Najvyšší súd 8Sžo/30/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babia

§ 250lods.

2 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 35 € na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Poplatkovú povinnosť navrhovateľa odôvodnil podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tým, že v danom prípade je navrhovateľ poplatníkom, ktorý podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Krajský súd konštatoval, že navrhovateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa

1. júna 2012 neuviedol údaje v súvislosti s poskytovaním nájmu nebytových priestorov, ktoré údaje nedoplnil ani v priebehu konania u odporcu. Vyslovil, že neuveril tvrdeniu navrhovateľa, že s užívateľom Ing. M. V. uzavrel zmluvu o užívaní nebytových priestorov za symbolickú odplatu 1 € ročne, ktorý záver súdu prvého stupňa bol potvrdený aj skutočnosťami vyplývajúcimi z podania Ing. M. V. zo dňa
2. júna 2012, že tento má aj naďalej prenajaté nebytové priestory X.N. od J. S. a J. S., pričom v roku 2011 zaplatil mesačné nájomné 125 € pánovi S. a 125 € pani S. a od
3. januára 2012 platil mesačne 100 € k rukám pána S. a 150 € na účet pani S., a k
4. júnu 2012 boli všetky platby uhradené. Dodávajúc, že i v prípade, ak by bola pravdivá zmluva o užívaní nebytových priestorov zo dňa
5. decembra 2011, na základe ktorej mal Ing. M. V. dostať do užívania nehnuteľnosť za symbolickú odplatu 1 €, nemohol by súd na túto zmluvu prihliadať, nakoľko navrhovateľ sa bezdôvodne vzdal finančných prostriedkov za situácie, keď vedie niekoľko súdnych sporov na Okresnom súde v Žiline, a keď má platiť ešte aj výživné na syna, súdne poplatky a zabezpečovať si advokátske zastúpenie v súdnych sporoch. Ďalej poukázal na skutočnosť, že účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je zabezpečiť poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Súčasne uviedol, že aby poskytovanie právnej pomoci nebolo zneužívané, dôvodne odporca vyžaduje, aby žiadateľ o priznanie právnej pomoci uvádzal pravdivé a úplné údaje. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a priznal mu zastupovanie Centrom právnej pomoci v Žiline aj naďalej. 8Sžo/30/2013 3 Namietal, že krajský súd nedostatočne posúdil konanie navrhovateľa v súvislosti so zmluvou, ktorú mal uzatvorenú s Ing. M. V., v ktorej sa uvádza, že mu navrhovateľ dáva do užívania budovu č. X. v B. v podiele 1/3 za nie symbolické 1 €, ale za 1 € ročne s podmienkou, že sa bude o navrhovateľa starať. Poukázal na skutočnosť, že starostlivosť Ing. M. V. presahovala cenu nájmu podľa zmluvy, ktorý by mesačne činil 100 €. Krajskému súdu vyčítal, že nedostatočne zistil dôvody, prečo bolo nájomné dohodnuté za 1 € ročne, keď neskúmal, v akých podmienkach navrhovateľ žije, teda že žije sám, je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s odkázaním na cudziu pomoc. Súčasne namietal, že súd prvého stupňa sa zaoberal aj okolnosťami, ktoré sa prejednávanej veci netýkali, ako napr., že vedie aj iné súdne spory. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, nakoľko sa s ním v plnom rozsahu stotožnil. Poukázal na skutočnosť, že odporca je štátnou rozpočtovou organizáciou zriadenou zákonom č. 327/2005 Z. z., ktorá poskytuje právnu pomoc v cit. zákone špecifikovaných prípadoch. Jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci je materiálna núdza žiadateľa, pričom pri rozhodovaní o nároku na právnu pomoc sa posudzuje aj otázka zrejmej bezúspešnosti sporu a hodnoty sporu. Dodal, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť iba ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok. Ďalej uviedol, že odporca postupoval podľa zákona č. 327/2005 Z. z. a na základe predložených dokladov o príjmoch a majetkovej situácii navrhovateľa v konaní o nároku na poskytovanie právnej pomoci dospel k záveru, že navrhovateľ je v materiálnej núdzi a priznal mu nárok na poskytovanie právnej pomoci. Následne uviedol, že na základe prijatého podnetu opätovne skúmal príjmové a majetkové pomery navrhovateľa, pričom zistil, že navrhovateľ v nárokovom konaní pred odporcom zatajil príjem z nájmu, a teda nárok na poskytovanie právnej pomoci mu bol priznaný na základe neúplných a nepravdivých údajov. Ďalej sa vyjadril, že zo získaných dôkazov zistil, že v posudzovanom období december 2011 až jún 2012 mal navrhovateľ príjem z nájmu v decembri 2011 v preukázanej výške 125 € mesačne, pričom v období január až jún 2012 mal navrhovateľ s nájomcom uzavretú zmluvu o užívaní nebytových priestorov za cenu 1 € ročne. Dodal, že pravdivosť tejto skutočnosti bola spochybnená jednak dôkazmi predloženými v rámci prijatého podnetu, ako aj samotnou výpoveďou nájomcu Ing. M. V. pred odporcom. Tento neskúmal ďalej skutočnú výšku platieb prijatých navrhovateľom 8Sžo/30/2013 4 z titulu užívania nebytových priestorov, nakoľko už samotný fakt, že navrhovateľ túto skutočnosť odporcovi zatajil, postačoval na splnenie zákonných podmienok na odňatie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Vo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľa, spočívajúcej v tvrdení, že odplata za užívanie jeho nebytových priestorov resp. jeho podielu, bola dohodnutá s nájomcom Ing. M. V. v sume 1 € ročne, keďže nájomca mu ako odplatu poskytoval starostlivosť a pomoc, na ktorú bol navrhovateľ odkázaný, uviedol, že túto skutočnosť navrhovateľ neuvádzal ani v nárokovom konaní pred odporcom, pričom uvedené netvrdil ani v čase prešetrovania prijatého podnetu od jeho bývalej manželky. Doplnil, že existenciu takejto dohody nespomenul ani nájomca Ing. M. V. v rámci svojej výpovede pred odporcom. Mal za to, že z jeho výpovede práve naopak vyplynulo, že navrhovateľovi neplatil sumu 1 € ročne, teda že predmetná zmluva nie je platná. Súčasne poukázal na skutočnosť, že v čestnom prehlásení nájomca potvrdil, že navrhovateľovi platil 100 € mesačne. Dodávajúc, že tieto sumy mal uhradené až do septembra
6. Na základe uvedených skutočností konštatoval, že príjem navrhovateľa z nájmu nebytových priestorov v roku 2012 rozhodne nebol v sume 1 € ročne. Zdôraznil, že po vyhlásení napadnutého rozsudku navrhovateľ odvolania podané voči rozhodnutiam odporcu o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci v ďalších dvoch veciach zobral späť. V závere považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ žiadateľ vlastní nehnuteľnosť, z ktorej má, alebo môže mať reálny príjem, nie je možné pokladať takéhoto žiadateľa za človeka v materiálnej núdzi. Preto zákon č. 327/2005 Z. z. ustanovuje, že žiadateľ je v materiálnej núdzi pokiaľ jeho príjem nepresahuje zákonom stanovené hranice, a zároveň nie je vlastníkom majetku, ktorým by si mohol zabezpečovať právne služby. Vyjadril sa, že v danom prípade navrhovateľ je vlastníkom majetku, z ktorého preukázateľne môže mať príjem, tento príjem preukázateľne aj mal, a na základe odporcom zistených skutočností a dôkazov aj naďalej má. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej 8Sžo/30/2013 5 tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov – § 250l a nasl. O.s.p.) rozhodnúť o opravnom prostriedku navrhovateľa proti neprávoplatnému rozhodnutiu odporcu č. 4N 2001/12 zo dňa
2. decembra 2012, ktorým rozhodol o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci navrhovateľovi. Z obsahu administratívneho spisu vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Rozhodnutím odporcu č. 4N 2001/12 zo dňa
3. júla 2012 bol navrhovateľovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 € a JUDr. J. S. mu bol určený na poskytovanie právnej pomoci a zastupovanie v konaní pred súdom v právnej veci určenia vlastníckeho práva v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4C/286/
4. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 327/2005 Z. z. centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak vyjde najavo, že nárok na poskytovanie právnej pomoci sa žiadateľovi priznal na základe nepravdivých alebo neúplných údajov. 8Sžo/30/2013 6 Odporca po oboznámení sa s obsahom podnetu oznamovateľa zo dňa
5. augusta 2012, zistil, že navrhovateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol nepravdivé údaje. V čase podania žiadosti, t.j.
6. júna 2012 mal totiž pravidelný príjem z prenájmu nebytových priestorov zapísaných na liste vlastníctva č. X. k.ú. B., pričom odporca mal na základe výpovede svedka Ing. M. V. za preukázané, že tento príjem nie je v sume 1 € ročne, ako sa uvádza v navrhovateľom predloženej zmluve o užívaní nebytových priestorov. V nadväznosti na uvedené skutočnosti odporca napadnutým rozhodnutím č. 4N 2001/12 zo dňa
7. decembra 2012 rozhodol podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 327/2005 Z. z. o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci navrhovateľovi. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania navrhovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že za stavu, keď vo veci bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uviedol údaje, ktoré boli v rozpore so skutočnosťou, odporca postupoval v súlade s § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 327/2005 Z. z., keď rozhodol o odňatí navrhovateľovi priznaného nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odvolací súd zistil, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje žiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nemohol prihliadnuť na obranu navrhovateľa, spočívajúcu v tvrdení o osobnej starostlivosti Ing. M. V. o navrhovateľa a poukaze na skutočnosť, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. v konaní o nároku na priznanie právnej pomoc, resp. odňatí priznaného nároku skúmanie osobných pomerov žiadateľa nepredstavuje jeden zo zákonných predpokladov posúdenia jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci. 8Sžo/30/2013 7 Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

§ 250lods.

2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p.

§ 250lods.

2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. mája 2014 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská