1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave
1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa v celom rozsahu z r u š u j e .
1 Trestného poriadku vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 22.novembra 2013, sp. zn. Pk-2T 18/2013, bol obţalovaný Ing. A. D. uznaný za vinného z prečinu podplácania
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ţe dňa 10. decembra 2010 v čase o 09:22:57 hod. v S. na H. ul. č. X. v priestoroch kancelárie vedúceho okresného dopravného inšpektorátu, nachádzajúcej sa na prízemí budovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru S., poskytol priamo finančný úplatok vo výške 8 € vedúcemu dopravného inšpektorátu mjr. JUDr. V. K. za to, ţe vykonal evidenčný úkon – prihlásenie vozidla z iného okresu na nového drţiteľa evidenčného čísla S. v prospech P. Z. 2 3 To 4/2014 a prihlásenie nového vozidla do evidencie evidenčného čísla S. v prospech P. G., a to bez prítomnosti vlastníka alebo drţiteľa vozidla, prípadne splnomocnenej osoby. Obţalovanému za to bol
2 Trestného zákona, s pouţitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uloţený peňaţný trest vo výške 300 (tristo) €.
2 Trestného zákona zaplatená suma peňaţného trestu pripadá štátu.
3 Trestného zákona mu súd ustanovil pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace. Obţalovaný Ing. A. D. podal proti rozsudku písomne odvolanie dňa
1 Trestného zákona po objektívnej a subjektívnej stránke. Konštatuje, ţe nikto z vlastníkov, drţiteľov motorových vozidiel (P. Z. a P. G.) nenamietal, ani nespochybňoval úkony, ktoré obţalovaný vykonal pri prihlasovaní motorových vozidiel. Drţitelia vozidiel odovzdali obţalovanému finančné prostriedky za účelom uhradenia správneho poplatku za prihlásenie, a to P. G. vo výške 66 € a P. Z. vo výške 70 €. Preplatok vo výške 4 € obţalovaný vrátil P. Z.. Pri prihlasovaní motorových vozidiel nedošlo zo strany policajtov k poskytnutiu ţiadnej výhody, nikto nebol uprednostnený. Skutočnosť, ţe si JUDr. V. K., vedúci dopravného inšpektorátu, osobne nepreveril totoţnosť vlastníkov vozidiel, ktorí boli osobne prítomní na chodbe a boli mu predloţené ich preukazy totoţnosti, nemôţe byť súdom vyhodnotená ako poskytnutá výhoda. Ani priznanie sa obţalovaného k spáchaniu trestného činu a oľutovanie konania, nemôţe byť podkladom pre uznanie viny. JUDr. K. vypovedal v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného a súdom bol uznaný za vinného na základe dohody o vine a treste, teda v procese bez výhrad, kde sa obţalovaný Ing. A. D. nemohol brániť a preukazovať svoju nevinu. 3 3 To 4/2014
názoru obţalovaného súd prvého stupňa v rozpore so zákonom vyhodnotil vykonané dôkazy a nesprávne rozhodol, keď ho uznal za vinného z trestného činu podplácania
1, ods. 2 Trestného zákona; preto navrhol rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zrušiť a oslobodiť ho spod obţaloby
b/ Trestného poriadku. Na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obţalovaný Ing. A. D. zotrval na písomných dôvodoch odvolania. Prokurátor navrhol odvolanie obţalovaného zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, preskúmal
1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Zistil, ţe odvolanie obţalovaného je dôvodné pre chyby rozsudku, spočívajúce v tom, ţe sa prvostupňový súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku), a tým vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na ktorých objasnenie bude potrebné dôkazy opakovať, alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku).
10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie. V posudzovanej veci nepostupoval prvostupňový súd dôsledne
uvedených ustanovení Trestného poriadku. 4 3 To 4/2014 Predovšetkým treba uviesť, ţe prvostupňový súd svoje rozhodnutie o vine obţalovaného Ing. A. D. zaloţil predovšetkým na svedeckej výpovedi svedka JUDr. K., ktorý v inom konaní vystupoval v procesnom postavení obvineného, tieţ na výpovedi svedkov P. Z., P. G. a mjr. JUDr. R. J.. Obrazovo-zvukový záznam mal preukázať, ţe obţalovaný odovzdal svedkovi K. v jeho kancelárii 140 €, ktoré si tento odloţil do zásuvky písacieho stola. Zo záznamu je zrejmé, ţe svedok obţalovanému ţiadne peniaze nevydal. Listinné dôkazy mali preukázať postup pri prihlasovaní motorových vozidiel. Z vykonaného dokazovania vyplývajú nasledovné skutočnosti: Dňa 10.decembra 2010 na Okresnom dopravnom inšpektoráte v S. došlo mjr. JUDr. K. k prihláseniu motorových vozidiel v prospech P. Z. a P. G.. K úkonu - prihláseniu motorových vozidiel sa dostavili vlastníci motorových vozidiel osobne s potrebnými dokladmi. Títo vlastníci odovzdali obţalovanému finančné prostriedky vo výške 140 € za účelom uhradenia správneho poplatku, a to P. G. vo výške 66 € a P. Z. 70 €. Preplatok 4 € mal obţalovaný vrátiť prihlasovateľom. Obţalovaný Ing. A. D. (č.l. 157) a P. Z. ( č.l. 166) zhodne vypovedali, ţe preplatok bol svedkovi Z. obţalovaným vrátený. Súdom nebol vykonaný ţiaden dôkaz, ktorý by uvedené tvrdenie vyvrátil. Na hlavnom pojednávaní svedok JUDr. K. ďalej uviedol, ţe si nepamätá, či výdavok obţalovanému vrátil na chodbe. Vysvetlil to však tým, ţe v prípravnom konaní vypovedal v podstate účelovo ku všetkým skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu, pretoţe sa takýto postup vyţadoval k schváleniu dohody o vine a treste. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe v procese vykonávania dôkazov boli súdom vykonávané dôkazy irelevantné, ktoré nesmerovali k objasneniu podstaty veci. Napríklad súd odstraňoval rozpory ohľadne výšky správneho poplatku, ktorý obţalovaný uvádzal, rozpor týkajúci sa dĺţky doby, počas ktorej stál svedok JUDr. K. a obţalovaný na chodbe, či vrátil obţalovaný svedkovi Z. peniaze ihneď na chodbe alebo aţ v aute atď. Podstatná však pritom je skutočnosť, že výdavok bol odovzdaný P. Z.. 5 3 To 4/2014 Ţiadnym dôkazom nebolo preukázané, akú výhodu mal získať obţalovaný tým, ţe odovzdal finančné prostriedky svedkovi K. pri prihlásení predmetných motorových vozidiel v prospech iných osôb. Súd si bez akéhokoľvek dôkazu urobil dostatočne jasný obraz o charaktere kamarátskeho vzťahu medzi obţalovaným a JUDr. V. K., zaloţený na vzájomnej výhodnosti. Práve priateľským vzťahom odôvodňoval JUDr. K. svoje nie dôsledné konanie, keď si neoveril totoţnosť vlastníkov drţiteľov motorových vozidiel a práve priateľský vzťah mal za následok ľahkováţny postup pri vrátení preplatku. Tento „nadštandardný priateľský vzťah“ súd vyhodnotil ako svoju vlastnú nepodloţenú úvahu. Opis skutkového deja, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku je výpoveďami svedkov Z. a JUDr. K. váţne spochybnený a ţiadnymi inými dôkazmi podloţený nie je. Absentuje dôkaz, ţe by obţalovaný podplácal, alebo bol o to poţiadaný. Zo strany svedka K. v danom prípade išlo len o porušenie povinnosti vyplývajúce zo zamestnania alebo funkcie (neskontrolovanie totoţnosti vlastníkov motorových vozidiel, nevyţiadanie si splnomocnenia, prevzatie finančnej hotovosti, nevydanie potvrdenia o platbe.) Je nepochybné, ţe svedok K. postupoval v rozpore s ustanoveniami § 122 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rozpore s § 3 ods. 2 písm. c/ Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 6/2010 a v neposlednom rade porušil aj zákon o Policajnom zbore č.171/1993 Z.z. Porušenie uvedených právnych predpisov nie je však predmetom súdneho konania, ale len toho, či JUDr. K. tak konal v dôsledku prijatia úplatku. Na tom nič nemení ani tá skutočnosť, ţe JUDr. K. bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, č. k. PK-1T 25/2013-1900, zo 7. októbra 2013 uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona a z pokračovacieho prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona. V predmetnom rozsudku pod bodom 30/ je uvedený čiastkový útok, a to prijatie úplatku vo výške 8 € od Ing. A. D.. JUDr. K., ktorému hrozil vysoký trest od 5 do 12 rokov, aby dosiahol výrazné zníţenie trestu, sa snaţil dosiahnuť schválenie dohody o vine a treste. Pre uzavretie dohody o vine a treste sa vyţaduje, aby sa obvinený k skutku priznal; v posudzovanej veci obhajobné tvrdenia obţalovaného, ţe JUDr. K. pri priznaní viny konal účelovo, nie je moţné povaţovať za vyvrátené. 6 3 To 4/2014 Najvyšší súd poznamenáva, ţe k uzavretiu dohody o vine a treste s obvineným K. došlo pred konaním hlavného pojednávania v posudzovanej trestnej veci, čo mohlo ovplyvniť aj výpovede jednotlivých svedkov. Ani týmito úvahami sa prvostupňový súd nezaoberal. K tomu je potrebné uviesť, ţe súd v prejednávanej trestnej veci nepreskúmava meritórne rozhodnutie vydané v iných konaniach; z hľadiska rozhodovania o vine však nimi nie je bezprostredne ani sprostredkovane viazaný. Pokiaľ obţalovaný v prípravnom konaní zaujal postoj, ţe sa k spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval a napokon vzal späť sťaţnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, najvyšší súd k tomu uvádza, ţe samotné priznanie viny nemôţe byť podkladom pre rozhodnutie o vine. V tejto súvislosti dáva do pozornosti judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý rozhodoval, ţe ani verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestných činov a potrestaní páchateľa nemôţe ospravedlniť taký postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu, vrátane nebyť nútený obviniť sám seba (rozsudok vo veci Heaney a Mcgrinness ,Írsko z r. 2000). Obţalovaný Ing. D. prosil vyšetrovateľa, aby mu poradil, ako má vo veci postupovať. Vyšetrovateľ obţalovanému vysvetlil, ţe sťaţnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia by mohla byť prekáţkou na postup, na ktorý inak spĺňal podmienky – zastavenie trestného stíhania. Z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 110/97, II.ÚS 2/09, vyplýva, ţe súčasťou práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
1 Trestného poriadku kaţdý výrok rozsudku, ktorý obsahuje odôvodnenie, musí byť odôvodnený stručne a presvedčivo tak, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t.j.
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral 7 3 To 4/2014 súd, prokurátor, policajt alebo obvinený, či jeho obhajca. Odôvodnenie rozsudku z hľadiska právnych úvah posudzovania dokázaných skutočností
príslušných ustanovení zákona v otázke viny nadväzuje na odôvodnenie výroku o vine, ktoré musí vyplynúť z jednoznačného záveru nevzbudzujúceho dôvodné pochybnosti, ţe skutok zavinene spáchal práve obţalovaný, zisteným spôsobom a z preukázaného motívu a ţe ním spôsobil súdom ustálený následok, v dôsledku čoho bolo jeho konanie podradené práve pod príslušné ustanovenie zákona. V danom prípade však odôvodnenie rozhodnutia je zmätočné, skutkové zistenia sú pochybné a nesprávne. Rozsudok je rozsiahly, má 27 listov. Pričom samotné úvahy súdu sú iba na dvoch listoch. Nadbytočné a v rozpore s hore uvedeným ustanovením Trestného poriadku je doslovné citovanie záverečných rečí obţalovaného a prokurátora v rozsudku. Na podklade uvedeného moţno potom konštatovať, ţe prejednávaná vec nie je náleţite objasnená. Dokazovanie v nej je treba doplniť, a to predovšetkým opätovným výsluchom najmä obţalovaného Ing. A. D. a svedkov JUDr. K., G. a Z. z hľadiska skutočnosti, či vôbec došlo k poskytnutiu nejakého úplatku. Bude tieţ potrebné skúmať, akú výhodu získali prihlasovatelia motorových vozidiel a akú výhodu z toho mal sám obţalovaný. Na naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu podplácania
1 písm. b/ Trestného zákona sa vyţaduje úmyselné zavinenie. V tomto smere je potrebné, aby súd po doplnení dokazovania opätovne vykonané dôkazy vyhodnotil, najmä z hľadiska jeho zavinenia. Aţ po takto doplnenom dokazovaní bude moţné rozhodnúť o vine obţalovaného Ing. A. D., resp. v prípade pochybností o jeho oslobodení spod obţaloby (zásada in dubio pre reo ). Existujú pochybnosti o vine obţalovaného, a preto by nebolo teraz adekvátne hodnotiť výrok o treste napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto len pripomína, ţe pri tomto výroku musia byť zachované všetky zásady pre ukladanie trestov a ustanovenia o účele trestu. 8 3 To 4/2014 Vzhľadom na uvedené skutočnosti v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať procesné úkony a dôkazy, ktorých nevykonanie sa v tomto uznesení vytýka, prípadne aj ďalšie, pokiaľ sa pre riadne objasnenie veci ukáţu byť nevyhnutnými, a potom vo veci v súlade so zisteným skutkovým stavom a so zákonom meritórne rozhodnúť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 21. mája 2014 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Vypracovala: JUDr. Alena Šišková Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.