Najvyšší súd 8Sžo/36/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu : A.L.K. Humenné, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 22, Humenné, právne zast

§ 246cods.

1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.

§ § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v medziach odvolania, ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom povaţoval za potrebné na účely preskúmania napadnutého rozsudku z vecnej stránky vyporiadať sa v prvom rade s procesnou námietkou, ktorou ţalobca poukazoval, odvolávajúc sa na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ OSP na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa tým, ţe ţalobu prejednal na prvom a jedinom pojednávaní napriek tomu, ţe jeho právny zástupca sa riadne ospravedlnil z dôvodu kolízie termínu poţiadajúc zároveň konajúci súd o určenie náhradného termínu pojednávania súčasne ospravedlňujúc aj jeho neprítomnosť, keďţe trval na prítomnosti svojho právneho zástupcu, mu svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom. Podľa § 246c ods. 1 vety prvej OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 250g ods. 2 OSP, ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môţe sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť 4 8Sžo/36/2013 ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť moţno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, ţe ţiadosť právneho zástupcu ţalobcu o ospravedlnenie jeho neúčasti a neúčasti ţalobcu na pojednávaní vytýčenom na deň

1. februára 2013 a zároveň ţiadosť o určenie náhradného termínu pojednávania bola krajskému súdu doručená dňa
2. februára 2013, t. j. 3 dní pred určeným termínom pojednávania. Z obsahu ţiadosti je rovnako zrejmý dôvod brániaci právnemu zástupcovi ţalobcu v jeho účasti na nariadenom pojednávaní v podobe jeho nutnej účasti na nariadenom hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Košice I sp. zn. 18P/106/2012 o 10.00 hod (vytýčené
3. decembra 2012), a odročenom pojednávaní na tom istom súde v č. k. 34P/66/2012 na deň
4. februára 2013 o 11.00 hod. (vytýčené
5. novembra 2012) s dôrazom, ţe súd ho povaţuje za potrebné v tomto konaní vypočuť. Rovnako je potrebné uviesť, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu absentujú logické a akceptovateľné právne závery odôvodňujúce splnenie procesných podmienok, za akých moţno vykonať pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania a jeho právneho zástupcu, konkrétne prečo súd prvého stupňa nepovaţoval dôvody na odročenie pojednávania uvádzané právnym zástupcom ţalobcu v jeho ţiadosti za kvalifikované. Z osobitnej úpravy obsiahnutej v § 250g ods. 2 OSP vyplýva, ţe ustanovenie § 101 ods. 2 druhá veta OSP sa v správnom súdnictve nepouţije, pričom však odročenie pojednávania pre neprítomnosť účastníka z dôleţitých dôvodov nemoţno a priori vylúčiť. Dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania posudzuje súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Dôleţitým dôvodom je i kolízia s iným pojednávaním zástupcu, ak nemoţno od účastníka spravodlivo ţiadať, aby si zvolil iného zástupcu (pozri bližšie uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/54/2010). Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca je v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jánom Spišiakom na základe plnomocenstva. Je nesporné, ţe je vecou konajúceho súdu, či argumenty uvádzané v ţiadosti o odročenie pojednávania označí za irelevantné avšak, v takomto prípade musí dôvody k danému zisteniu vedúce náleţite v odôvodnení svojho rozhodnutia označiť, aby účastník 5 8Sžo/36/2013 konania a v danom prípade aj jeho právny zástupca dostali vysvetlenie čo primälo konajúci súd k rozhodnutiu konať v ich neprítomnosti. Najvyšší súd v tejto súvislosti tieţ poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 8Sţo/180/2010, v odôvodnení ktorého je konštatované nasledovné : „Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým je i právo účastníka, aby jeho vec prejednal súd v jeho prítomnosti. Neznamená to, že by súd nemohol prejednať vec i v neprítomnosti účastníka konania, avšak je povinný vždy účastníkovi konania poskytnúť možnosť, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Samotné ustanovenie § 115 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) ukladá súdu, aby – ak zákon alebo osobitný právny predpis neustanovuje inak – nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí doručiť účastníkom tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva má účastník právo byť vypočutý aspoň v jednom stupni súdneho konania a o tomto práve by mal byť účastník konania súdom poučený. Taktiež by mal byť poučený o tom, že je povinný predložiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, a v takej lehote, aby s s nimi mohol oboznámiť aj účastník vystupujúci na opačnej strane sporu. Až následne je už v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. na účastníkovi konania, či svoje práva využijú alebo nevyužijú.“ Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd vzhliadol v postupe súdu prvého stupňa, procesné pochybenie, v dôsledku, ktorého bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec podľa § 221 ods.

§ 246cods.

1 vety prvej OSP vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť všeobecne platný princíp, podľa ktorého prípadné zásahy do základných ľudských práv a slobôd (čl. 38 ods. 2 6 8Sžo/36/2013 Listiny v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), a teda aj ich obmedzenia, musia byť interpretované reštriktívne a nie extenzívne. Pritom je potrebné najmä rešpektovať zásadu, ţe pri obmedzení základných práv a slobôd musí byť zachovaná ich podstata a zmysel, a ţe takéto obmedzenia nesmú byť zneuţívané k iným účelom, ako pre ktoré boli stanovené. O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. mája 2014 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská