1, 2 a § 388 ods. 1 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v znení neskorších predpisov, takto r o z h o d o l : Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 248/1994 Z. z. (ďalej len „Tr. zák.“) a v bode 6/ z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva
2, § 50 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., J. B. v bode 1/ z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva
2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., L. B. v bode 1/ z trestného činu podvodu formou pomoci
1 písm. c/, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a v bode 3/ z trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti
1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., Ing. J. S. v bode 4/ z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva
V 21/2013 z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva
2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., Ing. J. K. v bode 5/ z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva
D. spoločne s obvineným J. B. ako spoločníci a konatelia spoločnosti L. W. L., s.r.o. L., Pri L. X., L., IČO X. a obvinený J. B. aj ako konateľ spoločnosti F., s.r.o. K., X., K., IČO X., po dohode s obvineným P. C., konajúcim v mene spoločnosti B., spol. s r.o. K., P. X., K., IČO X., ktorému vystavil
4, § 35 ods. 1, § 39a ods. 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého ho zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny a peňaţný trest vo výmere 40.000 Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, J. B.
4, § 39a ods. 3, § 53 ods. 1, §54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny a peňaţný trest vo výmere 15.000 Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, Ing. J. K.
4, § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon podmienečne odloţil a určil skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov a peňaţný trest vo výmere 10.000 Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, Ing. J. S.
4, § 39a ods. 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny a peňaţný trest vo výmere 15.000 Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia 11 2 TdoV 21/2013 slobody vo výmere 12 mesiacov, L. B.
4, § 35 ods. 1, § 39a ods. 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny a peňaţný trest vo výmere 20.000 Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a Ing. Ľ. M.
4, § 39a ods. 3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny a peňaţný trest vo výmere 15.000 Eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Zároveň obvinená Ing. J. K. bola
c/ Tr. por. oslobodená spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR Bratislava, sp. zn. VII Gv 375/04-225 z 25. mája 2007, pre skutok v bode 1/ súdu prvého stupňa, obţalobou právne kvalifikovaný ako pomoc k trestnému činu podvodu
1 písm. c/, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Rozsudok špeciálneho súdu nadobudol právoplatnosť 4. júna 2013, kedy odvolací súd uznesením sp. zn. 2 To 10/2012
D., Ing. J. K., J. B., L. B., Ing. J. S. a Ing. Ľ. M. zamietol. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo obvinenému Ing. M. G., PhD. a jeho obhajcovi doručené
písm. g/ a Ing. M. G., PhD. v doplneniach dovolania okrem písm. g/ aj písm. c/, písm. d/, písm. h/. Obvinený Ing. M. G., PhD. v súvislosti s § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. poukázal na absenciu poučenia v zmysle § 257 Tr. por. predsedom senátu, ktorý tým nerešpektoval imperatív uvedený v predmetnom ustanovení. Namietal čítanie jeho výpovede z prípravného konania bez toho, aby to navrhol jeho obhajca alebo prokurátor. Spochybnil postup súdu na hlavnom pojednávaní
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretoţe zasahovalo do základných práv obvineného. Nemal moţnosť pripraviť sa na výsluch obvineného S., lebo nebol o ňom informovaný v dostatočnom predstihu a nebolo mu doručené uznesenie o spojení veci. Súd nereagoval na tieto pochybenia a zásahy do práv na obhajobu, ktoré sú obsahom podania doručeného súdu pri predbeţnom prejednaní obţaloby. Vyšetrovateľ 30. marca 2007 pripustil isté procesné pochybenia. Návrhy na doplnenie dokazovania obhajobou predloţené pred preštudovaním spisu, boli bez zákonného podkladu odmietnuté vyšetrovateľom, čím došlo k vedomému zmareniu moţnosti brániť sa 13 2 TdoV 21/2013 obvineniu uţ v prípravnom konaní. Dovolací dôvod
1 písm. d/ Tr. por. je daný tým, ţe neboli splnené podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného, pretoţe súhlas
3 Tr. por. nebol daný výslovne. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. uviedol, ţe pri rozhodovaní o vine na úkony, ktoré vykonal Špeciálny súd do
1 písm. i/ Tr. por. namietal porušenie ustanovení § 35 ods. 1, § 40 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) a ustanovení § 317, § 319 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z. z.). „Hoci súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval existenciu dôvodov pre mimoriadne zníženie trestu, jedine v jeho prípade sa neriadil ustanovením § 40 ods. 3 Tr. zák. Výrok o treste však musí byť jasný a zrozumiteľný tak, aby bol preskúmateľný, akými ustanoveniami sa súd riadil pri ukladaní konkrétneho druhu a výmery trestu.“, „...súd pri aplikácii zmierňovacieho ustanovenia § 40 Tr. zák. nesmie s odvolaním sa na § 35 ods. 1 Tr. zák. ani pri súbehu viacerých trestných činov určiť inú spodnú hranicu trestnej sadzby než 1 rok. Ak súd vychádzal z inej spodnej hranice, porušil tým hmotnoprávne ustanovenie Trestného zákona v neprospech dovolateľa“. Poukázal na nedôsledné plnenie revíznej povinnosti zo strany odvolacieho súdu, keď nekriticky akceptoval rozhodnutie súdu prvého stupňa. Konštatoval, ţe skutok v bode 6 bol nesprávne hodnotený ako samostatný trestný čin. V súlade s § 89 ods. 19 Tr. zák. mal byť posudzovaný nanajvýš ako jeden čiastkový útok pokračujúcej trestnej činnosti. Nebolo moţné prihliadať na priťaţujúcu okolnosť v podobe spáchania viacerých trestných činov ani postupovať v zmysle § 35 ods. 1 Tr. zák. Skutok v bode 4 nenapĺňa znaky trestného činu podvodu
V 21/2013 v mesiaci august
1 písm. h/ Tr. por. poukázal na nerešpektovanie ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák., ako aj čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie. Trest odňatia slobody v spojení s peňaţným neprimerane prísnym vo výške 40.000,- Eur popiera účel trestania. Obvinený J. B. uplatnením dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. namietal, ţe konajúce súdy nevyhodnotili komplexne stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania pre spoločnosť, okolnosti spáchania skutku, osobu obvineného, mieru jeho zavinenia, moţnosť nápravy a dĺţku konania. Nie je moţné preskúmať, ktorým odsekom ustanovenia § 40 Tr. zák. sa súdy riadili a z akej trestnej sadzby vychádzali. Mala byť pouţitá dolná hranica trestnej sadzby 1 a nie 5 rokov, odvolací súd si nesplnil revíznu povinnosť a nekriticky akceptoval rozhodnutie súdu prvého stupňa. Obvinená Ing. J. K. označila napadnuté rozhodnutie za nezákonné, účelové, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dovolací súd by mal posudzovať vec
zákona účinného v čase spáchania skutkov. Poukázala na nezákonnosť, arbitrárnosť a účelovosť postupu OČTK v prípravnom konaní. Faktúra č. X. ani zmluva o sprostredkovaní, na ktorých je postavený skutok v bode 5/, nie sú súčasťou spisového materiálu. V rámci dôvodu
V 21/2013 odmietol. Nesúhlasila s hodnotením vykonaných dôkazov. Výpoveď svedka V. je nevierohodná, chaotická a účelová. Za zavádzajúcu označila výpoveď svedka Siváka. K dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. namietala, ţe odsúdenie za trestný čin podvodu
1, ods. 4 Tr. por. vychádzalo z domnienok, čiastkových podkladov, bez toho, aby výpovede svedkov boli podopreté hodnovernými dôkazmi. Obvinený Ing. J. S.
1 písm. i/ Tr. por. konštatoval, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Zníţenie trestu odňatia slobody určené súdom prvého stupňa sa minulo účelu trestu. Mal mu byť uloţený výchovný podmienečný trest.
