← Slovensko

o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Obdo/9/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: Mgr., M. M., nar. X., bytom Z., B., zast. JUDr. Z. B., advokátkou so sídlom: P., B. proti ţalovanému: JUDr. M. B., H., B. B., správcovi konkurznej podstaty úpadcu Z., a. s. „v konkurze“ so sídlom: V., L., IČO: X., o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty vedenej, na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 61 Cbi 4/09, na dovolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

  1. decembra 2009, č. k.43 CoKR/12/2009-701, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
  2. decembra 2009, č. k. 43 CoKR 12/09-701 sa m e n í tak, ţe napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo
  3. augusta 2009, č. k. 61 Cbi 4/09-541, sa p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením zo
  4. augusta 2009, č. k. 61 Cbi 4/09-541, návrh ţalobkyne na prerušenie konania zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobkyňa sa domáhala voči ţalovanému, aby majetok, ktorý je zapísaný do súpisu oddelenej podstaty úpadcu a to byt č. X. nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na Z.X.Z., súpisné číslo X., postaveného na parcele č. X., X., vchod Z., obec: B., zapísaný na LV č. X., k. ú.: S.S., nachádzajúce sa na X. poschodí bytového domu na Z.X.Z., súpisné číslo X., postaveného na parcele č. X., X., vchod Z., obec B., zapísaný na LV č. X., k. ú.: S. a skladové priestory č. X. nachádzajúce sa na X. poschodí bytového domu na Z.X.Z., súpisné číslo X., postaveného na parcele č. X., X., vchod Z., obec B., zapísaný na LV č. X., k. ú. S., bol vylúčený zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa I., a. s., I. v konkurznom konaní 2K 18/2007 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica na majetok úpadcu Z., akciová spoločnosť „v konkurze“, I.. 2 5Obdo/9/2010 Súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, ţe v tomto konaní okrem otázky platnosti záloţnej zmluvy, bol ţalovaným spochybnený aj samotný hmotnoprávny titul nadobudnutia vlastníckeho práva ţalobkyne k nehnuteľnostiam, ktorých vylúčenia zo súpisu oddelenej podstaty sa domáha, ktorú nevyrieši konanie na Okresnom súde Bratislava I o neplatnosť záloţnej zmluvy a dospel k záveru, ţe vo veci je vhodné a tieţ v súlade so zásadami hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, aby otázka platnosti záloţnej zmluvy bola riešená ako otázka prejudiciálna v tomto konaní. V dôsledku toho súd procesný návrh ţalobkyne na prerušenie konania aţ do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Bratislave I pod sp. zn.: 17 C/51/2007 zamietol. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo
  5. decembra 2009, č. k. 43 CoKR/12/2009-701, zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe prerušil konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica, č. k. 61 Cbi/4/2009 o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty do právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17 C/51/
  6. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, ţe ustanovením § 109 ods. 2 O. s. p. je daná súdu voľba, či konanie preruší alebo bude v konaní pokračovať. Rozhodnutie súdu týkajúce sa prerušenia konania, závisí na konkrétnych okolnostiach prípadu. V danom prípade by mal súd prvého stupňa rozhodnúť predbeţnú otázku, či záloţná zmluva, od ktorej odvodzuje zabezpečený veriteľ zabezpečenie svojej pohľadávky je platná, a teda či záloţné právo z tejto zmluvy existuje alebo neexistuje v súvislosti s ustanovením § 69 Zákona o konkurze, v dôsledku ktorých skutočností bol majetok ţalobkyne zapísaný do súpisu oddelenej podstaty úpadcu. Aj keď ide o predbeţnú otázku, ktorú súd prvého stupňa pre svoje rozhodnutie posúdiť môţe (ust. § 135 ods. 2 O. s. p.) v danej veci, je nutné sledovať záujem na jednotnosti rozhodovania súdov najmä v prípade, ţe o takejto otázke uţ prebieha konanie, tak ako je tomu v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. odvolací súd povaţuje za vhodné, pretoţe v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 17 C/51/2007 prebieha konanie, v ktorom sa rieši platnosť záloţnej zmluvy a vyriešenie tejto otázky môţe mať význam pre rozhodnutie konkurzného súdu. V tomto konaní ţalobkyňa podaním z
  7. júla 2009 doručila Okresnému súdu Bratislava I aj návrh na pripustenie zmeny petitu, na základe ktorého navrhla, aby sa Okresný súd Bratislava I okrem určenia, ţe záloţné právo neexistuje, určil tieţ, ţe ţalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Prerušením konania na Okresnom súde Banská Bystrica sa potom predíde eventuálne 3 5Obdo/9/2010 odlišnému právnemu záveru pri riešení a rozhodovaní o tej istej otázke. Tak ako uţ bolo uvedené, o návrhu na začatie konania na vylúčenie nehnuteľností (sporného bytu, garáţe a nebytových priestorov) zo súpisu oddelenej podstaty nie je moţné rozhodnúť prv, kým nebude vyriešená otázka platnosti záloţnej zmluvy. Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie v zákonom stanovenej lehote ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd po zváţení všetkých ţalovaným tvrdených skutočností a predloţeného právneho posúdenia veci uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 CoKR/12/2009 zo dňa
  8. decembra 2009 z dôvodu iných vád konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. v spojení s ust. § 243b O. s. p. zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie alebo alternatívne ak dovolací súd dôjde k záveru, ţe napádané uznesenie spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, zmenil tak, ţe uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobkyne na prerušenie konania, potvrdil. Podľa názoru ţalovaného napadnuté uznesenie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom najmä z dôvodu, ţe odvolací súd zmenil uznesenie, ktorým prvostupňový súd legitímne vyuţil procesnú moţnosť danú expressis verbis civilným kódexom a ktoré bolo preto vo výroku vecne správne. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica nijako nezasiahlo do procesných práv účastníkov konania a bolo len výsledkom voľby tej moţnosti procesného postupu, ktorá je s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu správna a dôvodná a konanie o určenie, ţe záloţné právo tu nie je, nespĺňa hypotézu rozhodujúcej právnej normy obsiahnutej v ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko v čase rozhodovania prvostupňového súdu sa nejednalo a stále sa nejedná o konanie, ktorého výsledok môţe mať vplyv na meritórne rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica vo veci vylučovacieho sporu. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici je preto z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v konečnom dôsledku vecne nesprávne (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Ţalovaný sa domnieva, ţe uznesenie súdu, ktorým súd preruší prebiehajúce konanie, by síce s prihliadnutím na jeho predmet a moţnosť zmeny bez pouţitia opravných prostriedkov bolo inak moţné povaţovať za uznesenie o vedení konania, v dôsledku jeho významných právnych účinkov vo sfére subjektívnych procesných práv účastníkov konania a v konečnom dôsledku uţ aj v zmysle výslovného znenia ust. § 170 ods. 3 O. s. p. ho za uznesenie o vedení konania po dôkladnejšej analýze povaţovať nemoţno. Na druhej 4 5Obdo/9/2010 strane, uznesenie ktorým súd zamietne návrh účastníka konania v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. na jeho fakultatívne rozhodnutie je typickým uznesením o vedení konania a to tak z dôvodu minimálneho aţ zanedbateľného vplyvu jeho právnych účinkov na procesné a hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Pokiaľ preto Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. meritórne rozhodol a to aj napriek tomu, ţe odvolanie voči takémuto uzneseniu nie je v dovolaní ţalovaným uvedeného prípustné, odvolacie konanie predchádzajúce vydaniu uznesenia Krajským súdom v Banskej Bystrici, je podľa názoru ţalovaného postihnuté takou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalovaný ďalej namietal nesprávnosť napádaného uznesenia v dôsledku omylu súdu pri právnom posúdení veci, ako aj pre moţnosť komplexného pochopenia celkového právneho kontextu konkurzného konania, resp. konkurzu na majetok úpadcu, ktorého existencia významne ovplyvňuje tak spôsob, ako aj modality moţnej interpretácie rozhodujúceho ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. v prejednávanom prípade a povaţoval za dôleţité poukázať na pomerne špecifické postavenie excindačného konania, ktoré je v súlade s konštantnou judikatúrou a rozhodovacou činnosťou súdov, ako aj podľa ustálenej právnej doktríny svojou povahou tzv. konaním vyvolaným konkurzom. V dôsledku úzkej spätosti excindačného konania s konkurzným konaním je totiţ aj uplatňovanie subjektívnych práv ich nositeľmi a následné rozhodovanie súdu v excindačnom spore charakterizované významnými, tak procesnými ako aj hmotnoprávnymi špecifikami ako napríklad tendenciou preferencie zásady rýchlosti a hospodárnosti konkurzného konania, ustanovenou objektívnym právom v dôsledku niektorých jeho kvalitatívnych a kvantitatívnych špecifík, zväčša vysokého počtu účastníkov, a teda aj vysokého počtu nositeľov ústavou garantovaných potenciálne ohrozovaných alebo porušovaných subjektívnych práv, ktorým sa súdna ochrana v konkurznom konaní poskytuje a v obdobnom rozsahu sa prejavuje aj v konaniach vyvolaných konkurzom vrátane excindačného konania. Ďalej uvádza, ţe v konkurznom konaní podľa § 197 ods. 5 ZKR je jeho prerušenie v zásade neprípustné. Pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie excindačného konania ako konania konkurzom vyvolaného, je podľa právneho názoru ţalovaného potrebné obzvlášť starostlivo zváţiť nielen vplyv prerušenia excindačného konania na jeho rýchlosť, a hospodárnosť, ale zároveň vplyv takéhoto prerušenia na konkurzné konanie samotné. Preto sa ţalovaný domnieva, ţe prerušenie excindačného konania, ktoré je v zmysle príslušných ustanovení O. s. p. riadené sprísnenými 5 5Obdo/9/2010 procesnými pravidlami s významným vplyvom na zabezpečenie čo najrýchlejšieho meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Ţalovaný povaţuje za procesne nesporne vhodnejšie, aby sa konajúci súd v zmysle ust. § 109 ods. 2 O. s. p. s otázkou existencie resp. neexistencie záloţného práva na nehnuteľnostiach zapísaných do súpisu majetku podstát úpadcu v prípade potreby sám autonómne vysporiadal vo forme prejudiciálneho posúdenia tejto právnej otázky. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Je toho názoru, ţe odvolanie voči uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh ţalobkyne na prerušenie konania, je prípustné, a preto konanie nie je postihnuté inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie. Je na súde druhého stupňa, aby posúdil dôvodnosť zvoleného procesného postupu. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, ţe súdom prvého stupňa zvolený postup nebol vhodný alebo účelný, má povinnosť napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. § 220 O. s. p. zmeniť. Pokiaľ ide o dôvod dovolania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., ţalobkyňa uviedla, ţe v predmetnom konaní sa nemôţe jednať o nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, na základe čoho nie je dovolanie dôvodné. Ţalobkyňa zastáva právny názor, ţe aktívna legitimácia v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu podľa ust. § 78 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii je podmienená existenciou vlastníckeho práva ţalobkyne k majetku ako práva, ktoré by malo zapísanie sporného majetku do súpisu vylučovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania včas, spĺňa náleţitosti predpísané na jeho podanie a je prípustné (§ 239 ods. 1 O. s. p.) prejednal dovolanie podľa ust. § 242 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 243a ods. 3 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vrátane konania, ktoré vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, dovolanie je dôvodné. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa zmenené, prípustnosť dovolania je preto daná podľa § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Ţalovaný v dovolaní namietal, ţe uznesenie vydané prvostupňovým súdom patrí medzi rozhodnutia, ktoré sú vylúčené z odvolacieho prieskumu v zmysle § 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p., ktorými sa upravuje vedenie konania. Uvedená námietka dovolateľa nie je dôvodná, lebo rozhodnutie o prerušení konania nie je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania 6 5Obdo/9/2010 a proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. Súd prvého stupňa preto správne poučil účastníkov konania o moţnosti podať odvolanie a odvolací súd napokon o odvolaní rozhodol. Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môţe konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Citované ustanovenie dáva súdu moţnosť zvoliť si, či preruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností. Otázky v právnych vzťahoch účastníkov si môţe súd prejudiciálne vyriešiť sám. Či súd preruší alebo nepreruší konanie podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. závisí od konkrétnych okolností sporu a prihliadne sa aj na štádium, v akom sa konanie nachádza. Na Okresnom súde Bratislava I na návrh ţalobkyne prebieha konanie o určenie neplatnosti záloţnej zmluvy a určenie, ţe ţalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Ţalobkyňa po zistení, ţe majetok, ktorý je predmetom sporu, bol zapísaný do konkurznej podstaty, si mala svoj nárok uplatniť v konkurze u správcu s uvedením skutočností a predloţením dôkazov, ktoré ho vylučujú zo súpisu. Ako vyplýva z obsahu spisu, ţalovaný neuznal právo, na základe ktorého si ţalobkyňa uplatňuje vylúčenie majetku zo súpisu. Práve v takomto prípade je ochrana skutočného vlastníka spornej veci zaistená vylučovacou ţalobou, ktorá poskytuje efektívnu ochranu. Je potrebné dodať, ţe začatie konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, nespôsobuje prekáţku speňaţiť vec v konkurznom konaní v prípadoch, ak správca zapíše majetok do konkurznej podstaty bez poznámky. Rozhodnutie súdu o určenie vlastníckeho práva, nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by sama osebe mala za následok vylúčenie veci zo súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Je preto v záujme účastníkov konania, aby konanie o vylúčenie veci bolo prerokované bez zbytočných prieťahov, a aby uviedli a predloţili všetky dôkazy preukazujúce ich nárok. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh ţalobkyne na prerušenie konania, povaţoval dovolací za správne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd podľa § 243b ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo prerušené konanie o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty zmenil tak, ţe uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  9. mája 2010 7 5Obdo/9/2010 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.