Najvyšší súd 5 Cdo 94/2014 Slovenskej republiky 5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. I., bývajúceho v Š., proti ţalovanému Štatutár

§ 146ods.

1 písm. c) O.s.p. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalobca prvé dovolanie, ktoré odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 237 písm. c/, f/, g/ O.s.p. Namietal, ţe v zmysle § 237 písm. c/ O.s.p. mu bola postupom súdu odňatá moţnosť, aby bol riadne zákonne zastúpený bezplatným právnym zástupcom jednak ţalovanými, ako aj tendenčne zaujatými postupmi súdov. Ďalej uviedol, ţe v rozpore s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. mu nenariadením pojednávania bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Vada konania v zmysle § 237 písm. g/ spočívala podľa jeho názoru v tom, ţe o jeho námietkach zaujatosti konajúcej sudkyne nebolo vôbec rozhodnuté. Namietal, ţe tým došlo k porušeniu jeho ústavných práv na právnu pomoc v konaní pred súdmi v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na rovnosť v konaní v zmysle čl. 3 Ústavy a právo na verejné prerokovanie veci podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Ţiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil v plnom rozsahu a aby mu ustanovil zástupcu z radov advokátov. 5 Cdo 94/2014 5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 3 Okresný súd Nové Zámky uznesením z 12. mája 2011, č.k. 10 C 263/2008-150 ţiadosť ţalobcu o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah spisu a ustanovenia § 30 ods.

§ 138ods.

1 O.s.p. Uviedol, ţe uţ skôr boli obdobné ţiadosti ţalobcu zamietnuté (uzneseniami Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10 C 263/2008-44 zo

1. augusta 2009 a č.k. 10 C 263/2008-53 z
2. decembra 2009) a nebolo mu priznané ani oslobodenie od súdnych poplatkov. Konštatoval, ţe ţalobca si síce podal návrh, avšak druhý predpoklad - potrebu ochrany zastupovaním ho advokátom nie je moţné jednoznačne potvrdiť a nie je splnený ani tretí predpoklad v tom, ţe ţalobca nesplnil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré oslobodenie mu priznané nebolo. Mal za to, ţe ţalobca napriek výzve súdu nepreukázal svoje celkové pomery, pričom súd sám zistil, ţe ţalobca je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom pozemkových nehnuteľností v počte vyše sto. Ţalobca teda nepreukázal, ţe by jeho celkové pomery odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd v Nitre uznesením z
3. septembra 2011, sp.zn. 8 Co 239/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V plnom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, na tieto pre ich správnosť len poukázal podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. Dodal, ţe bolo povinnosťou ţalobcu na výzvu súdu preukázať jeho celkové majetkové pomery, pričom však ţalobca výzvu súdu ignoroval a následne preto ani nepreukázal splnenie opodstatnenosti svojho návrhu a teda naplnenie zákonných podmienok pre poţadované ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca druhý opravný prostriedok označený ako „odvolanie“. Uviedol v ňom, ţe dôvody tohto odvolania doručí dodatočne. Okresný súd Nové Zámky uznesením z
4. mája 2012, č.k. 10 C 263/2008-187 vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie z
5. decembra 2010 tak, aby okrem všeobecných náleţitostí uvedených v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. obsahovalo, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z ktorých dôvodov napadá predmetné rozhodnutie, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa podaným dovolaním domáha, ţe v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám alebo člen, ktorý za neho koná, 5 Cdo 94/2014 5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 4 a to pod následkom odmietnutia podania, resp. zastavenia dovolacieho konania. Zároveň ho vyzval, aby v lehote 10 dní upresnil svoje podanie z
6. novembra 2011 tak, ţe jednoznačne uvedie, či ním podáva odvolanie alebo dovolanie a v prípade, ak ide o dovolanie aby ho upresnil o náleţitosti uvedené v § 42 ods. 3 O.s.p., teda aby jeho podanie obsahovalo, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z ktorých dôvodov napadá predmetné rozhodnutie, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa podaným dovolaním domáha, ţe v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám alebo člen, ktorý za neho koná, a to pod následkom odmietnutia podania, resp. zastavenia dovolacieho konania. Okresný súd Nové Zámky uznesením z
7. novembra 2012, č.k. 10 C 263/2008-196 (po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky) poučil ţalobcu, ţe podľa § 30 O.s.p. v znení účinnom od
8. januára 2012 účastníka, ktorý poţiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú splnené predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáţe na Centrum právnej pomoci. Zároveň ho vyzval, aby v lehote 30 dní oznámil, či si podal na Centre právnej pomoci, prípadne na súde a ak áno, na ktorom, ţiadosť o ustanovenie advokáta podľa § 30 O.s.p. Okresný súd Nové Zámky uznesením z
9. apríla 2013, č.k. 10 C 263/2008-234 ţalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň ţiadosť ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 138 ods.

§ 30O.s.p.

S prihliadnutím na predchádzajúce uznesenia prvostupňového súdu zo

1. augusta 2009, č.k. 10 C 263/2008-44, právoplatné
2. septembra 2009, zo dňa
3. decembra 2009, č.k. 10C 263/2008-53, právoplatné
4. januára 2010 a z
5. júla 2011, č.k. 10C 263/2008-158, právoplatné
6. februára 2012 mal za to, ţe ţalobca nespĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretoţe v jeho prípade nie je splnená prvá podmienka, keď navyše výšku súdneho poplatku za návrh ani nie je moţné určiť, pretoţe predmet konania nie je jasne vymedzený. Uviedol, ţe ţalobca bol opakovane počas konania vyzvaný na preukázanie svojich celkových pomerov, tieto však nepreukázal a súdom zaslané tlačivo vyplnil veľmi abstraktne bez toho, aby bolo moţné zistiť jeho celkové majetkové pomery, vrátane pohľadávok, záväzkov, pravidelných mesačných výdavkov, ako aj výdavkov súvisiacich s bývaním. Iba predloţenie potvrdení hodnotil za nepostačujúce a sám si zistil, ţe ţalobca je evidovaný ako vlastník, resp. spoluvlastník 5 Cdo 94/2014 5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 5 na celkovo 32 listoch vlastníctva. Uvedené listy vlastníctva sa týkali celkom parciel, ktorých počet prevyšuje 100 (oznámenie Správy katastra Nové Zámky zo dňa
7. januára 2011 a príslušné listy vlastníctva). Mestský úrad Šurany podaním z
8. apríla 2009 oznámil, ţe ţalobca je podľa daňového priznania spoluvlastníkom nehnuteľnosti na Švermovej 34, Šurany a spoludedičom nehnuteľnosti na Levickej 34, Šurany. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, ţe ţalobca nespĺňa prvú podmienku na oslobodenie od súdnych poplatkov, teda jeho celkové pomery neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, pretoţe jednak ţalobca svoje celkové pomery komplexne nepreukázal, hoci na túto povinnosť bol súdom vyzvaný a jednak vyššie citované listy vlastníctva preukazujú vlastnícke právo ţalobcu k väčšiemu počtu nehnuteľností. Okrem toho, v ďalšej časti svojho rozhodnutia dospel k záveru, ţe nie je moţné vyhovieť ţiadosti ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Opätovne pritom poukázal na uznesenia súdu, ktorými bola ţiadosť ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietnutá. Zdôraznil pritom, ţe poskytnutie právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci sa viaţe na splnenie zákonných predpokladov, pričom prvým predpokladom je ţiadosť účastníka konania a druhým predpokladom je skutočnosť, ţe účastník, v danej veci ţalobca, spĺňa predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov. Keďţe tento v poradí druhý predpoklad nie je splnený, s poukazom na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR 5 Sţo 201/2010 z
9. apríla 2012 súdu prvého stupňa nezostávalo nič iné, ako ţiadosť ţalobcu o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietnuť. Krajský súd v Nitre uznesením z
10. júla 2013, sp.zn. 9 Co 187/2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. stotoţnil s odôvodnením napadnutého uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval. S ohľadom na dôvody uvádzané ţalobcom v podanom odvolaní uviedol, ţe osobné a majetkové pomery ţalobcu v súčasnosti nie sú také, aby odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Z listín predloţených ţalobcom, ako aj listín získaných súdom prvého stupňa aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, ţe by jeho pomery odôvodňovali, aby mu súd priznal oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov, a to ani sčasti, pretoţe z predloţených dokladov je zrejmé, ţe ţalobca sa nenachádza v takej sociálnej alebo finančnej tiesni, ktorá by odôvodňovala priznanie oslobodenia, keďţe úmyselné nepoberanie starobného dôchodku nemoţno hodnotiť za okolnosť podstatnú pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Okrem toho za okolnosti podstatné pre oslobodenie od súdnych 5 Cdo 94/2014 5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 6 poplatkov vo všeobecnosti nemoţno povaţovať len príjem ţiadateľa izolovane od jeho celkových sociálnych a majetkových pomerov, ktoré tvoria v tomto prípade aj nehnuteľnosti vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve navrhovateľa. Navyše, ţalobca si nesplnil ani svoju povinnosť tvrdenia a preukázania svojich nepriaznivých pomerov, pretoţe v tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, neuviedol ţiadny konkrétny údaj, ktorým by súdu vierohodným spôsobom preukázal svoje pomery rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti jeho ţiadosti. Nakoľko ţalobca nebol oslobodený od súdnych poplatkov, pretoţe nesplnil zákonné predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nebol splnený ani zákonný predpoklad na odkázanie ţalobcu na Centrum právnej pomoci v zmysle § 30 O.s.p. Z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca tretí opravný prostriedok označený ako „odvolanie“. Uznesenie odvolacieho súdu v ňom označil za veľmi, veľmi, úmyselne nepravdivé, vopred organizované, predpojaté, zaujaté, stranné a účelové. Domáhal sa garantovania práv garantovaných mu Ústavou Slovenskej republiky. Okresný súd Nové Zámky uznesením z
11. októbra 2013, č.k. 10 C 263/2008-253 vyzval ţalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie z
12. októbra 2013 tak, aby okrem všeobecných náleţitostí uvedených v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. obsahovalo, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z ktorých dôvodov napadá predmetné rozhodnutie, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa podaným dovolaním domáha, ţe v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám alebo člen, ktorý za neho koná, a to pod následkom odmietnutia podania, resp. zastavenia dovolacieho konania. So zreteľom na potrebu vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal dovolací súd najskôr, či je procesne prípustné druhé dovolanie ţalobcu. 5 Cdo 94/2014 5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 7 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, pokiaľ je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Keďţe napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods.

2 O.s.p., nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., a tieţ so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou. 5 Cdo 94/2014 5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 8 Povinný netvrdil, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Pokiaľ dovolateľ tvrdí, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie, dovolací súd poznamenáva, ţe rozhodnutím o neustanovení zástupcu z radov advokátov povinnému v dovolacom konaní, nebola ţalobcovi odňatá moţnosť pred súdom konať. Tento záver opodstatňuje predovšetkým skutočnosť, ţe Občiansky súdny poriadok dáva odňatie moţnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky splnenia podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku a podmienok pre ustanovenie zástupcu účastníka konania súdom). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní (posudzovaní tejto otázky) dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup za následok (len) nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vzhľadom na vyššie uvedené a tieţ s prihliadnutím na skutočnosť, ţe zo spisu nevyplýva, ţe by súdy dovolateľovi neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov, hoci by pre to boli dané procesné predpoklady, dospel dovolací súd k záveru, ţe postup súdov bol v súlade so zákonom a nemal za následok znemoţnenie realizácie procesných práv ţalobcu. Keďţe procesná prípustnosť v poradí druhého dovolania ţalobcu nevyplýva ani z § 239, ani z § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol tento opravný prostriedok dovolateľa ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ ide prvé dovolanie ţalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu z

1. septembra 2010, sp.zn. 6 Co 262/2010 a tretie dovolanie ţalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu z
2. júla 2013, sp.zn. 9 Co 187/2013 dovolací súd dospel k záveru, ţe ich preskúmaniu bráni procesná prekáţka. Z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe dovolateľ nemá právnické vzdelanie a v zmysle rozhodnutí súdov oboch niţších stupňov mu nebol ustanovený zástupca z radov advokátov. Napriek tomu ţiadneho advokáta nesplnomocnil zastupovaním v dovolacom konaní. 5 Cdo 94/2014 5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 9 V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyţaduje, aby bol dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený profesijným advokátom. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý moţno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môţe pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví. Napriek tomu, ţe ţalobca nemá právnické vzdelanie vyţadované na zastupovanie v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy, alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďţe ide o zákonnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania, nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním ţiadneho kvalifikovaného zástupcu. So zreteľom na nerešpektovanie výzvy okresného súdu uvedenej v uznesení z
3. mája 2012, č.k. 10 C 263/2008-187 doplnenej uznesením z
4. novembra 2012, č.k. 10 C 263/2008-196 a v uznesení z
5. októbra 2013, č.k. 10 C 263/2008-253 v stanovenej lehote, ani do času rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie zákonom poţadovaných náleţitostí dovolania, konanie o dovolaní ţalovaného zastaviť. Vzhľadom na uvedený nedostatok podmienky dovolacieho konania, ktorý pre nečinnosť dovolateľa zostal neodstránený, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie 5 Cdo 94/2014 5 Cdo 95/2014 5 Cdo 96/2014 10 o dovolaní proti uzneseniu odvolacieho súdu z
6. septembra 2010, sp.zn. 6 Co 262/2010 a uzneseniu odvolacieho súdu z
7. júla 2013, sp.zn. 9 Co 187/2013 zastavil. So zreteľom na zastavenie dovolacieho konania sa nezaoberal otázkou procesnej prípustnosti dovolania (ani vecnou správnosťou napadnutých uznesení odvolacieho súdu). Ţalobca z procesného hľadiska zavinil, ţe sa konanie o jeho prvom a treťom dovolaní muselo zastaviť a jeho druhé dovolanie muselo odmietnuť a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania ţalovanému ( § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky ale ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe mu ţiadne trovy tohto konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
8. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. júna 2014 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová