K.. Navyše so zmenou prísediacej v zloţení senátu súhlasil aj obvinený Ing. M. J. (č.l.1935), ale v danej situácii postup predsedu senátu

§ 219ods.

2 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 potrebný nebol. 10 1 Tdo V 8/2013 Dovolateľ upozornil na to, ţe predseda senátu nevykonal poradu senátu v zmysle ustanovenia § 127 Tr. por. účinného do
2. januára 2006, keďţe sa tejto porady údajne nemala zúčastniť jedna z prísediacich. Vzhľadom na charakter a závaţnosť predmetnej námietky, predseda dovolacieho senátu vykonal vyšetrovanie a poţiadal o vyjadrenie všetkých prítomných na porade senátu v zmysle § 379 ods. 2 Tr. por., ktorí k danej veci uviedli nasledovné: Predseda senátu, JUDr. Š. H. vo svojom písomnom vyjadrení konštatoval, ţe v predmetnej trestnej veci porada senátu prebehla v súlade s vtedy platným Trestným poriadkom v dostatočnom časovom rozsahu a bez rušivých momentov, všetci členovia senátu sa jej celého priebehu zúčastnili a boli podrobne oboznámení s celou vecou. Obhajca na vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní nebol, preto nemohol vedieť, kto a kedy prišiel na poradu senátu. Pred pojednávacou miestnosťou sa nachádzal zástupca krajského prokurátora, JUDr. I. M., ktorý by situáciu, ako ju opisuje obvinený, určite namietal. JUDr. S. L., člen senátu, si s odstupom času vec pamätal len rámcovo a z jeho pohľadu nevybočovala zo štandardu ostatných prejednávaných vecí na krajskom súde. Prísediaci J. B. potvrdil, ţe predseda senátu podrobne oboznámil členov senátu so spisovým materiálom a porada senátu sa konala. Prísediaca O. C. uviedla, ţe počas celej doby výkonu funkcie prísediacej sa vţdy riadne a v celom rozsahu zúčastňovala všetkých zasadnutí senátu, rovnako tak aj v trestnej veci obvineného Ing. M. J. a spol., bola podrobne oboznámená so všetkými okolnosťami prípadu a zároveň vyhlásila, ţe sa porady senátu aktívne zúčastnila. Zapisovateľka Mgr. M. V. po nahliadnutí do spisu a príslušných zápisníc o hlavných pojednávaniach potvrdila v nich to, čo je tam uvedené, pričom zdôraznila, ţe všetky porady senátu, ktorých sa zúčastnila prebehli vţdy v súlade so zákonom a zúčastnili sa ich všetci sudcovia a prísediaci toho- ktorého senátu. Krajský prokurátor JUDr. I. M. sa k predmetnej námietke vyjadril
3. októbra 2013 tak, ţe vzhľadom na odstup času si na okolnosti hlavných pojednávaní presne nespomína, avšak uvádza, ţe v prípade zistenia nezákonného postupu súdu by tento namietal do zápisnice z hlavného pojednávania, čo sa nestalo. Preto je zrejmé, ţe postup súdu povaţoval za zákonný. Obhajca obvineného JUDr. J. H. vo svojom vyjadrení z
4. októbra 2013 11 1 Tdo V 8/2013 na svojom pôvodnom stanovisku zotrval a tvrdil, ţe „do pojednávacej miestnosti vošla ponáhľajúca sa ţena a sekundu na to boli zavolaní na vyhlásenie rozsudku“. Dovolací súd po preskúmaní tvrdení všetkých prítomných na porade senátu (okrem prísediacej D., ktorá sa z objektívnych príčin vyjadriť nemohla (bliţšie pozri úradný záznam), a zápisnice o tajnom hlasovaní, konštatoval, ţe predmetná námietka nie je opodstatnená. Tvrdenia a právne názory, ktorými zdôvodnil obvinený M. J. existenciu dovolacieho dôvodu, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom

§ 371ods.

1 písm. g) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 zhrnul do dvoch bodov. V prvom bode „nevykonanie navrhnutých dôkazov“ vytýkal pochybenie, ţe na hlavnom pojednávaní, ktoré sa vykonávalo znovu, prvostupňový súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval, a ktoré by jeho vinu spochybňovali alebo vyvracali (najmä tvrdenia K.). Súd niektoré dôkazy nevykonal vôbec a napriek tomu ich v rozhodnutí uvádza. V druhom bode „výsluchy svedkov vykonané nezákonným spôsobom“ namietal nesplnenie zákonných podmienok na prečítanie výsluchov svedkov

§ 211ods.

1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, na ktoré dal súhlas s tým, ţe iní svedkovia budú vypočutí (svedkovia D. K. a A.. P.). Vo vzťahu k výpovedi svedka M. namietal, ţe jeho výpoveď síce mohla byť prečítaná

§ 211ods.

2 písm. a) Tr. por. účinného do 1. januára 2006, ale len za predpokladu, ţe jeho obhajca sa mal moţnosť zúčastniť na výsluchu z prípravného konania.

§ 89ods.

2 Tr. por. účinného do

1. januára 2006, za dôkaz môţe poslúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle citovaného ustanovenia, treba povaţovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyţadovaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon - pouţitý dôkazný prostriedok na vykonanie resp. získanie dôkazu bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť. Výsluchy obvinených a svedkov z prípravného konania boli vykonané aj na hlavnom pojednávaní v konaní pred prvostupňovým súdom v súlade so zákonom, najmä pri uplatnení zásad priamosti, ústnosti a bezprostrednosti. Zásada bezprostrednosti uvedená v § 2 ods. 12 Tr. por. účinného do
2. januára 2006 (§ 2 ods. 19 Tr. por.) stanovuje, ţe pri rozhodovaní na 12 1 Tdo V 8/2013 hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Súd teda prihliada len na tie skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, opiera sa o dôkazy, ktoré boli pred súdom vykonané a rozhoduje len na základe týchto dôkazov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe dovolací súd preskúmal aj tvrdenie obvineného o tom, ţe „súd niektoré dôkazy nevykonal vôbec, a napriek tomu ich v rozhodnutí spomína“, a zistil, ţe sa nezakladá na pravde. Prvostupňový súd po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie, sa riadil vysloveným záväzným právnym názorom v rozsudku odvolacieho súdu z
3. septembra 2004 a vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ktorými preveril hodnovernosť tvrdení oboch skupín dôkazov, čo vyplýva aj z obsahu spisového materiálu (súd vyvesil predvolanie odsúdeného K., proti ktorému sa viedlo konanie ako proti ušlému, na vývesnú tabulu, zaslal predvolanie svedkom V., MUDr. K., J., F.). Vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, skutočnosť, ţe dôkazy boli hodnotené ináč, neţ je predstava obvineného alebo inej strany v konaní, nezakladá ţiaden dovolací dôvod. Skutočnosť, ţe v trestnej veci opätovne rozhodoval prvostupňový súd (aj keď v inom senáte- str. 9 aţ 10 uznesenia dovolacieho súdu) neznamená, ţe všetky dovtedy vykonané dôkazy

zásad priamosti, ústnosti a bezprostrednosti, je potrebné vykonať znovu.

§ 211ods.

1 prvá veta Tr. por. účinného do 1. januára 2006 namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní moţno čítať zápisnicu o jeho výpovedi, ak súd nepokladá osobný výsluch za potrebný a prokurátor aj obţalovaný s tým súhlasia. Takýto súhlas nie je moţné podmieňovať, rovnako ako súhlas

§ 219ods.

2 Tr. por. účinného do

1. januára 2006, tak ako si to predstavuje obvinený, o čom svedčí aj tvrdenie obvineného, ţe „teoreticky dal súhlas na prečítanie výpovedi svedkov, avšak ţiadal výsluch iných svedkov“. Najvyšší súd ďalej konštatuje vo vzťahu k namietanej výpovedi svedka D. M., ţe prvostupňový súd pri hodnotení všetkých dôkazov, nevychádzal z jeho výpovede (ani reálne nemohol vychádzať), čo vyplýva aj z odôvodnenia prvostupňového rozsudku z
2. mája 2007, str. 9 (ako aj z odôvodnenia rozsudku z
3. septembra 2003-č.l. 1792). Okresný súd Povaţská B. rozsudkom z
4. januára 2005, sp. zn. 10 Nc 1872/2003, vyhlásil D. M. za mŕtveho dňa
5. januára 2005 (č. l. 2000). Naposledy bol tento svedok videný
6. decembra 1997 (bliţšie pozri citovaný rozsudok). Orgánom činným v trestnom konaní sa 13 1 Tdo V 8/2013 nepodarilo doručiť ani jeho predvolanie ako svedka na výsluch v prípravnom konaní (uloţená zásielka od
7. septembra 1998 do
8. októbra 1998, č. l. 603). Prvostupňový súd vykonal všetky právne úkony smerujúce k tomu, aby zabezpečil jeho účasť na hlavnom pojednávaní (v zmysle pokynov odvolacieho súdu), čo vyplýva z obsahu spisového materiálu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností tak dospel k záveru, ţe sa jedná o osobu, ktorú nebolo moţné pre jej nedosiahnuteľnosť v súdnom konaní vypočuť.

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011 dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi niţších stupňov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. účinného do

1. augusta
2. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený Ing. M. J. vidí v tom, ţe súd mal pouţiť ustanovenie § 88 Tr. zák. a ukladať trest v rámci trestnej sadzby

§ 250ods.

1 Tr. zák., pričom mal súd aj zisťovať, či výška spôsobenej škody podstatne zvyšuje spoločenskú nebezpečnosť spáchaného trestného činu, aby mohol byť uznaný vinným

§ 250ods.

5 Tr. zák.. Ďalej namietal aj pouţitie § 9 ods. 1 Tr. zák. ako aj to, ţe súd nepostupoval

§ 11ods.

1 písm. h) Tr. por. účinného do

1. januára 2006 v nadväznosti na dĺţku tohto trestného konania a v tejto súvislosti upozornil na porušenie čl. 6 Dohovoru. Najvyšší súd zistil, ţe tieto námietky po obsahovej stránke zodpovedajú uplatnenému dovolaciemu dôvodu, lebo spochybňujú právne posúdenie skutku alebo iné hmotnoprávne posúdenie, avšak posúdil ich ako zjavne neopodstatnené. Skutkové zistenia súdov oboch stupňov totiţ dovolací súd nemôţe skúmať a meniť, preto bola opodstatnenosť námietok dovolateľa hodnotená len v nadväznosti na skutkový stav veci vyplývajúci predovšetkým 14 1 Tdo V 8/2013 z odsudzujúceho rozsudku súdu druhého stupňa (rozsudok odvolacieho súdu z
2. apríla 2008). Tak ako je vysvetlené v nasledujúcich odsekoch, s námietkami z vecného hľadiska nebolo moţné súhlasiť.

§ 88Tr.

zák. sa k okolnosti, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby, prihliadne iba vtedy, ak pre svoju závaţnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Podmienkou trestnej zodpovednosti

§ 9, § 250 ods.

5 Tr. zák. je nielen, aby páchatelia formou spolupáchateľstva na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, ţe uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak škodu veľkého rozsahu, ale súčasne aby okolnosti, za ktorých sa tak stalo podstatne zvyšovali stupeň nebezpečnosti tohto činu pre spoločnosť v zmysle § 88 Tr. zák. Škoda veľkého rozsahu by sama o sebe k takýmto záverom nepostačovala, keby miera zavinenia páchateľa bola veľmi nízka. Preto pri posudzovaní konkrétneho konania páchateľa treba predovšetkým vychádzať z toho, či existuje taká okolnosť, ktorá by svojou závaţnosťou podstatne zvyšovala stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, čoho základným predpokladom je správne a úplne skutkové zistenie, ktoré však dovolací súd nie je oprávnený skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011). Prvostupňový súd pri odôvodnení záveru (odvolací súd len odkázal na správne odôvodnenie právnej kvalifikácie), ţe u obvineného Ing. M. J. je stupeň spoločenskej nebezpečnosti jeho konania vysoký, poukázal predovšetkým na spôsob vykonania tohto trestného činu, ako aj jeho prípravu (str.18-19 prvostup. rozh.), pričom miera zavinenia spolupáchateľov je podrobne vysvetlená v odôvodnení prvostupňového rozsudku. Pokiaľ súd dospeje k záveru, ţe sú splnené podmienky pre pouţitie vyššej trestnej sadzby

§ 88Tr.

zák., nie je moţné súčasne pouţiť ustanovenie § 40 Tr. zák. o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody s poukazom na výnimočné okolnosti prípadu, pretoţe tieto výnimočné okolnosti vyjadrujú v podstate tú skutočnosť, ţe stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je v konkrétnom prípade nízky. Pouţitie ustanovenia § 40 Tr. zák. nie je vylúčené v tých prípadoch, kedy to odôvodňujú mimoriadne pomery páchateľa, teda pre skutočnosti, ktoré v podstate leţia mimo okruh stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť. V danom prípade odvolací súd predmetné ustanovenia pouţil s poukazom na mimoriadne pomery páchateľa (str. 19-20 druhostup. rozsudok), teda osobitne poukázal na správanie sa obvineného od spáchania skutku. Uvedený záver sa potom dotýka aj výroku o 15 1 Tdo V 8/2013 treste, ktorý bol obvinenému uloţený (nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky oproti prvostupňovému rozsudku, ktorým mu bol uloţený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov). Najvyšší súd na tomto základe akceptuje výrok napadnutého rozsudku, ţe vzhľadom na naplnenie podmienok ustanovenia § 88 Tr. zák. skutok obvineného je správne právne posúdený ako trestný čin podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva

§ 9, § 250 ods.

1, ods. 5 Tr. zák.. Najvyšší súd aj v tejto súvislosti preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe námietku uvedenú v dovolaní, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia, nie je moţné akceptovať. Dovolací súd povaţuje za potrebné na záver v súvislosti s argumentáciou obvineného, ţe „odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami“, uviesť, ţe súčasťou práva na spravodlivý proces je skutočne i právo obvineného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Na druhej strane nie je moţné uvedené právo vykladať tak, ţe zaručuje právo obvineného na také rozhodnutie súdu, ktoré zodpovedá jeho predstavám. Napokon aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach uvádza, ţe uvedené právo nespočíva v tom, ţe na kaţdý argument sťaţovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odpoveď treba dať iba na tie argumenty, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní a rovnako tak preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, ţe v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne a právne závery súdu prvého stupňa. Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil. 16 1 Tdo V 8/2013 So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania

§ 371ods.

1 písm. c), g), i) Tr. por. účinného do 31. augusta 2011, dovolací súd musel dovolanie obvineného Ing. M. J.

§ 382písm.

c) Tr. por. odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V B., 24. októbra 2013 JUDr. Harald St i f f e l , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová