o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 453/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Z. B., bývajúcej v K., zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. B. M., spol. s r.o., so sídlom v N., 2a/ Z. B., bývajúceho v K., 2b/ G. F., bývajúcej v P., 2c/ M. B., bývajúcej v K., proti odporcom 1/ J. K., bývajúcemu v K., 2/ E. G., bývajúcej v K., 3/ M. P., bývajúcemu v Č., 4a/ K. P., bývajúcej v K., 4b/ K. K., bývajúcej v K., 4c/ E. Š., bývajúcej v K., 4d/ A. L., bývajúcej v H., 4e/ P. P., bývajúcemu v K., 4f/ I. K., bývajúcej v K., 5/ M. M., bývajúcej v Č., 6/ D. N., bývajúcej v Č., 7/ M. M., bývajúcemu v Č., 8/ I. D., bývajúcej v Č., 9/ J. B., bývajúcej v R., 10/ J. B., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. G. H., advokátkou so sídlom v Ţ., 11/ Š. R., bývajúcej v N., 12/ F. G., bývajúcemu v K., 13/ Z. Š., bývajúcej v Č., 14/ V. H., bývajúcej v R., 15/ Z. S., bývajúcemu v K., 16/ J. P. K., na neznámom mieste, 17/ M. P. K., na neznámom mieste, 18/ M. P., na neznámom mieste, 19/ J. J., na neznámom mieste, odporcovia 16/ aţ 19/ zastúpení S., so sídlom v B., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 11 C 151/2009, o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo

1. októbra 2012 sp. zn. 10 Co 244/2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo
2. októbra 2012 sp. zn. 10 Co 244/2011 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e 2 3 Cdo 453/2013 Navrhovatelia sa návrhom domáhali určenia, ţe v návrhu označené nehnuteľnosti, ktoré nadobudli vydrţaním, patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tvrdili, ţe tieto uţívajú pokojne, dobromyseľne, nerušene ako svoje vlastné od roku 1982 na základe ústnej kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli s t.č. uţ nebohým I. S., ktorý ich uţíval výlučne po deľbe a zámenách s pozemnokniţnými spoluvlastníkmi v dávnej minulosti. Okresný súd Čadca rozsudkom z
3. marca 2010 č.k. 11 C 151/2009-70 určil, ţe nehnuteľnosť zapísaná v KN Správy katastra Čadca na liste vlastníctva č. X. registrovaná ako E-KN parcela č. X.-orná pôda o výmere X. m2, ktorá je podľa geometrického plánu č. X. z
4. júla 2006 vyhotoveného autorizovaným geodetom A. P. a overeným Správou katastra v Čadci dňa
5. augusta 2006, totoţná s parcelou registrovanou C-KN č. X.-orná pôda o výmere X. m2 patrí do výlučného bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov Z. B., rod. K. a F. B.. Navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak majúc preukázané, ţe navrhovatelia, ktorí uţívali spornú parcelu uţ 30 rokov, splnili zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti vydrţaním v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Bola preukázaná oprávnená drţba nehnuteľnosti, zákonom stanovená 10 ročná vydrţacia doba ako aj spôsobilý predmet vydrţania. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p., úspešným navrhovateľom nepriznal náhradu trov konania, pretoţe si tieto neuplatnili. Krajský súd v Ţiline na odvolanie odporkyne 10/ rozsudkom zo
6. októbra 2012 sp. zn. 10 Co 244/2011 zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ţe návrh navrhovateľov zamietol. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe podľa súčasnej právnej úpravy vydrţania za domnelý právny titul nemoţno povaţovať ústnu kúpnu zmluvu medzi vlastníkom a drţiteľom. Dobrá viera drţiteľa sa musí totiţ vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom drţby, teda aj na existenciu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí drţby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôţe byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, ţe je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ţe je presvedčený, ţe takáto zmluva na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Drţba nehnuteľnosti, ktorá sa opiera o takúto zmluvu, nemôţe viesť k vydrţaniu. Keďţe navrhovatelia nesplnili zákonné podmienky vydrţania predmetnej parcely, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh zamietol. O trovách konania odvolací súd rozhodol samostatným uznesením z
7. októbra 2012 sp. zn. 10 Co 244/2011 tak, ţe 3 3 Cdo 453/2013 navrhovateľom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni 10/ trovy konania v sume 383,08 €; odporcom 1/ aţ 9/, 11/ aţ 19/ náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka 1/ dovolanie, ţiadala tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe konanie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. b/ O.s.p., pretoţe v čase rozhodovania odvolacieho súdu (
8. októbra 2012) (pôvodný) navrhovateľ 2/ F. B. uţ nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, keďţe zomrel dňa
9. júna 2010, o čom predloţila jeho úmrtný list. V danom prípade nebola splnená procesná podmienka konania (§ 103 O.s.p.), keďţe odvolací súd konal s účastníkom bez právnej subjektivity. Namietala tieţ nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktoré spočíva v nesprávnom výklade a interpretácii § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 a najmä § 134 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie treba zrušiť. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Povinnosť skúmať, či v konaní nedošlo k vade v zmysle § 237 O.s.p. vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. V dovolaní procesné vady uvedené v § 237 písm. a/, c/ aţ g/ O.s.p. neboli dovolateľkou tvrdené a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. 4 3 Cdo 453/2013 Dovolateľka namieta, ţe konanie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. b/ O.s.p., pretoţe v konaní pred odvolacím súdom vystupoval účastník - navrhovateľ 2/ F. B., ktorý stratil v priebehu konania spôsobilosť byť účastníkom konania. Ako uţ bolo uvedené vyššie, o procesnú vadu, ktorá zakladá tzv. zmätočnosť, ide tieţ vtedy, ak ten, kto vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.). Spôsobilosť byť účastníkov konania znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva alebo ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Je vecou súdu, aby podľa povahy veci posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom moţno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. Keďţe v predmetnej veci ide o majetkovú vec, strata spôsobilosti byť účastníkom konania nebráni pokračovaniu v konaní. Súd je povinný zistiť, na koho prešli po zomrelom účastníkovi konania práva a povinnosti, o ktoré v konaní išlo. Procesnými nástupcami zomrelého účastníka sa stávajú jeho dedičia, s ktorými súd pokračuje v konaní. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Zo spisu vyplýva, ţe pôvodný navrhovateľ 2/ F. B. zomrel
10. júna
11. Odvolací súd vec prejednal a rozhodol
12. októbra 2012, kedy uţ tento účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Pokiaľ odvolací súd povaţoval pôvodného navrhovateľa 2/, ktorý zomrel
13. júna 2010 naďalej za účastníka konania, vykazuje jeho postup znaky procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. b/ O.s.p., na ktorú bolo potrebné vziať zreteľ (právnymi nástupcami navrhovateľa 2/ podľa Osvedčenia o dedičstve z
14. januára 2011 č.k. 14 D 253/2010-18 vydaného súdnym komisárom JUDr. Katarínou Čarneckou, poverenou Okresným súdom Čadca sú okrem navrhovateľky 1/ aj navrhovatelia 2a/, 2b, 2c/). Uvedená vada zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale tieţ jeho opodstatnenosť. V prípade, ţe v konaní dôjde k vade takejto povahy, treba napadnuté rozhodnutie zrušiť. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia 5 3 Cdo 453/2013 (vada podľa § 237 písm. b/ O.s.p.) neskúmal opodstatnenosť ďalších dovolacích námietok dovolateľky, ţe zrušené rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a ţe konanie je postihnuté inou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd pre úplnosť dodáva, ţe po rozhodnutí odvolacieho súdu zomrel
15. februára 2013 odporca 4/ I. P., podľa Osvedčenia o dedičstve z
16. júna 2013 č.k. 5 D 82/2013-29 vydaného JUDr. Valériou Štetiarovou, súdnou komisárkou poverenou Okresným súdom Čadca, sú jeho právnymi nástupcami odporcovia 4a/ aţ 4f/. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
17. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
18. januára 2014 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková