odvolacieho súdu rozhodol súd prvého stupňa nesprávne aj v tej časti rozsudku, ktorou ţalobe vyhovel, určiac, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do súkromia ţalobcu; napadnutý rozsudok preto zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol (§ 220 O.s.p.). Bol totiţ názoru, ţe ţaloba o určenie, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do práv ţalobcu na súkromie tým, ţe ho neoprávnene sledovala, odpočúvala, neoprávnene o ňom zbierala informácie a pripravovala jeho diskreditáciu, je určovacou ţalobou, ktorá má preventívnu povahu; jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu ţalobcu skôr, neţ dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Tam, kde právny vzťah alebo právo uţ porušené bolo ako v tomto konkrétnom prípade, nie je
odvolacieho súdu ale určovacia ţaloba namieste. Vyriešenie otázky, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do práv ţalobcu (konkrétne do práva na súkromie) má polohu vyriešenia predbeţnej otázky, ktorú súd musel tak čí tak riešiť skôr, neţ rozhodol o priznaní práva na náhradu nemajetkovej ujmy. Odvolací súd sa zároveň dotkol otázky odpočúvania ţalobcu ţalovanou a vyslovil názor, ţe odpočúvanie ţalobcu ţalovanou nemoţno povaţovať za neoprávnený zásah do jeho súkromia. Uviedol, ţe nemôţu byť nijaké pochybnosti o tom, ţe odpočúvanie telefonických hovorov je zásahom do práva na súkromie
čl. 22 ústavy aj čl. 13 Listiny (základných práv a slobôd), kde je to výslovne uvedené; štát môţe do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe zákona. V danej veci vydal sudca písomný súhlas na pouţitie informačnotechnických prostriedkov (§ 13 zák. č 46/1993 Z.z.). Oprávnenosť vydania právoplatného súhlasu všeobecný súd nemôţe preskúmavať a to preto, ţe súhlas je právoplatným rozhodnutím, ktorým je súd viazaný, resp. z ktorého musí súd vychádzať. To sa vzťahuje aj na prípadné občianskoprávne konanie na 1 Cdo 66/2009 5 ochranu osobnosti (na ochranu súkromia); v tejto spojitosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 274/05, uverejnený pod poradovým (publikačným) číslom 31/2006 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR. Pokiaľ ide o právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
odvolacieho súdu existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv ţalobcu nebola preukázaná v takom rozsahu, ako uvádzal ţalobca, a ani v takom rozsahu, ako ustálil súd prvého stupňa, napriek tomu iba morálne zadosťučinenie sa javí ako nedostatočné a nepostačujúce vzhľadom na okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnostných sfér ţalobcu došlo pri neoprávnenom zhromaţďovaní údajov o jeho osobe. Odvolací súd - okrem toho, ţe odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností realizovaných ţalovanou voči ţalobcovi nepovaţoval za protiprávne, keďţe oprávnenosť vydania právoplatného súhlasu všeobecný súd nemôţe preskúmavať - nemal za preukázané, ţe konanie ţalovanej váţne ohrozilo ţalobcu v pracovnej sfére a ţe preto jeho obchodné aktivity sa postupne utlmovali, keď vypočutí svedkovia uviedli iné príčiny, prečo sa tak stalo. Mal za to, ţe pri vyjadrení miery narušenia súkromia ţalobcu treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v jeho rodinnom prostredí. Poukázal na to, ţe právo na súkromie chráni nedotknuteľnosť súkromného ţivota a jeho úlohou je zaistiť nerušený súkromný priestor, v ktorom by sa mohla rozvíjať osobnosť človeka, a v prejednanej veci jednoznačne došlo k porušeniu práva na súkromie, keďţe ţalovaná neoprávnene získavala, zhromaţďovala vedomosti o skutočnostiach súkromného ţivota ţalobcu jeho sledovaním. Porušenie tohto osobnostného práva malo negatívny dopad na ţivot rodiny ţalobcu, t.j. manţelky a maloletých detí, ako to vyplýva z výpovede svedkyne Kataríny Krajňákovej, vyvolávalo u nich strach a obavu o ţivoty. S poukazom na dôsledok zvlášť závaţného neoprávneného zásahu ţalovanej proti osobnosti ţalobcu, kde zadosťučinenie
1 Občianskeho zákonníka sa nejaví postačujúcim, aj odvolací súd mal za opodstatnené, aby sa ţalobcovi poskytla náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súdom prvého stupňa priznanú náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 2 500 000 Sk povaţoval ale za neprimeranú a blíţiacu sa k zneuţívaniu daného prostriedku na obohatenie sa; za zodpovedajúcu výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch povaţoval 250 000 Sk s tým, ţe táto náhrada so zreteľom na všetky okolnosti prípadu je schopná optimálne a účinne vyváţiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu na osobnosti ţalobcu. Tieto dôvody viedli odvolací súd k obmedzeniu súdom prvého stupňa priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch na ostatne uvedenú sumu (k potvrdeniu rozsudku súdu prvého stupňa do rozsahu náhrady 250 000 Sk a jeho zmene a zamietnutia ţaloby v rozsahu náhrady 2 250 000 Sk). Výrok 1 Cdo 66/2009 6 o trovách celého konania odôvodnil tým, ţe v konaní takmer v celom rozsahu bola úspešná ţalovaná, ktorej s konaním ţiadne trovy nevznikli (§ 224 ods. 2, § 142 ods. 3 O.s.p.). Proti rozsudku odvolacieho súdu v jeho zamietajúcej časti podal ţalobca dovolanie a navrhol v napadnutej časti rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 a § 237 O. s. p. a ako dôvody dovolania uplatňoval dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Bol toho názoru, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe nebol poučený o lehote na prípravu na pojednávania, hoci súhlasil s odvolacím pojednávaním bez právneho zástupcu. Odvolaciemu súdu ďalej vytýkal, ţe bez vykonania dôkazov ustálil iný skutkový stav, ako je obsiahnutý v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, ţe prišiel k záveru, ţe konanie ţalovanej váţne nenarušilo alebo neohrozilo ţalobcu v pracovnej sfére, ţe vlastné ohrozenie v pracovnej sfére spočívalo v tom, ţe ţalobca vyzval občanov k podpísaniu petície za vyhlásenie referenda za odvolanie predsedu vlády Vladimíra Mečiara. Nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu, ţe ţaloba v časti o určenie, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do práv ţalobcu, je určovaciu ţalobu, ktorá má preventívnu povahu a nie je na mieste tam, kde právo uţ porušené bolo, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade. V tejto časti rozsudok vyhovujúci ţalobe má jednoznačne deklarovať, ţe skutočne došlo k porušeniu práva na súkromie u ţalobcu, preto aj v tejto časti má ţaloba význam. Nesúhlasil ani s právnym názorom odvolacieho súdu o neodôvodnenosti ţaloby v časti o uloţení povinnosti ţalovanej upustiť od neoprávnených zásahov do práv ţalobcu. Uviedol, ţe je síce pravda, ţe v súčasnosti moţno ţalovaná od zásahov upustila, ale táto skutočnosť nie je nikomu známa, jedine ţalovanej, pričom rozhodnutím (vyhovujúcim) o tejto časti ţaloby by sa ţalovanej dalo jednoznačne najavo, ţe pokiaľ by došlo opätovne k bezdôvodným zásahom do súkromia ţalobcu, porušuje tým rozhodnutie súdu. Dovolateľ namietal aj právny názor odvolacieho súdu ohľadom výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch a zdôraznil, ţe sa tu jedná o precedentný prípad, keď štát, ktorý prostredníctvom orgánov má chrániť záujmy občanov, je pouţitý na potláčanie ich práv a porušenie základného práva nie je uţ moţné napraviť. S názorom odvolacieho súdu, ţe nie je moţné preskúmavať podmienky vydania rozhodnutia o odpočúvaní a ţe z tohto dôvodu nie je moţno povaţovať odpočúvanie ţalobcu ţalovanou za neoprávnený zásah do jeho súkromia, dovolateľ nesúhlasil. Citovanie z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 274/05 odvolacím súdom povaţoval v danom kontexte za len selektívne;
argumentácie dovolateľa sa odvolací súd ako všeobecný súd v rámci konania o ochranu osobnosti mohol zaoberať následkami 1 Cdo 66/2009 7 právoplatného rozhodnutia o povolení odpočúvania do súkromia ţalobcu. Napokon nesúhlasil ani s rozhodnutím odvolacieho súdu o trovách konania, predovšetkým s jeho záverom, ţe ţalovaná v konaní bola takmer v celom rozsahu vo veci úspešná, a tvrdil s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p., ţe náhrada trov konania mala byť priznaná ţalobcovi. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe nevidí váţny dôvod na zaujímanie stanoviska k tvrdeniam ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k týmto záverom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) sa zaoberá procesnými 1 Cdo 66/2009 8 vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Dovolateľ vadu tejto povahy namietal (237 písm. f/ O.s.p.), dovolací súd sa však s jeho argumentáciou o existencii takejto vady nestotoţnil.
f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať sa v zmysle citovaného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu dovolania je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania
f/ O.s.p. vyvodzuje ţalobcu z toho, ţe odvolací súd ho 11. marca 2008 nepoučil o lehote na prípravu na pojednávania, ktorú nemal zachovanú, lebo nedostal predvolanie.
2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou ústnosti (porovnaj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Predvolanie na pojednávanie sa spravidla robí písomne a musí sa doručiť účastníkom tak, aby mali dostatok času na prípravu na pojednávanie. Lehota päť dní uvedená v § 115 ods. 2 O.s.p. je poriadková, súd ju však nemôţe skrátiť tak, aby účastník (so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu) nemal zachovanú moţnosť prípravy na pojednávanie. Zároveň treba dodať, ţe ak táto lehota dodrţaná nie je, moţno pojednávanie uskutočniť len vtedy, ak postačovala na prípravu na pojednávanie kratšia ako uvedená lehota alebo ak účastník, u ktorého sa táto 1 Cdo 66/2009 9 lehota nedodrţala, súhlasí s pojednávaním; uskutočnením pojednávania v takom prípade potom nedochádza u tohto účastníka k odňatiu moţnosti konať pred súdom. Z obsahu spisu vyplýva, ţe pred začatím odvolacieho pojednávania 11. marca 2008 sa zisťovala prítomnosť účastníkov ako aj zástupcu ţalobcu, ktorý sa nedostavil, čo odvolací súd v zápisnici o pojednávaní pred odvolacím súdom aj poznamenal. Ďalej je v tejto zápisnici uvedené, ţe
ţalobcu o vytýčenom termíne odvolacieho pojednávania jeho zástupca vie, svojho zástupcu sám informoval o tomto termíne, ktorý zistil na internete. V zápisnici sa tieţ uvádza, ţe ţalobca súhlasí s tým, aby odvolací súd prejednal vec v neprítomnosti jeho zástupcu. Súhlas s odvolacím pojednávaním
1 O.s.p. poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, túto povinnosť ale nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom ( § 5 ods. 2 O.s.p.). Absenciu povinnosti súdu poskytnúť ţalobcovi ako účastníkovi zastúpenému v občianskom súdnom konaní advokátom poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach podmienil zákonodarca výlučne existenciou právneho vzťahu zastúpenia účastníka advokátom, nie skutkovými okolnosťami, napr. prítomnosťou či neprítomnosťou advokáta. Z uvedeného potom vyplýva, ţe postup odvolacieho súdu bol v súlade so zákonom a k porušeniu procesných práv ţalobcu priznaných mu zákonom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nedošlo; v danom prípade prípustnosť a dôvodnosť dovolania nemoţno teda vyvodiť z citovaného ustanovenia. Dovolací súd nezistil ani iné vady konania vymenované v § 237 O.s.p. 1 Cdo 66/2009 10 V tejto právnej veci je však dovolanie ţalobcu prípustné, pretoţe smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd pri následnom posudzovaní ďalších námietok (dôvodov) dovolania vychádzal z toho, ţe jednotné a celistvé právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom rozličných prostriedkov, na ktoré treba prihliadať relatívne celkom samostatne, ţe jednotlivé prostriedky upravené v ustanoveniach § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka moţno pouţiť kumulovane a ţe ţalobca vo svojej ţalobe (po jej zmene a doplnení) ako prostriedku občianskoprávnej ochrany osobnosti uplatnil viacero ţalobných typov (ţalobných petitov): ţiadal upustiť od neoprávnených zásahov (zdrţovacia ţaloba), poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňaţitá satisfakčná ţaloba) a určiť, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do jeho práv na súkromie (určovacia ţaloba).
Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä ţivota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
odseku 1 najmä preto, ţe bola v značnej miere zníţená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho váţnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tieţ právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady
odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dovolací súd sa nestotoţnil s námietkou dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o uloţení povinnosti ţalovanej 1 Cdo 66/2009 11 upustiť od neoprávnených zásahov do práv ţalobcu tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Judikatúra sa uţ v minulosti jednoznačne vyjadrila, ţe domáhať sa upustenia od neoprávneného zásahu, ktorý sa tyká osobnosti fyzickej osoby, je moţné len tam, kde zásah doteraz trvá [porovnaj napr. Nejvyšší soud o občanském soudním řízení v některých věcech pracovněprávních, občanskoprávních a rodinněprávních, Sborník stanovisek, závěrů, rozborů a zhodnocení soudní praxe, zpráv o rozhodování soudu a soudních rozhodnutí Nejvyššího soudu 1964-1969, SEVT, Praha 1980 (ďalej len „Zborník III“), str. 204]. Od uvedeného názoru v prípade tejto zdrţovacej (negatórnej) ţaloby nie je dôvod ustupovať; to napokon dokladá i novšia judikatúra aj teória (porovnaj napr. Jiří Doleţílek, Přehled judikatury ve věcech ochrany osobnosti. ASPI, a. s. Praha 2008, str. 74; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv, Občanský zákoník I, 1. vydanie, Praha 2008, str.180). Právnemu záveru odvolacieho súdu o neopodstatnenosti ţaloby v tejto časti - reflektujúcemu stav, ţe v danom prípade neoprávnený zásah skončil, v čase súdneho konania uţ netrval - nemoţno nič vyčítať (išlo o správnu aplikáciu § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a správne sa tieţ poukázalo na procesný predpis - § 154 ods. 1 O.s.p.). Za stavu, keď v konaní nebolo doloţené pokračovanie ani hrozba či reálne a bezprostredné nebezpečenstvo opakovania neoprávneného zásahu do práva ţalobcu na súkromie zo strany ţalovanej, úspešnosť ţaloby domáhajúcej sa uloţenia povinnosti ţalovanej upustiť od neoprávnených zásahov do práv ţalobcu neprichádza vôbec do úvahy; tieto dôvody sú právne relevantné, nie argumentácia či motívy ţalobcu ohľadom tejto ţaloby podané v jeho dovolaní. Odvolací súd pri posudzovaní rozsudku súdu prvého stupňa a rozhodovaní o tejto časti ţaloby na zistený skutkový stav pouţil správny právny predpis, tento aj správne vyloţil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze pouţitého právneho predpisu; v tejto časti z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je rozsudok odvolacieho súdu preto správny. 1 Cdo 66/2009 12 Odlišná situácia však uţ je, pokiaľ odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa určenia, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do práv ţalobcu na súkromie tým, ţe ho neoprávnene sledovala, odpočúvala, neoprávnene o ňom zbierala informácie a pripravovala jeho diskreditáciu, a zamietol ţalobu v tejto časti s odôvodnením, ţe takáto určovacia ţalobou má iba účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu ţalobcu skôr, neţ dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Odvolací súd zaujal vlastne názor, ţe na takejto ţalobe nemá či nemôţe mať ţalobca naliehavý právny záujem, poukáţuc, ţe vyriešenie otázky, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do práv ţalobcu (konkrétne do práva na súkromie), má polohu vyriešenia predbeţnej otázky, ktorú súd musel tak čí tak riešiť skôr, neţ rozhodol o priznaní práva na náhradu nemajetkovej ujmy. Návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa o. i. rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O. s. p.). Občianskoprávne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby sú v § 13 Občianskeho zákonníka uvedené len demonštratívne; popritom - či uţ samostatne alebo spolu so ţalobou z tohto exemplifikatívneho výpočtu - sú moţné aj iné ţalobné typy (ţalobné petity), t.j. ţaloby doţadujúce sa inej formy ochrany a sem patrí aj ţaloba o určenie, ţe určitým spôsobom sa zasiahlo do práv na ochranu osobnosti ţalobcu. Je potrebné pripomenúť, ţe v minulosti sa vyskytli doktrinálne názory, ţe v prípade určovacieho ţalobného návrhu ako osobitného občianskoprávneho prostriedku ochrany osobnosti je jeho podmienkou, aby ţalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení
c/ O. s. p. (porovnaj napr. Zdeněk Kratochvíl a kolektív, Nové občianske právo, Bratislava 1967, str. 57; Karel Knap, Jiří Švestka, Ochrana osobnosti podle československého občanského práva, Praha 1989, str. 139). S týmito názormi korešponduje názor odvolacieho súdu, ţe určovacia ţaloba má pri ochrane osobnosti účel len poskytnutia ochrany právnemu postaveniu ţalobcu skôr, neţ dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, resp. ţe takáto ţaloba nie je namieste v prípade, ak ţalobca v spojitosti s neoprávneným zásahom, ktorý ţiada (výrokom súdu) určiť, poţaduje aj plnenie (náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch). Tento názor odvolacieho súdu, ktorý takto stojí na pozícii o neprípustnosti uplatnenej určovacej ţaloby, keďţe nebol daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení
c/ O. s. p., nie je správny. Relevantná súdna prax totiţ uţ dávnejšie uvedenú otázku vyriešila a upozornila, ţe „ţaloby o určenie, ţe určitým spôsobom sa zasiahlo do práv osobnosti ţalobcu alebo ţaloby o určenie, 1 Cdo 66/2009 13 ţe určité výroky sú nepravdivé ... nie sú ţalobami určovacími
ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. Preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení“ (porovnaj Zborník III, str. 209). Rovnaký názor sa v judikatúre uplatňuje aj v súčasnosti a zastáva sa uţ aj v teórii (porovnaj napr. Jiří Doleţílek, Přehled judikatury ve věcech ochrany osobnosti. ASPI, a. s. Praha 2008, str. 90; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv, Občanský zákoník I, 1. vydanie, Praha 2008, str. 179, 200). Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd právne chybne posúdil vec vo vzťahu k tej časti ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do práv ţalobcu na súkromie tým, ţe ho neoprávnene sledovala, odpočúvala, neoprávnene o ňom zbierala informácie a pripravovala jeho diskreditáciu, keď v tejto časti povaţoval ţalobu za neopodstatnenú z procesného hľadiska (z dôvodu jej neuplatniteľnosti pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení
c/ O. s. p.). Preto sa - rozhodujúc o tejto určovacej ţalobe - vecne jednotlivými zásahmi aţ na čiastkovú otázku týkajúcu sa odpočúvania nezaoberal. Súd takto (z tohto dôvodu) zamietajúci ţalobu na určenie
c/ O. s. p. totiţ nepreskúmava (nesmie preskúmavať) ţalobu aj z vecnej stránky, čo opakovane zdôraznila judikatúra (porovnaj napr. dôvody v R 61/2007). Odvolací súd posúdil ţalobu o určenie, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do jeho práv na súkromie, ako procesne neprípustný prostriedok en block (okolnosť, ţe v spojitosti s určovacou ţalobou sa - aj - vecne dotkol jedného zo zásahov, na uvedenej skutočnosti nič nezmenilo). Výrok rozsudku z 11. marca 2008 sp. zn. 5Co 321/06, ktorým odvolací súd zmenil výrok rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určení, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do práv ţalobcu, a ţalobu v tejto časti zamietol, je teda zaloţený na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a to v otázke prípustnosti tejto určovacej ţaloby. Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
1 O.s.p., dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy 1 Cdo 66/2009 14 a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Z ustanovenia § 220 O.s.p. vyplýva, ţe odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
1 O.s.p. v znení účinnom v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ
1 O.s.p. zamietol. Zároveň
2 O.s.p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu v častiach, ktorými zmenil výroky rozsudku súdu prvého stupňa o určení, ţe ţalovaná neoprávnene zasiahla do práv ţalobcu, a o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 2 250 000 Sk (74 686,32 €) tak, ţe ţalobu v týchto častiach zamietol. Rozsudok odvolacieho súdu zrušil aj v časti, ktorou rozhodol o trovách celého konania (v tejto časti ide o rozhodnutie, ktoré je svojou povahou uznesením - § 167 ods. 1 O.s.p., proti ktorému
3 O.s.p. je dovolanie neprípustné), keďţe sa jedná o rozhodnutie s povahou závislého výroku v zmysle ustanovenia § 242 ods. 2 písm. b/ O.s.p. V rozsahu zrušenia vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje z hľadiska postupu v ďalšom konaní za potrebné zaujať názor na posudzovanie zásahu do práva na ochranu súkromia odpočúvaním telefonického rozhovoru v prípade, ţe bol daný príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, t.j. na posudzovanie situácie, ţe ţalobcu ţalovaná odpočúvala, pouţila informačnotechnické prostriedky na základe udeleného písomného súhlasu sudcu (§ 13 zák. č 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej sluţbe v znení účinnom do 21. mája 2003). Ţalobca totiţ nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu k odpočúvaniu, ţe nie je moţné všeobecným súdom preskúmavať podmienky vydania rozhodnutia o odpočúvaní a ţe z tohto dôvodu nie je moţno povaţovať odpočúvanie ţalobcu ţalovanou za neoprávnený zásah do jeho súkromia.
dovolacieho súdu ţalobca v konaní o ochranu osobnosti nemá ako osoba dotknutá takýmto odpočúvaním moţnosť domáhať sa ochrany v súvislosti s faktom, ţe jeho rozhovor bol odpočúvaný. Súd konajúci o ochrane osobnosti nesmie preskúmavať oprávnenosť vydania právoplatného príkazu (udeleného písomného súhlasu sudcu na pouţitie informačnotechnických prostriedkov). Takýto príkaz ako právoplatné rozhodnutie je pre súd záväzný (je ním viazaný), z tohto príkazu súd musí pri svojom rozhodovaní vychádzať, keď ani pre tento prípad neplatí ţiadna výnimka zo všeobecného pravidla o dosahu právoplatného rozhodnutia na občianskoprávne konanie (k prejudiciálnej záväznosti právoplatného rozhodnutia vyplývajúcej z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p. porovnaj napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 349/09-36 z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry ústavného súdu právo na ochranu tajomstva správ podávaných prostredníctvom telefónu je súčasťou ústavou a dohovorom zaručeného práva na ochranu súkromia, zásahy do ktorého sú prípustné len výnimočne v prípadoch a spôsobom ustanoveným zákonom, a len vtedy, ak sú nevyhnutné v záujme zabezpečenia právnym poriadkom chránených hodnôt (rozhodnutie vo veci Klass a ostatní c. Spolková republika Nemecko zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.