1 Občianskeho zákonníka uplatnila voči ţalobkyni výpoveď predmetnej zmluvy s odôvodnením, ţe zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona ani zo zmluvy nevyplýva spôsob jej skončenia. Zmluvou o dôchodku sa v prospech ţalobkyne zaloţilo právo na vyplácanie dôchodku doţivotne, t.j. na dobu neurčitého trvania, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu, a to smrťou, ktorá skutočnosť je nezávislá od ľudskej vôle. Z dikcie ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka je zjavný charakter predmetného právneho vzťahu – zmluvy o dôchodku, z ktorého vyplýva, ţe takýto typ zmluvy nie je moţné dohodnúť na čas určitý, ale buď doţivotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom – lehotou, ktorý má svoj počiatok aj koniec, t.j. napr. počas štúdií, vdovstva a pod. V zmluve je špecifikovaný začiatok vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi a tieţ jeho trvanie. Ide teda o presne určenú 3 3 Cdo 253/2013 dobu s jednoznačne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité, tak ako to predpokladá § 842 Občianskeho zákonníka; trvanie právneho vzťahu bolo dohodnuté do okamihu úmrtia ţalobkyne, t.j. do doby, keď nastane skutočnosť nezávislá od vôle účastníkov. Keďţe v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka výpoveďou moţno ukončiť iba zmluvu uzavretú na dobu neurčitú (akou predmetná zmluva o dôchodku nepochybne nie je), nebolo moţné zo strany ţalovanej
tohto ustanovenia vypovedať zmluvu o dôchodku, preto súd určil výpoveď zmluvy za neplatnú
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom; ţalovaná je preto povinná naďalej plniť ţalobkyni
zmluvy, ktorá je platná a účinná. Námietku ţalovanej o rozpore medzi obsahom čl. II. a čl. III. zmluvy, v ktorých sú uvedené dva rôzne časové úseky trvania práva na vyplácanie dôchodku, spôsobujúce absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu jej neurčitosti, súd nepovaţoval za dôvodnú, nakoľko čl. III len bliţšie špecifikuje, dopĺňa a upresňuje čl. II., čo nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy v dôsledku ţalobkyňou namietanou neurčitosťou doby trvania vyplácania dôchodku. Súd nepovaţoval za dôvodnú tieţ námietku ţalovanej, ţe jej záväzok voči ţalobkyni zanikol z dôvodu nemoţnosti plnenia (§ 575 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ţalovanou citovaný § 27 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“)
názoru súdu sa vôbec netýka vzťahov upravených predmetnou zmluvou, t.j. interných vecí banky ako zamestnávateľa a jej zamestnanca, ale upravuje vzťahy banky navonok, t.j. uzatváranie zmlúv s klientami, či inými bankami vzhľadom na predmet jej činnosti. Uvedený záver vyplýva z existencie interných predpisov banky – konkrétne zo Štatútu Podporného dôchodkového fondu (ďalej len „Štatút“), ktorý v čl. I. uvádza, ţe Podporný dôchodkový fond slúţi na podporu zabezpečenia ţivotnej úrovne, ktorú pracovníci SŠTSP dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti k SŠTSP, kvality ich práce a na podporu stabilizácie pracovníkov, čo vyplynulo aj zo svedeckej výpovede Ing. A. O.. Zo všetkých uvedených dôvodov súd ţalobe v celom rozsahu vyhovel, t.j. určil, ţe výpoveď zmluvy o dôchodku je neplatným právnym úkonom a zmluva o dôchodku platným právnym úkonom, ďalej zaviazal ţalovanú na zaplatenie 466,68 €, ktorá suma prestavuje plnenie za obdobie od apríla 2010 do podania návrhu na súde 28. júla 2010 (t.j. za štyri mesiace) a zároveň na vyplácanie sumy 116,67 € mesačne, splatných vţdy k 15. dňu toho ktorého mesiaca, od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol
1 O.s.p., úspešnej ţalobkyni priznal náhradu trov konania celkom v sume 2 907,35 €. 4 3 Cdo 253/2013 Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. februára 2013 sp. zn. 6 Co 73/2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorou bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni 466,68 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok 3/ rozsudku súdu prvého stupňa), vo zvyšnej časti (vo výrokoch 1/, 2/, 4/ rozsudku súdu prvého stupňa) napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Zmeňujúci výrok v časti určenia neplatnosti výpovede zmluvy a platnosti zmluvy o dôchodku odvolací súd odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Pokiaľ ide o určenie platnosti zmluvy o dôchodku uviedol, ţe ţalovaná netvrdila, ţe zmluva je neplatným právnym úkonom, pretoţe ak by zmluva bola neplatná, ţalovaná by ju nemohla vypovedať
1 Občianskeho zákonníka, pretoţe
tohto ustanovenia a aj vo všeobecnosti totiţ moţno vypovedať iba platnú zmluvu. Samotná výpoveď predmetnej zmluvy zo strany ţalovanej iba dokazuje, ţe ţalovaná túto zmluvu povaţovala za platný právny úkon. Z tohto hľadiska a tieţ aj vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa mohla ţalovať a aj ţalovala priamo na splnenie povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o dôchodku (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nie je u nej daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení platnosti tohto právneho úkonu. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti výpovede, medzi účastníkmi konania síce bolo sporné, či je predmetná výpoveď zmluvy (ne)platným právnym úkonom, ale túto otázku súd prvého stupňa mohol riešiť ako predbeţnú otázku vo vzťahu k uplatnenému nároku na plnenie zo zmluvy; z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie platnosti zmluvy o dôchodku ako aj v časti o určenie neplatnosti výpovede tejto zmluvy pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
zmenil a ţalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj v časti, ktorou bola ţalovanej uloţená povinnosť vyplácať ţalobkyni mesačne 116,68 € tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Na odôvodnenie uviedol, ţe povinnosť ţalovanej poskytovať ţalobkyni plnenie na základe zmluvy o dôchodku mesačne 116,68 € závisí od ďalšej skutočnosti, ktorou je to, ţe ţalobkyňa sa doţije v budúcnosti splatného plnenia, preto plnenie na základe zmluvy o dôchodku nemá charakter opakujúceho sa plnenia v zmysle § 154 ods. 2 O.s.p. V časti, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z jeho vecne správnych dôvodov potvrdil, odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2012 sp. zn. II. ÚS 26/2012-33 v obdobnej právnej veci a v ňom vyslovený právny názor,
ktorého je zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného dôchodkového 5 3 Cdo 253/2013 fondu S., a s.“ zmluvou na dobu určitú a ako takú ju ţalovaná nebola oprávnená vypovedať v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si osvojil. Odvolací súd sa stotoţnil aj s názorom súdu prvého stupňa v tom, ţe na prejednávanú vec sa zákona o bankách nevzťahuje. Tento zákon sa vzťahuje iba na podnikateľské – bankové činnosti bánk (§ 2 ods. 9 zákona o bankách); interné veci medzi bankou a jej zamestnancami, resp. bývalými zamestnancami nespadajú do okruhu pôsobnosti tohto zákona. Preto plnenie z Podporného dôchodkového fondu nie je činnosťou, ktorá by bola v rozpore so zákonom o bankách (§ 119 ods. 3 prvá veta za bodkočiarkou). V dôsledku toho ani nemoţno uvaţovať o nemoţnosti plnenia z predmetnej zmluvy v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka, ako tvrdila ţalovaná. Vzhľadom na to nárok ţalobkyne na peňaţné plnenie na základe predmetnej zmluvy o dôchodku povaţoval za opodstatnený a rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Ţalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe vo zvyšku ţalobu zamietol (t.j. vo výrokoch 1/, 2/, a 4/ rozsudku súdu prvého stupňa) a vo výroku o trovách konania. V tejto časti ţiadala „zmeniť napadnutý rozsudok tak, ţe dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdí“. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Za nesprávny povaţovala záver odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacích návrhoch (určenie platnosti zmluvy o dôchodku a určenie neplatnosti výpovede tejto zmluvy). Trvala na tom, ţe má naliehavý právny záujem na určení (ne)platnosti označených právnych úkonov, pretoţe je vysoká pravdepodobnosť, ţe ţalovaná naďalej bude spochybňovať platnosť zmluvy o dôchodku a nebude
nej dobrovoľne plniť. Poukázala aj na nesprávny právny záver odvolacieho súdu,
ktorého sa vytvoril stav, ţe ak sa chce domôcť jej patriacich plnení zo zmluvy, tak musí vţdy za kaţdé splatné plnenie podať samostatnú ţalobu na súd, a to z dôvodu, ţe súd jej odmietol prisúdiť plnenia splatné do budúcnosti. Nesprávne právne posúdil dôchodok ako plnenie, ktoré nemá povahu opakujúceho sa plnenia s odôvodnením, ţe na vznik nároku musí v kaţdom jednotlivom prípade pristúpiť to, ţe sa ţalobkyňa plnenia doţije, z ktorého dôvodu nie je moţné takéto plnenie priznať do budúcnosti. Dovolateľka zastávala názor, ţe plnenie zo zmluvy má charakter opakujúceho sa plnenia, s čím sa stotoţnila aj ţalovaná vo svojom podaní z 13. mája 2011, preto trvala na dôvodnosti uplatneného nároku vyplývajúceho zo zmluvy o dôchodku. 6 3 Cdo 253/2013 Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť. Rozsudok odvolacieho súdu je v dovolaním napadnutej časti vecne správny, pretoţe na vyhovenie ţiadnemu z určovacích ţalobných petitov nebol daný ani preukázaný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Za nesprávny povaţovala výklad § 842 Občianskeho zákonníka odvolacím súdom,
ktorého je moţné uzavrieť zmluvu o dôchodku na dobu určitú. Zdôraznila, ţe ţalovaná zo zmluvy o dôchodku nedostáva ţiadne protiplnenie (dôkazom je text zmluvy), plnenie dôchodku nie je hospodársky odôvodnené, pričom banka má priamo
3 zákona o bankách zákaz plnenia
zmluvy o dôchodku poskytovať. V ďalšej časti vyjadrenia k dovolaniu ţalovaná podala podrobný základ § 842 Občianskeho zákonníka a zotrvala na názore, ţe zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na neurčitý čas, ako i ţe doba „doţivotne“ alebo „inak určená doba neurčitého trvania“ nie je doba určitá, ale naopak doba neurčitá. Pojem „na doţivotne“ v zmluve o dôchodku nie je stanovením času, počas ktorého má zmluva trvať, ale len vyjadrením toho, ţe plnenie je obmedzené na osobu veriteľa. Kaţdú zmluvu o dôchodku, v ktorej bolo dohodnuté „doţivotné“ poskytovanie dôchodku, treba povaţovať za zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Aj v prípade, ak by zmluva o dôchodku mohla byť uzatvorená na dobu určitú, plnenie, ktorého sa ţalobkyňa domáha, je v rozpore s hmotným právom; ak aj v minulosti právo ţalobkyne (prípadne) existovalo, došlo k jeho zániku, lebo toto plnenie sa stalo nemoţným (§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorého dôvodu súd nemôţe neexistujúcemu právu poskytnúť právnu ochranu. Ak by zmluva o dôchodku bola platnou a právo na plnenie by ţalobkyni nezaniklo
1 Občianskeho zákonníka, zmluvu o dôchodku ţalovaná vypovedala platne
1 Občianskeho zákonníka, pretoţe sú splnené všetky zákonom vyţadované predpoklady výpovede zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, pričom predmetom zmluvy bol záväzok na opakujúce sa plnenie (činnosť). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa, zastúpená advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne je čiastočne dôvodné. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie tieţ prípustné proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu 7 3 Cdo 253/2013 vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Výroková časť rozsudku odvolacieho súdu pozostáva v danom prípade z dvoch výrokov: I. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v časti, ktorou bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni 466,68 € do 3 dní (výrok 3/ rozsudku súdu prvého stupňa), II. vo zvyšku napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol (výroky 1/, 2/ a 4/ rozsudku súdu prvého stupňa). Dovolaním ţalobkyne je napadnutý zmeňujúci výrok II. rozsudku odvolacieho súdu; v nadväznosti na vyššie uvedené vychádzal dovolací súd z toho, ţe dovolanie je v tejto napadnutej časti procesne prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný tak rozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. a k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Procesné vady tejto povahy dovolateľka nenamietala; ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. V dovolaní sa namieta, ţe rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku II. spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci
názoru dovolateľky spočíva v nesprávnom právnom závere odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na uplatnených 8 3 Cdo 253/2013 určovacích návrhoch (určení platnosti zmluvy o dôchodku a určení neplatnosti výpovede uvedenej zmluvy), ktoré odvolací súd riešil ako otázky prejudiciálne so zreteľom na súčasne uplatnený nárok na plnenie. Ţalobkyňa trvala na tom, ţe má naďalej naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, ktorý je daný tým, ţe len určením (ne)platnosti týchto právnych úkonov môţe dosiahnuť realizáciu svojho práva na doţivotný dôchodok na základe platnej a účinnej zmluvy o dôchodku. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nemôţe mať naliehavý právny záujem na poţadovanom určení z dôvodu, ţe mohla ţalovať (a aj ţalovala) priamo na splnenie povinnosti zo zmluvy
b/ O.s.p., nakoľko tieto otázky súd prvého stupňa mohol riešiť ako predbeţné otázky vo vzťahu k nároku na plnenie zo zmluvy uplatnené súčasne v ţalobe. Pokiaľ ide o určenie platnosti zmluvy o dôchodku dodal, ţe ţalovaná netvrdila, ţe zmluva je neplatným právnym úkonom, pretoţe ak by zmluva bola neplatná, ţalovaná by ju nemohla vypovedať v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná výpoveď predmetnej zmluvy zo strany ţalovanej iba dokazuje, ţe ţalovaná túto zmluvu povaţovala za platný právny úkon. Z tohto hľadiska a tieţ aj vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa mohla ţalovať a aj ţalovala priamo na splnenie povinnosti zo zmluvy o dôchodku
b/ O.s.p., nie je u nej daný naliehavý právny záujem na poţadovanom určení platnosti tohto právneho úkonu. Dovolací súd uvedený záver odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení povaţuje za správny a v celom rozsahu sa s ním stotoţňuje. V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. povaţuje súdna prax aj (ţalobkyňou v prejednávanej veci podanú) ţalobu o určenie (ne)platnosti právnych úkonov. Aj naliehavý právny záujem ţalobkyne na určení (ne)platnosti označených právnych úkonov bolo potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým ale so zreteľom na cieľ 9 3 Cdo 253/2013 sledovaný podaním určovacích ţalôb a konečný zmysel ţalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. V posudzovanej veci ţalobkyňa sa ţalobou domáhala určenia neplatnosti výpovede, určenia platnosti zmluvy o dôchodku (§ 80 písm. c/ O.s.p), ďalej peňaţného plnenia (splatného) zo zmluvy o dôchodku a zároveň priznania opakujúcich sa dávok splatných v budúcnosti (tzv. renty) v zmysle § 80 písm. b/. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi § 80 písm. b/ O.s.p. a § 80 písm. c/ O.s.p. (resp. o vzťah medzi ţalobou o splnenie povinnosti a ţalobou o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je), treba uviesť, ţe určovacia ţaloba má preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu právu ţalobcu predovšetkým skôr, neţ dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovacia ţaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde uţ právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste ţaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. V prípade moţnosti ţalovať priamo splnenie povinnosti, treba preto vţdy povaţovať za neprípustnú určovaciu ţalobu, ktorá neslúţi potrebám praktického ţivota, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Keďţe ţalobkyňa sa ţalobou domáhala okrem určovacích návrhov na určenie (ne)platnosti označených právnych úkonov zároveň aj plnenia zo zmluvy o dôchodku, správny je záver odvolacieho súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na poţadovanom určení (ne)platnosti označených právnych úkonov, z dôvodu, ţe tieto otázky mohol riešiť súd prvého stupňa ako predbeţné pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku na splnenie povinnosti zo zmluvy v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p. Vzhľadom na uplatnený nárok na plnenie, by podané určovacie návrhy neboli procesne prípustným nástrojom ochrany práva ţalobkyne So zreteľom na individuálne okolnosti prípadu samotným určovacím petitom by sa nedosiahlo odstránenie spornosti práva ţalobkyne, ak sa môţe domáhať splnenia povinnosti, ktorej sa aj v skutočnosti predmetnou ţalobou domáhala. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudkoch napr. sp. zn. 3 Cdo 98/2004 aj sp. zn. 1 Cdo 91/2006 uviedol, ţe určovacia ţaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou poţadované určenie má povahu (len) predbeţnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbeţnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbeţnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu (vlastníctva), nie 10 3 Cdo 253/2013 je spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbeţnej otázky, ak sa ţalobca môţe domáhať priamo určenia existencie práva alebo právneho vzťahu. Tieto právne závery sú plne akceptovateľné aj v preskúmavanej veci. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd záveru, ţe predmetná námietka dovolateľky o existencii jej naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení (ne)platnosti právnych úkonov je nedôvodná. Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, preto najvyšší súd dovolanie ţalobkyne v napadnutej časti v zmeňujúcom výroku rozsudku odvolacieho súdu ohľadne nároku ţalobkyne na určenie (ne)platnosti zmluvy o dôchodku a výpovede tejto zmluvy zamietol
1 O.s.p. Odvolací súd zmenu rozsudku súdu prvého stupňa a zamietnutie nároku ţalobkyne na priznanie opakujúceho sa mesačného plnenia splatného v budúcnosti odôvodnil tým, ţe povinnosť plnenia ţalovanej závisí na tom, či dôjde k ďalšej skutočnosti, ktorou je to, ţe sa ţalobkyňa doţije v budúcnosti splatného plnenia, ktoré je predpokladom vzniku priznávaného nároku, pričom poukázal na R 7/77. Preto plnenie na základe zmluvy o dôchodku nemá charakter opakujúceho sa plnenia v zmysle § 154 ods. 2 O.s.p. Dovolací súd po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu v tomto dovolaním napadnutom výroku dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne v tejto časti je opodstatnené.
1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak ide o opakujúce sa dávky, moţno uloţiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými iba v budúcnosti (§ 154 ods. 2 O.s.p.). Z ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doţivotne alebo inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku. Občiansky zákonník neurčuje výslovne, čo sa rozumie dôchodkom. Z obsahu tohto pojmu však plynie, ţe sa jedná o opakujúce sa peňaţné plnenie (rentu). Ďalej z pojmu dôchodok moţno vyvodiť, ţe sa predpokladajú pravidelné splátky (§ 844 veta druhá Občianskeho zákonníka); periodicita týchto splátok závisí na dojednaní v zmluve. Všetky opakujúce sa dávky súd prizná do budúcna len vtedy, ak nastala pred vyhlásením rozsudku splatnosť aspoň jednej dávky a ak nebol nárok do vyhlásenia celkom uspokojený (splnený). Vychádzajúc z obsahu zmluvy o dôchodku (čl. III. zmluvy „plnenie vo výške sumy
čl. II. (3 515 Sk) bude povinný vyplácať mesačne vţdy k
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.