jednotlivých zamestnancov za roky 2007 aţ 2010 v členení
ním zadanej tabuľky. Ţalobcovi trovy konania nepriznal. Krajský súd konštatoval, ţe vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci, vyplývajúcich z predloţeného administratívneho spisu ţalovaného, dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a vychádza z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe ţalobca sa písomnou ţiadosťou, doručenou dňa 5. mája 2011 KÚ ŢP, domáhal sprístupnenia informácií o výkone štátnej správy na KÚ ŢP
jednotlivých zamestnancov za roky 2007 aţ 2010 v členení
tabuľky, taktieţ na základe akého právneho predpisu vystupoval od
jednotlivých rokov a
tabuľky, ako aj menný zoznam pracovníkov, prepustených z KÚ ŢP v roku 2011 a menný zoznam všetkých pracovníkov, ktorí sa podieľali na zaslanej tabuľke o výkone štátnej správy, pod ktorou neboli údaje, kto ju vyhotovil. Krajský súd ďalej mal preukázané, ţe informácie, ktorých sa ţalobca domáhal, mu boli poskytnuté čiastočne listom zo dňa
jednotlivých zamestnancov za roky 2007, 2008, 2009 a 2010 v členení
vzoru tabuľky stanovenej ţalobcom, poţadovanej v bode 1 ţiadosti. Zistil, ţe v odôvodnení uvedeného rozhodnutia povinná osoba konštatovala, ţe takéto informácie nie sú nijakým osobitným spôsobom evidované v ţiadnom automatizovanom alebo neautomatizovanom systéme KÚ ŢP, teda ich získanie by si vyţadovalo zber a spracovanie relevantných dát, ktoré sú súčasťou konkrétnych spisov, evidencií alebo externých 8Sži/10/2013 3 informačných systémov, prípadne pomocných evidencií jednotlivých zamestnancov. Proti uvedenému rozhodnutiu povinnej osoby sa ţalobca odvolal, o ktorom odvolaní rozhodlo Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 42295/V/2011 – 1.1.
ktorých by musela vykonať také operácie poţadované ţiadateľom, na základe čoho by boli vytvorené kvalitatívne odlišné alebo dokonca nové informácie. V spojitosti s uvedeným dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/190/2008 zo dňa
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zruší ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. 42295/V/2011–1.1.1 zo dňa
1 zákona o slobode informácií mal ţalobca zákonné právo, keďţe išlo o sprístupnenie informácií, týkajúcich sa štátnozamestnaneckého pomeru zamestnancov úradu, ktorým štátnym zamestnancom nebol v jednotlivých rokoch pridelený ţiaden spis na vybavenie a ktorí štátni zamestnanci nepracovali vo všetkých poţadovaných rokoch na KÚ ŢP, nakoľko ich mal k dispozícii a sú aj predmetom automatizovaného systému evidencie pošty ASU. Zdôraznil, ţe ţiadosťou nepoţadoval kvalitatívne nové informácie, len presne špecifikoval poţadované informácie, ktoré boli súčasťou kaţdoročného vykonaného štatistického zisťovania. Dôvodil, ţe KÚ ŢP podaním č. 2011/00720 - 2 zo dňa 16. mája 2011 nesprístupnil ţalobcovi úplné a pravdivé informácie v zmysle jeho ţiadosti a nevydal v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie o ich čiastočnom nesprístupnení, pričom krajský súd sa podrobným zdôvodnením
jednotlivých bodov uvedených v ţalobe v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal. Ďalej trval na tom, ţe ţalobcovi neboli sprístupnené originály alebo úradom verifikované fotokópie dokumentov. 8Sži/10/2013 5 Namietal, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie č. 42295/V/2011-1.1.1 zo dňa 21. júla 2011 vydal odbor komunikácie ţalovaného, pričom
smernice Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 4/2009–1.3 zo dňa 19. júna 2009 odbor komunikácie ţalovaného nie je oprávnený vybavovať odvolania v zmysle zákona o slobode informácií, naviac namietajúc, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného vykazuje aj ďalšie nedostatky, ktoré neboli zo strany ţalovaného a postupom krajského súdu odstránené vysloviac názor, ţe pre svoju dôleţitosť robia rozhodnutie ţalovaného nezákonné a nepreskúmateľné a to najmä z dôvodu ţe vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je uvedený orgán štátnej správy, rozhodnutie nie je písané v tretej osobe jednotného čísla, ţe vo veci rozhodol len odbor ministerstva, nie Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky ako to ukladá zákon, je potvrdené nesprávnou pečiatkou. Ţalobca povaţoval napadnutý rozsudok krajského súdu za nezákonný i z dôvodov, ţe výrok rozsudku neobsahuje hmotnoprávny predpis, na základe ktorého krajský súd ţalobu zamietol, rozsudok bol zaslaný ţalobcovi nepodpísaný predsedníčkou senátu, odôvodnenie rozsudku v jednotlivých odsekoch si odporuje, rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, je v rozpore s obsahom spisu a je v rozpore s predloţenými dôkazmi ţalobcu. Dôvodil, ţe krajský súd v rozhodovaní predmetnej veci postupoval nezákonne, a to z dôvodov, ţe predsedníčka senátu na súdnom pojednávaní nepostupovala v súlade s § 118 ods. 1, 2, 4 O.s.p. Záverom ţalobca v odvolaní zhrnul odvolacie dôvody poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 205 ods. 2, písm. b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu povaţuje za vecne správne a zákonné. Stotoţnil sa so závermi krajského súdu v tom, ţe v ţiadnom smere nedošlo konaním ţalovaného k zásahu do práv ţalobcu. S odvolacími dôvodmi ţalobcu nesúhlasil. Zotrval na dôvodoch uvedených v jeho vyjadrení k ţalobe. Vo vzťahu k námietke ţalobcu o tom, ţe rozhodnutie ţalovaného ako odvolacieho orgánu 8Sži/10/2013 6 vydal odbor komunikácie, ktorý
tvrdenia ţalobcu nebol oprávnený rozhodovať o odvolaní uviedol, ţe odbor komunikácie je v zmysle čl. 14 ods. 4 Rozhodnutia ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky z
osobitných predpisov, vrátane preskúmavania rozhodnutí bývalých krajských úradov ţivotného prostredia a podpisovať rozhodnutia vydané v správnom konaní
osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov vyplýva z čl. 9 ods. 4 organizačného poriadku písm. a/ a b/. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a následne jeho zrušenia a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím ţalovaný rozhodol o odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby
zákona o slobode informácií o neposkytnutí ţiadaných informácií tak, ţe odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj zákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ako aj zákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa 8Sži/10/2013 7 vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť postupu ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je postup a rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o ţiadosti ţalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 3. mája 2011 v zmysle zákona o slobode informácií.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, 8Sži/10/2013 8 a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.). Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, ţe KÚ ŢP rozhodnutím zo dňa 16. mája 2011, č. 2011/00720-3 nevyhovel ţiadosti ţalobcu z 3. mája 2011 doručenej KÚ ŢP dňa 5. mája 2011 o sprístupnenie informácií v časti, v ktorej sa ţalobca domáhal sprístupnenia informácií o výkone štátnej správy na bývalom Krajskom úrade ţivotného prostredia v Banskej Bystrici
jednotlivých zamestnancov za roky 2007 aţ 2010 v členení
vzoru tabuľky č. 1., nakoľko sa na tieto informácie nevzťahuje informačná povinnosť
1 zákona o slobode informácií. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu sa ţalobca odvolal. V odvolaní v podstate uviedol obdobné námietky, týkajúce sa veci samej, ako v ţalobe a v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. O odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky – ţalovaný, rozhodnutím č. 42295/V/2011–1.1.1 zo dňa 21. júla 2011 tak, ţe zamietlo odvolanie ţalobcu a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Uvedené rozhodnutie ţalovaného je predmetom súdneho prieskumu. 8Sži/10/2013 9
zákona o slobode informácií (účinného v čase podanej ţiadosti ţalobcu) tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
1 zákona o slobode informácií osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len ,,povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
1, 2, 3 zákona o slobode informácií kaţdý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba
3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o ţivotnom prostredí, o úlohách alebo odborných sluţbách týkajúcich sa ţivotného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia poţaduje.
1, 2, 4, 5 zákona o slobode informácií ţiadosť moţno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Zo ţiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno ţiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa ţiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií ţiadateľ navrhuje. Ţiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Na ţiadosť povinná osoba písomne potvrdí podanie ţiadosti a oznámi predpokladanú výšku úhrady za sprístupnenie informácie. 8Sži/10/2013 10
1, 2 zákona o slobode informácií ak povinná osoba poskytne ţiadateľovi poţadované informácie v rozsahu a spôsobom
Proti takému rozhodnutiu nemoţno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba ţiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak ţiadosť bola odloţená (§ 14 ods. 3). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, ţe správny orgán prvého stupňa v konaní o poskytnutie informácií na základe ţiadosti ţalobcu zo dňa 3. mája 2011 postupoval v intenciách citovanej právnej úpravy ustanovenej v zákone o slobode informácií, z ktorých dôvodov v danom prípade rozhodol v súlade so zákonom, a preto ţalovaný pokiaľ odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, jeho rozhodnutie treba povaţovať tieţ za zákonné, v dôsledku čoho boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie ţaloby súdom prvého stupňa. Zákonodarca v zákone o slobode informácií ustanovuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, kto je povinnou osobou na konanie a rozhodnutie o sprístupnení, resp. nesprístupnení ţiadanej informácie, rozsah poskytovania a obmedzenie poskytovania informácií a konanie o ţiadosti o sprístupnení informácií. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, ţe štátne orgány sú povinné poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícií. Z uvedeného vyplýva, ţe štátny orgán ako povinná osoba poskytne na základe ţiadosti ţiadateľa informácie, ktoré sú spracované v čase podania ţiadosti. Pokiaľ teda v danej veci ţalobca ţiadal KÚ ŢP o poskytnutie informácie o spracovaní návrhov o výkone štátnej správy na KÚ ŢP
jednotlivých zamestnancov za roky 2007 aţ 2010 v členení
vzoru tabuľky, aj
názoru odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci v prípade ţiadaných informácií nebolo povinnosťou povinnej osoby takéto informácie ţiadateľovi poskytnúť, keďţe sa na ne nevzťahovala informačná povinnosť
1 zákona o slobode informácií. Zo samotného textu ţiadosti ţalobcu na poskytnutie informácie v členení
navrhovanej tabuľky vyplýva, ţe prvostupňový správny orgán nedisponoval navrhovaným tabuľkovým spracovaním poţadovanej informácie. Pokiaľ ţalobca ţiadal dať odpovede na ním poloţené otázky v súvislosti s predmetnou 8Sži/10/2013 11 informáciou, poloţené otázky ţalobcu nenapĺňajú skutkovú podstatu zákonom predpokladanej informačnej povinnosti povinnej osoby. Z uvedených dôvodov aj
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa v danom prípade správne orgány oboch stupňov v konaní začatom na základe ţiadosti ţalobcu o poskytnutie informácií postupovali v zmysle zákona a pokiaľ jeho ţiadosti v celom rozsahu nevyhoveli v súlade so zákonom rozhodli rozhodnutím, v odôvodnení ktorého riadne zdôvodnili dôvody, pre ktoré jeho ţiadosti nebolo celkom vyhovené. Námietku ţalobcu, ţe rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné, odvolací súd vyhodnotil preto ako neopodstatnenú. Odvolací súd nepovaţoval za dôvodné ani ďalšie odvolacie námietky ţalobcu, ktorými namietal, ţe o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol odbor ministerstva (aj to nepríslušný) a nie ministerstvo ako mu to ukladá zákon, ako aj, ţe rozhodnutie trpí takými vadami, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť. Z preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe rozhodnutie je opatrené hlavičkou Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, pod ktorou je uvedené kancelária ministra odbor komunikácie.
čl. 14 ods. 1 Rozhodnutia ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky z 1. novembra 2010, č. 32/2010–1.6 o vydaní Organizačného poriadku ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky kancelária ministra sa člení na odbor medzinárodných vzťahov a protokolu, odbor komunikácie a oddelenie vládnej a parlamentnej agendy.
čl. 14 ods. 4 Organizačného poriadku odbor komunikácie je gestorom plnenia úloh okrem ďalších vyplývajúcich zo zákona o slobode informácií a súčasne zo Smernice ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky z 19. júna 2009, č. 4/2009–1.3, ktorou sa vydávajú pravidlá na vykonanie zákona o slobode informácií.
čl. 9 ods. 4 Organizačného poriadku oprávnením riaditeľa odboru je zabezpečovať rámci svojej pôsobnosti výkon štátnej správy
osobitných predpisov vrátane preskúmania rozhodnutí krajských úradov ţivotného prostredia a podpisovať rozhodnutia vydané v správnom konaní
osobitných všeobecne záväzných právnych predpisov. Z uvedeného je zrejmé, ţe preskúmavané rozhodnutie, ktorým rozhodol ţalovaný o odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, vydalo Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky, v mene ktorého konal jeho príslušný organizačný útvar. Odvolací súd 8Sži/10/2013 12 taktieţ nezistil, ţe by rozhodnutie ţalovaného vykazovalo také vady, ktoré by mali za následok jeho nezákonnosť. Odvolací súd povaţoval za nedôvodné aj ďalšie námietky ţalobcu, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je nezákonný i z dôvodov, ţe výrok rozsudku neobsahuje hmotnoprávny predpis, na základe ktorého krajský súd ţalobu zamietol, rozsudok bol zaslaný ţalobcovi nepodpísaný predsedníčkou senátu, odôvodnenie rozsudku v jednotlivých odsekoch si odporuje. Náleţitosti rozsudku ustanovuje zákonodarca v § 157 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej právnej úpravy rozsudok súdu obsahuje záhlavie, výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Z právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť súdu vo výroku rozsudku uviesť hmotnoprávny predpis, na základe ktorého ţalobu zamieta. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 158 ods. 1, 2 O.s.p. písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca, rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk. Bliţšie náleţitosti týkajúce sa podpisovania písomne vyhotoveného rozsudku upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, v zmysle ktorej úpravy v § 61 prvopis vyhotovenia rozsudku vlastnoručne podpisuje predseda senátu, alebo samosudca a stáva sa súčasťou spisového materiálu a účastníkom sa doručuje rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku potvrdený podpisom asistenta sudcu. Z uvedeného vyplýva, ţe nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa doručiť rozsudok potvrdený podpisom predsedom senátu. Zákonodarca v právnej norme § 157 ods. 2 O.s.p. ustanovuje náleţitosti odôvodnenia, v zmysle ktorej právnej úpravy v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania a dôvody svojho rozhodnutia. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe v odôvodnení rozhodnutia je súd povinný dať odpoveď na zásadné otázky nastolené účastníkom konania, pričom nie je jeho povinnosťou dať odpoveď resp. sa vyjadriť k všetkým ním nastoleným námietkam. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd prvého 8Sži/10/2013 13 stupňa náleţite uviedol námietky vznesené ţalobcom v ţalobe, vyjadrenie ţalovaného, skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a dôvody, pre ktoré nepovaţoval ţalobu za dôvodnú, pričom sa vyjadril k zásadným otázkam nastoleným ţalobcom v ţalobe a pokiaľ aj nedal odpoveď na všetky namietané tvrdenia ţalobcu, táto skutočnosť nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe krajský súd v rozhodovaní predmetnej veci postupoval nezákonne, a to z dôvodov, ţe predsedníčka senátu na súdnom pojednávaní nepostupovala v súlade s § 118 ods. 1, 2, 4 O.s.p. odvolací súd sa taktieţ nemohol stotoţniť s jeho námietkou. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v paragrafe 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Právna úprava ustanovená v § 118 O.s.p. ustanovuje postup súdu po začatí pojednávania v konaní zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej konanie v prvom stupni v sporovom konaní. Zákonodarca správne súdnictvo systematický začlenil do piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, v ktorej špeciálne neustanovil postup súdu na pojednávaní, avšak v § 250i ods. 1 O.s.p. stanovil, ţe pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, ţe súd v rámci súdneho prieskumu
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým a nevykonáva dôkazy ako v sporovom konaní a pokiaľ aj vykonáva dôkazy, tieto vykonáva v prípade nevyhnutnosti preskúmania napadnutého rozhodnutia. Zo spisového materiálu krajského súdu vyplýva ţe súd prvého stupňa na pojednávaní súdu dôkazy nevykonával, z ktorých dôvodov prvostupňový súd nepochybil, keď po začatí pojednávania nepostupoval postupom upraveným v § 118 O.s.p. Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu a právnych záverov uvedených vyššie odvolací súd nepovaţoval odvolacie námietky ţalobcu za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu dôvodov namietaných ţalobcom v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ súd 8Sži/10/2013 14 prvého stupňa ţalobu zamietol, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., pretoţe bol v tomto konaní neúspešný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. mája 2014 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.