← Slovensko

skončenie služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm.b/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Obsah (11)§ 250j§ 192§ 84§ 243§ 247a§ 246c§ 244§ 194§ 222§ 14a§ 223

Najvyšší súd 8Sžo/75/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babi

§ 250jods.

1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SLV-PS-PK- 213/2011 zo dňa 14. decembra 2011, ktorým tento

243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. 2 8Sžo/75/2013 o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Ţiline č. 478 zo dňa 29. septembra 2011, ktorým bol ţalobca

§ 192ods.

1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, ţe obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe právoplatného rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len „lekárska komisia“), ktorá určila ţalobcovi zdravotnú klasifikáciu D – nespôsobilý na výkon štátnej sluţby, ktoré rozhodnutie bolo výlučným podkladom pre rozhodnutie o prepustení policajta zo sluţobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. K námietke ţalobcu, ţe mu nebolo doručené predvolanie na rokovanie lekárskej komisie, z ktorého dôvodu sa nezúčastnil prieskumného konania, pričom spôsob doručenia písomnosti povaţoval za nezákonný, uviedol, ţe z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa sa nestotoţnil ani s tvrdením ţalobcu, ţe doručenie predvolania na rokovanie lekárskej komisie sa malo riadiť ustanovením § 84 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) alebo ustanovením § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Uviedol, ţe prieskumné konanie nie je konaním

§ 84ods.

1 zákona č. 328/2002 Z. z., ale je konaním vo veciach sluţobného pomeru, zameraného na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na výkon štátnej sluţby. S ohľadom na poukaz ţalobcu na § 24 správneho poriadku povaţoval za potrebné uviesť, ţe toto prieskumné konanie je vedené

zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko v zmysle § 247a cit. zákona na konanie

tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Dodal, ţe z administratívneho spisu súd prvého stupňa zistil, ţe ţalobca bol na zasadnutie lekárskej komisie predvolaný posudkovým lekárom MUDr. L. B. písomne, a to listom zo dňa

  1. augusta
  2. Zdôrazňujúc, ţe na uvedenom liste ţalobca písomne potvrdil, ţe sa konania o preskúmaní jeho zdravotného stavu nezúčastní a súhlasí prejednať jeho zdravotný stav v jeho 3 8Sžo/75/2013 neprítomnosti. Následne poukázal na skutočnosť, ţe z úradného záznamu zo dňa
  3. septembra 2011 vyplýva, ţe príslušníci Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Ruţomberok doručili ţalobcovi doporučenú obálku od MUDr. L. B.. Obálku doručovali na adresu jeho trvalého bydliska, pričom ho doma nezastihli, ale rozprávali sa s jeho rodičmi v chodbe ich bytu, kde im vysvetlili dôvod, prečo ich syna hľadajú, na čo jeho otec uviedol, ţe toho času leţí jeho syn J. B. v Liečebni pre dlhodobo chorých v Liptovskej Štiavničke, a ţe mu tú obálku doručí on osobne. Otec ţalobcu taktieţ uviedol, ţe vie o čo sa jedná, a ţe ţalobca sa s MUDr. L. B. o tom rozprával, a ţe nebude chcieť byť prítomný pri prejednávaní komisiou. Pri tomto rozhovore bola prítomná aj matka ţalobcu. Ďalej krajský súd konštatoval, ţe dňa
  4. septembra 2011 bol Okresným riaditeľstvom, odborom kriminálnej polície Ruţomberok spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, ţe predvolanie ţalobcovi na zasadnutie lekárskej komisie, ktoré sa malo konať dňa
  5. augusta 2011 bolo doručené prostredníctvom jeho rodičov v dňoch
  6. augusta 2011 aţ
  7. augusta
  8. Dal do pozornosti, ţe priamo na predvolaní zo dňa
  9. augusta 2011 je vlastnoručným podpisom ţalobcu potvrdené, ţe súhlasí, aby prejednanie jeho zdravotného stavu bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, ţe predvolanie na rokovanie lekárskej komisie bolo ţalobcovi riadne doručené. Krajský súd sa zaoberal aj námietkou ţalobcu, ţe pred jeho prepustením z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. mal byť zaradený v súlade s § 43 ods. 1 písm. c/ cit. zákona do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, avšak dospel k záveru, ţe táto nie je dôvodná, a to s ohľadom na skutočnosť, ţe ţalobcovi bola určená zdravotná kvalifikácia D – nespôsobilosť vykonávať štátnu sluţbu policajta. Súčasne poukázal na skutočnosť, ţe aplikácia § 192 ods. 4 v spojení s § 43 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. prichádza do úvahy iba v prípade, ak policajt na základe rozhodnutia lekárskej komisie stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu, do ktorej bol ustanovený v súlade s § 33 cit. zákona. Uviedol, ţe sa zaoberal aj námietkou ţalobcu, ţe zákon č. 73/1998 Z. z. si vyţaduje výslovne návrh na začatie konania o prepustení policajta zo sluţobného pomeru, teda na vyvolanie týchto účinkov nepostačuje upovedomenie o začatí konania o jeho prepustení zo sluţobného pomeru, ktoré mu bolo doručené. Konštatoval, ţe na prepustenie policajta zo sluţobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. sa striktne nevyţaduje povinnosť oznámiť ţalobcovi začatie konania vo veci jeho prepustenia 4 8Sžo/75/2013 zo sluţobného pomeru. Dodal, ţe ţalobca mal moţnosť v stanovenom personálnom konaní vedenom v súlade s ustanoveniami cit. zákona účinne uplatňovať subjektívne práva vyplývajúce mu zo zákona. Nakoľko ţalovaný postupoval

§ 243ods.

3 zákona č. 73/1998 Z. z., povaţoval súd prvého stupňa túto námietku za nedôvodnú. Krajský súd sa s ohľadom na znenie § 195 ods. 2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. nestotoţnil ani so ţalobnou námietkou, ţe ţalobca bol prepustený zo sluţobného pomeru v čase, keď bol uznaný za práceneschopného, hoci

§ 192ods.

1 cit. zákona, nesmie byť prepustený zo sluţobného pomeru v ochrannej dobe. Súd prvého stupňa mal za to, ţe ţalobca bol zo sluţobného pomeru prepustený v súlade so zákonom, pretoţe ochranná doba sa na prípad ţalobcu nevzťahuje. Za neopodstatnenú pokladal aj námietku ţalobcu, ţe v napadnutých rozhodnutiach nie je uvedený právny predpis, ktorý zakladá právomoc riaditeľa Krajského riaditeľstva policajného zboru vydať rozhodnutie o prepustení zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru ani právny predpis, ktorý zakladá právomoc prezidenta Policajného zboru rozhodovať v odvolaní. Vo vzťahu k uvedenému konštatoval, ţe minister vnútra Slovenskej republiky koná a rozhoduje vo veciach sluţobného pomeru, pričom rozsah rozhodovania a konania vo veciach sluţobného pomeru ustanoví svojím interným aktom riadenia aj ďalším nadriadeným. Súčasne uviedol, ţe iba minister vnútra Slovenskej republiky je v súlade s § 3 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený delegovať personálnu pôsobnosť na prijatie personálneho opatrenia prepustenia zo sluţobného pomeru z dôvodu § 192 ods. 1 písm. b/ cit. zákona na iného nadriadeného. Na základe § 3 zákona č. 73/1998 Z. z. minister vnútra Slovenskej republiky vydal nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010, kde

čl. 4 ods. 2 písm. m/ bod 2 riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru prepúšťa

§ 192ods.

1 písm. a/ aţ d/ a f/ a g/ a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. zo sluţobného pomeru (okrem policajtov v hodnosti generála) policajtov zaradených v útvaroch v rozsahu jeho pôsobnosti. Následne krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe v súlade s týmto ustanovením minister vnútra Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 19/2009 určil, ţe „krajské riaditeľstvo je riadiacim a výkonným útvarom policajného zboru na plnenie úloh zverených do pôsobnosti policajného zboru v územnom obvode kraja, okrem činností, ktoré vykonávajú iba niektoré organizačné zloţky Prezídia policajného zboru, sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra 5 8Sžo/75/2013 Slovenskej republiky“. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe rozhodovať o odvolaní ţalobcu voči personálnemu rozkazu, ktorý bol vydaný v súlade s § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. je oprávnený riaditeľ Krajského riaditeľstva policajného zboru, ktorý je priamo podriadený prezidentovi Policajného zboru. Dodávajúc, ţe Prezídium policajného zboru sa nepovaţuje za samostatnú právnickú osobu, pretoţe nemá samostatnú právnu subjektivitu a je iba jednou zo sekcií ţalovaného, preto ako orgán ktorý vydal rozhodnutie je v záhlaví uvedené Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a ţalobou napadnuté rozhodnutie podpísal prezident Policajného zboru

čl. 5 písm. a/ nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 57/

  1. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko mal za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, ktorý povaţoval doručenie predvolania na rokovanie lekárskej komisie za zákonné. Pochybenie videl v tom, ţe uvedené predvolanie bolo odovzdané otcovi ţalobcu, jemu neznámymi príslušníkmi Policajného zboru s tým, ţe prebratie oznámenia nepotvrdil ţalobca svojím podpisom, pričom oznámenie neobsahovalo ţiadnu návratku resp. doručenku tak, ako sa to uvádza v rozhodnutí lekárskej komisie č. SPC-OZ-PL-007-011/
  2. Ďalej namietal, ţe bydlisko otca ţalobcu nie je zároveň miestom trvalého bydliska ţalobcu a ani adresou na doručovanie písomností. Dodal, ţe svojho otca nesplnomocnil na preberanie listinných zásielok určených na meno ţalobcu, keďţe preberanie listinných zásielok má a mal zabezpečené blízkou osobou. K otázke doručovania tieţ uviedol, ţe tak ako lekárska komisia aj funkcionári Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ruţomberku vedeli o aktuálnom pobyte ţalobcu, nakoľko ihneď po návšteve MUDr. L. B. ţalobcu navštívili s tým, ţe jeho prepustenie je len formálna záleţitosť a najvhodnejšie bude poţiadať o uvoľnenie zo sluţobného pomeru. Doplnil, ţe predsedovi lekárskej posudkovej komisie MUDr. L. B. pri osobnom stretnutí v Liečebni pre dlhodobo chorých v Štiavničke výslovne uviedol, ţe ţiada, aby mu písomnosti týkajúce sa jeho osoby, a výslovne aj oznámenie o prieskumnom konaní boli zaslané poštou na adresu tejto liečebne. Mal za to, ţe doručovanie predvolania na rokovanie lekárskej komisie sa bude riadiť § 84 zákona č. 328/2002 Z. z. alebo § 24 správneho poriadku, pričom uvedené predpisy vyţadujú doručenie do vlastných rúk. Následne poukázal na skutočnosť, ţe zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje v § 266 len oznamovanie 6 8Sžo/75/2013 a doručovanie rozhodnutí, súčasne uvádzajúc, ţe

§ 247a

sa na konanie

zákona č. 73/1998 Z. z. nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Samotná lekárska posudková činnosť a konanie nie je zákonom č. 73/1998 Z. z. upravené. Zdôraznil, ţe postup ţalovaného pri doručovaní predvolania na rokovanie lekárskej komisie pokladá za nezákonný, čoho následkom je aj nezákonnosť rozhodnutia. Rovnako nesúhlasil ani so záverom krajského súdu, ţe na prepustenie policajta zo sluţobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. sa striktne nevyţaduje povinnosť oznámiť ţalobcovi začatie konania vo veci jeho prepustenia zo sluţobného pomeru. V nadväznosti na uvedené namietal, ţe zákon č. 73/1998 Z. z. ukladá sluţobnému úradu povinnosť, dať policajtovi moţnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo sluţobného pomeru, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Súčasne krajskému súdu vyčítal aj nesprávnosť jeho záveru, ţe ţalobca bol zo sluţobného pomeru prepustený v súlade so zákonom, nakoľko ochranná doba sa na prípad ţalobcu nevzťahuje. Uviedol, ţe nikdy nebol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, čo

ţalobcu dokazuje aj skutočnosť, ţe personálnym rozkazom správneho orgánu prvého stupňa č. 478 zo dňa

  1. septembra 2011 bol prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru priamo z funkcie vyšetrovateľa oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ruţomberku, pričom pokiaľ by bol zaradený do zálohy, musel by byť z funkcie odvolaný, čo sa nestalo. Preto namietal, ţe nebola splnená zákonná podmienka pre jeho prepustenie zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru, a to zaradenie ţalobcu do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, splnenie ktorej podmienky kogentne vyţaduje § 192 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Poukazujúc na § 193 ods. 1 v spojitosti s § 235 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. ţalobca ďalej uviedol, ţe konanie o prepustenie policajta zo sluţobného pomeru je konaním návrhovým, pričom tento návrh sluţobný úrad predloţí sluţobným postupom tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený o prepustení policajta rozhodnúť. V nadväznosti na uvedené namietal, ţe v prejednávanej veci rozhodol riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Ţiline bez toho, aby mu sluţobný úrad predloţil návrh na prepustenie ţalobcu, ktorý návrh ani nebol nikdy spracovaný. Mal za to, ţe napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, keďţe boli vydané bez návrhu. 7 8Sžo/75/2013 Ďalej namietal, ţe v čase prepustenia bol ţalobca uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu sluţbu pre chorobu alebo pre úraz. Doplnil, ţe od
  2. decembra 2009 bol lekárom uznaný ako pracovne neschopný, pre úraz ktorý nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku poţitia alkoholu alebo zneuţitia iných návykových látok. Zdôraznil, ţe v zmysle § 195 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt nesmie byť prepustený zo sluţobného pomeru v ochrannej dobe, pričom samotný personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Ţiline zo dňa
  3. septembra 2011 pod č. 478 bol vydaný v čase práceneschopnosti ţalobcu. Dodal, ţe v mesiaci júl 2011 bol podaný aj návrh na ústavné ošetrenie a v ústavnom liečení v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová bol od
  4. septembra 2011 do
  5. novembra
  6. V závere odvolania ţalovanému vyčítal, ţe z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, kto ho vydal, teda nie je zrejmé, ktorý orgán rozhodol o odvolaní ţalobcu. Súčasne namietal, ţe v záhlaví rozhodnutia nie je uvedené Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a podpísané je prezidentom Policajného zboru Slovenskej republiky, čo

ţalobcu znamená, ţe orgánom ktorý rozhodnutie vydal je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a oprávnený podpísať ho je prezident Policajného zboru. Avšak z textu výroku rozhodnutia vyplýva, ţe ho prezident Policajného zboru vydal vo svojom mene, preto je rozhodnutie čo do identifikácie orgánu, ktorý ho vydal, neurčité. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňové rozhodnutie povaţoval za súladné s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, ţe odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v dostatočnom rozsahu odôvodnené a prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Mal za to, ţe ţalobca v podanom odvolaní neuvádza ţiadne nové relevantné skutočnosti, iba zastáva názor, ţe došlo k nesprávnemu posúdeniu a rozhodnutiu vo veci. V tejto súvislosti sa pridrţal svojho stanoviska č. SLV-PS-S-180/2012 zo dňa 27. júna 2012, vysloveného v písomnom vyjadrení k podanej ţalobe. Ţalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ktorej úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (napr. uznesenie ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21). 8 8Sžo/75/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. júna 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 250ja ods.

3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

§ 250ja ods.

4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

§ 192ods.

1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak

rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemoţno ho previesť ani preloţiť na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. 9 8Sžo/75/2013

§ 194ods.

1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku sluţobného klinického psychológa.

§ 222ods.

1 zákona č. 73/1998 Z. z. lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie: a/ zdravotnej spôsobilosti občana

§ 14a

, b/ zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej sluţby, c/ lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno-preventívnej starostlivosti.

§ 222ods.

2 zákona č. 73/1998 Z. z. zdravotná spôsobilosť sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje zdravotnou klasifikáciou takto: a/ zdravotná klasifikácia A - spôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta, b/ zdravotná klasifikácia C - spôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta s obmedzením, c/ zdravotná klasifikácia D - nespôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta.

§ 222ods.

3 zákona č. 73/1998 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva sluţobný posudkový lekár, sluţobný hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej činnosti.

§ 222ods.

4 zákona č. 73/1998 Z. z. orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia a ústredná lekárska komisia. Orgány lekárskej posudkovej činnosti zriaďuje ministerstvo.

§ 222ods.

5 zákona č. 73/1998 Z. z. lekárska komisia vykonáva posudkovú činnosť

odseku 1 písm. b/ a c/.

§ 223ods.

1 zákona č. 73/1998 Z. z. prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej sluţby ustanovením zdravotnej klasifikácie 10 8Sžo/75/2013 a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej sluţby, vykonávajú príslušné lekárske komisie. Ţalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-213/2011 zo dňa 14. decembra 2011 zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil personálny rozkaz č. 478 zo dňa 29. septembra 2011, ktorým bol ţalobca

§ 192ods.

1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru v stálej štátnej sluţbe vo funkcii vyšetrovateľ oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ruţomberku, sluţobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Ţiline. Personálny rozkaz odôvodnil správny orgán prvého stupňa tým, ţe ţalobca

rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore. Skutočnosťou, ktorá uvedený dôvod zakladá, je rozhodnutie Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Banskej Bystrici č. SPC-OZ- PL-BB-65-001/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. septembra 2011, pričom týmto rozhodnutím mu bola stanovená zdravotná klasifikácia „D“ – nespôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta (§ 222 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.). V preskúmavanom rozhodnutí ţalovaný zhodne so správnym orgánom prvého stupňa konštatoval, ţe vydaniu napadnutého rozhodnutia o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru predchádzalo prieskumné konanie Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zamerané na posúdenie jeho zdravotného stavu

§ 223zákona č.

73/1998 Z. z., pričom bolo vydané rozhodnutie Lekárskej komisie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Banskej Bystrici č. SPC-OZ- PL-BB-65-001/2011 zo dňa 24. augusta 2011, ktorým bola ţalobcovi stanovená zdravotná klasifikácia „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta

§ 222ods.

2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. Súčasne uviedol, ţe lekárska komisia ďalej stanovila, ţe poškodenie zdravia ţalobcu nie je v súvislosti s výkonom štátnej sluţby policajta, keďţe nespĺňa podmienky ustanovené v § 174 cit. zákona, nakoľko k poškodeniu zdravia nedošlo pri výkone štátnej sluţby, ani v priamej súvislosti s ním, ani u neho nebola zistená choroba z povolania. Zároveň konštatoval, ţe odvolací orgán vo veci prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru

§ 192ods.

1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. nie je oprávnený preskúmavať uţ právoplatne ukončené konanie o posúdení zdravotného stavu ţalobcu

§ 223cit.

zákona, na ktoré bola príslušná Ústredná lekárska komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave. 11 8Sžo/75/2013 Ţalovaný prepustil ţalobcu zo sluţobného pomeru policajta

ustanovenia § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. Pre prepustenie zo sluţobného pomeru

tohto zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: 1/ rozhodnutím lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a 2/ ho nemoţno previesť ani preloţiť na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia.

názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali dôsledne v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto nerozhodol v danej veci vecne správne, keď ţalobu zamietol. Zákonná definícia dôvodu prepustenia

§ 192ods.

§ 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. vyţaduje kumulatívne naplnenie oboch podmienok, teda aj predpokladu, ţe policajta nemoţno previesť ani preloţiť na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. Vydanie rozhodnutia lekárskej komisie č. SPC-OZ-PL-BB-65- 001/2011 zo dňa 24. augusta 2011, ktorým bola ţalobcovi stanovená zdravotná klasifikácia „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej sluţby policajta, nebolo sporné, avšak z obsahu spisu správneho orgánu odvolací súd zistil, ţe administratívne orgány opomenuli zaoberať sa druhou podmienkou prepustenia policajta zo sluţobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. Ide o hmotnoprávnu podmienku platného prepustenia policajta zo sluţobného pomeru, ktorej splnenie musí ţalovaný preukázať v riadnom procesnom postupe. Z rozhodnutia správneho orgánu a ani zo spisovej dokumentácie nevyplynulo, ţe by sa bol ţalovaný, vrátane konania na prvom stupni, zaoberal moţnosťou prevedenia, resp. preloţenia ţalobcu na inú funkciu v štátnej sluţbe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia. 12 8Sžo/75/2013 Z logického a aj z gramatického výkladu ustanovenia § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. jednoznačne vyplýva zákonodarcom sledovaný cieľ, ţe prepusteniu policajta zo sluţobného pomeru musí predchádzať skúmanie moţnosti prevedenia, či preloţenia policajta na inú funkciu v štátnej sluţbe, súčasne zohľadniac skutočnosť, aby jej výkon nebol na ujmu jeho zdravia. Citovaným ustanovením teda zákonodarca sledoval legitímny cieľ, a to v prvom rade ochranu policajta pred stratou zamestnania. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci preukázateľne neboli splnené zákonom stanovené podmienky na prepustenie policajta zo sluţobného pomeru

§ 192ods.

1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe námietku ţalobcu, spočívajúcu v tvrdení o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, keď v prejednávanej veci bol správnym orgánom prvého stupňa vydaný personálny rozkaz č. 478 zo dňa

  1. septembra 2011 bez toho, aby mu sluţobný úrad predloţil návrh na prepustenie ţalobcu, ktorý ani nikdy nebol spracovaný, nemohol pokladať za dôvodnú. Z administratívneho spisu zistil, ţe dňa
  2. septembra 2011 bolo ţalobcovi doručené upovedomenie o začatí konania o prepustení zo sluţobného pomeru č. ORPZ-RK-VO-657-009/
  3. Rovnako tak zo spisového materiálu vyplýva, ţe dňa
  4. septembra 2011 bol sluţobným úradom riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Ţiline predloţený návrh na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru v štátnej sluţbe príslušníka Policajného zboru

§ 192ods.

1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a keďţe súd prvého stupňa ţalobu zamietol, s poukazom na § 250ja ods. 3 vetu prvú O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe

§ 250jods.

2 písm. c/ O.s.p. rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. SLV- PS-PK-213/2011 zo dňa 14. decembra 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol

§ 246cods.

1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov neuplatnil. 13 8Sžo/75/2013 P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. júna 2014 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.