D. a J. B. V konaní nebol porušený zákon. Nedošlo k porušeniu práva na obhajobu a zistený skutok bol správne právne posúdený. V zmysle § 567j ods. 2 Tr. por. sa na rozhodnutie o dovolaniach obvinených aplikoval Trestný poriadok v znení novely zák. č. 262/2011 Z. z. Dovolací súd (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolania sú prípustné (§ 368 ods. 1, 2 písm. h/ Tr. por.), boli podané oprávnenými osobami (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Spĺňajú podmienky predpokladané v § 373 Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti v § 374 Tr. por. Po preskúmaní spisu a prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí dovolací súd zistil, ţe dovolania sú dôvodné. Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. naplnený bol. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. júna 2013, sp. zn. 2 To 10/2012, u obvinených Ing. M. G., PhD., J. B., Ing. J. K., Ing. J. S., L. B. a Ing. Ľ. M. bol porušený zákon v ustanovení § 319 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach § 4, § 88 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z. a čl. 6 Dohovoru v ich neprospech.
por. účinného od 1. septembra 2011 dovolací súd môţe rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané 16 2 TdoV 21/2013 v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 Tr. por. V zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania
por., vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.
2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd
okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho moţno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Konštrukcia a štruktúra jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a/ aţ n/ Tr. por., resp. aj § 374 ods. 3 Tr. por. stanovuje, ţe dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu vo veci samej, je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. V zmysle § 371 ods. 5 Tr. por. dôvody
ods. 1 písm. i/ a
ods. 3 nemoţno pouţiť, ak porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Dovolací dôvod v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pouţitá zákonná formulácia vyjadruje, ţe dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby 17 2 TdoV 21/2013 spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. Tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým je dovolací súd viazaný a nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Trestný čin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje Trestný zákon uzavretým komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu. Ako sa skutok prejavuje vo vonkajšom svete, definuje predovšetkým objektívna stránka skutkovej podstaty, ktorá je tvorená súhrnom znakov charakterizujúcich konanie a následok vrátane kauzálneho vzťahu medzi nimi. Trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu moţnosť), čo sa
právnej teórie, ako aj súdnej praxe chápe aj ako zásada pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity),
ktorej má byť trestné právo pouţité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávaţnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné moţnosti (prostriedky ostatných právnych odvetví) nie sú dostatočné. Prostriedkom ultima ratio musia byť v oblasti aplikácie a interpretácie trestného práva akcentované právne princípy, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu.
1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 248/1994 Z. z.) je trestným činom pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone. Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom, aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu (§ 3 ods. 2 Tr. zák.). Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, ţe postačí zavinenie z nedbanlivosti (§ 3 ods. 3 Tr. zák.). Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, 18 2 TdoV 21/2013 okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou (§ 3 ods. 4 Tr. zák.).
zák. na okolnosť, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby, prihliadne sa len vtedy, keď pre svoju závaţnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, ţe uvedie niekoho do omylu alebo vyuţije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody aţ na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňaţným trestom alebo prepadnutím veci (§ 250 ods. 1 Tr. zák.). Odňatím slobody na päť aţ dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v ods. 1 škodu veľkého rozsahu (§ 250 ods. 4 Tr. zák.). Na naplnenie objektívnej stránky trestného činu podvodu sa vyţaduje konanie, t.j. aby páchateľ uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, ďalej príčinná súvislosť medzi konaním a následkom (táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu), ako aj následok vo forme škody a obohatenia (touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku malá škoda a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí). Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo vyuţívanie omylu iného, pretoţe len v prípadoch, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, môţe ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Spoločný základ podvodných konaní spočíva v „omyle“ inej osoby (osoby odlišnej od páchateľa). Omyl ako rozpor predstavy so skutočnosťou v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú „kvalitu“ (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Ak však osoba v omyle vykonávajúca majetkovú dispozíciu má povinnosť (vyplývajúcu zo zákona, zo zmluvy alebo zvyklosti) preskúmať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými a v obdobných prípadoch aj bežne používanými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. V posudzovanej veci nejde o situáciu, ţe samotné uvedenie nepravdy, ktorej preskúmavanie nie je beţné, resp. omyl ani pri zvýšenej miere opatrnosti nemoţno rozpoznať, 19 2 TdoV 21/2013 prípadne osoba vykonávajúca dispozíciu nie je objektívne schopná v určitom čase a stave disponujúcimi prostriedkami prípadný omyl eliminovať. V danom prípade je potrebné brať do úvahy aj tzv. dodrţanie obvyklej miery opatrnosti osoby, ktorá je uvádzaná do omylu alebo ktorej omyl chce páchateľ vyuţiť. Je absolútnou samozrejmosťou a úplne legitímne očakávať od štátnych zamestnancov daňových úradov nielen odborno-profesionálnu znalosť pozitívneho daňového práva, ale aj tomu zodpovedajúci profesionálny prístup k vyššej miere opatrnosti. Pokiaľ by tomu tak nebolo, ťažko môžeme hovoriť, že ide o daňové orgány. Skutky, z ktorých boli obvinení uznaní za vinných, musia byť v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzené tak, aby formálne zodpovedali znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. V tomto smere sa súd prvého stupňa dostatočne nevysporiadal so všetkými, vyššie popísanými okolnosťami tvoriacimi objektívnu stránku trestného činu podvodu. Uţ samotný odvolací súd, konštatoval nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkov v bodoch 2/, 5/, 6/ prvostupňového rozsudku. V konaní o dovolaní nie je najvyšší súd viazaný rozsahom revíznej povinnosti v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por., ktorá sa viaţe na odvolací súd, ale je sám povinný vyhodnotiť skutočný rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu.
zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
b/ Tr. zák.“). Interpretačné pravidlo uvedené v § 3 ods. 3 Tr. zák. č. 248/1994 Zb., ţe pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, ţe postačí zavinenie z nedbanlivosti, sa zásadne vzťahuje na všetky trestné činy uvedené 20 2 TdoV 21/2013 v osobitnej časti Trestného zákona. Z tohto dôvodu, najmä ak súd v odôvodnení rozsudku konštatuje „minimálne nepriamy úmysel“, treba aj u majetkových trestných činov pri tejto forme zavinenia preukázať vôľovú zloţku konania obvineného. Priamy úmysel za inak rovnakých okolností je totiţ závaţnejší ako úmysel nepriamy. Rovnako miera zavinenia je u priameho úmyslu vyššia. Ak nie je jasné, akú formu úmyselného zavinenia povaţoval súd za preukázanú, ide o zásadný nedostatok rozsudku, ktorý je z tohto dôvodu v odvolacom konaní nepreskúmateľný. Napriek týmto zásadným nedostatkom špecializovaný trestný súd pri posudzovaní trestnosti činu prihliadol aj na okolnosti, ktoré podmieňujú pouţitie vyššej trestnej sadzby, bez predchádzajúceho náleţitého vysporiadania sa s ustanovením § 88 Tr. zák., ktoré vyjadruje poţiadavku zákona, aby okolnosti podmieňujúce pouţitie vyššej trestnej sadzby boli posudzované materiálne, pričom stupeň nebezpečnosti konkrétneho trestného činu je naplnený komplexom všetkých okolností prípadu vrátane tých, ktoré existujú mimo rámca skutkovej podstaty trestného činu. Vytýkané nedostatky odvolací súd neodstránil. Najvyšší súd zo spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa (str. 133) ďalej zistil, ţe súd pri ukladaní trestov jednotlivým obvineným zohľadnil dĺţku konania vo svetle práva na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 Dohovoru a dospel k záveru, ţe uloţenie trestu odňatia slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe by bolo nespravodlivé. Z tohto dôvodu, obvineným, okrem Ing. M. G., PhD., vymeral tresty pod dolnú hranicu trestnej sadzby, K. dokonca podmienečný trest odňatia slobody. Dôvodom, pre ktorý nebol aj G. uloţený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, mala byť skutočnosť, ţe tomuto obvinenému ako jedinému ukladal úhrnný trest
1 Tr. zák. Takéto tvrdenie je však v priamom rozpore s výrokovou časťou rozsudku, pretoţe úhrnný trest odňatia slobody
1 Tr. zák. bol uloţený aj B.. V tomto smere je potrebné dať za pravdu dovolateľom, ţe výrok o treste musí byť jasný a zrozumiteľný tak, aby bolo preskúmateľné, akými ustanoveniami sa súd riadil pri jeho ukladaní. Je právne nesprávne, ak súd mimoriadne zníţi trest bez toho, aby vo výroku uviedol príslušné ustanovenie Trestného zákona tak, ako to urobil súd prvého stupňa. V zmysle judikatúry ESĽP, na ktorú je potrebné v tejto súvislosti upozorniť, sa vyţaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a presvedčivé. Práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Podcenenie povinnosti súdu vytvoriť presvedčivé rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti, 21 2 TdoV 21/2013 zreteľne vyvoláva účinky arbitrárnosti a porušenia základného práva účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkovi konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite a v primeranom čase, pričom výklad a pouţívanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené právo na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 Dohovoru (čl. 46 ods. 1 Ústavy). Dovolací súd sa zásadne zaoberá len otázkou správnosti právneho posúdenia skutku vo vzťahu k tomu skutkovému stavu, ktorý zistili niţšie súdy. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, ţe skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin alebo ţe išlo o iný trestný čin. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. pripúšťa podanie dovolania aj vtedy, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Navyše v konaní o dovolaní nie je najvyšší súd viazaný rozsahom revíznej povinnosti v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por., ktorú vykonal odvolací súd, ale je povinný sám posúdiť rozsah prieskumnej povinnosti odvolacieho súdu, a to aj z hľadiska kritérií pouţitých na aplikáciu okolnosti podmieňujúcej pouţitie vyššej trestnej sadzby príslušného hmotnoprávneho ustanovenia.
čl. 6 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Je nutné uviesť, ţe ani dovolacie konanie nestojí mimo rámca práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného článkom 6 Dohovoru. Podstata práva na spravodlivý proces spočíva v oprávnení kaţdého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a v povinnosti súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby uplatneným právam bola poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Spravodlivý proces spočíva nielen v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto v určitej kvalite ale aj v primeranom čase dostať. V spojení so zistenými nedostatkami nie je moţné opomenúť trestnú vec M. Č., ktorý bol súdom prvého stupňa uznaný za vinného v bode 4/ rozsudku z trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva
V 21/2013 proti vzneseniu obvinenia prokurátor vôbec nerozhodol. Toto vážne procesné pochybenie, ktoré je v rozpore s ústavnými princípmi a základnými zásadami Trestného poriadku, odstránil až odvolací súd, ktorý uznesením z 18. decembra 2012, sp. zn. 2To 12/2011, napadnutý rozsudok vo vzťahu k tomuto obvinenému v celom rozsahu zrušil a trestné stíhanie zastavil.
por. ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obţalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobţalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vţdy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obţalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v prospech zúčastnenej osoby. Predpokladom tohto postupu však je, ţe o všetkých obţalovaných sa rozhodlo v tom istom konaní tým istým rozsudkom.
čl. 7 ods. 5 Ústavy medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Zásadu beneficium coahesionis vyjadrenú v § 324 Trestný poriadok umoţňuje uplatňovať len v odvolacom konaní. V danom prípade však dovolací súd túto zásadu uplatnil aj vo vzťahu k obvinenému L. B., ktorý síce dovolanie nepodal, ale vzhľadom na princípy spravodlivého súdneho konania (čl. 6 Dohovoru) a na skutočnosť, ţe skutok v bode 1/ v preskúmavanom rozhodnutí sa týka nielen dovolateľov Ing. M. G., PhD. a J. B., ale aj L. B. Zrušenie rozhodnutí súdov oboch stupňov je totiţ aj v jeho prospech z dôvodu, pre ktorý došlo k ich zrušeniu v prospech Ing. M. G., PhD. a J. B. V tomto smere bolo potrebné vo vzťahu k obvinenému L. B. rozhodnúť aj o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa skutku 3/, pretoţe tento priamo súvisí so skutkom v bode 2/ rozsudku. Rovnako pouţil túto zásadu v dovolacom konaní aj vo vzťahu k Ing. Ľ. M., ktorý síce dovolanie nepodal, ale skutok v bode 4/ preskúmavaného rozhodnutia sa týka nielen dovolateľov Ing. M. G., PhD. a Ing. J. S., ale aj tohto obvineného. Zrušenie rozhodnutí súdov oboch stupňov je aj v jeho prospech z dôvodu, pre ktorý došlo k ich zrušeniu v prospech Ing. M. G., PhD. a Ing. J. S. Inak by vznikla nelogická situácia spočívajúca v tom, ţe identický skutok u jednej osoby by bol zrušený, ale u druhej by ostal právoplatný. Nepochybne by to vyvolalo v budúcnosti 23 2 TdoV 21/2013 ďalšie opravné konanie u obvinených L. B. a Ing. Ľ. M. Napokon o samotnej snahe Ing. Ľ. M. iniciovať zmenu napadnutých rozhodnutí v rámci dovolacieho konania, svedčí aj jeho podanie zo 14. októbra 2013 (č.l. 8946). Odvolací súd nesplnil dôsledne revíznu povinnosť (§ 317 ods. 1 veta druhá Tr. por.). Dovolací súd preto na základe § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil vo výroku tohto rozsudku uvedené porušenie zákona v neprospech obvinených Ing. M. G., PhD., J. B., Ing. J. K., Ing. J. S., L. B. a Ing. Ľ. M.
2 Tr. por. zrušil v celom rozsahu rozhodnutia súdov oboch stupňov, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V zmysle § 388 ods. 1 Tr. por. špecializovanému trestnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval o dovolaniach v prospech obvinených Ing. M. G., PhD., J. B., Ing. J. S. a Ing. J. K., a na základe uţ v rímskom práve uplatňovanej zásady beneficium coahesionis v súlade s čl. 6 Dohovoru u L. B. a Ing. Ľ. M. V rámci nového prerokovania veci musí prvostupňový súd reagovať na námietky obsiahnuté v dovolaniach, pokiaľ ide o vysporiadanie sa so všetkými okolnosťami tvoriacimi skutkové podstaty do úvahy prichádzajúcich trestných činov, najmä okolností podmieňujúcich pouţitie vyššej trestnej sadzby. Aţ po komplexnom zhodnotení stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť z hľadísk uvedených v § 3 ods. 4 Tr. zák. moţno v konkrétnom prípade dospieť k záveru, či je reálne naplnená uvedená materiálna podmienka. Pokiaľ nebude materiálny predpoklad uvedený v § 88 Tr. zák. naplnený, nie je moţné pouţiť prísnejšiu kvalifikáciu trestného činu a v takom prípade bude prichádzať do úvahy trestný postih
základných, resp. miernejších skutkových podstát. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude i to, aby v novom konaní na základe vykonaných dôkazov dospel k jednoznačnému záveru o forme zavinenia vrátane dôkaznej argumentácie, na ktorej je zaloţená. Pokiaľ by zistené okolnosti pripúšťali rôzne závery z hľadiska zavinenia páchateľa, bude nutné postupovať
zásady „in dubio pro reo“, pretoţe ide o okolnosť, ktorá ma vplyv aj na určovanie výmery trestu. V zmysle toho bude nevyhnutné, aby sa prvostupňový súd v naznačených súvislostiach, bliţšie špecifikovaných v odôvodnení rozhodnutia, vysporiadal s vytýkanými pochybeniami. Rovnako sa musí podrobne vysporiadať s konaniami daňových subjektov z hľadiska moţnej daňovej optimalizácie. V tomto smere dovolací súd nesúhlasí s názorom 24 2 TdoV 21/2013 odvolacieho súdu, ţe „....akýkoľvek právny úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich právnych úkonov, vykonávaných na účel dosiahnutia opačného efektu, teda faktického deficitu štátu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty príslušného druhu dane“, keďţe da
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.