geometrického plánu súčasný právny stav svedčí v prospech ţalobcu 1/ a v prospech pôvodnej ţalovanej, pre kaţdého v 1/2. Ak bola časť parcely KN-C č. 1159 o výmere 77 m2 z nejakých dôvodov pričlenená k parc. KN-C č. 1164/3, mohlo tak byť vykonané len zákonným spôsobom. Iný spôsob nemôţe poţívať právnu ochranu, a teda je aj v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd upravenej ţalobe ţalobcov 1/, 2/ po pripustení tejto zmeny súdom vyhovel v plnom rozsahu, pričom naliehavý právny záujem videl v tom, ţe inou, ako súdnou cestou, vlastníctvo k nehnuteľnostiam usporiadať nemoţno. Súd sa nestotoţnil s názorom pôvodnej ţalovanej, ţe pokiaľ ţalobca 2/ mieni nehnuteľnosti odpredať z dôvodu lepšieho hospodárskeho vyuţitia, nemá na vyriešení sporu naliehavý právny záujem. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, ţe súd pri rozhodovaní musí vychádzať zo skutočností platných v čase rozhodnutia vo veci a v prípade určenia vlastníctva k pozemkom, ktoré sú vedené v príslušnom katastrálnom operáte s určitým číselným označením parciel, ich výmerou, druhom a zároveň geometrickým vymedzením
skutočného stavu v prírode je nevyhnutné, aby spolu s navrhovanou zmenou, ak sa má dotknúť výmery, účastník doloţil a navrhol aj zmenu zakreslenia parcely tak, aby zmena výmery zodpovedala aj určitému posunu hraníc. Je z technického hľadiska nemysliteľné, aby sa výmera pozemku zmenila oproti aktuálnemu stavu
katastra nehnuteľností bez zmeny hraníc. Keďţe ţalobcovia 1/, 2/ predloţili súdu geometrický plán č. 00634808-020/10, ktorý korešponduje so zmenou hraníc a výmerou pozemkov, ktoré sú v skutočnosti uţívané, súd vyhovel ţalobe ţalobcov 1/, 2/ po pripustení zmeny ţaloby (jej petitu). Uviedol, ţe na základe tohto rozhodnutia príslušná správa katastra vykoná navrhovanú zmenu vo výmerách pozemkov, súčasne vykoná zmenu v katastrálnej mape a v príslušnom geometrickom operáte katastra nehnuteľností tak, aby hranice so susediacimi pozemkami zodpovedali novým výmerám. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. 3 5 Cdo 248/2012 Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného rozsudkom z
ust. § 216 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní je vylúčený inštitút zámeny účastníkov konania (§ 92 ods. 4 O.s.p.). Z povahy odvolacieho konania ako konania preskúmavacieho je v zásade vylúčené, aby došlo k zámene v okruhu účastníkov konania aţ v odvolacom konaní, pretoţe tým by sa úplne zmarili výsledky konania pred súdom prvého stupňa. Z geometrického plánu č. 00634808-020/10 vyplýva, ţe pozemok – parcela č. 1164/2 s výmerou 147 m2 bol vytvorený z parcely č. 1164/2 (odčlenený ako diel 3) a z parcely č. 1164/3 s výmerou 119 m2 (odčlenený ako diel 4). Ako vlastníčka parciel č. 1164/2 a 1164/3 bola zapísaná v liste vlastníctva č. X. v celosti H. T.. Ţalovaný L. T. (dedič H. T.) uzavrel s Mgr. Z. F. kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva pozemkov – parc. č. CKN 1164/2 a 1164/3. Právne účinky vkladu nastali dňa 21. júna 2010. Týmto dňom vznikli aj vecnoprávne účinky vkladu – zmena v osobe vlastníka (V/583/2010).
odvolacieho súdu potom vlastníctvo svedčí nie pre ţalovaného L. T., ale pre nadobúdateľku Mgr. Z. F.. V odvolacom konaní ale nie je moţná zámena účastníkov konania (§ 216 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaný L. T. uţ nie je v hmotnoprávnom vzťahu k ţalobcom 1/, 2/ – nie je pasívne vecne legitimovaný. Pre uvedený nedostatok odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a ţalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia ďalej poukázal na ustanovenie § 44a, veta prvá O.s.p.,
ktorého účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby. Správa katastra potom zapíše začatie takéhoto konania s poznámkou, ktorá má informatívny (nie obmedzujúci) charakter. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom takéhoto súdneho konania, ktorého začatie bolo zapísané v katastri nehnuteľností, môţe byť predmetom zmluvy o prevode nehnuteľností. Cieľom zápisu tejto informatívnej poznámky do katastra nehnuteľností, je ale chrániť prípadných nadobúdateľov nehnuteľností, ktorí tak mohli mať vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní týkajúcom sa prevádzanej nehnuteľnosti. Táto poznámka sa v katastri nehnuteľnosti nezapisuje ex offo, ale len na návrh ţalobcu.
ustanovenia § 159a O.s.p. je potom výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva 4 5 Cdo 248/2012 k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej draţby nehnuteľnosti záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Po zápise poznámky
ustanovenia § 44a O.s.p. do katastra nehnuteľností je teda výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti (vlastníckeho práva) záväzný nielen pre ţalovaného, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti od ţalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu v priebehu súdneho konania. Ţalobcovia 1/, 2/ ale nepodali na príslušnej správe katastra návrh na zápis začatia súdneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalobcov 1/, 2/ uznesením z 1. marca 2012, sp.zn. 5 Cdo 169/2011 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, ţe tým, ţe odvolací súd nepostupoval
2 O.s.p. a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia nesplnil, odňal ţalobcom 1/, 2/ moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Krajský súd v Banskej Bystrici, po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom a vrátení mu veci na ďalšie konanie, rozsudkom z
odvolacieho súdu vyplýva, ţe ţalobcom 1/, 2/ nič nebránilo, aby v priebehu súdneho konania reagovali na zmenenú právnu situáciu a poistili sa pre prípad prevodu vlastníctva zo ţalovaného na inú osobu. Takto ale nepostupovali. Poukázal na to, ţe o zápis poznámky ţiadali (č.l. 308 spisu) 21. mája 2007, kedy zákon nedovoľoval správe katastra takúto poznámku zapísať, a preto nemoţno mať za to, ţe správa katastra pochybila, keď poznámku nezapísala. V ţiadnom prípade ale odmietnutím zápisu nedošlo k „res iudicate“ a ţalobcovia 1/, 2/ mali po zmene právneho stavu kedykoľvek poţiadať o zápis poznámky v zmysle ustanovenia § 44a O.s.p. Dôsledkom zániku pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného ţalobu musel odvolací súd zamietnuť. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe nemohol sám rozhodnúť o pripustení zámeny ţalovaného za inú osobu, lebo v odvolacom konaní takto nemoţno postupovať (§ 216 ods. 1, § 92 ods. 4 O.s.p.). V súdenej veci nemoţno aplikovať ani ustanovenie § 92 ods. 2 O.s.p. (singulárnu sukcesiu v dôsledku kúpnej zmluvy), lebo toto ustanovenie v odvolacom konaní moţno pouţiť len na prípad, kedy pôvodný účastník prestal byť subjektom práv a povinností a tieto prešli na iný právny subjekt. Ţalovaný nezanikol ako právny subjekt tým, ţe previedol svoje sporné vlastníctvo na inú osobu a preto iná osoba by mohla vstúpiť do súdneho konania len buď tak, ţe pristúpi k ţalovanému (§ 92 ods. 1 O.s.p.) alebo ho nahradí (§ 92 ods. 4 O.s.p.). Pripustenie takejto osoby v odvolacom konaní nie je moţné, lebo by sa tým porušil princíp dvojinštančnosti konania. Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 prvá veta O.s.p.) a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv (§ 18 posledná veta O.s.p.). Ak potom ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p. nedovoľuje pouţiť ustanovenie § 92 ods. 1 alebo ods. 4 O.s.p. v odvolacom konaní, bolo by porušením rovnakého postavenia účastníkov, keby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu len preto, aby mohol ţalobca napraviť svoje procesné pochybenie (to, ţe nepostupoval
ustanovenia § 44a O.s.p.). Formálne úspešnému ţalovanému nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, odvolacieho a dovolacieho konania. Ţalobcom 1/, 2/, keďţe boli v konaní neúspešní, náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v celom rozsahu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/ a navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil, alternatívne 6 5 Cdo 248/2012 zmenil tak, ţe ţalobe v plnom rozsahu vyhovie. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, ţe postupom súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Za takú vadu označili skutočnosť, ţe odvolací súd nesprávne zamietol ţalobu a nerozhodol o návrhu na zámenu účastníka
2, 3 O.s.p. v odvolacom konaní. Taktieţ namietali, ţe odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, čím je daná prípustnosť dovolania
2 O.s.p. Mali za to, ţe rozsudok odvolacieho súdu je arbitrárny a chýba mu odôvodnenie elementárnych hmotnoprávnych či procesných náleţitostí (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd
názoru dovolateľov 1/, 2/ nezákonne a nesprávne interpretoval a aplikoval § 44a O.s.p. a tým porušil § 18 O.s.p. o rovnosti oboch sporových strán. Poznamenali, ţe úsilie o zápis príslušnej poznámky do katastra nehnuteľností mohla (a mala) vyuţiť aj protistrana, ktorá to však neurobila. Ďalej namietali, ţe odvolací súd tieţ chybne vyloţil ustanovenie § 38 a nasl. katastrálneho zákona a mylne vyvodil kauzálne vzťahy, keď dôvodil ustanovením § 34 ods. 2 katastrálneho zákona v súvislosti s § 44a a § 159a O.s.p., nakoľko § 34 ods. 2 katastrálneho zákona sa týka záznamu – a ten moţno vykonať aţ vtedy, keď súd neporuší § 1 O.s.p. a zabezpečí spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. To sa v danom prípade nestalo. Odvolaciemu súd vytýkali, ţe zotrval na nesprávnej a chybnej aplikácii ustanovenia § 92 O.s.p. v spojení s ustanovením § 216 ods. 1 O.s.p. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberali skutkový a právny stav veci. Ţalovaný povaţoval dovolanie ţalobcov 1/, 2/ za nedôvodné v celom rozsahu a navrhol ho zamietnuť a ţalobcov 1/, 2/ zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami 7 5 Cdo 248/2012 uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná 8 5 Cdo 248/2012 nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov alebo, v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Dovolací súd je toho názoru, ţe toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo
zásad spravodlivého konania.
1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, ţe odvolací súd musí v prípade prejednania odvolania týkajúceho sa veci samej, nariadiť pojednávanie, ak dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa opakuje alebo ak sám dokazovanie doplňuje. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť účastníkom konania právo na spravodlivý proces, najmä umoţniť im realizáciu práva vyplývajúceho z ustanovenia § 123 O.s.p., t.j. práva vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Ak preto odvolací súd v priebehu odvolacieho konania doplní dokazovanie bez toho, aby nariadil pojednávanie 9 5 Cdo 248/2012 a účastníkom umoţnil vyjadriť sa k týmto novým dôkazom, odníme im moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V posudzovanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, ţe odvolací súd v priebehu odvolacieho konania doplnil dokazovanie oboznámením sa s rozhodnutím správy katastra Brezno z 21. júna 2010 (č.l. 267 a 268 spisu), výpisom z katastra nehnuteľností (č.l. 288 spisu) a ţiadosťou o odstránenie chýb v katastrálnom operáte - zápis poznámky (č.l. 308). Odvolací súd bol preto povinný nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie. Keďţe odvolací súd v danej veci takto nepostupoval pojednávanie na prejednanie odvolania nenariadil, konal v rozpore s ustanovením § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Týmto nesprávnym postupom odňal ţalobcom 1/ a 2/ moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolatelia ďalej namietali, ţe odvolací súd nerozhodol o návrhu ţalobcov 1/, 2/ ktorý bol súčasťou ich vyjadrenia k odvolaniu ţalovaného (č.l. 277- 281 spisu) a v ktorom ţiadali, aby súd vydal procesné uznesenie, ktorým pripustí zámenu účastníka v konaní na strane ţalovaného (§ 41 ods. 2 O.s.p., § 92 ods. 2, 3, § 211 ods. 2 O.s.p.).
dovolacieho súdu odvolací súd svojím postupom porušil právo ţalobcov 1/, 2/ na spravodlivý proces aj tým, ţe nerozhodol o ich návrhu na pripustenie zmeny účastníkov na strane ţalovaného. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, ţe „nemohol sám rozhodnúť o pripustení zámeny ţalovaného za inú osobu, lebo v odvolacom konaní takto nemoţno postupovať (§ 216 ods. 1, § 92 ods. 4 O.s.p.).“ Ďalej uviedol, ţe: „V súdenej veci nemoţno ani aplikovať ustanovenie § 92 ods. 2 O.s.p. (singulárnu sukcesiu v dôsledku kúpnej zmluvy), lebo toto ustanovenie v odvolacom konaní moţno pouţiť len na prípad, kedy pôvodný účastník prestal byť subjektom práv a povinností a tieto prešli na iný právny subjekt. Ţalovaný nezanikol ako právny subjekt tým, ţe previedol svoje sporné vlastníctvo na inú osobu, a preto iná osoba by mohla vstúpiť do súdneho konania len buď tak, ţe pristúpi k ţalovanému (§ 92 ods. 1 O.s.p.) alebo ho nahradí (§ 92 ods. 4 O.s.p.). Pripustenie takejto osoby v odvolacom konaní nie je moţné, lebo by sa tým porušil princíp dvojinštančnosti konania.“ 10 5 Cdo 248/2012 Dovolací súd poukazuje na to, ţe ak tento zákon (t.j. Občiansky súdny poriadok) neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva a povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 92 ods. 2 O.s.p.). Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyţaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované (§ 92 ods. 3 O.s.p.). Ustanovenie § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. umoţňujú zmenu účastníkov konania, a to v závislosti od hmotnoprávnych zmien, ku ktorým došlo po začatí súdneho konania. Zmena účastníkov je prípustná aj v odvolacom konaní [pozn.: z ustanovenia § 216 ods. 1 O.s.p. vyplýva iba to, ţe v odvolacom konaní nie je pouţiteľné ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 O.s.p. (teda nie aj § 92 ods. 2 a 3 O.s.p.)]. Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v citovaných ustanoveniach § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., je riešiť dôsledky singulárnej sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. Zmyslom tejto právnej úpravy je umoţniť ţalobcovi, aby pomocou zmeny účastníka konania odstránil nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne viedol k zamietnutiu ţaloby, pričom sa ukazuje, ţe je hospodárne, aby vec bola prejednaná a rozhodnutá v rámci uţ začatého konania voči inej alebo proti inej osobe. Predpokladom zmeny je návrh na zmenu účastníka podaný ţalobcom alebo osobou, na ktorú boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa koná, prevedené alebo na koho prešli a súhlas nového ţalobcu (nevyţaduje sa, ak návrh podá sám vstupujúci ţalobca). V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe ţalobcovia 1/, 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu (č.l. 277- 281 spisu) okrem iného ţiadali, aby súd prvého stupňa vydal procesné uznesenie, ktorým pripustí zámenu účastníka v konaní na strane ţalovaného (§ 92 ods. 2, § 211 ods. 2 O.s.p.). Aj keď síce výslovne uviedli, ţe ţiadajú, aby súd pripustil zámenu, z obsahu ich podania, z ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p. na ktoré poukázali a ktoré 11 5 Cdo 248/2012 citovali a skutočností, ktoré v podaní uviedli (uzavretie kúpnej zmluvy a prevod vlastníckeho práva na pani F. - sestru ţalovaného) je moţné vyvodiť záver (§ 41 ods. 2 O.s.p), ţe ţalobcovia 1/, 2/ navrhli, aby súd vyhovel ich návrhu na zmenu účastníka konania na strane ţalovaného. Ohľadne ţalobcami 1/, 2/ tvrdenej skutočnosti súd skúma, či vôbec ide o právnu skutočnosť, či ide o takú právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva alebo povinnosti, či táto skutočnosť naozaj nastala (napr. či kúpna zmluva bola skutočne uzavretá) a či je v konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide. Otázkou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré malo byť prevedené alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo alebo bolo prevedené, sa nezaoberá, pretoţe sa týka uţ posúdenia veci samej, ku ktorému sa súd vyjadruje aţ v rozhodnutí vo veci samej. K zmene účastníctva však dôjde aţ vtedy, keď súd zmenu pripustí. To znamená, ţe pokiaľ o návrhu podanom
2 O.s.p. súd právoplatne nerozhodne, zostáva okruh účastníkov konania nezmenený. Rozhodnutie odvolacieho súdu o pripustení zmeny účastníka na strane ţalovaného je uznesením krajského súdu ako súdu odvolacieho, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, ţe odvolací súd v danom prípade nepostupoval správne, keď o návrhu ţalobcov 1/, 2/ na zmenu účastníka nerozhodol. Ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p., upravujúce zmenu účastníctva pri prevode alebo prechode práv alebo povinností, platia aj pre odvolacie konanie. Pri zmene účastníctva zostávajú všetky účinky spojené s podaním návrhu zachované, procesný nástupca musí prijať stav konania taký, aký je, teda i s procesnými úkonmi, ktoré dovtedy v konaní urobil jeho právny predchodca. Skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcov 1/ a 2/ uvedenými v dovolaní. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky 12 5 Cdo 248/2012 rozsudok odvolacieho súdu
2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.