aţ 145, 514, 559 a 657 Občianskeho zákonníka.
názoru okresného súdu, hoci z prehlásenia ţalovanej 2 4 Cdo 43/2012 z 2. februára 2006 vyplýva, ţe peňaţné prostriedky jej boli poskytnuté ţalobkyňou, keď ich ţalovaná vrátila Ing. I. S., svoj záväzok riadne splnila, čím zanikol. Uviedol, ţe totiţ solidarita manţelov vzniká priamo zo zákona, len čo došlo k uzavretiu platného právneho úkonu za trvania manţelstva čo i len jedným z manţelov, a to bez ohľadu na charakter úkonu. Mal preto za to, ţe z predmetného právneho úkonu, zmluvy o pôţičke, ktorou boli ţalovanej poskytnuté peňaţné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov S., boli
zákona oprávnení a povinní obaja manţelia S. spoločne a nerozdielne, a teda obaja boli spoločne a nerozdielne aj veriteľmi ţalovanej. Keď ţalovaná plnila Ing. I. S., jej záväzok zanikol a ţalobkyňa preto ako druhá zo spoločne a nerozdielne oprávnených veriteľov nemôţe od nej ţiadať splnenie dlhu. Bez významu, s poukazom na § 144 a 145 Občianskeho zákonníka, povaţoval skutočnosť, ţe ţalovaná uzavrela zmluvu o pôţičke iba so ţalobkyňou. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Po zopakovaní dokazovania listinnými dôkazmi, uvedenými v rozsudku, dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa. Odvolací súd mal rovnako ako súd prvého stupňa písomným prehlásením ţalovanej z 2. februára 2006 preukázané, ţe peňaţné prostriedky ţalovanej poskytla ţalobkyňa a ţe tieto sa ţalovaná zaviazala vrátiť do 31. augusta 2006.
názoru odvolacieho súdu z tohto prehlásenia vyplýva, ţe ako zmluvná strana bola veriteľom zmluvy o pôţičke, upravenej § 657 Občianskeho zákonníka len ţalobkyňa a ţe ako zmluvná strana bola dlţníkom ţalovaná. Zároveň uviedol, ţe ţalobkyňa mala dostatok vlastných peňaţných prostriedkov z dedičstva (patriacich do jej výlučného vlastníctva a nie do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov), z ktorých bola schopná pôţičku poskytnúť ţalovanej. Tento skutkový záver podporil konštatovaním, ţe ani v odpore, podanom ţalovanou proti platobnému rozkazu, ţalovaná netvrdila, ţe by si peniaze poţičala od ţalobkyne a jej manţela spoločne, a teda ţe by Ing. S. bol spoluveriteľom zo zmluvy o pôţičke, ale uviedla, ţe 3 4 Cdo 43/2012 k uzatvoreniu zmluvy o pôţičke došlo medzi ňou a ţalobkyňou. Keď veriteľom ţalovanej bola ţalobkyňa, ţalovaná bola oprávnená a povinná plniť len jej a nie je vtedajšiemu manţelovi Ing. I. S.. Pretoţe ţalovaná v zmysle § 120 O.s.p. súdu nepreukázala vrátenie poskytnutých peňaţných prostriedkov ţalobkyni ako veriteľke, s ktorou uzatvorila zmluvu o pôţičke, neuniesla dôkazné bremeno o zániku dlhu. Na základe uvedeného odvolací súd ţalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť ţalobkyni poţadovanú sumu, zodpovedajúcu poskytnutým peňaţným prostriedkom. Z dôvodu, ţe ţalovaná svoj dlh nesplnila do 31. augusta 2006, dostala sa do omeškania. Odvolací súd ju preto zároveň zaviazal aj k povinnosti zaplatiť ţalobkyni 9 %-ný úrok z omeškania ročne z dlţnej sumy od 1. septembra 2006, s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 193/2005,
ktorého výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., výška úroku predstavuje ročne dvojnásobok určenej základnej úrokovej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňaţného dlhu a po celú ďalšiu dobu omeškania zostáva táto výška úrokov z omeškania nemenná. O trovách konania rozhodol
1 a 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej ţalobkyni priznal náhradu uplatnených trov konania. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná z dôvodu, ţe jej bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a) v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) a inej vady konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Namietala porušenie procesných ustanovení O.s.p. postupom odvolacieho súdu, ktorý zopakoval len dôkazy svedčiace v prospech ţalobkyne a nezopakoval dôkazy svedčiace v jej prospech a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi ani nevysporiadal, dôkazné bremeno, ktoré malo zaťaţovať ţalobkyňu preniesol na ţalovanú a vec preskúmal nad rámec dôvodov namietaných ţalobkyňou v odvolaní, hoci bol viazaný dôvodmi odvolania. Zdôraznila, ţe ţalobkyňa v odvolaní namietala len nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti vrátenia peňaţných prostriedkov bývalému manţelovi ţalobkyne a bola toho právneho názoru, ţe aj keď sú ako pôţička poskytnuté peňaţné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, nejde o spoločnú vec manţelov, ale vţdy ide o záväzkový vzťah medzi účastníkmi tohto vzťahu, a ţe je daná viazanosť obsahom samého záväzkového vzťahu, v danej veci zmluvy o pôţičke (v spojení s prehlásením ţalovanej), vrátane v ňom označených účastníkov ako veriteľ a dlţník. 4 4 Cdo 43/2012 Ţalovaná nakoniec namietala aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
jej názoru odvolací súd nesprávne posúdil otázku, či sa manţel veriteľa zo zmluvy o pôţičke stáva oprávneným spoločne a nerozdielne s ním. Poukázala pritom na súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ţe pôţička bola poskytnutá z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, ktorý zistený skutkový stav ţalobkyňa v odvolaní nenamietala. Uviedla, ţe nie je vylúčené, aby poskytnutie pôţičky manţelom na strane veriteľa bolo právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, najmä ak jeden z manţelov poskytuje veci – peniaze, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ţalovaná navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov dovolacieho konania. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţalovanej zotrvala na svojom tvrdení uvedenom v odvolaní, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, no nesprávne ho právne posúdil. Má za to, ţe postupom odvolacieho súdu ţalovanej nebola odňatá moţnosť konať pred súdom a ţe odvolací súd vec správne právne posúdil. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto navrhla dovolanie ţalovanej zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné a rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme rozsudku sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. V danej veci je dovolanie prípustné uţ
1 O.s.p, nakoľko ide o rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. 5 4 Cdo 43/2012 Dovolací súd je
ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. So zreteľom na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské 6 4 Cdo 43/2012 práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V preskúmavanej veci odvolací súd rozhodnutie odôvodnil § 657 Občianskeho zákonníka, upravujúcim uzavretie zmluvy o pôţičke a prehlásením ţalovanej z 2. februára 2006 ako dlţobným úpisom. Svoj právny záver, ţe účastníkmi zmluvy sú len osoby označené v zmluve (v preskúmavanej veci ţalobkyňa ako veriteľka a ţalovaná ako dlţníčka) právne neodôvodnil príslušnými ustanoveniami právnych predpisov, hoci v danej veci súd prvého stupňa dospel k skutkovým záverom (od ktorých sa vzhľadom na podané odvolanie uţ odvolací súd odchýliť nemohol), ţe peniaze, ktoré ţalobkyňa poskytla ţalovanej patrili do bezpodielového 7 4 Cdo 43/2012 spoluvlastníctva manţelov s poukazom na § 144 a § 145 Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce záväzkovo-právne vzťahy a tento skutkový záver ţalobkyňa v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa nenamietala. Nakoľko v danej veci po podaní odvolania zostalo sporným, či ide o postavenie ţalobkyne ako jedinej veriteľky, resp. či ide o aktívnu solidaritu manţelov na strane veriteľa zmluvy o pôţičke, odvolací súd bol povinný sa s touto právnou otázkou náleţite vysporiadať. Otázku solidarity (aktívnej i pasívnej) a splnenia dlhu nemoţno totiţ posudzovať izolovane, len
určitého ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúceho určitý zmluvný typ, bez ohľadu na iné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V preskúmavanej veci bol odvolací súd povinný posúdiť túto otázku v spojení s príslušnými ustanoveniami upravujúcimi záväzkovo-právne vzťahy, ktoré sa aplikujú, pokiaľ ustanovenia upravujúce jednotlivé typy zmlúv neustanovujú inak, napr. v spojení s § 513, upravujúcim solidaritu veriteľov vznikajúcu nielen
zmluvy, ale aj
zákona, resp. rozhodnutia súdu, § 514 a § 515 Občianskeho zákonníka a tieţ v spojení s ustanoveniami upravujúci bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov, napr. v spojení s § 145 Občianskeho zákonníka, zakladajúceho solidaritu manţelov (bez ohľadu na skutočnosť, ţe účastníkom právneho úkonu je iba jeden z manţelov). Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné v súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu poznamenať, ţe pokiaľ odvolací súd dospel k záveru (v odôvodnení rozhodnutia jednou vetou len akoby poznamenanému), ţe ţalobkyňa preukázala, ţe mala v čase poskytnutia pôţičky dostatok vlastných finančných prostriedkov z dedičstva, z ktorých bola schopná pôţičku poskytnúť (teda, ţe poskytnuté prostriedky boli v jej výlučnom vlastníctve), tento záver (k akému však uţ odvolací súd vzhľadom na dôvody podaného odvolania dospieť nemohol - viď. niţšie) by bol taktieţ nepreskúmateľný, pretoţe z odôvodnenia nie je zrejmé, z akých dôkazov odvolací súd uvedený skutkový záver vyvodil. Na základe vyššie uvedeného, keď rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje všetky náleţitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. Takýmto rozhodnutím bola ţalovanej odňatá moţnosť konať pred súdom
f/ O.s.p. v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky 8 4 Cdo 43/2012 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorým tento súd mení rozhodnutie súdu niţšieho stupňa, musí
názoru dovolacieho súdu obsahovať zákonné náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., pretoţe pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom, tento súd svojim rozhodnutím nahrádza napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia preto musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený jednak s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery a zároveň musí odôvodniť, prečo neprihliadol na ostatné skutočnosti a dôkazy, ktoré počas konania vyšli najavo. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. V prípade, ţe rozhodnutie nie je odôvodnené v zmysle § 157 O.s.p., ide o procesne nesprávne rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je moţné preskúmať správnosť postupu. Najvyšší súd Slovenskej republiky musí ďalej konštatovať, ţe odvolací súd sa zaoberal otázkou, či poskytnuté peňaţné prostriedky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, alebo boli vo výlučnom vlastníctve ţalobkyne (a navyše ako uţ bolo vyššie uvedené, svoj iný záver, ako ku ktorému dospel súd prvého stupňa, skutkovo ani právne neodôvodnil) opakoval dokazovanie (navyše vykonaním len niektorých dôkazov) bez toho, aby k uvedenému procesnému postupu boli splnené zákonné podmienky, to je nad rámec dôvodov odvolania. Tým zaťaţil konania inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). 9 4 Cdo 43/2012 Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v písm. a/ aţ f/ tohto ustanovenia.
3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
2 O.s.p., súd nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ d/ tohto ustanovenia. V preskúmavanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu zistil, ţe proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalobkyňa, v ktorom odvolaní nenamietala skutkové závery súdu prvého stupňa, ţe poskytnuté peňaţné prostriedky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Naopak, výslovne uviedla, ţe
jej názoru súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, ale nesprávne ho vyhodnotil po právnej stráne a namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia z hľadiska vysporiadania sa súdu so skutočným vrátením pôţičky Ing. I. S.. Podaného odvolania sa pridrţiavala v celom rozsahu aj na pojednávaní pred odvolacím súdom. V predmetnej veci tak medzi účastníkmi konania zostala spornou otázka právneho posúdenia, či ţalobkyňa bola veriteľkou zmluvy o pôţičke sama alebo spoločne a nerozdielne so svojim vtedajším manţelom a vzhľadom na namietanú nespreskúmateľnosť rozhodnutia, či ţalovaná skutočne vrátila poskytnuté peňaţné prostriedky Ing. I. S.. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania listinnými dôkazmi, uvedenými v odôvodnení rozsudku, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť 10 4 Cdo 43/2012 poţadovanú sumu ţalobkyni, a to okrem neodôvodneného právneho záveru o povinnosti vrátiť poskytnuté peňaţné prostriedky ţalobkyni ako osobe označenej v zmluve, tieţ z dôvodu, ţe poskytnuté peňaţné prostriedky boli vo výlučnom vlastníctve ţalobkyne. Odvolací súd tak za spornú skutočnosť medzi účastníkmi konania povaţoval otázku, kto bol vlastníkom poskytnutých peňaţných prostriedkov. Odvolací súd sa dôsledne neriadil § 212 ods. 1 O.s.p.,
ktorého je viazaný dôvodmi vymedzenými v odvolaní, čo znamená, ţe na iné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré by inak mohlo byť zákonným dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadnuť nemôţe, aj keby takéto porušenie zistil. Odvolací súd môţe pri svojom rozhodnutí prihliadať iba na dôvody odvolania, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (okrem tých, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti). Skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade
f/ O.s.p. a inej vade
2 písm. b/ O.s.p., je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnými procesnými vadami, nemôţe byť povaţované za správne. Pokiaľ ţalovaná ako dovolací dôvod uvádzala aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemohol v dovolacom konaní vzhľadom na vyššie uvedené podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov. Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom 11 4 Cdo 43/2012 hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. februára 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.