Obsah (4)

§ 243f§ 97§ 98§ 110

Najvyšší súd 3 MCdo 9/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Mgr. O. F., bývajúcej v H., zastúpenej Mgr. P. R., advokátom v S., proti

§ 243fods.

1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom 4 3 MCdo 9/2012 právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V preskúmavanej veci vady podľa § 237 O.s.p. neboli namietané a ich existencia nevyšla v konaní o mimoriadnom dovolaní najavo. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne úpravy premlčania výživného v Českej a Slovenskej republike boli zhodné do 31. augusta 2008. V uvedený deň nadobudol v Českej republike účinnosť zákon č. 259/2008 Sb., ktorým bolo medziiným novelizované aj ustanovenie § 98 Zákona o rodině. Vzhľadom na to, že povinný namietal výlučne premlčanie dávok bežného výživného, ktorých splatnosť nastala pred týmto dňom (za obdobie od 1. apríla 2002 do 1. júna 2007), uvedené zmeny v právnej úprave Českej republiky, neboli pre posúdenie veci právne významné.

§ 97ods.

1 Zákona o rodině (v znení do 31. augusta 2008) výživné treba platiť v pravidelných opakujúcich sa čiastkach, s výnimkou prípadov podľa § 94 ods. 2 a § 97 ods. 2, ktoré sú splatné vždy mesiac dopredu.

§ 98ods.

1 uvedeného zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania; pri výživnom pre maloleté deti i za dobu najviac 3 roky späť od tohto dňa. Podľa § 98 ods. 2 tohto zákona práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného, ako i ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa však nepremlčujú.

§ 110ods.

1 veta prvá Občanského zákoníka sa právo, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje za desať rokov odo dňa, kedy malo byť podľa rozhodnutia plnené.

§ 110ods.

3 Občanského zákoníka sa úroky a opakujúce sa plnenia premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne 5 3 MCdo 9/2012 uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, splatnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v trojročnej premlčacej dobe sa nepremlčuje právo na úroky z omeškania a opakujúce sa plnenia, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu za dobu minulú, zatiaľ čo právo na úroky a opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po ich písomnom uznaní, sa premlčujú v troch rokoch. Z hľadiska premlčania je preto treba zvlášť posudzovať právo na úroky a opakujúce sa plnenia do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý boli priznané a osobitne právo na úroky z omeškania as opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti tohto rozhodnutia (viď tiež rozsudok najvyššieho súdu z

1. februára 1971 sp. zn. 6 Cz 145/70, ktorý bol publikovaný ako judikát R 42/1971). V danom prípade je exekučným titulom rozsudok Okresného súde v Sokolove zo
2. septembra 2001 č.k. 14 P 168/86-145, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Plzni z
3. apríla 2002 sp. zn. 10 Co 978/2001 nadobudol právoplatnosť
4. mája
5. Uvedeným rozsudkom bola povinnému (v uvedenom konaní v procesnom postavení odporcu) okrem iného uložená povinnosť zaplatiť: (1.) výživné v celkovej výške 63 900 Kč za obdobie od
6. júna 1993 do
7. marca 2002, ktoré bolo súdom právoplatne priznané a vyčíslené ako dlh na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia vyživovacej povinnosti spätne (za obdobie od
8. júna 1993 z 500 Kč na 1 000 Kč a od
9. septembra 1998 z 1 000 Kč na 1 500 Kč – ďalej len „dlžné výživné“) a zároveň (2.) bežné výživné za obdobie od
10. apríla 2002 do
11. novembra 2009 vo výške 138 000 Kč (ďalej len „bežné výživné“), ktoré predstavuje súčet mesačne splatného výživného, ktoré sa stalo splatným po vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu. Povinný vzniesol námietku premlčania nárokov oprávnenej len proti bežnému výživnému za obdobie od
12. apríla 2002 do
13. júna
14. Okresný súd Bratislava II za dôvodnú označil námietku premlčania bežného výživného len v časti bežného výživného za obdobie od
15. júna 2002 do
16. júna 2005, v ostatnej časti námietku ako nedôvodnú zamietol, t.j. za obdobie od
17. apríla 2002 do
18. júna 2002 (t.j. za obdobie do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo priznané) a za obdobie od
19. júna 2002 do
20. júna 2007 ( t.j. po právoplatnosti rozhodnutia). Generálny prokurátor opodstatnene namieta, že Okresný súd Bratislava II nesprávne posúdil počiatok plynutia premlčacej doby dávok bežného výživného, splatnosť ktorých 6 3 MCdo 9/2012 nastala po právoplatnosti rozhodnutia, a začiatok plynutia premlčacej doby nesprávne určil od právoplatnosti rozhodnutia. Najvyšší súd sa preto stotožňuje so záverom vyjadreným v mimoriadnom dovolaní, že premlčané sú aj dávky výživného, ktorých splatnosť nastala viac ako 3 roky pred podaním návrhu na začatie exekučného konania, teda viac ako 3 roky pred
21. júnom 2010 (t.j. až do júna 2007). Z napadnutého rozhodnutia navyše nie je zrejmé, ako a na podklade ktorého ustanovenia zákona bola Okresným súdom Bratislava II vyriešená otázka, dĺžky a plynutia premlčacej doby pri výživnom, ktoré sa stalo splatným v období medzi vyhlásením rozsudku dňa a jeho právoplatnosťou. V tejto časti je výrok napadnutý mimoriadnym dovolaním nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu je inou vadou konania (R 111/1998)

§ 243fods.

1 písm. b/ O.s.p., na ktorú musí najvyšší súd prihliadnuť aj v konaní o mimoriadnom dovolaní. Z týchto dôvodov najvyšší súd rozhodnutie uznesenie Okresného súdu Bratislava II z

1. januára 2012 č.k. 57 Er 1090/2010-53, ktorým boli vo zvyšku zamietnuté námietky povinného proti exekúcii, zrušil (§ 243b ods. 2 O.s.p.) a vec v rozsahu zrušenia vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. júna 2014 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková